Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_10Csp-219-2018.pdf
PDF · 90.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/219/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154 , právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: L. X., V.. XX. X. XXXX, P. D.. R. XXX/XX, XXX XX Q. Y. O., zastúpená Združením na ochranu práv občana
- AVES, so sídlom v Bratislave, Jána Poničana 9, IČO 50 252 151, v konaní o zaplatenie 2198,39 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 1783,05 EUR spolu s 8 % úrokom z omeškania ročnej z tejto sumy od 21. 10. 2018 do zaplatenia sa z a m i e t a .
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.11.2018 pôvodný žalobca L. Ú. P., D..T.., T. T. L. P., S.: XX XXX XXX, sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 2198,39 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ 3.2.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty L., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úverový limit s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 € a bol žalobcovi povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 €. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok banka po skončení príslušného mesiaca vystavovala a odosielala žalovanému informáciu z informačného systému banky, inak výpis z bankovej knihy, pričom žalovaný ako klient banky automaticky potvrdzoval informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručil banke písomnú reklamáciu. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a neplatil štandardné mesačné splátky. Pred odstúpením svojej pohľadávky na vymáhanie preto banka vystavila ku 13.10.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.9.2018, ktorý obsahoval súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady, pričom celková pohľadávka žalovaného z tohto titulu predstavovala sumu 2198,39 €. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti, ktorú mu banka určila vo výpise z bankovej knihy, ktorý bol vyhotovený ku dňu 30.9.2018, čiže dlh nezaplatil do 20.10.2018, vznikol dňom 21.10.2018 žalobcovi nárok na úroky z omeškania.
3. K svojej žalobe žalobca pripojil žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro - zmluvu o vydaní kreditnej karty z 30.1.2012, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a výpis z účtu kreditnej karty za obdobie od 13.2.2012 do 30.9.2018.
4. V priebehu konania pôvodný žalobca zmenil právneho zástupcu a tento novozvolený právny zástupca, ktorý sa stal súčasne právnym zástupcom obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku podaním z 7.1.2019 navrhol súdu pripustiť zmenu v osobách strán na strane žalobcu podľa ust. § 80 ods. 1 C.s.p.. V tomto podaní totiž uviedol, že pohľadávka banky uplatnená žalobou bola na základe zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku, teda obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154, postúpená bankou na túto obchodnú spoločnosť a žalovanému bola táto skutočnosť oznámená pôvodným veriteľom a žalobcom listom zo dňa 19.12.2018. K tomuto podaniu bola pripojená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a jej prílohy a oznámenie pôvodného postupcu, teda banky, žalovanému, čiže dlžníkovi, o postúpení pohľadávky. Rovnako bol pripojený poštový podací hárok svedčiaci o odoslaní tohto listu žalovanému.
5. Súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu uznesením sp. zn. 10Csp/219/2018 zo dňa 14.2.2019.
6. Nový žalobca prostredníctvom svojho novozvoleného právneho zástupcu podaním zo dňa 4.4.2019 pohľadávku bližšie špecifikoval. V tomto podaní poukázal na skutočnosť, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vznikla zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý žalovaný čerpal na základe vybranej kreditnej karty. Akým spôsobom žalovaný úver čerpal a plnil, vyplýva potom z výpisu z kartového účtu. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec v sume 900,-- € so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne pri štandardnej splátke vo výške 30,-- € mesačne. Právny zástupca žalujúcej strany uviedol, že podľa čl. V. bod 35 písm. a/ obchodných podmienok pôvodného veriteľa pôvodný veriteľ listom z 5.12.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúce v opakovanom neplnení povinných splátok v stanovenej výške. Vzhľadom na uvedené nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, keďže ide o revolvingový úver, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., znenie ktorého bolo účinné ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, ktoré vydala L. Ú.L. P. a v týchto sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa zákonného vzorca. O výške úrokovej sadzby v schválenom úverovom rámci a výške štandardnej mesačnej splátky bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Následne žalobca uviedol chronologický rozpis čerpania úveru žalovanou v čase od 13.2.2012 do 29.4.2015 a rovnako uviedol platby, ktoré žalovaná uskutočnila na splnenie svojho záväzku v čase od 12.3.2012 do 4.11.2016. Žalobca týmto podaním zobral súčasne žalobu späť v časti istiny 415,34 € /poplatky a sankčný úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť/ a navrhol konanie zastaviť a požadoval priznať len sumu 1783,05 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21. 10. 2018 do zaplatenia.
7. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním zo dňa 11. 1. 2019, ktorým dôvodnosť žaloby namietala. Poukázala na skutočnosť, že žalovaná vykonala posledné čerpanie z úverového rámca 29. 4. 2015 a celkovo vyčerpala v sume 2159,32 eur. Mimo týchto čerpaní boli žalovanej v prospech debetných transakcii pripisované len úroky, rôzne poplatky a rôzne sankcie, a to až do výšky 2217,67 eur. Žalovaná však v danom úverovom vzťahu celkovo žalobcovi uhradila sumu 2178,60 eur, čiže celkovo zaplatila viac ako reálne čerpala. Poukázala na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami sporu a uviedla, že podľa jej názoru nedošlo ani k riadnemu uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, nakoľko žalovaná podala žiadosť o poskytnutie úverového rámca až od banky, a teda právneho predchodcu žalobcu nedostala akceptačný list, ktorý jej mal byť v zmysle žiadosti o poskytnutie úverového rámca vystavený bankou. Podľa jej názoru tak zmluva o úvere nenadobudla účinnosť a pre každé plnenie uskutočnené medzi stranami, je nutné považovať za plnenie bez právneho dôvodu. Nárok žalobcu je potom nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie nárokom na poskytnutie zmluvného plnenia. Žalovaná ale žalobcovi zaplatila viac ako mala ako reálne čerpala, a preto žaloba vo vzťahu voči nej nie je dôvodná.
8. Na svojich stanoviskách strany sporu zotrvali až do pojednávania vo veci samej, ktorého sa nezúčastnili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili. Žalovaná však súdu zaslala ešte podanie zo dňa
18. 4. 2019, ktoré bolo doručené aj právnemu zástupcovi žalujúcej strany a v tomto podaní vzniesla námietku premlčania, uplatneného nároku žalobcu, poukázala na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, a to vzhľadom na absenciu RPMN v úverovej zmluve. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uviedla, že predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru 5. 12. 2015 a v predžalobnej upomienke oznámil žalovanej, že jej dlh sa stal splatný naraz v celom rozsahu. Trojročná premlčacia doba potom uplynula 20. 8. 2015, pretože právo veriteľa žiadať predčasné splatenie úveru založilo nezaplatenie splátky zročnej 20. 8. 2015. Ak žalobca podal žalobu 21. 2. 2018, bola podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky.
9. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listín, pripojených do súdneho spisu. Takto vykonaným dokazovaním zistil, že žalobe nemožno vyhovieť, a to z týchto dôvodov:
10. Zo žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro súd zistil, že túto spísal žalovaný s pracovníkom pôvodného veriteľa L. D..T.., T. T. L. P. dňa 30.1.2012 a z formulárového tlačiva žiadosti vyplynulo, že čl. I. tohto tlačiva obsahoval osobné údaje o žalovanom, čl. III. obsahoval schválený hotovostný limit, alebo úverový rámec a štandardnú mesačnú splátku (úverový rámec bol 900,-- eur a štandardná mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 30,-- eur), čl. IV. obsahoval údaje k používaniu karty, teda heslo karty a heslo overenia totožnosti pri telefonickom styku, čl. V. nebol vyplnený a obsahoval žiadosť o prípadný iný hotovostný limit, obsahoval ustanovenia o úverovom poistení, teda poistení schopnosti splácať úver a ďalšie časti obsahovali vyhlásenie klienta, ktoré sa týkali skutočnosti ohľadne ochrany osobných údajov, ale aj pristúpenia k obchodným podmienkam pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Záverečná časť formulárového tlačiva obsahovala poplatky za jednotlivé úkony, ale aj indikatívny výpočet RPMN, ktorý ale nekorešpondoval schválenému úverovému rámcu a výške splátky, teda pre potreby samotného žalovaného a jeho úverový rámec bol tento indikatívny výpočet RPMN nepoužiteľný.
