Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu JUDr. Ivana Jurčišina, správcu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Breznica so sídlom Mlynská 26, 040 01 Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, za účasti: 1/ Y. W., trvale bytom W. XX, XXX XX X., 2/ Q. S., trvale bytom P. XX, XXX XX E., 3/ G.. L. X., trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX S., 4/ U.. U. S., trvale bytom S. XX, XXX XX F., 5/ P. O., trvale bytom X. X. P. XX/XX, XXX XX Q. A. S., 6/ L. S., trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX N., 7/ P.. P. O., trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX P., 8/ F. W., so sídlom J. XX, XXX XX P., 9/ AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. februára 2018 Č.j. OU-PO-E na základe podanej správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov za použitia ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Stropkov, pozemkového a lesného odboru zo dňa 30.10.2017 č.: OU-SP-F.-XXXX/XXXXXX-XXX-KR rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil poukazom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý za použitia ustanovenia § 5 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva (ďalej len zákona) rozhodol tak, že oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia spĺňajú podmienky ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona, ktoré prešli do vlastníctva JRD Breznica odňatím bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbáriarnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. V bode 2 výroku tohto rozhodnutia oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v k.ú. W., okres X. podľa stavu, aký bol v čase vyvlastnenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pod bodom 2.

3. Odvolací orgán ďalej poukázal na odvolanie správcu konkurznej podstaty zo dňa 22.11.2017 a na dôvody odvolania, v ktorom správca konkurznej podstaty poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, dospel k nesprávnym právnym záverom, ak rozhodol o pozemkoch patriacich do konkurznej podstaty úpadcu bez toho, aby tieto pozemky boli vyňaté z konkurznej podstaty, teda nezákonne zasiahol do majetku úpadcu, ktorý bol určený na speňaženie a výplatu pre jednotlivých veriteľov. Zároveň sa podrobnejšie vyjadril správca konkurznej podstaty k jednotlivým dôvodom odvolania. K odvolaniu povinnej osoby sa listom vyjadril splnomocnenec oprávnených osôb zo dňa 11.12.2017.

4. Odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zistil skutkový a právny stav, pričom citoval príslušné ustanovenia zákona o navrátení vlastníctva. Poukázal na to, že účastníci konania si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkov v zmysle zákona o navrátení vlastníctva dňa 30.12.2004. Zároveň dôvodil tým, že v priebehu konania si Okresný úrad Stropkov PLO zabezpečil všetky potrebné podklady na vydanie rozhodnutia a to Osvedčenia o dedičstve a príslušné pozemnoknižné vložky, z ktorých pri výpočte podielov oprávnených osôb správne vychádzal a to z PKV č. XX, k.ú. W. a nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS/123/2010-48 zo dňa 30.06.2010. Zároveň poukázal na to, že návrh podali 3 oprávnené osoby Y. W., t.č. nebohá P. S. a nebohý U. W., pričom dodal, že nebohá P. S. mala 5 detí a nebohý U. W. mal 2 deti. Pritom presne definoval jednotlivé podiely, ktoré patria týmto oprávneným osobám. Okresný úrad Stropkov PLO správne identifikoval povinnú osobu v zmysle § 4 ods. 1 zákona, podľa ktorého sú povinnými osobami právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti zákona o navrátení vlastníctva mali k pozemku vo vlastníctve SR právo hospodárenia, alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá. Skutočnosti potrebné na identifikáciu povinnej osoby Okresný úrad Stropkov PLO zistil z LV č. XXX, k.ú. W. PKV č. XXX, k.ú. W. a z výpisu z Obchodného registra, odd. Dr, vložka č. XXX/P. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona, z ktorého nepochybne vyplýva skutočnosť, že povinná osoba je povinná nakladať s predmetnými pozemkami so starostlivosťou riadneho hospodára, pričom tieto pozemky nesmie previesť do vlastníctva iného. Zákaz prevodu predmetných pozemkov platí odo dňa účinnosti Zákona o navrátení vlastníctva do navrátenia vlastníctva pozemkov oprávneným osobám. Uvedené ustanovenie o navrátení vlastníctva súčasne stanovuje sankciu za porušenie tohto ustanovenia, ktorým je neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva.

