Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-403-1997.pdf
PDF · 127.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/403/1997
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: Slovenský odborový zväz slobodných povolaní, so sídlom Jakubovo nám. č. 14, 813 48 Bratislava, IČO: 678 708, práv. zast.: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova č. 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, so sídlom Odborárske nám. č. 3, 811 07 Bratislava, IČO: 30779618, práv. zast.: HMG LEGAL, s. r. o., so sídlom Červeňova č. 14, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 100.665,59 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 23.804,86 Eur a to v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Súd konanie v časti o prikázanie nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Bratislava - Staré Mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. 2529, ako parcela č. 9016 - zastavaná plocha o výmere 339 m2, dom na tejto parcele súp. č. 102 564 a parcela č. 9017 - záhrada o výmere 136 m2 do vlastníctva žalobcu z a s t a v u j e.
IV. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 26.555,14 Eur z a s t a v u j e.
V. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 52,7 %.
VI. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov znaleckého dokazovania v sume 33,46 Eur a to v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 16. 12. 1997, ktorý bol doručený súdu dňa 17. 12. 1997 domáhal, aby súd z dôvodu zániku členstva žalobcu v Jednotnom majetkovom fonde zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike (ďalej aj ,,žalovaný") prikázal nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v k.ú. Bratislava - Staré Mesto, zapísanú na LV č. 2529 ako parc. č. 9016 zastavaná plocha o výmere 339 m2, dom na tejto parcele, súp. č. 102564 a parc. č. 9017 - záhrada o výmere 136 m2 (ďalej len ,,nehnuteľnosť") do vlastníctva žalobcu s tým, že žalovaný je súčasne povinný zaplatiť žalobcovi 26.555,14 Eur (800.000,- Sk). 2. Súd v priebehu konania na základe uznesenia č. k. 8C/403/1997-100 zo dňa 04. 04. 2005 pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal, aby súd okrem prikázania nehnuteľnosti, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26.555,14 Eur (800.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01. 01. 1998 do zaplatenia s tým, že ak súd uvedenú nehnuteľnosť neprikáže do vlastníctva žalobcu, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu
zodpovedajúcu jeho vyrovnávaciemu podielu spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01. 01. 1998 do zaplatenia. 3. Žalobca na pojednávaní dňa 02. 02. 2018 (č. l. 505) vzal späť žalobu v časti o prikázanie nehnuteľnosti a v časti o zaplatenie sumy 26.555,14 Eur (800.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01. 01. 1998 do zaplatenia. 4. Následne súd uznesením č. k. 8C/403/1997-505 zo dňa 02. 02. 2018 pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil istinu 100.665,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 100.665,59 Eur od 04. 06. 2001 až do zaplatenia. 5. Okresný súd Bratislava I na základe rozsudku č. k. 8C/403/1997-259 zo dňa 03. 11. 2011 rozhodol o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100.665,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 17,60 % ročne zo sumy 100.665,59 Eur od 04. 06. 2001 až do zaplatenia s tým, že súd vo zvyšku žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. 6. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č. k. 14Co 438/2012-359, 14Co 439/2012 zo dňa 03. 05. 2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 03. 11. 2011, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 08. 06. 2012 a zo dňa 23. 07. 2012 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa zaoberal otázkou platného vystúpenia žalobcu zo združenia t.j. či žalobca platným spôsobom vypovedal svoje členstvo ku koncu kalendárneho roka a či mu v tejto súvislosti vzniklo právo na majetkové vyporiadanie. Odvolací súd uviedol, že výpoveď žalobcu bola doručená žalovanému dňa 29. 09. 