Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-11-2019.pdf
PDF · 140.81 KB
Case nature
Subarea
1S/11/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, Teplická 7, Bratislava, IČO: 31 787 088, zastúpený: JUDr. Eva Mišíková, advokátka, Partizánska 2, Bratislava, IČO: 50 469 738 proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 2018/15541: 1-10B0 zo dňa 29.11.2018 v časti upravujúcej počet žiakov pre Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium a o odkladný účinok, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku žalobe z a m i e ta .
Súd žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a opatrenie žalovaného
1.Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky písomnosťou č. 2018/12260:1-10B0 zo dňa 12.09.2018 označenou ako „Určenie najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020“ v súlade s ust. § 64 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), určilo násobok 5% žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa ktorého určilo pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020. Pre Bratislavský samosprávny kraj bol určený násobok 2,06 a najvyšší počet žiakov bol určený na 665 žiakov.
2. Dňa 18.10.2018 Okresný úrad Bratislava, odbor školstva prerokoval podľa § 64 ods. 5 školského zákona s Bratislavským samosprávnym krajom ako zriaďovateľom škôl, návrh počtu žiakov prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu pre gymnáziá pre školský rok 2019/2020, ktorých zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj a ktoré sú uvedené v zázname z prerokovania žiadosti pod bodom 1-11 v predmete prerokovania. Pod bodom 6 bola uvedená Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium. Na prerokovanie bol predložený i návrh zriaďovateľa Bratislavského samosprávneho kraja týkajúci sa Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázium, žiadosť č. 09767/2018/SKO-1 zo dňa 14.09.2018, podľa ktorého zriaďovateľ navrhol na počet prijatých žiakov: 60 žiakov. V zmysle záznamu z prerokovania žiadosti, vedúca odboru školstva Okresného úradu Bratislava požiadala zriaďovateľa o zreálnenie počtu prijímaných žiakov pre školy v ich zriaďovateľskej pôsobnosti a poukázala na Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, kde základná škola nie je plne organizovaná a zároveň poukázala na prijímacie konanie na gymnázium. Podľa záveru z prerokovania žiadosti okresný úrad navrhol určiť pre školský rok 2019/2020 pre Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium kvótu 44 prijímaných žiakov a súčasne poukázal, že záujem o štúdium na gymnáziu je v prevažnej miere z radov žiakov základnej školy, ktorí po vykonaní psychologických testov takmer automaticky prechádzajú na vyšší stupeň.
3. Listom č. OU-BA-OS1-2018/103719 zo dňa 29.10.2018 Okresný úrad Bratislava, odbor školstva v zmysle § 64 ods. 5 predložil Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, návrh rozpisu počtu žiakov prvého ročníka v školskom roku 2019/2020 pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom vo svojej územnej pôsobnosti. Pre Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, ktorej zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, navrhol Okresný úrad Bratislava pre školský rok 2019/2020 44 žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročnou formou štúdia. Návrh bol zverejnený i na webovom sídle www.minv.sk.
4. Voči rozpisu Okresného úradu Bratislava, odbor školstva (orgán miestnej štátnej správy v školstve), ktorým bol v školskom roku 2019/2020 určený najvyšší počet žiakov prvého ročníka osemročného štúdia Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, podal predseda Bratislavského samosprávneho kraja ako zriaďovateľ tejto školy námietku podľa § 64 ods. 6 školského zákona, zaslanú Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky listom č. 09767/2018/SKO-3 zo dňa 05.11.2018 z dôvodu, že ako zriaďovateľ navrhoval pre prijímacie konanie na školský rok 2019/2020 na túto školu 66 žiakov.
5. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prerokovalo námietku predsedu Bratislavského samosprávneho kraja spolu s odborom školstva Okresného úradu Bratislava a za účasti zriaďovateľa, t.j. Bratislavského samosprávneho kraja dňa 21.11.2018. Pracovné stretnutie bolo ukončené s tým, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zverejní schválený rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá pre školský rok 2019/2020 do 30. novembra 2018.
6. Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 29.11.2018 listom č.: 2018/15541:1-10B0 označeným ako: „Schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020“ v súlade s ust. § 64 ods. 6 školského zákona:
1. potvrdila návrh rozpisu počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom Okresného úradu, odboru školstva Trnava, Okresného úradu, odboru školstva Trenčín, Okresného úradu, odboru školstva Nitra, Okresného úradu, odboru školstva Banská Bystrica pre :
a) Trnavský kraj
b) Trenčiansky kraj
c) Nitriansky kraj
d) Banskobystrický kraj
2. zmenila návrh rozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom Okresného úradu, odboru školstva Bratislava, Okresného úradu, odboru školstva Žilina, Okresného úradu, odboru školstva Prešov, Okresného úradu, odboru školstva Košice pre :
a) Bratislavský kraj
b) Žilinský kraj
c) Prešovský kraj
d) Košický kraj Rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre jednotlivé kraje je uvedený v prílohe, z ktorej vyplýva, že Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, Teplická 7, Bratislava, ktorej zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, má určený najvyšší počet žiakov prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v počte 50.