5. K tejto súvislosti cituje odvolací orgán ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V danej súvislosti žalovaný poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove č. j. 4Sp/5/2013 z 13.11.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR 4Sžr/9/2014 zo dňa 04.11.2014. V tejto súvislosti poukázal odvolací orgán na existenciu doktríny legitímneho očakávania, podľa ktorej je povinnosťou správnych orgánov rozhodovať vo veciach skutkovo a právne podobných obdobne. Preto nie je možné prisvedčiť právnej argumentácii povinnej osoby o prednosti Zákona o konkurze vo vzťahu k zákonu o navrátení vlastníctva.

6. V konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia právny predchodca Okresného úradu Stropkov PLO bývalý Obvodný pozemkový úrad Stropkov požiadal bývalú správu Katastra Stropkov o predloženie aktuálnych údajov katastra nehnuteľností. Z týchto mal prvostupňový správny orgán v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku možnosť úplne a presne zistiť skutočný stav veci po identifikácii povinnej osoby a oprávnených osôb, ako aj preukázanie vlastníctva povinnej osoby a výpočty výšky podielov oprávnených osôb, pričom dospel k záveru, že v súlade s identifikáciou parciel č. XXXX/XX zo dňa 14.09.2005 vykonanou na účely konania podľa Zákona o navrátení vlastníctva a listu vlastníctva č. XXX k.ú. W. sú naplnené všetky podmienky na navrátenie vlastníctva predmetných pozemkov v zmysle Zákona o navrátení vlastníctva, t. j. predmetné pozemky je možné navrátiť oprávneným osobám za účelom zmiernenia majetkových krívd, ku ktorým došlo odňatím pozemkov bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbariárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov oprávneným osobám.

7. Prvostupňový správny orgán mal z PKV č. XX k.ú. W. a PKV č. XXX k.ú. W. dostatočným spôsobom preukázané, že predmetné pozemky boli v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom pastvami, t. j. patrili do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a aj v súčasnosti slúžia na zabezpečenie využívania pozemkov tvoriacich poľnohospodársky pôdny fond. K vydaniu predmetných pozemkov teda nebránila žiadna z taxatívne vymenovaných prekážok upravená v ustanovení § 6 ods. 1 Zákona o navrátení vlastníctva. Zároveň odvolací orgán uviedol, že v odvolaní vedenom podľa Zákona o navrátení vlastníctva prvostupňový správny orgán nevychádzal len z geometrických plánov tak, ako to uviedla povinná osoba, ale vychádzal zo všetkých skutočností, na ktoré poukázal prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v tomto rozhodnutí.

8. Žalovaný v závere rozhodnutia má za to, že prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené nebolo možné prisvedčiť skutkovým tvrdeniam, ani právnej argumentácii povinnej osoby uvádzaným v jej odvolaní zo dňa 22.11.2017 a žalovaný ako odvolací orgán má za to, že pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal prvostupňový správny orgán z objektívne zisteného skutkového stavu veci, postupoval v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vec právne posúdil, pričom vzal do úvahy všetky skutočnosti vyplývajúce z návrhu oprávnených osôb zo dňa 30.12.2004, poukázal na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou tohto rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu.

II.

Žalobné dôvody

9. Včas podanou žalobou podľa § 6 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku sa správca konkurznej podstaty domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca poukázal na to, že dňa 26.11.2001 schôdza konkurzných veriteľov úpadcu PD Breznica schválila plán speňaženia konkurznej podstaty. Na základe uvedeného plánu postupoval správca konkurznej podstaty a na základe rozhodnutia rady veriteľov a opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K 238/1996 zo dňa 07.12.2004 odpredal pozemky, ktoré boli súčasťou majetkovej podstaty úpadcu. Podľa úpravy platnej v čase vyhlásenia konkurzu v zmysle ustanovenia § 14 ZKV vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty na správcu.