1997. Žalobca tak dodržal trojmesačnú výpovednú lehotu ku koncu kalendárneho roka s tým, že výpoveď bola podpísaná oprávnenou osobou. Zo strany žalobcu preto došlo k platnému vypovedaniu členstva zo združenia následkom čoho vznikol žalobcovi nárok na majetkové a finančné vysporiadanie. V ďalšom priebehu konania bolo úlohou súdu prvej inštancie, aby sa vysporiadal s otázkami: 1./ či žalobca bol nástupníckou odborovou organizáciou niektorého z odborových zväzov, ktoré vznikli na platforme ROH, 2./ či a v akom rozsahu má žalobca právo na časť majetku, ktorý Slovenská majetková správna a delimitačná únia odborových zväzov (S-MSDÚ) vložila do imania žalovaného, 3./ či suma 61.344.054,97 Eur (1.848.051.000,- Sk) predstavovala hodnotu celého majetku alebo hodnotu majetku získaného činnosťou žalovaného a teda, či účtovný stav ku dňu ukončenia členstva žalobcu v združení zahŕňal aj nehnuteľnosti, ktoré do združenia vzniesla S-MSDÚ. Jedná sa o majetok, ktorý mal byť zahrnutý do celkového objemu majetku, z ktorého sa mal vypočítať majetkový podiel žalobcu v súvislosti s ukončením jeho členstva u žalovaného. Šlo o majetok zaniknutého ROH, ktorý bol za jeho existencie v správe všeodborových zväzov a po zániku ROH bol prevedený na subjekt, ktorý bol v tom čase vytvorený len za účelom správy a prerozdelenia tohto majetku. Bez zistenia reálnej hodnoty majetku žalovaného a to aj ocenením všetkých nehnuteľností, ktoré boli do združenia vnesené, nie je možné určiť majetkový podiel, na ktorý má žalobca právo v súvislosti s ukončením jeho členstva v združení. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak nárok žalobcu posudzoval podľa § 833 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade nejde o obchodno-právny vzťah. Súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ ide o vyhodnotenie nároku žalobcu na vyrovnávací podiel, uplatnený na pojednávaní dňa 04. 06. 2004. Taktiež sa súd prvého stupňa správne vysporiadal s otázkou vznesenej námietky premlčania práva žalobcu na vyrovnávací podiel. 7. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 8. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom procesných strán a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov ich prečítaním. 9. Žalobca uviedol, že po vystúpení zo žalovaného si uplatnil výpoveďou zo dňa 29. 09. 1997 nárok na vyrovnávací podiel. Majetkový podiel žalobcu na majetku žalovaného bol odvodený od podielu žalobcu na majetku bývalého ROH. Správu tohto majetku vykonávala Slovenská majetková správna a delimitačná únia odborových zväzov (S-MSDÚ). K predpokladanej deľbe odborárskeho majetku medzi odborovými zväzmi nedošlo, avšak tento majetok bol vnesený zo strany S-MSDÚ do imania žalovaného. Podiel žalobcu na majetku S-MSDÚ predstavoval 0,1641 %, čoho si žalovaný musí byť vedomý. 10. Žalovaný uviedol, že žalobca nikdy nebol a nie je podielovým spoluvlastníkom dotknutého majetku žalovaného. Dňa 17. 12. 1997 sa medzi stranami uskutočnilo rokovanie vo veci ukončenia členstva žalobcu u žalovaného s tým súvisiacich otázok mimosúdneho vzájomného vysporiadania, pričom žalobca nemal záujem o finančné vyrovnanie. Podľa zakladateľskej zmluvy žalovaného vniesla Slovenská majetková správna a delimitačná únia odborových zväzov (S-MSDÚ) príslušný majetok do
majetku žalovaného. Žalobca žiadny majetok do majetku žalovaného nevložil, nakoľko tento nikdy nevlastnil. Z tohto dôvodu nemohol žalobcovi vzniknúť ani nárok na vyrovnávací podiel. 11. Právny zástupca žalobcu uviedol, že právne nástupníctvo žalobcu po ROH preukazuje uznesenie mimoriadneho odborového zväzu o ukončení ROH a o právnom nástupníctve zo dňa 02. 03. 1990. V tomto uznesení sa konštatuje, že sa ukončuje existencia ROH, ktorého súčasťou bol aj žalobca, pričom odborové organizácie vzniknuté na platforme ROH sa považujú za právnych nástupcov doterajších základných organizácií ROH. Žalobca bol následne zaregistrovaný na ministerstve vnútra dňa 25. 07. 1990, čím oficiálne získal právnu subjektivitu. Žalobca ako nástupnícky odborový zväz bol po zrušení ROH účastný na majetku Slovenskej majetkovej správnej a delimitačnej únie odborových zväzov (S- MSDÚ). Jednalo sa o organizáciu, ktorá spravovala majetok patriaci do roku 1989 ROH. Podiel žalobcu na tomto majetku, ktorý tvorili financie, hnuteľné veci a nehnuteľné veci bol vyčíslený dňa 26. 06. 1992 a predstavoval výšku 0,001638 % k celkovému objemu majetku S-MSDÚ. Vyplýva to aj zo zakladateľskej zmluvy žalovaného zo dňa 29. 06. 