7. Dodatkom k zriaďovacej listine č.: PED -535/1999 zo dňa 27.08.1999 sa s účinnosťou od 1. septembra 1999 mení a dopĺňa pôvodná zriaďovacia listina Školy pre mimoriadne nadané deti s pokusným overovaním z dôvodu zaradenia gymnázia do siete stredných škôl v Slovenskej republike na: Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, pričom predmet činnosti sa dopĺňa tak, že: štúdium na gymnáziu je osemročné so študijným zameraním pre mimoriadne nadané deti.
II.
Argumenty žalobcu
8. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia opatrenia žalovaného č. 2018/15541: 1-10B0 zo dňa 29.11.2018, ktorým žalovaný schválil rozpis počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020, a to v časti upravujúcej počet žiakov pre Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium.
9. V žalobe uviedol, že Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium (ďalej v texte aj len „škola“) je právnickou osobou, ktorej právna subjektivita a oprávnenie v právnych vzťahoch konať vo vlastnom mene sú založené ustanovením § 27 ods. 5 zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).
10. Poukázal, že zverejnením predmetného opatrenia dňa 29.11.2018 bola pre žalobcu určená kvóta 50 žiakov ako maximálny počet žiakov, ktorých je možné prijať do stredného vzdelávania na tejto škole napriek tomu, že zákonné právo školy (žalobcu) na prijatie, výchovu a vzdelávanie všeobecne intelektovo nadaných detí a žiakov je určený počtom 66 žiakov, a, že v súčasnosti v bezprostredne nižšom ročníku tej istej školy je vychovávaných a vzdelávaných 63 žiakov, na postup ktorých do vyššieho ročníka sa nevzťahuje žiadne rozhodnutie štatutárneho orgánu školy o ich prijatí.
11. Podľa žalobcu je napadnuté opatrenie v časti určujúcej počet žiakov pre žalobcu nezákonné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto opatrenia vo vzťahu k žalobcovi.
12. Postup predchádzajúci vydaniu tohto napadnutého opatrenia, a to nielen postup ministerstva, ale aj postup Okresného úradu Bratislava, odboru školstva ako orgánu miestnej štátnej správy v školstve a tiež postup Bratislavského samosprávneho kraja ako zriaďovateľa Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia, ktorý v danom prípade postupoval podľa § 64 ods. 5 a 6 školského zákona, boli v rozpore s viacerými ustanoveniami školského zákona, a preto aktívna vecná legitimácia nemôže svedčiť zriaďovateľovi, ale len samotnej škole, pretože došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov školy, ktoré spočíva v práve školy vykonávať výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, ktoré bolo škole v minulosti priznané ministerstvom a doposiaľ je ním aj uznané a garantované. Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium je školou pre intelektovo nadané deti od 1. ročníka základnej školy až do maturitnej skúšky bez výnimky, pričom vzdelávanie je realizované na základe programu APROGEN, pri aplikácii ktorého žiak sa zúčastní celého cyklu vzdelávacieho programu využívaného na škole, na ktorý bol po úspešnom absolvovaní prijímacieho konania do 1. ročníka primárneho vzdelávania prijatý, a ktorý od nástupu do 1. ročníka základnej školy až po maturitu tvorí jednotný celok. Následne sa už žiadne ďalšie prijímacie konanie nevykonáva a to ani pri prechode na vyššie stupne vzdelávania. K aktívnej legitimácii na podanie žaloby žalobca uviedol, že dotknutý postup v zmysle ust. § 64 ods. 4 až 8 školského zákona pozitívne a ani negatívne nevymedzuje expressis verbis okruh účastníkov konania.
13. Vzhľadom na osobitné potreby detí prijímaných na túto školu je právna úprava ich výchovy a vzdelávania upravená v osobitnej časti školského zákona a taktiež vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 307/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním (ďalej vyhláška č. 307/2008 Z.z.). Napriek tomu žalovaný na školu aplikoval všeobecné ustanovenia školského zákona, ktoré sa na žalobcu nemôžu vzťahovať. Napadnuté opatrenie tak predstavuje aj z tohto dôvodu jednoznačný zásah do tohto oprávneného a právom chráneného záujmu z pohľadu princípu právnej istoty garantovaného čl. 1 Ústavy SR. Taktiež je i zásahom do práv detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na vzdelanie a rešpektovanie ich osobitosti. Ide teda nepochybne aj o zásah do práva školy vychovávať a vzdelávať deti s objektívne preukázaným nadaním vo všeobecnosti vyplývajúcim z ust. § 15 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve) ale tiež aj o zásah do práva školy prijímať na výchovu a vzdelávanie deti s objektívne preukázaným nadaním a to s poukazom na ust. § 2 ods. 4 a § 3 ods. 1 vyhlášky č. 307/2008 Z.z. v nadväznosti na ust. § 106 ods. 6 školského zákona.