11. Z listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že žalovaná nedodržiavala pravidelné splátky a v r. 2015 už úver pravidelne po júli 2015 nesplácala. Predchodca žalobcu preto upomienkou zo dňa 4. 10. 2015 upozornil žalovanú na nedoplatok na splátkach vo výške 105,38 eur, ktorý žiadal uhradiť do 11. 10. 2015 s tým, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci august 2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Následne predchodca žalobcu listom z 5. 12. 2015 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neboli uhradené. List zo dňa 5. 12. 2015 bol žalovanej podľa podpísanej doručenky doručený 14. 12. 2015, je teda nepochybné, že dôvodom vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru bolo dlh na splátke zročnej v auguste 2015. Je totiž zrejmé, že poslednú splátku žalovaná hradila 14. 7. 2015, a potom najbližšiu ďalšiu až 12. 10. 2015.
12. V čase, keď medzi L. Ú. P. D..T.. T. T. L. P. a žalovanou vznikla zmluva o poskytnutí revolvingového úveru bol na Slovensku platný už zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto žalobca vo svojich podaniach nesprávne argumentoval ust. zák. č. 258/2001 Z. z.
13. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musela obsahovať obligatórne ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
14. Aj keď zmluva obsahovala tzv. indikatívny výpočet RPMN, vzhľadom na rôzny počet a výšku splátok pri vyčerpaní celého úverového rámca, nebol tento indikatívny výpočet RPMN použiteľný pre potreby žalovanej ako spotrebiteľky. Podľa presvedčenia súdu predchodcovi žalobcu nič nebránilo pri spísaní žiadosti o aktiváciu bankomatky QUATRO, vychádzajúc z údajov o výške úverového rámca štandardnej mesačnej splátky a štandardnej úrokovej sadzby, urobiť výpočet RPMN pri pravidelnom splácaní poskytnutého úverového rámca tam uvedenými splátkami pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Žalovaná podľa presvedčenia súdu takto nemala možnosť vedieť s akými nákladmi finančné prostriedky od predchodcu žalobcu „kupuje“. Zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru podľa presvedčenia súdu neobsahovala jednu z jej základných náležitostí, v dôsledku čoho bol poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ bezúročne a bez poplatkov.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu, podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
16. Naviac sa súd stotožňuje s názorom žalovanej v tom smere, že nárok žalobcu je premlčaný. Je zrejmé, že žalobca zosplatnil úver pre nezaplatenie splátky zročnej k 15. augustu 2015, táto skutočnosť vyplýva aj z predžalobnej upomienky, ktorú žalujúca strana pripojila do súdneho spisu spisu uvedenej vyššie, a preto je nutné premlčanie nároku žalobcu posudzovať v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti, ak pre nesplnenie niektorej zo splátok stane sa zročný celý dlh / § 565/, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
17. V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.
18. Ust. § 103 ale modifikuje ust. § 101 pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby. Ale v zmysle žiadosti o aktiváciu bankomatky QUATRO v deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky bol 15. deň v kalendárnom mesiaci, a teda žalovaná mala pravidelnú splátku vo výške 30 eur uskutočniť k 15. augustu 2015. Od tohto dňa v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynula podľa presvedčenia súdu trojročná premlčacia doba, ktorú predchodca žalobcu, resp. žalobca, mohol uplatniť nárok na zaplatenie dlhu.
19. V tejto súvislosti súd ale udáva, že sa stotožňuje s názorom žalovanej, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dlh nemala, a to vzhľadomna skutočnosť, že žalovaná zaplatila na jednotlivých splátkach predchodcovi žalobcu sumu 2178,60 eur, ale reálne čerpala výbermi z bankomatu alebo úhradou pomocou kreditnej karty sumu 2159,32 eur. Z toho vyplýva, že istinu reálne vyčerpanú ešte splátkami preplatila, a preto je súd toho názoru, že žalobca nemá pohľadávku vo vzťahu k žalovanej vzhľadom na skutočnosť, že podľa presvedčenia súdu je poskytnutý úver žalovanej je bezúročný a bez poplatku a žalovaná žalobcovi zaplatila viac ako reálne čerpala a pre prípad, že by žalobca vo vzťahu k žalovanej nejakú pohľadávku mal, bola by táto premlčaná, vzhľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu súdu.
20. Žaloba žalobcu preto dôvodná nebola, a preto ju zamietol a v časti, kde žalobca zobral žalobu späť, konanie v zmysle ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil.
21. Keďže žalovaná bola vo vzťahu k žalobcovi plne úspešná, súd priznal žalovanej právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.