1992, kde v čl. 1 sú citované subjekty, ktoré založili toto združenie. Majetok S-MSDÚ bol na základe zakladateľských dokladov vložený do majetku žalovaného a to aj s podielom žalobcu. S-MSDÚ bola následne zrušená dňa 31. 12. 1994. Podiel žalobcu na majetku žalovaného tak prestavuje 0,001638 % k celkovému objemu majetku žalovaného. Ku dňu zániku jeho členstva (t.j. ku dňu 31. 12. 1997) si už žiadne majetkové práva voči S-MSDÚ nemohol uplatňovať, nakoľko táto už tri roky neexistovala. Po zániku členstva žalobcu v majetkovom združení žalovaného v roku 1998 prebiehali rokovania medzi stranami sporu. Žalovaný v tom čase nijakým spôsobom nerozporoval nárok žalobcu na jeho majetkový podiel. Rozporoval len spôsoby vyporiadania, nakoľko žalobca v tom čase chcel vyplatiť svoj podiel naturálnou formou a to prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú užíval. Žalovaný si vo svojich vyjadreniach protirečí, keď tvrdí, že žalobca nebol jeho riadnym členom a nemal nárok na majetkové vyrovnanie po zániku členstva, hoci od roku 1990 až do ukončenia členstva žalobcovi plnil formou podielov na zisku žalovaného. Dokonca tak robil aj po zániku členstva a to ešte ďalšie obdobie až do roku 2001. Pri výpočte sumy 100.665,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 100.665,59 Eur od 04. 06. 2001 až do zaplatenia vychádzal z hospodárskeho výsledku žalovaného ku dňu 31. 12. 1997. Hospodársky výsledok bol zachytený v účtovnej závierke, ktorú doručil žalobcovi žalovaný. Čo sa týka výšky resp. ohodnotenia tohto majetkového podielu, pôvodný rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03. 11. 2011 uvádzal výpočtom kľúč, z ktorého súd v tom čase vychádzal, ktorý žalobca považoval za správny. Podkladom pre výpočet vyrovnávacieho podielu bola audítorská správa, ktorú zaslal žalovaný žalobcovi dňa 01. 06. 1998. Jednalo sa o správu audítora a overenie ročnej účtovnej závierky k 31. 12. 1997. Hospodárskym výsledkom žalovaného k 31. 12. 1997 (t.j. ku dňu zániku členstva žalobcu) bola suma, ktorú súd v rozsudku zo dňa 03. 11. 2011 akceptoval ako hospodársky výsledok a z tejto sumy vypočítal podiel žalobcu. Konkrétne sa jednalo o sumu 1.875.844.301,95 Sk. Námietku premlčania uplatnenú zo strany žalovaného považoval za rozpornú s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 OZ a to s poukazom na správanie sa žalovaného pri ukončovaní členstva žalobcu, ktorý po celú dobu trvania sporu nemal záujem so žalobcom komunikovať, pričom po celú dobu užíva majetkový podiel, ktorý by patril žalobcovi. 12. Právny zástupca žalovaného uviedol, že prípadný podiel žalobcu by sa mal určiť len z tej časti majetku, ktorý bol vytvorený v spoločnosti činnosťou žalobcu. Žalobca nevložil žiaden majetok do imania žalovaného. Jediným subjektom, ktorý vložil majetok bola Slovenská majetková správna delimitačná únia odborových zväzov (S-MSDÚ). Pri určovaní majetkového vyporiadania je potrebné zohľadniť aj podiely na zisku žalovaného, ktoré boli žalobcovi vyplatené a to aj po zániku členstva žalovaného. Žalobca pôvodne žiadal zaplatenie 800.000,- Sk a prikázanie nehnuteľností, avšak v časti petitu zobral žalobu späť a zmenil petit tak, že žiada zaplatenie sumy 100.665,59 Eur, čo je vyššia suma, akú doposiaľ žiadal. Žalovaný si voči rozdielu medzi sumou 26.555,13 Eur (800.000,- Sk) a sumou 100.665,59 Eur vrátane úroku z omeškania uplatnil námietku premlčania. 13. Z výpisu zo Štatistického registra organizácií vyplýva, že žalobca vznikol dňa 25. 07. 1990. 14. Z uznesenia predstavenstva Majetkovej, správnej a delimitačnej únie odborových zväzov zo dňa 18. 09. 1990 (č.l. 199-203) vyplýva, že v zmysle uznesenia č. 3 k bodu deliaci kľúč podľa stavu členskej základne k 31. 12. 1989 predstavenstvo únie: I. berie na vedomie rozklad správneho riaditeľa o vierohodnosti údajov o členskej základne odborových zväzov k 31. 12. 1989 vrátane vznesených námietok od niekoľkých OZ, II. rozhodlo upraviť deliacu tabuľku v tom zmysle, že po a) stav členskej základne OZ stavba sa upravuje na 641 266 členov, b) uznať členskú základňu OZ slobodných povolaní vo výške 4 000 členov s tým, že prílohu k uzneseniu č. 3 tvorí tabuľka t.j. stav členskej základne k 31. 12. 1989, podľa ktorej stav OZ slobodných pracovníkov v SR predstavuje 4 000 členov s tým, že deliaci kľúč má hodnotu 0,000501.
