Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Gomanold, a.s., Pobřežní 297/14, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 27931536, proti žalovanému SCIORONTO, a. s., so sídlom Bela IV. 915/9, 960 01 Zvolen, IČO: 46 446 672, právne zastúpeného Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/17/2016-307, zo dňa 5. decembra 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/17/2016-307 zo dňa 5. decembra 2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobou podanou elektronickým podaním dňa 22. 08. 2016, doplnenou originálom doručeným súdu dňa 23. 08. 2016, sa žalobca, ktorého obchodné meno v tom čase bolo AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo, Hradec Králové, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo, pobočka Slovensko, Bratislava, domáhal, aby súd určil, že pohľadávka spoločnosti AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo, Gočárova Třída 312/52, 500 02 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 649 468 51, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo, pobočka Slovensko, Metodova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 36 866 750, uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 do reštrukturalizácie dlžníka SCIORONTO, a. s., Bela IV. 915/9, 960 01 Zvolen, IČO: 46 446 672, sp. zn. 2R 2/2016, vedená v zozname pohľadávok pod por. č. 2/1 sa považuje za zistenú v plnom rozsahu, a to čo do právneho dôvodu a čo do výšky. Uviedol, že v rámci zákonnej prihlasovacej lehoty si žalovaný v reštrukturalizácii uplatnil prihláškou pohľadávky s poradovým č. 1 nezabezpečenú nepodmienenú nepodriadenú pohľadávku: Celková suma: 309 868,92 Eur, z toho istina 294 417,41 Eur, úroky 14 771,77 Eur, úroky z omeškania 679,74 Eur; Právny dôvod vzniku: Dohoda o prevzatí ručenia č. 033a/2013 zo dňa 25. 02. 2013, záväzok zo Zmluvy o úvere č. 033/2013 zo dňa 25. 02. 2013 - zostatok úveru, Notárska zápisnica spísaná dňa 05. 04. 2013 JUDr. Barborou Behýlovou, notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského, Notársky úrad so sídlom Záhradnícka 6, Bratislava, N 306/20136, Nz 10993/2013. V rámci zákonnej prihlasovacej lehoty si žalovaný v reštrukturalizácií uplatnil prihláškou pohľadávky s poradovým č. 2 nezabezpečenú nepodmienenú nepodriadenú pohľadávku: Celková suma 55,- Eur, z toho istina 55,- Eur; Právny dôvod vzniku: Dohoda o prevzatí ručenia č. 033a/2013 zo dňa 25. 02. 2013, záväzok zo Zmluvy o úvere č. 033/2013 zo dňa 25. 02. 2013 - zostatok úveru, Notárska zápisnica spísaná dňa 05. 04. 2013 JUDr. Barborou Behýlovou, notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského, Notársky úrad so sídlom Záhradnícka 6, Bratislava, N 306/20136, Nz 10993/2013. Listom zo dňa 14. 07. 2016 - Informácia k zániku časti prihlásenej pohľadávky, ktorý bol zo strany žalobcu zaslaný správcovi, bol správca informovaný o zániku časti prihlásenej pohľadávky a to z dôvodu úhrady uskutočnenej B. N., ktorá bola započítaná na pohľadávku č. 1 a pohľadávku č. 2 vo výške 15 902,71 Eur, a to pohľadávka č. 1 uhradená časť istiny v sume 1 075,94 Eur a uhradené úroky v sume 14 771,77 Eur a pohľadávka č. 2 uhradená istina 55,- Eur. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáha určenia svojich pohľadávok v rozsahu, ktorý zohľadňuje ich čiastočný zánik, t. j. Pohľadávky č. 1 v celkovej sume 294 021,21 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 293 341,47 Eur a úroku z omeškania vo výške 679,74 Eur. Správca pohľadávku poprel čo do výšky a čo do právneho dôvodu v celom prihlásenom rozsahu, čo odôvodnil údajnou odporovateľnosťou právneho úkonu, na základe ktorého mal vzniknúť záväzok žalovaného, nakoľko tento bol podľa správcu urobený bez primeraného protiplnenia.

