Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-193-2017.pdf
PDF · 109.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12Csp/193/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpeného: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlo Bratislava, Ul. Svornosti 43, proti žalovanému: R.É. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. L. V. L. XXX, v konaní o zaplatenie 1.398,16 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia sumy 446,- Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 93,70 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 93,70 Eur od 27.10.2014 do zaplatenia, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.
IV. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.398,16 Eur spolu s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 540,20 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 (ďalej len ,,Provident“) uzatvorili dňa 26.11.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva”). Na základe predmetnej Zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.500,- Eur formou odovzdania hotovosti pri podpise Zmluvy, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 100 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, tj. dňa 03.12.2012, a posledná splátka bola splatná dňa 27.10.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a administratívny poplatok, (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1). celkovo vo výške 411,96 Eur. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 26.11.2012 (pred prijatím § 9 ods. 12, 13 zákona č. 129/2010 Z.z.) Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru (o službe Komfort) je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident Financial s.r.o. zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa (viď článok 1.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť
sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena dohodnutá vo výške 892,50 Eur. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v celkovom počte 100 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, t.j. dňa 03.12.2012. a posledná splátka bola splatná dňa 27.10.2014, čo je aj termín konečnej splatnosti tejto zmluvy. S ohľadom na to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je samostatnou istinou, je tak nutné z každej jednotlivej splátky odpočítať splátku 8,93 Eur na zmluvu o zabezpečení splátok úveru, lebo táto zmluva je samostatným nárokom (viď uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/312/2011). Žalobca ďalej uviedol, že celkovú žalovaným uhradenú sumu je nutné rozdeliť, a to tak, že suma 1.406,30 Eur bude započítaná v časti na istinu č. 1 (zo zmluvy o úvere) a z časti na istinu č. 2 (zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru) - uhradené na istinu č. 1 bolo 959,80 Eur (50 * 19,12 Eur + 3,80 Eur) a uhradené na istinu č. 2 bolo 446,50 Eur. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť je vo výške 2.804,46 Eur (istina vo výške 1.500,- Eur, úrok a administratívny poplatok je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 411,96 Eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 892,50 Eur) formou 100 týždenných splátok vo výške 28,05 Eur. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu zaplatil celkovo 1.406,30 Eur, teda uhradil riadne len 50 splátok, pričom na 51. splátku uhradil len sumu 3,80 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávky bola vyčíslená vo výške 1.398,16 Eur. Žalovaný žalobcovi po postúpení pohľadávky nič neuhradil. Posledná výzva na zaplatenie pred podaním žaloby bola žalovanému odoslaná dňa 21.8.2017. Žalobca zotrval na uplatnenom nároku na zaplatenie istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 540,20 Eur, neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 446,00 Eur, nákladov spojených s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo výške 411,96 Eur a úrokov z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 540,20 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
2. Žalovaný k žalobnému návrhu uviedol, že súhlasí s tým, čo uvádza žalobca, aby zaplatil sumu 1.406,30 Eur. K okolnostiam zmluvy len uviedol, že presnú sumu poskytnutého úveru si nepamätá z dôvodu, že táto posledná zmluva bola spojením platenia viacerých úverov. Pán, ktorý to s ním spisoval mu odporučil, že dôjde k uzatvoreniu tejto zmluvy a na základe nej mu bude vyplatená časť peňazí a časť pokryje dlh, ktorý mal z toho dôvodu, že na jeho meno si zobrala úver iná pani. Situáciu neriešil. Uviedol, že si je vedomý toho, že musí zaplatiť to, čo mu bolo poskytnuté. Dôvod, prečo nesplácal bol ten, že najskôr mesačné splátky chodili osobne vyberať a potom tento spôsob bol zrušený a už mu začali chodiť len obálky, ktoré už vlastne neotváral. Požiadal o povolenie splniť povinnosť v splátkach z dôvodu, že už len tento mesiac bude pracovať, pretože mu nepredĺžili pracovnú zmluvu. Na ďalší mesiac bude jeho jediným príjmom čiastočný invalidný dôchodok, ktorý je vo výške 190,- Eur. Z toho dôvodu požiadal o povolenie splátok maximálne vo výške 30,- Eur mesačne. Neuplatnil si náhradu trov konania, pretože nemal náklady s týmto konaním.
3. Pred otvorením pojednávania žalobca upravil svoj návrh tak, že zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 446,- Eur, t.j. v časti zmluvy o zabezpečení splátok úveru späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. S poukazom na čiastočné späťvzatie žalobcom, pričom súhlas žalovaného nebol potrebný a ani nevyslovil nesúhlas so zastavením konania, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil konanie v časti špecifikovanej vo výroku I. tohto rozsudku.
7. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili, keďže nebol zistený dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením žalobcu a žalovaného, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok, rozpisu splátok, platobnej histórie, oznámenia o postúpení pohľadávok v spojení s podacím hárkom, predžalobnej výzvy v spojení s podacím hárkom, výpisu z obchodného registra, zmluvy o postúpení pohľadávok, kontrolného výpočtu RPMN a zistil tento skutkový stav.
9. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur (istina), pričom žalovaný sa zaviazal spolu s istinou vrátiť aj zmluvné úroky a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 26.11.2012 zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru (o službe Komfort) bola označená ako dobrovoľná doplnková služba, v zmysle toho, že sa právny predchodca zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver formou 100 mesačných splátok, výška každej splátky bola určená sumou 19,12 Eur a posledná splátka sumou 19,08 Eur. Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku a administratívneho poplatku, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 11,20 % a zo sumy úvery, t.j. vo výške 176,11 Eur a administratívny poplatok pevnou sumou 235,85 Eur, t.j. vo výške 1.911,96 Eur a RPMN vo výške 29,80 %. Odmena za zabezpečenie splátok úveru bola dohodnutá vo výške 892,50 Eur. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v celkovom počte 100 splátok vo výške 8,93 Eur a posledná splátka vo výške 8,53 Eur, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, tj. dňa 03.12.2012 a posledná splátka bola splatná dňa 27.10.2014, čo je aj termín konečnej splatnosti predmetnej zmluvy.
10. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, žena požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
13. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
14. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
15. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s o spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
21. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
23. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ichschopnosti splácania úverov.
24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
25. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti istiny vo výške 446,- Eur, t.j v časti zmluvy o zabezpečení splátok úveru späť, došlo k zastaveniu konania a predmetom konania zostal nárok na zaplatenie istiny vo výške 952,16 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 540,20 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
29. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže v zmluve je označený menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 100 týždenných splátkach, vo výške 19,12 Eur a poslednú splátku vo výške 19,08 Eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajovo spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovaného, ako dlžníka a spotrebiteľa. V neposlednom rade zmluva neobsahuje ani správne údaje o celkových nákladoch, ktoré je dlžník povinný zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom s poukazom na skutočnosť, že súčasne bola uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru.
30. Súd sa prejudiciálne zaoberal platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaný platil poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatil, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny predchodca žalobcu žalovanému povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveruje preto je vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná formulácia domáceho servisu spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za domáci servis spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu.
31. Podľa názoru súdu je absurdné, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, požadoval od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty poskytnutého úveru, a to sumu 892,50 Eur, pričom odmena je splatná tiež v 100 pravidelných týždenných splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaný bol preto v skutočnosti povinný zaplatiť žalobcovi týždenne 100 splátok po 28,05 Eur (poslednú splátku vo výške 27,51 Eur), a celkovo bol právnemu predchodcovi povinný zaplatiť 2.804,46 Eur. Pritom jediné, čo poskytuje zmluva o zabezpečení splátok úveru je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Táto služba je však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené vyberanie splátok a presadzovanie záujmov veriteľa. Čo vo svojej výpovedi potvrdil aj žalovaný a ako dôvod, prečo si prestal plniť svoje zmluvné povinnosti uviedol, že už nedochádzalo k osobnému výberu splátok.
32. V prípade ceny za služby dojednané v zmluve o zabezpečení splátok úveru táto navyše dosahuje viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej výške 411,96 Eur zvyšuje o ďalších 892,50 Eur. Dojednaná výška odmeny je neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu skutočným účelom uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná, a to o viac ako o 100 %, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom, podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za službu uvedenú v zmluve o zabezpečení splátok úveru sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za uvedenú službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov.
33. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu, ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalovanému vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný nerozporoval ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Plnenie z neplatnej vzájomne závislej zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd s poukazom na vyššie uvedené započítal na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému teda uložil povinnosť zaplatiť 93,70 Eur (poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur - 1.406,30 Eur)
34. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania, pričom základná úroková sadzba ECB platná ku dňu splatnosti bola vo výške 0,05 %. Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z nesplatenej časti úveru, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 93,70 Eur od 27.10.2014 do zaplatenia (deň po nadobudnutí splatnosti úveru). Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže boli zistené dôvody pre určenie dlhšej lehoty s poukazom na skutočnosť, že žalovaný je invalidný dôchodca s príjmom vo výške 190,- Eur.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v prípade, ak strana procesne zaviní zastavenie konania, súd prizná nárok na náhradu trov konania protistrane (žalobca zobral žalobný nárok na zaplatenie istiny vo výške 446,- Eur späť bez uvedenia dôvodu, čo súd považoval za procesné zavinenie na strane žalobcu). V danom prípade mal teda žalovaný úspech vo veci v rozsahu 86,60 %, (úspech žalovaného bol vo výške 93,30 % - úspech žalobcu vo výške 6,70 % vypočítaný 93,70 Eur / 1.398,16 Eur x 100) a preto by žalovanému patrilo právo na náhradu trov konania, avšak žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, a preto súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.