15. Podľa oznámenia Slovenskej majetkovej, správnej a delimitačnej únie odborových zväzov (S-MSDU) zo dňa 26. 06. 1992 (č. l. 195-203) v prílohe predkladá táto organizácia všetkým svojim členom, zoznam dedičských odborových zväzov na území SR, počet týchto členov k 31. 12. 1989, deliaci kľúč pripadajúci na jednotlivé OZ a finančné vyjadrenie podielov jednotlivých OZ na nehnuteľnom majetku odborov (účelové zariadenia) k 31. 12. 1991 s tým, že tento materiál je orientačný. Z prílohy vyplýva okrem iného to, že žalobca má 4 000 členov a podľa deliaceho kľúča mu pripadá podiel vo výške 0,001638, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 2.376.027,- KČS. 16. Z obsahu zápisnice zo Zhromaždenia zakladateľov žalovaného, konaného dňa 29. 06. 1992 v Bratislave (č. l. 175s-176b) vyplýva, že podľa prezenčnej listiny zo zhromaždenia zakladateľov bol jedným z účastníkov tohto zhromaždenia aj žalobca a to pod bodom 38 v prezenčnej listine s tým, že podľa bodu 3 zápisnice: založenie združenia, podpísanie zakladateľskej zmluvy, majetkový vklad jednotlivých právnických osôb bol nahradený formuláciou "Majetkový vklad vyjadrený v spoluvlastníckom podiele na majetku S-MSDÚ OZ v %", súčasťou tejto zápisnice je 1.) Zakladateľská zmluva združenia, 2.) Stanovy združenia, 3.) Rokovací poriadok rady členov združenia, 4) Zápisnica volebnej komisie, 5) Prezenčná listina. 17. Z obsahu zakladateľskej zmluvy zo dňa 29. 06. 1992 o zriadení záujmového združenia právnických osôb s názvom Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v SR v Bratislave (č. l. 176g-176r) vyplýva, že predmetom uzatvorenia tejto zmluvy medzi zmluvnými stranami - členmi Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií v SR (združenie) je nakladať s majetkom združenia a s právami a záväzkami tak, aby boli zaistené spoločné záujmy členov v súlade so zásadou, aby majetok združenia bol naďalej využívaný a zveľaďovaný v prospech jeho členov v SR (preambula). V snahe prispieť k rozvoju vzájomnej spolupráce v ochrane svojich majetkových a s tým súvisiacich rozvojových záujmov nižšie uvedené zmluvné strany ako právnické osoby a to: I. žalovaný, II. ... ďalšie odborové združenia medzi, ktorými je uvedený je aj žalobca - sa rozhodli združiť svoje prostriedky a zriadiť podľa § 20f zák. č. 47/1992 Zb. z. žalovaného a tento subjekt financovať a prevádzkovať (článok 1). Podľa článku 2 bod. 1 majetok združenia tvoria vklady členov združenia, 2. vklady jednotlivých členov združenia sú uvedené v majetkovom výkaze. Majetkový vklad žalobcu je vyjadrený v spoluvlastníckom podiele na majetku S - MSDÚ OZ vo výške 0,1641. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je súpis všetkého majetku S- MSDÚ OZ podľa majetkového výkazu a výsledkov inventarizácie hospodárskych prostriedkov ku dňu 30. 06. 1992, uvedený na strane 4, z obsahu, ktorého vyplýva hodnota majetku S-MSDÚ OZ v sume 53.368.087,- KČS. 18. Podľa stanov žalovaného (č. l. 176s-177e) združenie je záujmovým združením právnických osôb, vytvorené podľa § 20f a nasl. OZ (čl. 2 bod. 1), predmetom činnosti združenia je obhospodarovať a prevádzkovať združené hmotné prípadne i nehmotné prostriedky členov podľa zakladateľskej zmluvy združenia a prispievať k rozvoju spolupráce k ochrane svojich majetkových a s tým súvisiacich rozvojových záujmov členov združenia (čl. 2 bod. 2). Zakladajúcimi členmi združenia sú právnické osoby, ktoré podpísali zakladateľskú zmluvu združenia (čl. 4 bod 1), člen môže kedykoľvek pri dodržaní podmienok stanovených na výstup zo združenia vystúpiť. Člen, ktorý sa takto rozhodol, musí vypovedať svoje členstvo len ku koncu kalendárneho roka s tým, že výpoveď musí byť podaná aspoň tri mesiace vopred doručením združeniu. Zánik členstva a majetkové finančné vysporiadanie sa vykoná v zmysle zásad (čl. 4 bod 3). 19. Zo správy audítora o overení ročnej účtovnej závierky k 31. 