3. Žalobca má za to, že Dohoda o prevzatí ručenia č. 033a/2013 zo dňa 25. 02. 2013, na základe ktorej sa žalovaný (pôvodný ručiteľ, obchodná spoločnosť POĽANA, a. s., Tatranská Javorina, IČO: 31 717 446 zanikla zlúčením so žalovaným) zaviazal uspokojiť žalobcu v rozsahu pohľadávok dlžníka B. N. pokiaľ nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky voči žalobcovi vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 033/2013 zo dňa 25. 02. 2013 nenapĺňa základné znaky skutkovej podstaty právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. Z povahy ručenia ako takého jasne vyplýva, že veriteľ nie je povinný a ani od neho nemožno spravodlivo očakávať, že za ručenie poskytne ručiteľovi akúkoľvek odplatu a ručenie nemôže byť samo o sebe považované za úkon bez primeraného protiplnenia. Pri posudzovaní ručiteľského záväzku žalovaného je nutné vziať do úvahy hlavný zmluvný vzťah, t. j. Zmluvu o úvere zo dňa 25. 02. 2013 a jeho obsah a najmä zohľadniť plnenie, ktoré bolo na jeho základe reálne poskytnuté primárnemu dlžníkovi. Na základe Zmluvy o úvere boli B. N. poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 300 000,- Eur, pričom značná časť finančných prostriedkov z tohto úveru bola použitá práve v prospech žalovaného. S poukazom na článok I. Zmluvy o úvere mala byť suma cca vo výške 264 445,20 Eur použitá ako pôžička v prospech žalovaného. V súlade s ustanoveniami článku III. Zmluvy o úvere bola z poskytnutého úveru poukázaná podľa platobných príkazov B. N. v prospech žalovaného suma vo výške 71 690,50 Eur na účet súdneho exekútora Mgr. MVDr. Pavol Kovaľ za účelom vysporiadania exekúcií žalovaného, suma vo výške 56 345,20 Eur na účet predávajúceho Štátne lesy Tatranského národného parku, od ktorého žalovaný kúpil pozemky. Zvyšná časť poskytnutého úveru bola podľa platobného príkazu B. N. poukázaná na nim určený účet patriaci jeho manželke. Použitie finančných prostriedkov v konečnej výške 132 153,25 Eur na úhradu záväzkov žalovaného bolo B. N. v súlade s článkom IV. ods. 1 písm. f) Zmluvy o úvere žalobcovi riadne zdokladované. Z uvedených skutočností jasne vyplýva, že v prospech žalovaného bola použitá časť z úveru v celkovej výške 260 188,95 Eur, preto Dohodu o prevzatí ručenia nemožno považovať za právny úkon bez primeraného protiplnenia. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať len ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom úpadok sa predpokladá v prípade, ak ide o úkon dlžníka s jeho spriaznenou osobou. Správca sa pri popieraní pohľadávok vôbec nezaoberal týmto znakom skutkovej podstaty právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. Uvedený právny úkon nemohol spôsobiť úpadok žalovaného, nakoľko na jeho základe nebolo zo strany žalovaného doposiaľ poskytnuté žiadne plnenie v prospech žalobcu. Žalobca má za to, že len samotná skutočnosť, že žalovaný prevzal ručenie za primárneho dlžníka, nemôže sama o sebe spôsobiť ukrátenie jeho veriteľov. Žalobca má ďalej za to, že správca pri popieraní prihlásených pohľadávok nekonal s odbornou starostlivosťou s poukazom na § 124 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.. Správca pri popieraní pohľadávok nevykonal vlastné šetrenie a nepokúsil sa nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.9.2016, žiadal návrh zamietnuť a súhlasil s právnym posúdením pohľadávok žalobcu tak, ako tieto posúdil správca, poukazuje na tvrdenia a argumentácie správcu v oznámení o popretí pohľadávok. Poukázal na to, že aj z dokladov priložených v prihláške vyplýva, že úver mal byť poskytnutý B. N. a právny predchodca žalovaného spoločnosť POĽANA, a. s. mala na základe záložnej zmluvy zabezpečovať záväzok B. N. a mala za tento prevziať aj ručenie. Žalovanému však neboli poskytnuté žiadne prostriedky z úveru, prevzal ručenie za cudzí záväzok vo výške 300.000,- Eur a tento záväzok zabezpečil vlastným majetkom (nehnuteľnosťami). B. N. uzatváral Zmluvu o úvere ako fyzická osoba, pričom zároveň konal aj v mene spoločnosti POĽANA, a. s. ako člen štatutárneho orgánu pri uzatváraní Dohody o prevzatí ručenia zo dňa 25.2.2013. Vzhľadom na úpadok žalovaného je zrejmé, že týmto úkonom mohlo dôjsť k ukráteniu záujmov veriteľa dlžníka, nakoľko je možné dôvodne predpokladať, že ide o úkon bez primeraného protiplnenia, a podľa názoru žalovaného je odôvodnený predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu ručenia dlžníkom za cudzí záväzok. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že finančné prostriedky, ktoré mali byť poukázané v prospech účtu manželky B. N. boli použité na úhradu záväzkov tak, ako to tvrdí žalobca.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. S poukazom na § 185 ods. 2 a § 186 ods. 1 CSP je známe, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 2R 2/2016 zo dňa 19.5.2016 (zverejnené v OV č. 100/2016 zo dňa 25.5.2016) súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného a za správcu ustanovil spoločnosť SKP, k.s., Zvolen, Nám. SNP 74/28. S poukazom na § 118 ods. 1 a § 199 ods. 9 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňa 26.5.2016. V zmysle § 121 Zák. č. 7/2005 Z.z. mali byť prihlášky pohľadávok veriteľov doručené u správcu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, čo bola sobota 25.6.2017, posledný deň lehoty sa presunul na pondelok 27.6.2015. Žalobca si pohľadávky prihláškou pohľadávok zo dňa 22.6.2016, ktorá bola doručená správcovi 24.6.2016 uplatnil včas, v zákonnej lehote. Správca poprel pohľadávku žalobcu tak isto v zákonnej lehote do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Keďže žaloba na začatie konania bola súdu doručená 22.8.2016, súd vychádzal zo záveru, že žalobca si uplatnil právo na určenie popretej pohľadávky v zákonnej lehote do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, keď koniec tejto lehoty pripadol na 26.8.2016.