10. Dôvodil zároveň tým, že prvostupňový správny orgán vo veci nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom ak rozhodoval o pozemkoch patriacich do konkurznej podstaty úpadcu bez toho, aby tieto pozemky boli vyňaté z konkurznej podstaty a teda nezákonne zasiahol do majetku úpadcu, ktorý bol určený na speňaženie a výplatu pre jednotlivých veriteľov. Zároveň poukázal na to, že nedal v zákonom predpísanej lehote voči úpadcovi PD družstvo Breznica žiadnu incidenčnú žalobu na vylúčenie predmetných pozemkov z konkurznej podstaty. Zdôraznil, že jedine súd môže vo veci rozhodnúť uznesením a tomu, kto uplatňuje, že určitá vec alebo iná majetková hodnota nemala byť do súpisu zaradená, aby súdom stanovenej lehote podal vylučovaciu žalobcu proti správcovi. Podľa žalobcu správny orgán nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že predaj majetku ešte pred prvým uplatnením nároku bol predaný fyzickej osobe a tento právny úkon bol schválený opatrením Krajského súdu v Košiciach. Týmto okamihom v rámci správneho konania nemal správca konkurznej podstaty dostatok pasívnej legitimácie konať, ale správny orgán mal konať s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý mal predaj pozemkov schválený súdom. Správny orgán podľa žalobcu mal vykonať vklad do katastra bez akýchkoľvek podmienok a naviac v priebehu celého konkurzného konania až po okamih legitímneho predaja majetku správca vôbec nemal vedomosť, že predávaný majetok je zaťažený uplatnením reštitučných nárokov.

11. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že má za to, že osoby, ktoré si uplatnili reštitučné nároky boli informované o priebehu konkurzného konania a mohli požiadať žalobou o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty po preukázaní naliehavého právneho záujmu a príslušnej aktívnej legitimácie. Vzhľadom k tomu, že tieto osoby túto možnosť nevyužili nie je za súčasných podmienok možné prinavrátiť im pozemky, ku ktorým si uplatnili reštitučné nároky. V tomto prípade je možné postupovať jedine podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Vzhľadom k tomu, že na predmetné pozemky v tom čase nebol uplatnený žiadny reštitučný nárok zo strany oprávnenej osoby a taktiež po celý čas t. j od vyhlásenia konkurzu na úpadcu až po odpredaj sporných pozemkov nebola podaná žiadna žaloba a vylúčenie týchto pozemkov zo súpisu majetku podstát, neexistovala žiadna prekážka, ktorá by správcovi bránila zapísať sporné pozemky do súpisu majetku podstát a následne tento majetok speňažiť. Taktiež na katastri nebola vyznačená žiadna poznámka v čase C LV, ktorá by bránila správcovi pri speňažovaní pozemkov, ktoré sú predmetom reštitúcie.

12. Z napadnutého rozhodnutia je preukázateľné, že oprávnené osoby si uplatnili nároky až 30.12.2004 t. j. po schválení predaja súdom vo forme Opatrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.12.2004 a následne v následnom vklade do katastra. Podľa správcu konkurznej podstaty postupoval správne, ak odpredal majetok s plným vedomím a dobrej viere, ktorý patril do konkurznej podstaty. Katastrálny úrad v Stropkove a následne aj Okresný úrad Stropkov, pozemkový a lesný odbor poškodili práva úpadcu a správcu konkurznej podstaty a to tak, že bez súhlasu správcu vyhodnotili geometrické plány, ktorými značným spôsobom skomplikovalo celú situáciu v rámci prebiehajúceho konkurzu. Rozhodnutie, ktoré vydal Okresný úrad Stropkov, pozemkový a lesný odbor doposiaľ považuje správca konkurznej podstaty za predčasné, nezákonné a nulitné, nakoľko tieto rozhodnutia nezákonne zasahujú do prebiehajúceho konkurzu bez toho, aby boli k takémuto úkonu oprávnené.

13. Podľa správcu konkurznej podstaty správny orgán bol povinný v rámci správneho konania zistiť úplne presne skutočný stav veci a za tým účelom si preveriť konkurznú podstatu úpadcu, zabezpečiť si k tomu potrebné podklady z konkurzného súdu a príslušné rozhodnutie súdu teda Opatrenie, na základe ktorého bol realizovaný predaj reštituovaných pozemkov. Správny orgán poprel teda zásadu materiálnej pravdy a jej uplatnenie v správnom konaní, ktoré v prvom rade vyžaduje dôsledné zistenie všetkých podkladov potrebných pre rozhodnutie. Nemohol správny orgán rozhodovať vo veci, ktoré jednoznačne patria pod rozhodovaciu právomoc príslušného konkurzného súdu a prebiehajúce dokazovanie bolo vykonané v rozpore s § 34 Zákona o správnom konaní. Zároveň podľa žalobcu postupoval správny orgán v rozpore s ustanovením § 46 Zákona o správnom konaní. Správny orgán v odôvodnení neuviedol, čo ho oprávňovalo rozhodovať o majetku patriaceho do konkurznej podstaty a taktiež neuviedol, prečo rešpektoval oneskorene podané nároky reštituentov, ak preukázateľne už nemohli byť uplatnené voči úpadcovi. Na základe uvedených skutočností žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 06.06.2018 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré boli uvedené v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Závery správneho súdu

15. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).

16. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý kto tvrdí, že sú jeho práva, alebo právnom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

21. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie viazaný len návrhmi účastníkov konania.

22. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

23. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemkom, ktoré prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbariarníkov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Skutočnosť uvedená v citovanom ustanovení zákona bola preukázaná podľa správneho súdu z pozemnoknižných vložiek č. XX a č. XXX k.ú. W..

25. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, sú povinnými osobami právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti zákona majú k pozemku vo vlastníctve SR právo hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá. Identifikácia povinnej osoby, ktorou je Poľnohospodárske družstvo Breznica, so sídlom Hviezdoslavova 17/24, Stropkov v konkurze zastúpené správcom konkurznej podstaty JUDr. Ivanom Jurčišinom, správcom konkurznej podstaty má v súčasnej dobe sídlo Mlynská 26, Košice. Pri určovaní povinnej osoby prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán vychádzali z ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého sú v povinnými osobami aj poľnohospodárske družstvá. Vyhlásením konkurzu úpadca nezaniká ako vlastník a subjekt majúci právnu subjektivitu. Na správcu prechádza len oprávnenie nakladať s vlastníctvom. Pri určení povinnej osoby sa prvostupňový správny orgán riadil aj právnym názorom NS SR vysloveným v odôvodnení rozsudku 8Sžo/20/2010, avšak v prvom rade závermi rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 4Sp/5/2013 z 13.11.2013, v zmysle ktorých pre určenie povinnej osoby je rozhodujúce vlastníctvo pozemkov, na ktoré je uplatnený reštitučný nárok v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.ú. W. bolo k rozhodujúcemu dňu 01.01.2004 vlastníkom týchto pozemkov Poľnohospodárske družstvo Breznica.

26. Pri posudzovaní námietky správcu konkurznej podstaty, že prvostupňovému správnemu orgánu, teda ani žalovanému neprislúchalo a neprislúcha rozhodovať o majetku patriacom do konkurznej podstaty sa prvostupňový správny orgán bezpochyby riadil ustanovením § 5 ods. 2 zákona, podľa ktorého rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 vydáva príslušný obvodný pozemkový úrad. V súčasnej dobe je to príslušný Okresný úrad Stropkov PLO tak, ako to bolo pri vydaní rozhodnutia zo dňa 30.10.2017, ktorým v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku za použitia ustanovenia § 5 ods. 2 citovaného zákona rozhodol o prinavrátení vlastníctva oprávneným osobám.

27. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne nestotožnili s právnym názorom správcu konkurznej podstaty, že oprávneným pre dané rozhodovanie nebol tento správny orgán a že ohľadom pozemkov nemal právo rozhodovať podľa reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z. tak, ako rozhodol. S otázkou vzťahu zákona č. 503/2003 Z.z. a Zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého navrhol žalobca, aby správne orgány postupovali a aby postupoval aj správny súd sa vysporiadali správne orgány a to tak, že zákon č. 503/2003 je špeciálnym predpisom aj vo vzťahu k Zákonu o konkurze a vyrovnaní, ktorý upravuje okrem iného aj oprávnenie správcu nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s týmto oprávnením. Zákon o konkurze a vyrovnaní však neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by obsahovalo výnimku zo všeobecného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý odporuje zákonu. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., z ktorého bezpochyby vyplýva, že povinná osoba, teda správca konkurznej podstaty, ktorý je považovaný za povinnú osobu nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. do vlastníctva iného pod sankciou neplatnosti. Správne orgány sa bezpochyby riadili uvedeným ustanovením a s dôrazom na rozpor § 39 Občianskeho zákonníka so zákonom § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ktorá absolútna neplatnosť zmluvy pôsobí od počiatku voči každému. V danom prípade teda vôbec neprichádza do úvahy priznanie náhrady podľa § 6 ods. 2 tak, ako to navrhuje žalobca v žalobe, nakoľko ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý správca konkurznej podstaty predajom samotných pozemkov, ktoré patria do reštitučného nároku oprávnených osôb vykonal. Správny súd preto po stotožnení sa s uvedeným posúdením tejto otázky žalobnú námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