12. 1997 pre členov združenia JMF ZOZ v SR vykonanej prostredníctvo spoločnosti AT Consulting k.s. - audítor dňa 19. 05. 1998 (č. l. 173h-173u) vyplýva, že audit sa uskutočnil v súlade s audítorskými štandardmi, audit zahŕňa overenie dôkazov výberovým spôsobom, ktoré dokladovali sumy v účtovnej závierke. Audit ďalej obsahoval zhodnotenie, či bolo účtovníctvo vedené v súlade so zákonom, zhodnotenie účtovných princípov použitých pri vypracovaní účtovnej závierky a zhodnotenie významných odhadov, ktoré uviedlo vedenie spoločnosti ako aj celkové zhodnotenie účtovnej závierky. Za účtovnú závierku bolo zodpovedné vedenie združenia. Úlohou audítora bolo vyjadriť na túto závierku názor, či účtovná závierka vyjadrovala verne vo všetkých významných súvislostiach finančnú situáciu združenia k 31. 12. 1997 a výsledok hospodárenia za uvedené obdobie v súlade so zákonom o účtovníctve. Hospodársky výsledok JMF na základe spracovanej účtovnej závierky ku dňu 31. 12. 1997 pokiaľ ide o položku - vlastné zdroje krytia stálych a obežných aktív predstavoval sumu 61.344.054,97 Eur (1.848.051.000,- Sk). 20. Z obsahu oznámenia žalovaného zo dňa 21. 11. 1998 (č. l. 207) vyplýva, že na účet žalobcu poukázal sumu 654,78 Eur (19 726,- Sk), ktorú definoval ako podiel žalobcu na zisku žalovaného v roku 1997.
21. Z obsahu oznámenia žalovaného zo dňa 15. 07. 1999 (č. l. 211) vyplýva, že na účet žalobcu poukázal sumu 449,68 Eur (13 547,- Sk), ktorú definoval ako podiel žalobcu na zisku žalovaného v roku 1998. 22. Z obsahu oznámenia žalovaného zo dňa 03. 07. 2000 (č. l. 214) vyplýva, že na účet žalobcu poukázal sumu 539,57 Eur (16 255,- Sk), ktorú definoval ako podiel žalobcu na zisku žalovaného v roku 1999. 23. Z obsahu oznámenia žalovaného zo dňa 15. 06. 2001 (č. l. 215) vyplýva, že na účet žalobcu poukázal sumu 449,68 Eur (13 547,- Sk), ktorú definoval ako podiel žalobcu na zisku žalovaného v roku 2000. 24. Z obsahu oznámenia žalovaného zo dňa 15. 07. 2002 (č. l. 216) vyplýva, že na účet žalobcu poukázal sumu 656,57 Eur (19 780,- Sk), ktorú definoval ako podiel žalobcu na zisku žalovaného v roku 2001. 25. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. 26. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. 27. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. 28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 29. Podľa § 4 Občianskeho zákonníka, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. 30. Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. 31. Podľa § 830 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu. 32. Podľa § 831 Občianskeho zákonníka, popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty. 33. Podľa § 832 ods. 1 Občianskeho zákonníka, majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. 34. Podľa § 832 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí uvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol; je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení. 35. Podľa § 833 Občianskeho zákonníka, poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov. 36. Podľa § 834 Občianskeho zákonníka, majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. 37. Podľa § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. 38. Podľa § 838 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota. 39. Podľa § 839 Občianskeho zákonníka, účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch. 40. S účastníkom, ktorý zo združenia vystúpil alebo bol z neho vylúčený (§ 838 OZ), sa musí združenie vyporiadať. Bývalému účastníkovi združenia sa vrátia predovšetkým majetkové hodnoty-veci, ktoré vniesol do združenia. Výška podielu na majetku, na ktorý má účastník združenia v prípade zániku jeho účasti v združení nárok, je daná v § 835 OZ takým spôsobom, že podiely všetkých účastníkov sú rovnaké, pokiaľ zmluva neurčuje inak.