6. V konaní nebolo sporné, že dňa 25. 02. 2013 žalobca ako veriteľ a B. N. ako dlžník uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. 033/2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05. 04. 2013 a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že dňa 25. 02. 2013 žalobca ako veriteľ a právny predchodca žalovaného, ktorým bola obchodná spoločnosť POĽANA, a. s., tatranská Javorina, IČO: 31 717 446, ako ručiteľ uzavreli Dohodu o prevzatí ručenia č. 033a/2013, keď článok I. upravoval Úvodné ustanovenia tak, že medzi veriteľom a dlžníkom B. N. bola uzavretá Zmluva o úvere č. 033/2013 ohľadne poskytnutej celkovej výšky úveru 300 000,- Eur, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver do celkovej výšky úveru a dlžník sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi spolu s dojednanými úrokmi z úveru a zaplatiť dojednané poplatky a odmeny, ako aj ďalšie nároky veriteľa, a to všetko podľa Zmluvy o úvere v znení jej neskorších zmien a dodatkov a článok II. upravoval Predmet dohody tak, že ručiteľ touto dohodou prehlasuje a zaväzuje sa spoločne a nerozdielne uspokojiť veriteľa v rozsahu pohľadávok veriteľa za dlžníka, pokiaľ dlžník nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky voči veriteľovi vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, vrátane jej všetkého príslušenstva.

7. Súd prvej inštancie poukázal na podstatu ručenia ako zabezpečenia záväzku, v ktorom ide o vyhlásenie ručiteľa veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok (§ 303 a § 308 Obchodného zákonníka) a uviedol, že ručenie nie je možné vyhodnotiť ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, pretože tým by bola popretá samotná podstata inštitútu ručenia. Ďalej súd uviedol, že z hľadiska posúdenia odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze v zmysle § 57 a nasl. Zák. č. 7/2005 Z.z. bolo na žalovanom, aby uviedol a aj preukázal, že išlo o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka (žalovaného), že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu vyhlásenej a zistenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, že tento právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka (žalovaného). Žalovaný však uviedol len všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia v tom smere, že išlo o odporovateľný právny úkon, v konaní teda nepreukázal, ale ani netvrdil, že v reštrukturalizačnom posudku žalovaného bol tento úkon vyhodnotený ako právny úkon dlžníka, pri ktorom možno s odbornou starostlivosťou predpokladať jeho odporovateľnosť (§ 110 ods. 1 písm. f Zák. č. 7/2005 Z.z.). Súd tiež poukázal na to, že nakoľko odporovateľnosť právneho úkonu v konkurze sa uplatňuje v prekluzívnej zákonnej lehote, nie je súd oprávnený ani ako prejudiciálnu riešiť otázku, či by takýto právny úkon v konkurze bol odporovateľným právnym úkonom. Naviac, v danom prípade reštrukturalizácia žalovaného bola skončená schválením reštrukturalizačného plánu, nedošlo teda ku konverzii reštrukturalizácie na konkurz. Pokiaľ by mal súd Dohodu o prevzatí ručenia vyhodnocovať z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a) Občianskeho zákonníka, žalovaný znovu neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia konkrétnej pohľadávky. Súd prvej inštancie preto Dohodu o prevzatí ručenia č. 033a/2013 zo dňa 25.2.2013 nevyhodnotil ako odporovateľný právny úkon, čoho sa domáhal žalovaný.

8. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal na úpravu § 132 ods. 1 a 2 a § 220 ods. 2 CSP pokiaľ ide o podstatné náležitosti žaloby a uviedol, že aj keď v zmysle §151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné, neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a že by tieto skutkové tvrdenia nemali byť dôkazne preukázané, nakoľko podľa § 220 ods. 2 CSP je povinnosťou súdu okrem iného aj v rozhodnutí uviesť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Žalobca sa v konaní domáhal určenia právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, žalobca bol preto povinný uviesť konkrétne skutkové tvrdenia o právnom dôvode a výške pohľadávky a tieto tvrdenia podporiť konkrétnymi dôkazmi, mal teda uviesť a preukázať, prečo výška pohľadávky je práve v uplatnenom rozsahu, a to vzhľadom na jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere a poskytnuté plnenia. Žalobca k výške pohľadávky uviedol len jej celkovú sumu a z čoho je tvorená, uviedol tiež, že pohľadávka v časti úrokov a čiastočne v časti istiny po jej prihlásení zanikla v dôsledku úhrady uskutočnenej B. N. a uviedol, že podľa platobných príkazov A. N. bola časť z poskytnutého úveru preukázaná v prospech žalobcu. V súvislosti s rozsahom splácania úveru, započítavania jednotlivých úhrad na istinu a príslušenstvo úveru poukazoval žalobca okrem výpisov z úverového a bežného účtu A. N. na jednotlivé prihlášky pohľadávok spolu s prílohami a list zo dňa 14.7.2016, pričom žalovaný namietal, že z tvrdení žalobcu a z dôkazov, ktoré predložil nie je možné jednoznačne ustáliť výšku žalobcových pohľadávok.

9. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 28.2.2017 vyhodnotil, že žalobca zatiaľ nepreukázal výšku pohľadávky a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o záväzok z titulu ručenia, keď zabezpečovaným záväzkom bol úver, ktorý mal byť splácaný splátkami až do roku 2038, a žalobcovi preto poskytol lehotu na uplatnenie všetkých prostriedkov procesného útoku, teda aj na preukázanie výšky pohľadávky. Žalobca podaním zo dňa 20.3.2017 oznámil, že predkladá súdu výpočet dlžnej sumy k 5.5.2016, t. j. v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie a zároveň predložil dôkazy na jej preukázanie (finálne vyčíslenie úveru k 5.5.2016, podrobný výpočet dlžnej sumy pozostávajúcej z výpočtu istiny úroku a úroku z omeškania, prehľad úhrad uskutočnených dlžníkom v prospech žalobcu na zmluvu s uvedením, či boli započítané na istinu, úroky, úroky z omeškania, prípadne poplatky s tým, že prehľad úhrad a ich reálne započítanie korešponduje s rozpisom v stanovenom splátkovom kalendári, ktorý je prílohou Zmluvy o úvere č. 033/2013 a aj s výpismi z úverového a bežného účtu dlžníka). Súdu tiež predložil Oznámenie o zosplatnení úveru a výzvu o úhrade celého dlhu zo dňa 10.6.2016 adresovanú A. N. spolu s doručenkou, a Oznámenie o zosplatnení úveru a výzvu k úhrade celého dlhu zo dňa 10.6.2016 adresovanú žalovanému ako ručiteľovi spolu s doručenkou. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 28.4.2017 vyhodnotil, že aj tieto dôkazy predložené žalobcom sú nedostatočné, ide o jednostranne vyhotovené dokumenty žalobcu a opätovne poskytol žalobcovi lehotu na uplatnenie všetkých prostriedkov procesného útoku. Žalobca podaním zo dňa 10.5.2017 reagoval tak, že listiny, ktoré boli priložené ako dôkazy, poňal priamo do toho podania.

10. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že postup, kedy žalobca uvedie len všeobecné tvrdenie o výške pohľadávky a predloží súdu listinné dôkazy, pričom ponecháva na súd, aby si z listinných dôkazov vyvodil výšku pohľadávky je neprípustný a tento postup by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v konaní (čl. 6 CSP). Pokiaľ žalobca neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia o výške pohľadávky a o spôsobe a postupe určenia výšky pohľadávky, nebolo povinnosťou súdu výpismi z bežného a úverového účtu primárneho dlžníka a ustanoveniami Zmluvy o úvere a splátkového kalendára si vyvodzovať, či výška pohľadávky žalobcu bola skutočne správna. Žalobca podľa súdu ani v prihláške pohľadávky výšku tejto pohľadávky relevantne nešpecifikoval, uviedol len, čím je tvorená, teda istinou, úrokom a úrokom z omeškania, v súvislosti s čím súd poukázal aj na to, že nielen správca v popretí pohľadávky uviedol, že pohľadávka je nepreskúmateľná, ale aj žalovaný v súdnom konaní opakovane uvádzal, že žalobca neozrejmil a nepochybne nepreukázal výšku uplatňovaných nárokov.

11. Nakoľko žalobca do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vo veci skončil dokazovanie neuviedol relevantné skutkové tvrdenia na podporu svojho nároku a nepreukázal výšku popretej pohľadávky, súd nemohol žalobe vyhovieť ani v časti určenia právneho dôvodu, a preto žalobu zamietol.

12. Súd prvej inštancie ešte poukázal na to, že v prípade žaloby žalobcu ako veriteľa popretej pohľadávky podanej voči dlžníkovi vo veci určenia právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky v zmysle § 124 ods. 4 Zák. č. 7/2005 Z.z. bolo potrebné, aby žalobca špecifikoval konkrétny právny dôvod, určenia ktorého sa domáha a aj konkrétnu výšku pohľadávky, určenia ktorej sa domáha. Žalobca však žalobný návrh nesformuloval tak, aby zodpovedal uplatneným hmotno-právnym nárokom, a preto aj v prípade preukázania dôvodnosti nároku na určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky by nebol žalobcom požadovaný žalobný návrh vykonateľný, keďže by z neho nebolo zrejmé, aký je konkrétny právny dôvod pohľadávky a aká je konkrétna výška pohľadávky.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý má v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalobca namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázal výšku a spôsob určenia výšky pohľadávky, ktorú si prihlásil do reštrukturalizačného konania žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že doklady predložené zo strany žalobcu boli ním jednostranne vyhotovené, žalobca poukazuje na to, že je licencovaným subjektom pre vedenie účtov a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva, v predmete činnosti má zapísané okrem iného aj prijímanie vkladov od členov, poskytovanie úverov, služby platobného styku členom a to tuzemský, ako aj zahraničný a cezhraničný, vydávanie elektronických platobných prostriedkov (najmä platobné karty) a nákup a predaj cudzej meny pre členov. Činnosť žalobcu na území SR upravuje Zák. č. 438/2001 Z.z. o bankách. Doklady, ktoré žalobca predložil (list zo dňa 16.3.2017, výzva - doplnenie, výpisy z bankového účtu dlžníka a výpisy z evidenčného účtu dlžníka) neboli vyhotovené jednostranne z jeho strany, pretože je pobočkou zahraničnej banky registrovanou v NB Slovenska a dohľad nad žalobcom vykonáva Česká národná banka, a preto žalobca na zúčtovanie platieb, vedenie účtov využíva automatický certifikovaný systém, ktorý vykonáva zaúčtovanie platieb a výpočet zostatku pohľadávky automaticky. Žalobca do predloženého dôkazu nazvaného Doplnenie uviedol snímky údajov požadovaných súdom prvej inštancie z tohto certifikovaného systému, nakoľko dokument priamo vygenerovaný systémom nie je zrozumiteľný pre laickú verejnosť.

