Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-18-2019.pdf
PDF · 99.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/18/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. apríla 2019, v trestnej veci obž. Z. Y., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Tk/2/2018 zo dňa 31. januára 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania prokurátora a obžalovaného Z. Y..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Tk/2/2018 zo dňa 31. januára 2019 bol obžalovaný Z. Y. uznaným vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
ad 1/ dňa 21.06.2018 v čase okolo 14:40 hod. po tom, čo si počkal na svoju manželku S. Y. na autobusovej zastávke v Huncovciach, keď sa vracala z práce, pričom s ňou nebýval v spoločnej domácnosti, počas spoločnej cesty smerom k bydlisku poškodenej v bytovom dome na ul. U. č. XXX/ X v E. mu S. Y. opakovane a dôrazne uviedla, že si nepraje, aby ju vyhľadával a kontaktoval a takisto si neželá, nechce a nepraje, aby išiel k nej domov, avšak Z. Y. po tom, čo došli k bytovému domu, kde poškodená bývala, vložil svoju nohu do vchodových dverí tohto bytového domu tak, aby zabránil poškodenej zavrieť za sebou tieto dvere a nasledujúc ju v jej bezprostrednej blízkosti, napriek jej protestom a odmietaniu, aby šiel k nej domov, vošiel proti jej vôli za ňou do jej bytu na prízemí uvedeného bytového domu,
ad 2/ následne na to dňa 21.06.2018 v čase okolo 14:45 hod. v Huncovciach, okr. Kežmarok, v bytovom dome na ul. U. č.XXX/X, v byte č. X na prvom nadzemnom podlaží vľavo, po tom čo napriek nesúhlasu svojej manželky vošiel za ňou do kuchyne uvedeného bytu, po predchádzajúcom verbálnom konflikte s poškodenou ju zvalil na podlahu kuchyne, chytil svojimi rukami za krk, na čo začala poškodená kričať o pomoc, priložil jej svoju ruku na ústa, pričom zo zásuvky pri sporáku vytiahol kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, s dĺžkou čepele 20 cm a dĺžkou rukoväte 12 cm, ktorým postupne trikrát bodol strednou až väčšou silou a intenzitou poškodenú v úmysle usmrtiť ju, čím jej spôsobil bodnú ranu ľavého prsníka dĺžky 3 cm, prechádzajúcu cez podkožie, s bodným kanálom dĺžky približne 8 cm, zasahujúcim do ľavej pohrudnicovej dutiny, s prítomnosťou vzduchu a krvi v ľavej pohrudnicovej dutine, bodnú ranu na chrbte vpravo v oblasti lopatky dĺžky cca 4 cm zasahujúcu do podkožia do hĺbky cca 7 cm a ranu na chrbte vpravo dĺžky cca 1 cm zasahujúcu do hĺbky cca 6 cm, pričom útoky smerovali do oblastí tela, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, a ktoré poranenia by bez poskytnutia adekvátnej lekárskej starostlivosti mohli viesť k smrti poškodenej, počas toho ako sa poškodená bránila jeho útoku jej spôsobil viaceré rezné rany v oblasti oboch rúk a následne z miesta činu ušiel, čím spôsobil S. Y. škodu vo výške 3.816,00 Eur z titulu bolestného, N. K. K. K. škodu z titulu vyplatených dávok vo výške 654,60 Eur a O. L. K. a.s. škodu z titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti vo výške 725,21 Eur.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, v spojení § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsiatich) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona, okresný súd uložil obžalovanému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný Z. Y., nar. XX. XX. XXXX v G., zaviazaný aby poškodenej N. K., so sídlom XX. M. X a XX, XXX XX G. nahradil škodu vo výške 654,60 EUR a O. L. K., a. s., IČO: 35 942 436, so sídlom D. XX, XXX XX G. nahradil škodu vo výške 725,21 EUR.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.