14. Poukázal, že návrh rozpisu prijímania žiakov do gymnázií s osemročnou formou štúdia zverejnený podľa ust. § 64 ods. 5 školského zákona orgánom miestnej správy v školstve (odborom školstva Okresného úradu Bratislava) a ani napadnuté opatrenie zverejnené žalovaným, neobsahovali žiadne odôvodnenie, žalobca doposiaľ nepozná dôvody, pre ktoré dotknuté orgány (žalovaný, Okresný úrad Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj) voči žalobcovi nesprávne postupovali podľa všeobecnej právnej úpravy podľa § 64 ods. 4 až 8 školského zákona, a nie je pre túto školu prislúchajúcu osobitnú právnu úpravu, čo žalobca považuje za porušenie jeho práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
15. K nesprávnej aplikácii ust. § 64 ods. 4, až 8 školského zákona žalovaným žalobca uviedol, že žalobca je zaradený v rámci siete škôl ako špeciálna základná škola v časti siete škôl, ktorá je nazvaná „štátne základné školy a štátne špeciálne základné školy, elokované pracoviská“, pričom časť, na ktorej prebieha výučba podľa štátneho vzdelávacieho programu pre nadané deti prostredníctvom základu formálne postaveného na osnovách osemročného gymnázia, je evidovaná z dôvodu materiálneho stavu v sieti škôl nazvanej „štátne špeciálne stredné školy a špeciálne stredné školy internátne, elokované pracoviská“ ako elokované pracovisko k špeciálnej základnej škole, teda nie ako gymnázium alebo stredná škola a tiež nie ako elokované pracovisko ku gymnáziu alebo k strednej škole. Žalobca nie je zaradený do siete škôl ani ako gymnázium a ani ako stredná škola, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona. Uvedené vylučuje, aby mohol byť voči žalobcovi uplatnený postup podľa § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona, ktoré ustanovenia sa aplikujú výlučne na gymnázia a stredné školy.
16. Žalobca nie je samostatným gymnáziom s osemročným vzdelávacím programom, na ktoré by bolo vykonávané prijímacie konanie, ako ho určuje žalovaný aplikáciou ust. § 64 ods. 4 až 8 školského zákona. Škola je aktuálne založená na 13 rokov trvajúcom vzdelávacom programe, ktorý tvorí jednotu a do ktorého sú žiaci prijímaní v prijímacom konaní výlučne do 1. ročníka primárneho vzdelávania, t.j. do základnej školy a už žiadne prijímacie konanie zmysle ust. § 64 až 8 školského zákona vykonávané nie je.
17. Žalobca spĺňa materiálne podmienky na jeho kvalifikáciu podľa ust. § 27 ods. 2 písm. g) školského zákona, teda je školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorá však v zmysle ust. § 32 nie je považovaná za strednú školu. Žalobca teda nie je strednou školou. Poukázal i na § 108 ods. 3 školského zákona, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, vzťahujú sa na školu pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, teda aj na žalobcu, ustanovenia o strednej škole. Postup prijímania do škôl kvalifikovaných podľa § 104 ods. 1 školského zákona, t.j. do škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, teda aj na postup prijímania do školy žalobcu, je upravený v § 105 školského zákona. V zmysle ust. § 106 ods. 6 školského zákona ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti aj o prijímaní deti s nadaním a žiakov s nadaním, ktorým je vyhláška č. 307/2008 Z.z.
18. Je teda nepochybné, že ust. § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona sa vzťahujú výlučne na stredné školy, ktorou žalobca nie je a ust. § 105, 106 ods. 6 školského zákona v nadväznosti na vyhlášku č. 307/2008 Z.z. je nevyhnutné vnímať ako špeciálnu právnu úpravu pre prijímanie žiakov do školy žalobcu, ktorá má nepochybne prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Voči žalobcovi preto nie je možné uplatňovať postup ministerstva v zmysle ust. § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako i na celistvosť vzdelávacieho programu APROGEN, ktorý je štátom schváleným vzdelávacím programom, od 1. ročníka základnej školy až do maturity je zrejmé, že výsledkom aplikácie napadnutého opatrenia by nebolo určenie počtu žiakov, ktoré žalobca môže prijať na výchovu a vzdelávanie, ale určenie počtu všeobecne intelektovo nadaných detí a žiakov, ktoré musí žalobca z uceleného 13 ročného vzdelávacieho programu po ukončení 5. ročníka bez zákonného základu z výchovy a vzdelávania vylúčiť aj napriek tomu, že škola má zákonné právo na výchovu a vzdelávanie týchto žiakov a títo žiaci majú taktiež zákonné právo na takúto formu a metódu výchovy a vzdelávania, čím by aplikáciou napadnutého opatrenia došlo zo strany školy k porušeniu práv trinástich žiakov školy a ich zákonných zástupcov, ktoré im vyplývajú z ust. § 144 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 školského zákona, a to vylúčením týchto žiakov zo štúdia, na ktoré už boli v minulosti zákonným spôsobom prijatí a majú zákonné právo na ňom zotrvať a pokračovať v ňom.
20. Žalobca súčasne v podanej žalobe požiadal súd o priznanie odkladného účinku žalobe o preskúmanie vyššie uvedeného opatrenia žalovaného z dôvodu hroziaceho vážneho a nenapraviteľného následku spočívajúceho v nútenom vylúčení trinástich žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami zo štúdia na Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, kde sú títo žiaci vzdelávaní v špeciálnom programe osobitne vypracovanom práve pre ich potreby vyplývajúce z ich všeobecného intelektového nadania. Výchova a vzdelávanie týchto žiakov je spojená aj s nápravou problémových prejavov súvisiacich s ich intelektovým nadaním. Žiaci, ktorí by z dôvodu aplikácie počtového cenzu uvedeného v napadnutom opatrení museli opustiť školu, nemajú ministerstvom zabezpečené pokračovanie v adekvátnej výchove a vzdelávaní, ktoré by primerane reflektovali ich osobitné potreby, ktoré boli preukázané objektívne psychologickou a pedagogickou diagnostikou. Takýto následok je nielen nenapraviteľný, ale v príkrom rozpore s verejným záujmom a osobným záujmom každého z týchto jednotlivých nadaných detí.
III.
Vyjadrenie žalovaného
21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.03.2019 namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a navrhol žalobu odmietnuť, nakoľko bola podaná zjavne neoprávnenou osobou a návrh na priznanie odkladného účinku žalobe žiadal zamietnuť.
22. Uviedol, že správna žaloba je postavená na tvrdeniach v rozpore s princípmi a podstatou školského zákona a výlučne na subjektívnych pocitoch žalobcu z dôvodu nestotožnenia sa so schváleným rozpisom počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020, v žalobe označeným ako opatrenie, a preto s argumentáciou žalobcu nesúhlasí.
23. Zákonom č. 210/2018 Z.z. sa zmenil školský zákon, pričom v zmysle dôvodovej správy predmetného zákona bola akútna potreba riešiť otázku počtu žiakov gymnázií s osemročným vzdelávacím programom na základe objektívne merateľných kritérií a zamedziť neodôvodneným rozdielom v počtoch žiakov v rámci regiónov. S 5%-tnou hranicou počtu žiakov na gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom sa počíta už od roku 2008, kedy nadobudol účinnosť školský zákon. Školy, zriaďovatelia, príslušné orgány miestnej štátnej správy mali preto dostatok času na takéto nastavenie počtu žiakov reflektovať. Poukázal na ust. § 64 ods. 4 až 6, ods. 8 písm. a) školského zákona, ktorými je upravený spôsob určenia počtu žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom, ktorý nesmie prekročiť zákonom stanovenú hranicu 5% z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka.
24. Konkrétny rozpis s konkrétnym počtom žiakov stanoví rozpisom orgán miestnej štátnej správy, teda príslušný okresný úrad, a to v spolupráci s príslušným zriaďovateľom gymnázií s osemročným vzdelávacím programom. V prípade, ak zriaďovateľ s osemročným vzdelávacím programom so stanoveným rozpisom nesúhlasí, má možnosť voči takémuto návrhu rozpisu podať podľa § 64 ods. 6 školského zákona námietky žalovanému. Účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bol schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 je Bratislavský samosprávny kraj ako zriaďovateľ žalobcu.
25. Žalobca teda nie je účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bol schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 a s poukazom na ust. § 178 Správneho súdneho poriadku nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby v prejednávanej veci.
26. V prípade, že zriaďovateľ žalobcu nebol stotožnený s návrhom rozpisu počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti, mal v zmysle školského zákona možnosť podať námietky ministerstvu, čo aj Bratislavský samosprávny kraj využil. Ministerstvo týmto námietkam sčasti vyhovelo, keďže návrh rozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom príslušných okresných úradov zmenilo, čoho výsledkom bol schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020. V prípade, ak sa s takto schváleným rozpisom zriaďovateľ nestotožnil, resp. mal voči administratívnemu konaniu, ktorého výsledkom bol schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 výhrady, mal možnosť domáhať sa jeho preskúmania prostredníctvom správnej žaloby. Bolo teda výhradne na zriaďovateľovi, aby so školami vo svojej zriaďovacej pôsobnosti schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 prekonzultoval a prípadné výhrady jednotlivých škôl, teda aj žalobcu, uplatnil správnou žalobou. Takáto žalobná legitimácia však neprislúcha škole, resp. jej riaditeľovi, teda ani žalobcovi a z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
27. K vecnej stránke prejednávanej veci žalovaný poukázal na ust. § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 6 ods. 1 a ods. 6 písm. a), § 7 ods. 3, § 3 písm. p) a písm. q) školského zákona, § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a uviedol, že žalobca v rámci svojho pôsobenia poskytuje svojim žiakom 2 formy štúdia, a to primárne vzdelávanie 1. - 4. r. a 8 ročné gymnázium. Uvedené prezentuje samotný žalobca na svojom webovom sídle https:/smnd.sk a vyplýva to i zo štátnych vzdelávacích programov aplikujúcich žalobcom pri poskytovaní samotného vzdelávania. Ide o „Vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre primárne vzdelávanie“ a „Vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium)“. V dodatku k zriaďovacej listine vydaným Krajským úradom v Bratislave č.: PED-535/1999 zo dňa 27.08.1999 je uvedené: „Štúdium na gymnáziu je 8-ročné so študijným zameraním pre mimoriadne nadané deti“. Je preto nespochybniteľné, že aj napriek tvrdeniam žalobcu v rámci vzdelávania poskytuje žalobca okrem primárneho vzdelávania aj štúdium formou gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
28. Žalovaný tiež poukázal i na bod 1 Vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium), podľa ktorého: „Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním plnia rovnaké ciele výchovy a vzdelávania, ako žiaci bežných gymnázií na nižšom strednom stupni vzdelávania a na vyššom strednom stupni vzdelávania“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je súčasťou schváleného rozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020.
29. Tvrdenia žalobcu, že výraz Gymnázium v jeho názve je zmätočný, a že žiakov prijíma len do primárneho vzdelávania, ktoré sa končí maturitnou skúškou, žalovaný považoval v rozpore so školským zákonom, nakoľko školský zákon takúto formu vzdelávania nepozná. Žalovaný nespochybňuje výsledky a úspechy žalobcu.
30. K vzdelávaciemu programu APROGEN žalovaný uviedol, že tento je súkromným autorským dielom riaditeľky žalobcu, ktorý nikdy nebol oficiálne schválený žalovaným a nemôže byť používaný v rozpore s príslušným štátnym vzdelávacím programom a príslušnými ustanoveniami školského zákona. Používanie tohto vzdelávacieho programu nemôže zvýhodňovať žalobcu a postaviť ho nad štátne vzdelávacie programy a samotný školský zákon, ako sa to snaží prezentovať žalobca. Argumentácia žalobcu, že riaditeľka vydáva rozhodnutie o prijatí len pri prijatí do primárneho vzdelávania, a teda je vylúčená aplikácia ust. § 64 školského zákona, je neakceptovateľná a bez zákonného podkladu. Ak si v rámci svojich interných pravidiel žalobca takýto systém nastaví, neporušil tým síce žiadne zákonné ustanovenie a rovnako tak nekoná v rozpore so štátnym vzdelávacím programom, musí sa však vysporiadať so zákonným limitom počtu žiakov stanoveným schváleným rozpisom počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020. Zdôraznil, že na žalobcu sa vzťahuje povinnosť aplikovať vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium) a teda v ust. § 64 predpokladaný osemročný vzdelávací program.
31. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej v prípade, ak by žalobca aplikoval ust. § 64 školského zákona a musel by znížiť počet žiakov, ktorých prijal do primárneho vzdelávania, došlo by k porušeniu ústavného práva na vzdelávanie vylúčených žiakov. Uviedol, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 42 ods. 1 garantuje právo každého na vzdelanie. Vzhľadom na to, že predmetné ústavné právo nie je absolútne, tento ústavný článok je potrebné aplikovať v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je možné domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 - 42 a čl. 44-46 len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia ústavy vykonávajú. Takýmto zákonom je školský zákon, ktorý upravuje podmienky uplatnenia práva na vzdelanie a to aj vo vzťahu k prístupu k štúdiu na gymnázium s osemročným vzdelávacím programom (§ 64 školského zákona). Je nespochybniteľné, že v rámci poskytovania štúdia na osemročnom gymnáziu aplikuje žalobca štátny vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium), a teda vzdelávací program predpokladaný § 64 školského zákona.
32. Podľa žalovaného ustanovenie § 103 - 106 školského zákona, na ktorý poukazoval žalobca, žiadnym spôsobom nevylučujú aplikáciu § 64 školského zákona. V tej súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 104 ods. 1, § 29 ods. 2, § 32, § 16 ods. 3 školského zákona, § 16 ods. 4 písm. c), § 108 ods. 3 školského zákona, z ktorých je zrejmé, že aj na školy pre deti s nadaním sa aplikujú príslušné ustanovenia školského zákona týkajúce sa základných a stredných škôl. Argumentácia žalobcu, že prijíma len žiakov do primárneho vzdelávania s tým, že títo žiaci svoje štúdium ukončia maturitnou skúškou, a to bez toho, aby sa na žalobcu vzťahovali akékoľvek ustanovenia týkajúce sa stredných škôl, je neopodstatnené a v rozpore s uvedenými ustanoveniami školského zákona. Zdôraznil, že § 108 ods. 3 školského zákona jednoznačne ustanovuje rovnocennosť vzdelania získaného na školách pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním so vzdelaním získaným v základných školách a stredných školách podľa školského zákona. Argumentáciu žalobcu, ktorou sa žalobca snaží prezentovať výnimočné postavenie žalobcu v školskom systéme, považoval žalovaný za účelové v snahe sa účelovo vyhnúť ustanoveniam školského zákona. Žalovaný odmietol taktiež názor žalobcu, ktorým sa snaží prezentovať, že je oprávnený poskytovať typ vzdelávania, ktorý nemá v opore v školskom zákone. Ustanovenia § 103-106 školského zákona sú ustanovenia podporné a doplňujúce k ostatným ustanoveniam školského zákona a žiadnym spôsobom nevylučujú aplikáciu § 64 školského zákona.
33. S poukazom na uvedené bol žalovaný názoru, že neexistuje zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, ako žiadal žalobca, nakoľko je na žalobcovi, aby si podmienky postupu žiakov do vyššej formy štúdia, v tomto prípade štúdia s osemročným vzdelávacím programom na gymnáziu, nastavil takým spôsobom, ktorý bude v súlade so schváleným rozpisom počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre príslušný školský rok. Ak by súd správnej žalobe odkladný účinok priznal, bolo by to v rozpore s verejným záujmom deklarovaným zákonodarcom zákonom č. 210/2018 Z.z., ktorým sa zmenil školský zákon, ktorý sa snaží zákonodarca zamedziť neodôvodneným rozdielom v počtoch žiakov v rámci jednotlivých regiónov.
IV.
Právne posúdenie
34. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
38. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
39. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
40. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
41. Podľa § 27 ods. 1 školského zákona, školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania, tvoria sústavu škôl.
42. Podľa § 27 ods. 2 školského zákona, sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:
a) materská škola,
b) základná škola,
c) gymnázium,
d) stredná odborná škola,
e) konzervatórium,
f) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g) základná umelecká škola,
h) jazyková škola.
43. Podľa § 32 školského zákona, stredné školy sú:
a) gymnázium,
b) stredná odborná škola,
c) konzervatórium.
44. Podľa § 41 veta prvá školského zákona, gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c).
45. Podľa § 64 ods. 2 školského zákona, riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.
46. Podľa § 64 ods. 4 školského zákona, počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a).
47. Podľa § 64 ods. 5 školského zákona, zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra").
48. Podľa § 64 ods. 6 školského zákona, zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "minister školstva") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo školstva odôvodní.
49. Podľa § 64 ods. 7 školského zákona, rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.
50. Podľa § 103 ods. 1 písm. a) školského zákona, výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj intelektového nadania detí a žiakov :
1. všeobecného intelektového nadania, 2. špecifického intelektového nadania.
51. Podľa § 103 ods. 2 školského zákona, intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.
52. Podľa § 104 ods. 1 školského zákona, školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch. Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:
a) materské školy,
b) základné školy,
c) stredné školy.
53. Podľa § 108 ods. 3 školského zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.
54. Vzhľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, bolo prioritnou úlohou súdu posúdiť, či žalobca, t.j. Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium konajúca prostredníctvom riaditeľky školy, je oprávnená na podanie všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie žalobcom napadnutého opatrenia žalovaného, a teda, či žalobca mohol byť napadnutým opatrením žalovaného dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, a teda, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
55. Žalovaný postupom podľa § 64 ods. 6 školského zákona opatrením č. 2018/15541:1-10B0 zo dňa 29.11.2018 schválil rozpis počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020, ktorým určil žalobcovi ako Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium najvyšší počet žiakov 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu v počte 50 žiakov.
56. Zriaďovateľom Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v zmysle zriaďovacej listiny č. OŠK-016/2002 zo dňa 1. júla 2002 je s účinnosťou od 1. júla 2002 Bratislavský samosprávny kraj a v zmysle dodatku k pôvodnej zriaďovacej listine č.: PED -535/1999 zo dňa 27.08.1999, s účinnosťou od 1. septembra 1999 došlo z dôvodu zaradenia gymnázia do siete stredných škôl v Slovenskej republike k doplneniu predmetu činnosti školy o štúdium na gymnáziu, ktoré je osemročné. Týmto sa zmenil aj názov školy zo Školy pre mimoriadne nadané deti s pokusným overovaním na Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium.
57. Z uvedeného vyplýva, že Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium je školou pre deti s nadaním, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto žiakov v základnej škole a v strednej škole (§ 104 ods. 1 školského zákona), nakoľko i s poukazom na ust. § 108 ods. 3 školského zákona, vzťahujú sa na základnú a strednú školu podľa § 104 ods. 1 školského zákona ustanovenia školského zákona o základnej a strednej škole. Žalobca je preto školou, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí v základnej škole a v gymnáziu, t.j. v strednej škole podľa § 32 písm. a) v spojení s § 41 veta prvá školského zákona, keď za gymnázium sa považuje všeobecno-vzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov aj v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Uvedenému zodpovedá i znenie zriaďovacej listiny, z ktorej vyplýva, že predmet činnosti Školy pre mimoriadne nadané deti s pokusným overovaním bol rozšírený o štúdium na gymnáziu, ktoré je osemročné a v tejto súvislosti bol zmenený aj názov školy na Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium.
58. S poukazom na uvedené, súd tvrdeniu žalobcu, že spĺňa podmienky na jeho kvalifikáciu podľa ust. § 27 ods. 2 písm. g) školského zákona, teda je školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, ktorá však nie je v zmysle ust. § 32 považovaná za strednú školu, nepriznal právnu relevanciu, nakoľko v zmysle ust. § 103 ods. 2 školského zákona, žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, avšak vzdelávanie týchto detí alebo žiakov je zabezpečované v zmysle ust. § 104 ods. 1 písm. b) a písm. c) školského zákona, tak ako už bolo vyššie uvedené, na základnej a strednej škole, na ktorú sa vzťahujú (§ 108 ods. 3 školského zákona) všeobecné ustanovenia školského zákona o základnej škole a strednej škole.
59. Z dodatku č. 3 k zriaďovacej listine č. OŠK-0016/2004-dod. zo dňa 6. septembra 2004 vyplýva, že s účinnosťou od 1. septembra 2004 bola doplnená pôvodná zriaďovacia listina Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia o detašované sídlo v budove na Skalickej ulici č. 1 v Bratislave, z ktorého vyplýva, že ide o rozšírenie priestorov školy, ktorá s účinnosťou od 1. septembra 1999 (dodatok k zriaďovacej listine č.: PED -535/1999 zo dňa 27.08.1999) mala doplnený predmet činnosti školy o štúdium na gymnáziu, ktoré je osemročné. Z ust. § 103 ods. 2, § 104 ods. 1 písm. b) a c) a § 108 ods. 3 školského zákona výslovne vyplýva, že žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich vzdelávanie prebieha v základnej a strednej škole pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, na ktoré školy sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o základnej škole a strednej škole. Vyhláška č. 307/2008 Z.z., na ktorú sa žalobca v podanej žalobe odvoláva, však upravuje len podrobnosti samotného prijímacieho konania v zmysle školského zákona. Súd preto tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca nie je gymnázium a ani stredná škola, ale je špeciálnou školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, a preto sa na neho nevzťahuje ust. § 64 školského zákona, považoval za nesprávne a účelové.
60. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď určil rozpis počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 vzťahujúcim sa aj na žalobcu, nakoľko žalobca poskytuje žiakom aj vzdelanie na gymnáziu s osemročným vzdelávacím programom, čo vyplýva i z dodatku k pôvodnej zriaďovacej listine.
61. V zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP neoprávnenou osobou na podanie žaloby je ten, komu absentuje aktívna žalobná legitimácia, ktorá je vymedzená osobitne pri každom konaní pred správnym súdom upraveným v § 6 ods. 2 SSP. Žalobná legitimácia žalobcu je vymedzená v ust. § 178 SSP, keď podľa ods. 1 žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedenému koreluje aj definícia žaloby v zmysle ust. § 61 SSP, v zmysle ktorého žalujúca fyzická osoba alebo právnická osoba uplatní právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
62. Vydaniu opatrenia predchádzal postup podrobne vymedzený v jednotlivých odsekoch ustanovenia § 64 školského zákona, týkajúci sa prijímania na vzdelávanie v stredných školách. V rámci organizácie prijímacieho konania, má riaditeľ strednej školy právomoc predložiť zriaďovateľovi školy, t.j. Bratislavskému samosprávnemu kraju do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku (2019/2020). Následne zriaďovateľ strednej školy predloží tento návrh riaditeľa školy do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí (§ 64 ods. 2 školského zákona).
63. Následne zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, t.j. Bratislavský samosprávny kraj, doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve, t.j. Okresnému úradu, odbor školstva, návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra, ktorý na základe kritérií podľa § 64 ods. 8 a po prerokovaní so zriaďovateľom, rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva podľa § 64 ods. 4 školského zákona pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve tento návrh rozpisu predloží s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra (§ 64 ods. 5). Postupom podľa ods. 6 citovaného ustanovenia zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia, ktoré minister školstva pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma a návrh rozpisu potvrdí, alebo zmení a rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.
64. Podľa názoru súdu školský zákon zveril právomoc určiť počet žiakov 1. ročníka pre jednotlivé gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok postupom podľa § 64 za účasti zriaďovateľa gymnázia s osemročným vzdelávacím programom a orgánu miestnej štátnej správy v školstve, výlučne ministerstvu školstva. Riaditeľka Školy pre mimoriadne nadané deti je v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 školského zákona oprávnená pri organizácii prijímania na vzdelávanie na stredných školách oprávnená predložiť Bratislavskému samosprávnemu kraju, t.j. zriaďovateľovi školy len návrh počtu žiakov 1. ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. V ďalšom postupe pri určovaní počtu žiakov 1. ročníka pre nasledujúci školský rok pre gymnázium s osemročným vzdelávaním je už žalobca vo vzťahu k orgánom miestnej štátnej správy v školstve, t.j. Okresnému úradu, odboru školstva a vo vzťahu k žalovanému oprávnený konať len prostredníctvom zriaďovateľa školy, t.j. Bratislavského samosprávneho kraja. Ak mal žalobca námietky voči postupu a konečnému určeniu počtu žiakov, či už vo vzťahu k Okresnému úradu alebo k žalovanému, mohol tak urobiť jedine prostredníctvom zriaďovateľa, ktorý by bol v tomto prípade akousi „predĺženou rukou“ žalobcu. O tom, že zriaďovateľ školy bol aktívny a bránil záujmy žalobcu uplatnením námietky voči návrhu rozpisu predloženého Okresným úradom ministerstvu, svedčia aj listiny založené v administratívnom spise žalovaného. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že návrh zriaďovateľa na určenie počtu žiakov 1. ročníka pre nasledujúci školský rok vo vzťahu k žalobcovi bol prerokovaný orgánom miestnej štátnej správy v školstve, o čom bol vyhotovený písomný záznam, ktorý bol spolu s návrhom rozpisu predložený Okresným úradom ministerstvu školstva. Ministerka školstva konajúc o návrhu rozpisu podaného zriaďovateľom, po preskúmaní písomného záznamu z prerokovania návrhu okresným úradom a námietok zriaďovateľa voči predloženému návrhu rozpisu orgánom miestnej štátnej správy v školstve rozhodla o návrhu rozpisu. Z administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že ministerka školstva návrh rozpisu vo vzťahu k žalobcovi na základe námietok zriaďovateľa žalobcu, zmenila, keďže namiesto pôvodných 44 žiakov bol počet žiakov zvýšený na 50. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je účastníkom administratívneho konania, nebol oprávnený vstupovať do tohto konania a svoje námietky mohol podávať jedine prostredníctvom zriaďovateľa, a preto i podľa názoru súdu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby v prejednávanej veci, nakoľko nebol účastníkom administratívneho konania.
65. Žalobca tvrdil, že žalobou napadnutým opatrením žalovaného bolo porušené jeho právo vychovávať a vzdelávať deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na vzdelanie, odvolávajúc sa na ust. § 15 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zák. č. 596/2003 Z.z. Podľa názoru súdu v zmysle citovaných ustanovení, školy, ktoré sú zaradené do siete škôl, majú právo vykonávať výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona a toto právo žalobcu napadnutým opatrením nemohlo byť ani priamo dotknuté a ani porušené.
66. S poukazom na uvedené, krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) odmietol, keďže mal za to, že ju podala zjavne neoprávnená osoba a nejedná sa ani o žalobu opomenutého účastníka konania.
67. V preskúmavanej veci žalobca požiadal i o priznanie odkladného účinku žalobe. Po vyhodnotení, že sa jedná o žalobu, ktorú podala zjavne neoprávnená osoba, súd mal za to, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP, a preto s poukazom na § 188 SSP tento návrh zamietol.
68. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
1. Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorým bol zamietnutý návrh o priznanie
odkladného účinku žalobe, kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorým bola žaloba odmietnutá a v časti týkajúcej sa trov konania, možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.