16. Žalobca má tiež za to, že priložené výpisy z dlžníkových účtov dostatočne preukazujú rozsah a spôsob splatenia pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizácii. Žalobcom predložené dôkazy je podľa neho možné považovať za dôveryhodné, pričom poukazoval aj na to, že žalovaný a ani dlžník pred reštrukturalizáciou nikdy výšku pohľadávky nespochybňovali a nespochybňovali ani spôsob zaúčtovania platieb. Rovnako nie je možné spochybniť existenciu nároku žalobcu voči dlžníkovi a jeho ručiteľovi

- žalovanému. Žalobca k odvolaniu priložil tabuľku, v ktorej zhrnul informácie z dôkazov, ktoré boli predložené súdu prvej inštancie pokiaľ ide o výšku úverov zaplatené splátky zo strany dlžníka, ako aj spôsob ich zaúčtovania na pohľadávku žalobcu. Žalobca pri započítavaní platieb vychádzal zo systému anuitného splácania úveru a prijaté platby preto boli zaúčtované v poradí: 1. úrok, 2. istina, 3. sankčné nároky žalobcu vznikajúce na základe neplnenia záväzkov dlžníka. Výška bežného úroku, poplatky za správu, výška úroku z omeškania, ako aj zmluvné pokuty sú upravené v Zmluve o úvere v znení dodatkov a v Sadzobníku poplatkov, ktorý je dostupný pre dlžníkov žalobcu na jeho internetovej stránke.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že splnenie dôkaznej povinnosti neznamená, že súd si má z dôkazov sám vyvodiť potrebné skutkové tvrdenia, zvolil podľa žalobcu bezdôvodne extenzívny výklad aplikácie § 220 ods. 2 CSP, nakoľko pokiaľ súd skutkové tvrdenia a dôkazy o zostatkoch úveru považoval za nevyhnutné pre preukázanie nároku žalobcu, musel by ich matematickú správnosť aj podľa svojho vlastného výkladu § 220 ods. 2 CSP následne preverovať, teda vykonať presne to, čo podľa bodu 18 zdôvodnenia rozsudku nie je povinný vykonávať. Žalobca na záver uviedol, že práve žalovaný žiadnym spôsobom účinne nevyužil svoje prostriedky procesnej obrany, pretože len namietal, že spôsob určenia výšky pohľadávky žalobcom je nesprávny, nepoukázal však na chyby v dôkazoch predložených žalobcom.

18. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 6.4.2018 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

20. Žalovaný súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobca nezvládol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky uplatnených pohľadávok a to napriek výzvam súdu, dôkazy, ktoré žalobca predkladal podľa žalovaného pôsobili mätúco, a už prihláška žalobcu do reštrukturalizácie spolu s prílohami bola podľa žalovaného nepreskúmateľná z dôvodu nedostatočného preukázania výšky uplatňovanej pohľadávky s poukazom na spôsob započítavania jednotlivých platieb na istine, úroky, či úroky z omeškania. Namiesto splnenia procesných povinností žalobca podľa žalovaného alibisticky uvádza, že zúčtovanie platieb a spôsob výpočtu pohľadávky vykonáva certifikovaný systém žalobcu, ani táto skutočnosť však nemôže mať za následok, že nárok žalobcu nebude možné v konaní pred súdom preskúmať z hľadiska správnosti jeho uplatnenia.

21. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu reagoval vyjadrením zo dňa 23.4.2018, zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach, navyše tiež namietal proti tvrdeniam žalovaného o odporovateľnom právnom úkone a uviedol, že aj súd prvej inštancie v rozsudku správne skonštatoval, že ručiteľský záväzok nie je úkonom bez primeraného protiplnenia, a preto jeho pohľadávka nevznikla z odporovateľného právneho úkonu. Zdôraznil, že žalobca ako finančná inštitúcia, nad ktorou je vykonávaný dohľad národnej banky musí pre vydanie licencie na poskytovanie úverov a prijímanie vkladov od členov splniť mnoho skúšok a testov a všetky automatizované systémy na započítavanie platieb a výpočtu zostatku pohľadávky musí byť tiež autorizované národnou bankou.