Prokurátor v úvode svojho odvolania rekapituluje trest uložený súdom prvého stupňa, pričom cituje zákonné ustanovenia týkajúce sa ukladania trestu a mimoriadneho zníženia trestu. Hodnotí primeranosť a účel uloženého trestu, vzhľadom na osobné pomery obžalovaného ako aj okolnosti prípadu. Má za to, že trest je právnym následkom spáchaného trestného činu (činov) a musí byť k nemu proporcionálny, a ako taký je potom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu nielen trestu, ale aj samotného Trestného zákona. Nemá za to, že vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy, za ktorý bol obžalovaný Y. uznaný vinným, je použitie zákonnej trestnej sadzby neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti by mohol postačiť aj trest kratšieho trvania. Poškodená manželka S. Y. utŕžila tri rany nožom do oblasti hrudníka, ktoré bez rýchlej lekárskej pomoci by mohli viesť k nenapraviteľnému následku. Išlo o útok na hrudník, kde sa okrem srdca a pľúc nachádza množstvo vnútorných orgánov, ktorých poškodením môže, vzhľadom na ich silné prekrvenie, dôjsť k vykrvácaniu, poškodeniu vnútorného prostredia a aj takým spôsobom môže byť spôsobené usmrtenie obete. Obžalovaný poškodenú nepichol raz, ale trikrát, z toho 2-krát do chrbta, čo neznižuje povahu ani závažnosť tohto iba „pokusu" obzvlášť závažného zločinu vraždy. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4Tk 2/2018 v neprospech obžalovanému tak, aby mu bol uložený trest na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, prípadne podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný v odvolacích námietkach prostredníctvom svojho obhajcu oľutoval spáchanie činu kladenému mu za vinu a k nemu sa aj priznal. Preto požiadal o konanie o dohode o vine a treste, čo ale zo strany prokurátora nebolo akceptované z dôvodu absencie popisu konkrétneho konania. Hlavným dôvodom jeho odvolania je to, že nenastal nenapraviteľný následok a poškodená tento čin prežila. Čin nebol spáchaný razantným ani brutálnym spôsobom, čo vyplýva aj zo znaleckých posudkov. Má za to, že súd môže znížiť trest aj o viac ako 2,5 roka. Za dôležitý dôvod považuje aj svoj vek. V súčasnosti má 53 rokov a s ohľadom na výšku trestu 20 rokov sa z výkonu trestu dostane niekedy vo veku 73 rokov. S ohľadom na zdravotný stav považuje v tomto kontexte takto uložený vysoký trest za takmer doživotný s nie veľmi priaznivými vyhliadkami po vykonaní trestu. Vzhľadom na uvedené požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste a o uloženie trestu odňatia slobody po mimoriadnom znížení trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby. Prokurátor v rámci odôvodnenia svojho odvolania reaguje aj na obhajobné námietky obžalovaného. Má za to, že pri konaní o dohode o vine a treste, vzhľadom k charakteru konania na súde, ktoré nespočíva vo vykonávaní dôkazov, je popis konania obžalovaným jediným spôsobom, ako bez ďalších pochybností, aj pre každé možné budúce opravné prostriedky, bez pochýb zistiť, ako naozaj skutok prebehol. Najmä preto, že takéto konania sa väčšinou odohrávajú bez svedkov a je výnimočné, že poškodená útok prežila, čo nebýva zďaleka pravidlom. Ustanovenie § 232 ods. 1 Trestného poriadku poskytuje prokurátorovi možnosť začať konanie o dohode o vine a treste a ide o výlučné právo prokurátora disponovať s rozhodnutím, či konanie o dohode o vine a treste s obvineným začne alebo nie. Zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že k nemu nepristúpil. Záverom navrhol odvolaciemu súdu podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť odvolanie obžalovaného Z. Y.. Z vyjadrenia obhajcu obžalovaného k dôvodom odvolania prokurátora vyplýva, že trvá na podanom odvolaní a má za to, že okresný súd správne aplikoval ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona. Podstatným je to, že nenastal nenapraviteľný následok a ďalšou dôležitou okolnosťou je jeho priznanie a oľutovanie spáchaného skutku. Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný a prokurátor podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.
Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.01.2019, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por. a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine.
Keďže v danej trestnej veci boli podané odvolania obžalovaným a prokurátorom len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke posúdené ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný tým, že neoprávnene vnikol od bytu poškodenej a následne ju fyzicky napadol, pričom ju postupne trikrát bodol stredne až veľkou silou v úmysle ju usmrtiť do oblasti tela bližšie špecifikovaných v skutkovej časti napadnutého rozsudku, pričom k dokonaniu činu nedošlo a taký čin spáchal na chránenej osobe - manželke, svojím konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkové podstaty tohto prečinu a obzvlášť závažného zločinu.
Prvostupňový súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zákona (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu) a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zákona (obžalovaný spáchal viac trestných činov). Keďže obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu (viď rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2T/82/2011 z 12.10.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7To/74/2011 z 15.12.2011, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, vzťahujúci sa k tej istej poškodenej - manželke obžalovaného, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, z výkonu ktorého bol dňa 23.1.2017 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3Pp/77/2016 so skúšobnou dobou na 3 roky), pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zákona, súčasne však aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona.
Použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu súd prvého stupňa odôvodňuje presvedčením, že je možné na uvedený prípad aplikovať uvedené zmierňovacie ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, nie však vzhľadom na okolnosti prípadu (nie je možné použiť, keďže okolnosti prípadu vedú k aplikovaniu ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona), ale pre pomery páchateľa, ktorý v čase ukladania trestu mal vyše 52 rokov, ale i tú skutočnosť, že s prihliadnutím na všetky skutočnosti možno vyvodiť dôvodný predpoklad, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dôjde u neho k neosvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Dôsledkom takéhoto rozhodnutia bude následne vylúčenie možnosti prípadného podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Čo v konečnom dôsledku znamená, že obžalovaný si vykoná celý trest uložený pre súdený obzvlášť závažný zločin ako aj zvyšok trestu, ktorý doposiaľ nebol vykonaný.
Rovnako mal prvostupňový súd za to, že je možné aplikovať i zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, kde je možné znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ak odsudzuje súd páchateľa za pokus trestného činu, ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne (je pravdou, že obžalovaný pichol obeť 3-krát tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku, no na strane druhej nie viackrát, čoho dôsledkom bolo, že poškodená pokus o vraždu prežila, a teda, že nenapraviteľný následok v danej veci nenastal). Na druhej strane sa ale okresný súd zaoberal aj primeranosťou takéhoto zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom uvedenej trestnej sadzby, pričom konštatoval, že pri obdobných prípadoch (pokus vraždy) súdy u netrestaných páchateľov znižovali trest odňatia slobody pri dohodách o vine a treste až o 6 rokov na 14 rokov. V danom prípade ide však o osobu, ktorá v minulosti bola už nielen trestne stíhaná, ale je opätovne stíhaná pre zločin, navyše už bola vo výkone trestu odňatia slobody, a preto súd prvého stupňa síce mimoriadne znížil trest odňatia slobody nie o dobu okolo 6 rokov, ale „len“ o 2,5 roka, a to v kontexte všetkých popísaných skutočností a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a za súčasného uloženia probačného dohľadu v trvaní 3 rokov.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) .
Úvodom je potrebné v tejto trestnej veci konštatovať, že nie je možné sa v plnej miere stotožniť s argumentáciou prvostupňového súdu týkajúcou sa použitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona. Správne uvádza okresný súd , že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu, vzhľadom na okolnosti prípadu, avšak na druhej strane má za to, že sú tu také výnimočné okolnosti na strane obžalovaného, teda jeho pomery, najmä jeho vek, že je možné tento inštitút použiť. Krajský súd má ale za to, že ani vek ani samotná skutočnosť, že u obžalovaného pravdepodobne dôjde k rozhodnutiu o neosvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia (vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3Pp/77/2016), pričom ale teraz konajúce súdy nie sú príslušné predjudikovať takéto rozhodnutie, nie sú tak výnimočnými pomermi na strane obžalovaného, aby bolo možné len na podklade týchto skutočností pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu na základe dôvodov uvedených v § 39 ods. 1 Tr. zákona.
V súvislosti so znižovaním ukladaného trestu vo vzťahu k upravenej (zvýšenej) dolnej hranici trestnej sadzby je ale potrebné uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.01.2019, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo skutkov kladených mu za vinu. Z ustálenej súdnej praxe a publikovaného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017) vyplýva, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému) vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - k tomu pozri R 12/2017). Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Podľa názoru odvolacieho súdu, obžalovaný svojím vyhlásením o vine, ktorým sa vzdal verejného prejednania svojej trestnej veci, čím nepochybne prispel k rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, splnil vyššie uvedené podmienky, pre ktoré je možné u neho pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s ohľadom najmä na povahu a závažnosť spáchaného obzvlášť závažného zločinu, okolnosti prípadu, ako aj skutočnosti, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, záverov znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie a odboru psychológie, krajský súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa a odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, je potrebný výkon uloženého trestu odňatia slobody v takej výmere, ako ju určil súd prvého stupňa. Zároveň je potrebné súhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadne použitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s ktorou sa stotožnil aj odvolací súd a osvojujúc si tam rozvedené okolnosti a skutočnosti, v plnom rozsahu na ňu odkazuje.
Zákonu zodpovedajúce je rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky na výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin- viď § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.
Keďže obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu, v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Trestného zákona mu bol obligatórne uložený aj ochranný dohľad, pričom za primeranú dobu považoval aj krajský súd dobu 3 rokov.
Zákonné považuje odvolací súd aj výroky o náhrade škody, ktoré neboli podrobené osobitnému prieskumu, keďže žiadna z procesných strán tieto výroky nenapádala.
Vo vzťahu k obžalovanému namietanému uloženému prísnemu trestu odňatia slobody krajský súd poukazuje na odpis z registra trestov, podľa ktorého má obžalovaný 3 záznamy, pričom obžalovaný bol už vo výkone trestu odňatia slobody za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2T/82/2011 z 12.10.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7To/74/2011 z 15.12.2011, ktorého sa dopustil voči tej istej poškodenej a to jeho manželke, ako to je aj v tomto súdenom prípade, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, z výkonu ktorého bol dňa 23.1.2017 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3Pp/77/2016 so skúšobnou dobou na 3 roky. Teda obžalovaný sa aj napriek výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody z toho nepoučil, nezačal viesť riadny život a dopustil sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia ešte oveľa závažnejšej trestnej činnosti namierenej voči životu a zdraviu poškodenej. Aj keď došlo k zníženiu trestu odňatia slobody oproti zákonom zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby (najmenej 22 a pol roka až 25 rokov), ani odvolací súd nemal za to, aby vzhľadom na hore uvedené, bolo možné u obžalovaného znižovať uložený trest pod výmeru určenú prvostupňovým súdom, aj keď to umožňuje ust. § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Krajský súd má za to, že obžalovanému uložený trest odňatia slobody dostatočne aplikuje všeobecné zásady platné pre ukladanie trestov, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.
Ohľadne prokurátorom navrhovaného uloženia trestu na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, bez použitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody uvedené vyššie, ktoré viedli aj odvolací súd k tomu, že v danom prípade bolo použitie tohto inštitútu zo strany okresného súdu v súlade so zákonom.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadne opravné prostriedky obžalovaného a prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a ich odvolania zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.