28. Zároveň správny súd zdôraznil tú skutočnosť, že povinná osoba nesmela disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré patria do reštitučného nároku a to ani v rámci konkurzného konania, čo vlastne nemá vplyv na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy správcu konkurznej podstaty s fyzickými osobami oprávnené osoby svoje reštitučné nároky ešte neuplatnili. Aj keď správca konkurznej podstaty uzavrel kúpnu zmluvu so súhlasom konkurzného súdu, ide o absolútne neplatný právny úkon práve s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o prinavrátení vlastníctva. Uzavretím kúpnej zmluvy správcom konkurznej podstaty došlo neprípustným spôsobom k zásahu do práv na majetok oprávnených osôb, pretože tento prevod nemožno považovať za dovolené obmedzenie vlastníckeho práva vzhľadom na absenciu všeobecného záujmu. Poukazujúc na právny názor NS SR v rozhodnutí 4Sžr/9/2014 zo dňa 04.11.2014, ako aj s poukazom na právny názor Ústavného súdu SR vyplývajúceho z nálezu č.j. I.ÚS/123/2010 - 48 zo dňa 30.06.2010 mal správny súd za to, že tento zákaz sa vzťahuje aj na správcu, ktorý bol povinný vyčkať so speňažením do uplynutia lehoty na uplatnenie reštitučného nároku. Po uplynutí lehoty mal zistiť, či nárok bol uplatnený a následne bol povinný informovať súd o takto uplatnených nárokoch.

29. Čo sa týka samotného určenia podielov oprávnených osôb sa správny orgán podľa správneho súdu správne pridržiaval ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c) zákona, podľa ktorého sú oprávnenými osobami deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1) všetci rovnakým dielom. Správny súd v tejto časti poukazuje na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného, kde presne a detailne sú popísané príbuzenské vzťahy a jednotlivé podiely na základe uplatneného reštitučného nároku pôvodnými reštituentami, oprávnenými osobami Y. W., P. S. a U. W. tak, ako je to uvedené v reštitučnom nároku zo dňa 30.12.2004.

30. Pri výpočte podielov oprávnených osôb sa prvostupňový správny orgán stotožnil s nálezom Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS/123/2010 - 48 z 30.06.2010, podľa ktorého z § 2 ods. 1 vyplýva, že právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 3, čo podľa názoru správneho súdu bolo zo strany správneho orgánu dodržané.

31. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.

32. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia správny súd takisto ako správne orgány dospel k záveru, že je možné vyvodiť len to, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení § 2 ods. 2 písm. c) uvedené. Zákon č. 503/2003 Z.z. o prinavrátení vlastníctva neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré by vylučovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej v niektorej zo skupín, či v rámci jednej skupiny, ak tento zákon neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj iné osoby v tom istom poradí. Táto interpretácia ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona je nielen komfortná z jeho dikciou, ale aj zmyslom a účelom tohto zákona a napokon je aj v súlade so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti, keď do širšej rodiny vracia len to, čo bolo odtiaľ nesprávne odňaté alebo vzaté.

33. Rozhodnutie správnych orgánov tak prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Stropkov PLO zo dňa 30.10.2017, ako aj rozhodnutie žalovaného z 05.02.2018 podľa správneho súdu boli vydané v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z., ako aj v súlade so Správnym poriadkom. Správny súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu žalobných námietok a na vytýčenom pojednávaní rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vychádzal z rozhodnutí správnych orgánov, pričom predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozhodol, že oprávneným osobám sa podľa § 2 ods. 2 za použitia ustanovenia § 5 ods. 2 zákona, tieto spĺňajú podmienky v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) zákona a týmto sa prinavracia vlastníctvo k pozemkom podľa stavu v čase vyvlastnenia, ktoré sa nachádzajú v pozemnoknižnej vložke č. XX a č. XXX k.ú. W. patriace podľa terajšieho stavu na LV XXX k.ú. W. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného.

34. S poukazom na žalobné námietky správcu konkurznej podstaty, v prvom rade, či mohli správne orgány rozhodovať v predmetnom konaní na základe uplatneného reštitučného nároku správny súd je bezpochyby toho názoru, že áno, pretože boli splnené všetky podmienky na to, aby správny orgán rozhodoval v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z., na ktoré poukázal správny súd vyššie a ktorými správne argumentovali správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí.

35. Ďalšou žalobnou námietkou a spornou otázkou bolo aj to, či žalobca ako správca konkurznej podstaty mohol odpredať pozemky zapísané do majetkovej podstaty v čase účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z., ako aj v čase, kedy si oprávnené osoby ešte nepodali reštitučný nárok. S dôrazom na uvedené ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z., konkrétne § 5 ods.1, podľa ktorého právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastníka pozemok je a zároveň preukáže na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastníka pozemok existoval a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3, pričom neuplatnením tohto práva v lehote právo zanikne správny súd sa stotožnil so závermi správnych orgánov, že uvedenú podmienku bezpochyby oprávnené osoby splnili a následne podľa § 5 ods. 2 následne rozhodoval o danom reštitučnom nároku príslušný Obvodný pozemkový úrad Stropkov. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 zákona vydá obvodný pozemkový úrad, čo v tomto prípade bolo splnené, pretože rozhodnutie zo dňa 30.10.2017 vydal príslušný Okresný úrad Stropkov PLO, ako právny nástupca obvodného pozemkového úradu. Na konanie podľa § 5 ods. 2 zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktoré sú špecifikované v § 5 ods. 3 citovaného zákona. Z ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona bezpochyby vyplýva, že povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona mali pozemky vo vlastníctve SR právo hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá z čoho bezpochyby vyplýva, že Poľnohospodárske družstvo Breznica, ktoré spravuje správca konkurznej podstaty JUDr. Ivan Jurčišin bezpochyby povinnou osobou v tomto prípade je. Z ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností zostáva nedotknuté.

36. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. k 01.01.2004 boli pozemky patriace do reštitučného nároku, ku ktorým sa navrátilo vlastníctvo napadnutým rozhodnutím vo vlastníctve úpadcu Poľnohospodárske družstvo Breznica a povinnou osobou bezpochyby bol správca konkurznej podstaty, ktorý mal priamo zo zákona, teda z ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona uložený zákaz previesť nehnuteľnosti do vlastníctva iného a ak ich prevedie, tak takáto zmluva je neplatná. Uzavretím kúpnej zmluvy zo strany správcu konkurznej podstaty s fyzickými osobami došlo k zásadu do práv oprávnených osôb. Podľa názoru správneho súdu mal správca konkurznej podstaty bezpochyby vyčkať až do 31.12.2004 s dôrazom na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona a požiadať správny orgán o vyjadrenie, či na pozemky, ktoré boli zapísané do majetkovej podstaty úpadcu nie je uplatnený reštitučný nárok.

37. Ak správca uzatvoril kúpnu zmluvu napriek tomuto zákazu, je takáto kúpna zmluva absolútne neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 4 ods. 2 Zákona o prinavrátení vlastníctva. Takáto absolútna neplatnosť pôsobí od počiatku voči každému. Aj keď bola kúpna zmluva správcom konkurznej podstaty uzavretá so súhlasom konkurzného súdu, ide o absolútne neplatný právny úkon a preto správny súd s poukazom na žalobné námietky vyhodnotil tieto ako nedôvodné.

38. Žalobu v súlade s ustanovením § 190 S.s.p. správny súd ako nedôvodnú zamietol, nakoľko považoval uvedené námietky správcu konkurznej podstaty - žalobcu v žalobe, ako aj prednesené na pojednávaní za nedôvodné a účelové s poukazom na to, že uvedené skutočnosti sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 503/2003 Z.z. o prinavrátení vlastníctva konkrétne s ustanovením § 4 ods. 2.

39. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle príslušného ustanovenia § 167 a nasledujúcich S.s.p., nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný. Žalovanej v zmysle ustanovenia § 168 S.s.p. správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

40. Uvedené rozhodnutie bolo senátom správneho súdu prijaté v pomere 3:0 hlasov ( § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.