22. Vec bola predložená odvolaciemu súdu na odvolacie konanie. Žalobca v odvolacom konaní podaním doručeným súdu dňa 29.11.2018 navrhol pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu. Návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.7.2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13.9.2018 uzavretej medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou Lions Consulting, s. r. o., Na stanicu 1056/16A, Žilina, IČO: 50 597 698 ako postupníkom došlo k postúpeniu popretej pohľadávky žalobcu na spoločnosť Lions Consulting, ktorá dala súhlas so vstupom do konania na mieste žalobcu. Následne dňa 26.9.2018 došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky k ďalšiemu postúpeniu predmetnej pohľadávky zo spoločnosti Lions Consulting s. r. o. ako postupcu na postupníka spoločnosť Woodhouse Development, s. r. o., Beskydská 10, Banská Bystrica, IČO: 48 274 143, ktorá spoločnosť súhlasila so vstupom do konania namiesto Lions Consulting s. r. o. Následne dňa 29.10.2018 došlo na základe ďalšej Zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu predmetnej pohľadávky zo spoločnosti Woodhouse Development, s. r. o., Beskydská 10, Banská Bystrica, IČO: 48 274 143 na spoločnosť Gomanold, a. s., Praha, IČO: 279 31 536 a uvedená spoločnosť zároveň súhlasila so vstupom do konania na mieste žalobcu.

23. Odvolací súd vyhodnotil návrh žalobcu a predložené doklady a mal preukázané, že po začatí konania došlo k právnym skutočnostiam, s ktorými právne predpisy nesporne spájajú prevod práv a povinností o ktorých sa koná v tomto konaní, a to na základe opakovaného postúpenia pohľadávky na spoločnosť Gomanold, a. s., Praha, IČO: 279 31 536, ktorá spoločnosť so vstupom do konania súhlasila. Odvolací súd v zmysle § 378 ods. 1 a § 80 ods. 1 a 2 CSP uznesením 43CoKR/12/2018-419 zo dňa 14.2.2019 pripustil vstup spoločnosti Gomanold, a. s., Praha, IČO: 279 31 536 do konania na miesto pôvodného žalobcu Československé úvěrní družstvo, Hradec Králove, Česká republika, IČO: 64 946 851 a pokračoval v odvolacom konaní so žalovaným Gomanold, a. s., Praha, IČO: 279 31 536.

24. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre posúdenie nároku žalobcu, postupoval správne aj pri aplikácii právnej úpravy, keď vychádzal zo zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR), správne poukázal na úpravu §121, § 124, § 57 a nasl., § 110 ZoRK, ďalej na úpravu § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj na príslušnú úpravu Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

25. Z predloženého spisu odvolací súd ďalej zistil, že reštrukturalizačné konanie na žalovaného bolo začaté uznesením okresného súdu dňa 29.4.2016, reštrukturalizácia bola povolená uznesením súdu zo dňa 19.5.2016 a účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 26.5.2016 tak, ako to súd prvej inštancie uvádza aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Právny predchodca žalobcu ako pôvodný veriteľ dlžníka A. N. vyhlásil úver za zosplatnený dňom 18.5.2016 a dňa 10.6.2016 vyzval žalovaného ako ručiteľa na úhradu pohľadávky voči dlžníkovi a to v lehote 30 dní. Zároveň vyzval aj dlžníka na zaplatenie zostatku úveru v lehote 15 dní (dlžník výzvu prevzal dňa 15.6.2016). Dňa 22.6.2016 si pôvodný žalobca ako veriteľ pohľadávky voči žalovanému ako ručiteľovi prihlásil túto pohľadávku do reštrukturalizačného konania žalovaného. Následne správca v zákonnej lehote pohľadávku žalobcu poprel a pôvodný žalobca v lehote stanovenej ZoRK na určenie popretej pohľadávky podal dňa 22.8.2016 žalobu v tejto veci na súd.

26. Na základe uvedených zistení mal odvolací súd za to, že v tomto prípade prichádza do úvahy aj použitie ust. § 120 ods. 2 ZoRK, ďalej § 488 Občianskeho zákonníka a § 303 a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Následne výzvou zo dňa 12.2.2019 vyzval žalobcu (Gomanold, a. s., Praha, IČO: 279 31 536) ako aj žalovaného, aby sa v zmysle § 382 CSP v lehote 10 dní vyjadrili k možnému použitiu § 120 ods. 2 ZoRK, § 488 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb.) a § 303 a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka (Zák. č. 513/1991 Zb.). Žalobca ani žalovaný na výzvu odvolacieho súd nereagovali.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, §380 a § 384 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, keď vychádzal zo záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Podľa § 120 ods. 2 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoRK), pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