41. Z dokazovania vyplýva, že žalobca je nástupnickou organizáciou pokiaľ ide o Revolučne odborové hnutie a jednotlivé odborové organizácie (ďalej aj ,,ROH"), ktoré pôsobili k 31. 12. 1989. Z uznesenia mimoriadneho všeodborového zjazdu o ukončení existencie ROH o právnom nástupníctve zo dňa 02. 03. 1990 (č .l. 133-136) vyplýva, že na základe žiadosti odborárov a novovytvorených odborových zväzov, ktoré vznikli od januára 1990 na platforme doterajšej členskej základne ROH, sa konal v Prahe mimoriadny všeodborový zjazd, ktorý previedol majetok ROH ku, ktorému majú právo hospodárenia a) závodné výbore ROH do vlastníctva základných prípadne miestnych odborových organizácií, b) podnikové výbory ROH do vlastníctva týchto podnikových výborov odborov. Zjazd ďalej previedol majetok ROH ku, ktorému mali právo hospodárenia odborové zväzy, ich hospodárske a účelové zariadenia do vlastníctva nástupníckych odborových zväzov, ktoré vznikli na platforme doterajšieho ROH, resp. previedol majetok ROH neuvedených odborov v bode 4 a 5 na Majetkovú, správnu a delimitačnú úniu odborových zväzov (MSDU). 42. Z uznesenia predstavenstva Majetkovej, správnej a delimitačnej únie odborových zväzov zo dňa 18. 09. 1990 (č.l. 199-203) vyplýva, že právnym predchodcom žalobcu bolo Odborové združenie slobodných povolaní (ďalej aj ,,OZ slobodných povolaní"), ktorého členská základňa k 31. 12. 1989 predstavovala 4 000 členov na Slovensku. Na platforme OZ slobodných povolaní vznikol dňa 25. 07. 1990 žalobca. 43. Podľa oznámenia Slovenskej majetkovej, správnej a delimitačnej únie odborových zväzov (S-MSDU) zo dňa 26. 06. 1992 (č. l. 195-203) v prílohe predkladá táto organizácia všetkým svojim OZ- členom zoznam dedičských odborových zväzov na území SR, počet týchto členov k 31. 12. 1989, deliaci kľúč pripadajúci na jednotlivé OZ a finančné vyjadrenie podielov jednotlivých OZ na nehnuteľnom majetku odborov (účelové zariadenia) k 31. 12. 1991 s tým, že tento materiál bol orientačný. Z prílohy okrem iného vyplýva, že žalobca mal ku dňu 26. 06. 1992 spolu 4 000 členov a podľa deliaceho kľúča mu patril podiel na majetku S-MSDU vo výške 0,001638, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo 2.376.027,- KČS. 44. Žalobca taktiež preukázal, že sa podieľal nielen na založení žalovaného (viď zápisnica zo Zhromaždenia zakladateľov žalovaného, konaného dňa 29. 06. 1992 v Bratislave - č. l. 175s-176b), ale aj na majetkovom vklade do imania žalovaného (viď - zakladateľská zmluva zo dňa 29. 06. 1992 o zriadení záujmového združenia právnických osôb s názvom Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v SR v Bratislave - č. l. 176g-176r). Majetkový vklad žalobcu bol vyjadrený v spoluvlastníckom podiele na majetku S - MSDÚ OZ vo výške 0,1641. 45. Žalobca tak bez pochybností preukázal výšku členského podielu na majetku S-MSDÚ (ktorý predstavoval 0,001638 %), ktorým sa žalobca spolupodieľal pri vzniku žalovaného. 46. Pokiaľ ide o výhrady Krajského súdu v Bratislave v súvislosti s tým, či účtovná závierka obsahovala aj majetok S-MSDÚ, z dokazovania vplýva, že tento majetok S-MSDÚ bol zahrnutý do imania žalovaného, čo vyplýva z obsahu zakladateľskej zmluvy žalovaného zo dňa 29. 06. 1992 a teda ak audítor vykonal účtovnú závierku ku dňa 31. 12. 1997 musel nepochybne do tejto závierky zahrnúť aj majetok, ktorý ku dňu 29. 06. 1992 vložila do imania žalovaného S-MSDÚ a teda nebol tu dôvod, aby audítor tento majetok, vložený zo strany S-MSDÚ do žalovaného v roku 1992 nezohľadňoval pri vykonaní účtovnej závierky v roku 1998. 47. Pokiaľ ide o zásady majetkového vysporiadania pri zániku členstva žalobcu k 31. 12. 1997, z dokazovania vplýva, že v priebehu roka 1997 došlo k zmene stanov žalovaného a teda majetkové vyporiadanie sa po zániku členstva žalobcu malo spravovať podľa platného poriadku SR. V nadväznosti na právny názor Krajského súdu v Bratislave a skutočnosť, že žalovaný vznikol podľa § 20f a nasl. Občianskeho zákonníka, sa toto vyporiadanie malo spravovať podľa ust. § 833 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd akceptuje dôkaz predložený žalovaným, ktorý vypracovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, podľa ktorého sa na daný spor môže aplikovať aj Obchodný zákonník, avšak v tomto konaní bol tento dôkaz nepoužiteľný a to aj s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého nárok žalobcu treba posudzovať podľa § 833 a nasl. Občianskeho zákonníka, čiže v danom prípade sa nejedná o obchodnoprávny vzťah. 48. Pokiaľ ide o výšku nároku žalobcu, ktorý mal vyplatiť žalovaný pri zániku členstva žalobcu v združení, vychádzajúc zo zmeny petitu návrhu, v zmysle ktorého si žalobca uplatnil vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie sumy 100.665,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 100.665,59 Eur od 04. 06. 2001 až do zaplatenia a vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného pokiaľ ide o nárok na zaplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý presahuje sumu 26.555,14 Eur (800.000,- Sk), súd dospel k záveru, že pri určení nároku na zaplatenie vyrovnávacieho podielu bolo potrebné zohľadniť niekoľko skutočností. 49. Prvou skutočnosťou bolo to, či suma 61.344.054,97 Eur (1.848.051.000,- Sk), z ktorej vychádzal Okresný súd Bratislava I pri rozhodovaní o nároku žalobcu v rozsudku č. k. 8C/403/1997-259 zo
dňa 03. 11. 2011, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/438/2012-359, 14Co/439/2012, predstavovala hodnotu celého majetku alebo hodnotu majetku získaného činnosťou žalovaného a teda, či účtovný stav ku dňu ukončenia členstva žalobcu v združení zahŕňal aj nehnuteľnosti, ktoré do združenia vzniesla S-MSDÚ. Ako bolo vyššie uvedené, zo zakladateľskej zmluvy zo dňa 29. 06. 1992 o zriadení záujmového združenia právnických osôb s názvom Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v SR v Bratislave (č. l. 176g-176r) vplýva, že S-MSDÚ vložila do imania žalovaného aj nehnuteľnosti, a teda ak audítor vykonal účtovnú závierku ku dňa 31. 12. 1997 musel nepochybne do tejto závierky zahrnúť aj všetok majetok, ktorý podľa zakladateľskej zmluvy zo dňa 29. 06. 1992 vložila do imania žalovaného S-MSDÚ a teda nebol tu dôvod, aby audítor tento majetok, vložený zo strany S-MSDÚ do žalovaného v roku 1992 nezohľadňoval pri vykonaní účtovnej závierky v roku 1998. Z tohto dôvodu mal súd za to, že podľa spracovanej účtovnej závierky ku dňu 31. 12. 1997 pokiaľ ide o položku - vlastné zdroje krytia stálych a obežných aktív žalovaného, ktorá predstavovala sumu 61.344.054,97 Eur (1.848.051.000,- Sk) je potrebné uvedenú sumu považovať za východiskovú pre výpočet výšky nároku žalobcu na vyrovnávací podiel. Vzhľadom na to, že súd ďalej konal o dôvodnosti nároku na zaplatenie sumy 26.555,14 Eur (800.000,- Sk), súd nepovažoval za potrebné ustáliť reálnu hodnotu majetku žalovaného a to prostredníctvom ocenenia všetkých nehnuteľností, ktoré boli do združenia vnesené (ako to uviedol Krajský súd v Bratislave), a to z dôvodu, že suma 26.655,14 Eur nepresahuje 0,001641 % zo sumy 61.344.054,97 Eur (čo predstavuje sumu 100.665,59 Eur). 50. Druhou skutočnosťou bolo to, že žaloba bola podaná 17. 12. 1997 s tým, že žalobca si pôvodne uplatňoval súčasne prikázanie nehnuteľnosti a zaplatenie sumy 26.556,14 Eur (800. 000,- Sk). V priebehu konania došlo dňa 04. 04. 2005 k zmene petitu, v rámci ktorého si žalobca okrem vyššie uvedených nárokov uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 26.555,14 Eur (800.000,- Sk) od 01. 01. 1998 do zaplatenia s tým, že ak súd uvedenú nehnuteľnosť neprikáže do vlastníctva žalobcu a neuloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26.555,14 Eur (800.000,- Sk), je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu jeho vyrovnávaciemu podielu spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01. 01. 1998 do zaplatenia. Na základe uznesenia zo dňa 02. 02. 2018 súd pripustil zmenu petitu žaloby, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 100.665,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 04. 06. 2001 do zaplatenia s tým, že v časti žaloby o prikázanie nehnuteľnosti vrátane vyplatenia sumy 26.555,14 Eur (800 000,- Sk) vzal žalobca žalobu späť. 51. Treťou skutočnosťou bolo vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného voči sume, ktorá presahuje istinu 26.555,14 Eur (800.000,- Sk), ktorú súd s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako opodstatnenú. Z tohto dôvodu súd ďalej konal len o dôvodnosti nároku na zaplatenie sumy 26.555,14 Eur (800.000,- Sk), pričom žalobu v časti o zaplatenie sumy 74.110,45 Eur ako nedôvodnú (premlčanie nároku) vyhodnotil ako neopodstatnenú. 52. Štvrtou skutočnosťou bolo to, že žalovaný preukázal, že v priebehu rokov 1998 až 2002 vyplatil žalobcovi celkovo 82.855,- Sk, čo predstavuje 2.750,28 Eur. V jednom zo svojich podaní žalobca oznámil, že uvedené sumy chápe ako sumy, ktoré predstavujú jeho nárok na vyrovnávací podiel. Po započítaní sumy 2.750,28 Eur, ktorú žalovaný reálne vyplatil žalobcovi po jeho výstupe zo združenia, súd priznal žalobcovi nárok na vyrovnávací podiel v sume 23.804,86 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 26.555,14 Eur (800.000,- Sk) a sumou 2.750,28 Eur (§ 839 OZ). 53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 54. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 55. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 56. Súd s poukazom na námietku premlčania uplatnenú žalovaným nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 100.665,59 Eur od 04. 06. 2001 až do zaplatenia a to z dôvodu, že žalobca si tento nárok uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby (t.j. žalobca vystúpil zo združenia dňa 29. 09. 1997 s tým, že žalobca si mohol uplatniť voči združeniu úrok z omeškania najneskôr dňa 29. 09. 2000). Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade sa uplatnenie námietky premlčania javí ako v rozpore s dobrými mravmi. Bolo vecou žalobcu, v akej sume si uplatní nárok na vyrovnávací podiel, aj s príslušenstvom. Taktiež bolo vecou žalobcu, kedy
pristúpi k vymáhaniu svojho nároku súdnou cestou. Ak pri podávaní žaloby dňa 17. 12. 1997 vychádzal zo sumy 26.555,14 Eur (800.000,- Sk) a ak následne žalobca získal vedomosť o nároku na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo vyššej sume vrátane úroku z omeškania, bolo v jeho moci, aby si tento nárok uplatnil počas plynutia premlčacej doby s tým, že jej márne uplynutie nemôže zaťažovať žalovaného v súlade so zásadou rímskeho práva, podľa ktorej bdelým patria práva. 57. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 58. Žalobca v priebehu konania vzal späť žalobu v časti o prikázanie nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Bratislava - Staré Mesto, zapísanej na liste vlastníctva č. 2529, ako parcela č. 9016
- zastavaná plocha o výmere 339 m2, dom na tejto parcele súp. č. 102 564 a parcela č. 9017 - záhrada o výmere 136 m2 do vlastníctva žalobcu a v časti o zaplatenie sumy 26.555,14 Eur (800.000,- Sk), preto súd konanie v tejto časti zastavil. 59. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 60. Z hľadiska zásady hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP). 61. Podľa čl. 7 ods. 2 Civilné sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Z tohto dôvodu súd vyzýva obe procesné strany, aby sa aj napriek vyhláseniu rozsudku vo veci samej pokúsili ukončiť tento spor predovšetkým mimosúdnym zmierom a to na základe vzájomnej komunikácie medzi právnymi zástupcami oboch sporových strán s tým, že ako východiskový bod pre uzavretie mimosúdnej dohody môže slúžiť práve tento rozsudok. 62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 63. Vzhľadom na to, že pomer úspechu žalobcu vo vzťahu k úspechu žalovaného prestavuje 23,65 % /t.j. 23.804,86 Eur (priznaná časť) : 100.665,59 Eur (celková suma požadovaná žalobcom) x 100/, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,70 %, ktorý prestavuje rozdiel medzi úspechom žalovaného (t.j. 76,35 %) a úspechom žalobcu (t.j. 23,65 %). Úspech žalovaného v pomere 76,35 % sa vypočítal zo sumy 76.860,73 Eur (zamietnutá časť) : 100.665,59 Eur (celková suma požadovaná žalobcom) x 100. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením. 64. Podľa § 255 ods. 1 CSP je žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov znaleckého dokazovania v sume 33,46 Eur a to v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.