29. Podľa § 120 ods. 3 ZoRK, za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

30. Podľa § 303 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

31. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

32. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo zistené, že pôvodný žalobca (právny predchodca žalobcu) si ako veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie povolenej súdom žalovanému pohľadávku proti žalovanému, ktorá mu vznikla na základe toho, že právny predchodca žalovaného obchodná spoločnosť Poľana a. s. ako ručiteľ písomne vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi A. N. zo zmluvy o úvere zo dňa 25.2.2013 v prípade, že dlžník svoj záväzok voči veriteľovi nesplní. Pôvodný ručiteľ Poľana a. s. zanikol dňa 14.4.2016 zlúčením so žalovaným, ktorý sa stal jej právnym nástupcom a prevzal aj uvedený ručiteľský záväzok. Ďalej bolo zistené, že účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 26.5.2016, týmto dňom sa začala reštrukturalizácia a začala plynúť aj 30-dňová lehota pre veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok do reštrukturalizácie.

33. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa voči žalovanému ako ručiteľovi mohla vzniknúť len vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok potom, čo ho veriteľ na splnenie písomne vyzval. Rovnaká úprava je obsiahnutá aj v občiansko-právnych vzťahoch, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ z úverovej zmluvy (právny predchodca žalobcu) výzvou zo dňa 10.6.2016 vyzval dlžníka A. N. na splatenie celého úveru a to v lehote 15 dní (dlžník výzvu prevzal dňa 15.6.2016).

Veriteľ z úverovej zmluvy výzvou zo dňa 10.6.2016 vyzval na úhradu svojej pohľadávky z úverovej zmluvy aj žalovaného ako ručiteľa, a to v lehote 30 dní. Pohľadávka žalobcu ako veriteľa proti žalovanému ako ručiteľovi vznikla teda až po začatí reštrukturalizácie. Nejde o pohľadávku ručiteľa voči dlžníkovi, ale o pohľadávku veriteľa voči ručiteľovi (ktorému súd povolil reštrukturalizáciu). V zmysle § 120 ods. 2 ZoRK sa takáto pohľadávka neuplatňuje prihláškou, na takúto pohľadávku nepôsobia právne účinky povolenia reštrukturalizácie, takúto pohľadávku je možné uplatňovať len priamo u dlžníka a následne žalobou na plnenie voči dlžníkovi.

34. Reštrukturalizácia ako právny inštitút dáva dlžníkovi možnosť zbaviť sa tzv. starých dlhov (resp. ich častí), teda dlhov, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania, pričom dlžník musí počas reštrukturalizácie preukázať svoju schopnosť naďalej riadne podnikať (splácať svoje záväzky), a to aj tým, že bude schopný splácať tzv. nové dlhy, teda dlhy, ktoré vznikli po povolení reštrukturalizácie. Aj keď časť znenia § 120 ods. 2 „Vznikom pohľadávky zo súkromno-právneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku“ bol do ZoRK doplnený s účinnosťou od 1.3.2017 a v zmysle § 206f) ods. 1 ZoRK konania začaté pred 1.3.2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28.2.2017, došlo v tomto prípade len k upresneniu okamihu vzniku pohľadávky zo súkromno-právneho vzťahu. Je nepochybné, že pohľadávka pôvodného žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi ako ručiteľovi vznikla v tomto prípade až po povolení reštrukturalizácie. Žalobca, resp. jeho právny nástupca si preto môže uplatniť priamo právo na zaplatenie tejto pohľadávky voči žalovanému ako ručiteľovi a pokiaľ nedôjde k úhrade, podať voči dlžníkovi žalobu na splnenie povinnosti ručiteľa zaplatiť určitú sumu. Žalobca si však prihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie a po jej popretí správcom podal voči dlžníkovi len žalobu o určenie popretej pohľadávky a žalobným návrhom sa domáhal iba určenia, že pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie sa považuje za zistenú v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu a čo do výšky. Takýto návrh súd musí zamietnuť.

35. Reštrukturalizačný správca v podstate postupoval správne, keď pohľadávku žalobcu poprel, aj keď dôvody na jej popretie uvádzané správcom neobstoja. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v prípade pohľadávky veriteľa voči ručiteľovi nemôžeme hovoriť o primeranom protiplneniu a v prípade dohody o prevzatí ručenia uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 25.2.2013 nejde o odporovateľný právny úkon tak, ako to súd prvej inštancie bližšie odôvodnil v napadnutom rozhodnutí.

36. Na základe uvedených záverov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na určenie toho, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie je zistená v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu a čo do výšky za vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil bez toho, aby hodnotil závery súdu prvej inštancie pokiaľ ide o plnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

38. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .