Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/427/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej P. M., M., V. XXX/ XX, o zaplatenie 335,05 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 38Csp/79/2018-61 z 30.8.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou z 23.11.2017 voči žalovanej domáhal, akým skutkovým tvrdením svoj nárok odôvodnil, vymenoval listiny, ktorými na tieto skutkové tvrdenia jeho právny predchodca navrhol vykonať dôkazy, čo v podaní z 23.11.2017, doručenom 11.7.„2017“ žalobca uviedol, čo zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č.III/2017 z 13.6.2017 zistil, že vykonal navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za preukázané podstatné skutkové tvrdenia strán sporu považuje: 2.12.2013 požiadala žalovaná vyplnením príslušnej časti formulára Zmluvy o úvere (ďalej len zmluva) dostupná pôžička právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru 400 € s dobou splácania 1 rok. Podľa čl.2 ods.2.5 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička ( ďalej len OP) Zmluva je uzavretá a nadobúda platnosť dňom jej akceptácie zo strany Poštovej banky, a.s. a účinnosť čerpaním úveru podľa čl.3 OP, pričom právny predchodca žalobcu podpísal, resp. akceptoval Zmluvu 12.12.2013. Na základe Zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka bezúčelový spotrebiteľský úver a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s dohodnutým úrokom. Výška dojednaného úveru predstavovala 400 €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 42,62 €. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 33,62 %, priemerná hodnota RPMN 50,91 % a ročná úroková sadzba 29,50 %. Celková výška nákladov predstavuje 68,11 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) a OP. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami zmluvy právny predchodca žalobcu listom z 9.12.2014 označeným ako upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru vyzval ju na úhradu dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní od doručenia predmetnej výzvy. Právny predchodca žalobcu listom z 29.12.2014 oznámil jej, že k 29.12.2014 sa pohľadávka stáva predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy 453,32 € v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Ďalej uviedol, že za nepreukázané skutkové tvrdenia považuje: Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky z 13.6.2017 predloženej žalobcom zistil, že jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s. (ďalej len

banka) ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu, ako postupníka a táto prešla naňho do jeho vlastníctva. Žalobca však nepripojil k žalobe listinu adresovanú žalovanej, ktorou by jej oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky, ani nepreukázal či takúto listinu jej skutočne doručil, resp. či sa mu táto vrátila ako nedoručená. Zistený skutkový stav podriadil pod nasledujúce zákonné ust.: Citoval znenie čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, bodu 1. Prílohy k O. z.,čl.6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,str.29-34),§ 39,§ 52,§ 54 ods.1,2 O. z., účinného od 13.6.2014,§ 526,§ 528 ods.2 O. z.,§ 2 ods.1,92 ods.8 zák.č.483/01 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 470 ods.1,2 a § 145 ods.2 CSP. Dospel k právnemu záveru: V právnom poriadku Slovenskej republiky (ďalej len SR) je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa podľa § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. spravuje úpravou podľa Obch. zák. (§ 479 a n.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v § 52 ods.2 posledná veta O. z. a v osobitnom zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. § 52 ods.2 tretej vety O. z. (jeho znenie opätovne citoval) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou [pozri Rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 3MCdo 14/2014 z 21.4.2015]. Ako prvotnou sa zaoberal otázkou aktívnej legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s bankou, na základe ktorej ako veriteľ /postupca/ postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi naňho /postupníka/. V danom prípade „sa jedná“ o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanej ako dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ust. O. z. /§ 524 a n./, ale aj ust. zák.č.483/01 Z. z. o bankách / § 92 ods.7 a ods.8/. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je podľa tohto zák. vyžadované splnenie ďalších skutočností, pričom nesplnenie čo i len „jedného“ z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Mal za to, že oznámením banky ako veriteľa o postúpení pohľadávky subjektu, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti, nemôže znamenať, že absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávok sa tým konvaliduje a táto zmluva o postúpení pohľadávok sa bez splnenia zák. vyžadovaných náležitostí stane právne existujúcim a platným právnym úkonom s adekvátnymi následkami. Žalobca v konaní ani nepredložil oznámenie banky, ktorým táto žalovanej mala oznámiť postúpenie pohľadávky voči nej naňho, pričom nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by bolo predmetné oznámenie banky doručované žalovanej (z priloženého podacieho hárku EPH003601306 táto skutočnosť nevyplýva). Vzhľadom „k tomu“, že v konaní žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky banky žalovanej, aj s poukazom na túto skutočnosť sa zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanej. Banka podniká na základe povolenia podľa § 2 ods.1 v spojení s § 7 ods.1 zák.č.483/01 Z. z. Žiadne zákonné ust. neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods.1 cit. zák., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Citovala, čo „hovorí“ zákonné ust. § 92 ods.8 prvá veta pred bodkočiarkou cit. zák. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej pohľadávky, ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá nemusí byť bankou. Citoval znenie čl.2 ods.2 a 3 Ústavy SR. Podstatou uvedeného ust. je zadefinovanie na úrovni základného zák. štátu medzí, v ktorých sú oprávnené sa pohybovať (konať) subjekty verejného a súkromného práva. Ide tu o vyjadrenie zásady, že kým subjekty verejného práva môžu konať len to, čo im ústava a zák. dovoľujú, subjekty práva súkromného môžu naopak konať všetky s výnimkou toho, čo je zák. zakázané (pozri rozsudok NS SR 7Cdo 26/2017 z 28.3.2018). V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu žalovaná ako klient neplnila včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola v omeškaní s plnením viac ako 1 splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. V konaní však nebolo preukázané, že by banka pred postúpením pohľadávky „žalovanej“ písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca síce v konaní predložil listiny označené ako výzva na úhradu dlžnej sumy (č.l.27 a 36), nepredložil však akýkoľvek dôkaz o tom, že tieto listiny boli doručené žalovanej. Z podacích hárkov predložených žalobcom nie je zrejmé aké listiny boli žalovanej zasielané ani či boli jej doručené, resp. sa žalobcovi vrátili ako nedoručené. Uvedené skutočnosti platia aj pre oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany žalobcu žalovanej, pričom nepreukázal, že akýmkoľvek spôsobom oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej

(listina obsahujúca oznámenie postúpenia pohľadávky žalovanej sa v spise ani nenachádza, a teda nebola mu predložená). Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta /žalovanej/ na tretiu osobu, ktorá nie je bankou /žalobca/ podľa § 92 ods.7 zák.č.483/01 Z. z. tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zák. /§ 39 O. z./. Mal za to, že právne významné pre posúdenie žaloby je, že právnym titulom uplatňovaného nároku je bankový úver. Existuje zásadný rozdiel medzi úverom alebo pôžičkou, ktorá je spotrebiteľovi poskytovaná bankou a úverom alebo pôžičkou poskytovaným nebankovým subjektom. Banky na rozdiel od nebankových subjektov poskytujú úvery a pôžičky z návratných finančných prostriedkov získavaných od verejnosti, na základe verejnej výzvy. Štát preto chráni vklady občanov a právnických osôb uložených v banke a to aj tým, že stanovuje presný režim činnosti banky. Preto sú v § 92 ods.8 zák. o bankách stanovené obligatórne podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. Tieto musia byť pre platnosť postúpenia dodržané. Jednou z nich je aj oznámenie banky klientovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt. Túto podmienku postúpenia pohľadávky však žalobca v konaní nepreukázal. Postúpenie teda nebolo platné a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na základe uvedeného rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania /„viď“ rozsudok NS SR 2Cdo/205/2009/ a preto nepostačuje, aby mu žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi (žalobca však v spore nepreukázal ani samotné oznámenie). Nerozporoval, že podľa § 526 ods.2 O. z. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožaduje dlžník - žalovaná, ale on (súd) za účelom overenia žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v jeho postupe, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je ex offo viazaný, by protirečil obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /nález Ústavného súdu (ďalej len ÚS) SR III.ÚS 266/2014 zo 16.12.2014/. Trovy konania: Citoval znenie § 262 ods.1,§ 263 ods.1 a § 255 ods.1 CSP. Nakoľko podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, bola žalovaná tým „účastníkom“ v konaní, ktorý mal úspech vo veci, a preto by jej podľa zásad o náhrade trov konania patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní trovy vznikli, rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. 3. I. Žalobca podal včas ODVOLANIE voči rozsudku v celom rozsahu (ďalej len napadnuté rozhodnutie; poznámka žalobcu) a uviedol: Napadnutým rozhodnutím súd rozhodol, že žalobu zamieta. Podávané odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, dôvodil podľa: - § 365 ods.1 písm. a) CSP tým, že neboli splnené procesné podmienky; - § 365 ods.1 písm. f] CSP tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - § 365 ods.1 písm. h) CSP tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. II. V prvom rade chcel poukázať na to, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil jeho účasť na konaní a bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia otázky v súvislosti s § 92 ods.8 Zák. o bankách, jeho žalobu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Súd svojím procesným postupom: Ad.1 Nevyzval ho na vyjadrenie sa k otázke § 92 ods.8 Zák. o bankách a nepostupoval podľa § 129 CSP. Bol toho názoru, že ak mal súd za to, že v prejednávanom prípade o zaplatenie je spornou aj otázka, že banka nepostupovala podľa § 92 ods.8 Zák. o bankách, podľa jeho názoru, mal postupovať v zmysle § 129 CSP. Súd môže podávateľa vyzvať aj na odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh konania. Ad. 2 Nevyzval ho ani podľa § 157 CSP. Súd mohol za účelom rýchleho a hospodárneho konania vyzvať ho, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci vo veci platnosti postúpenia s poukazom na § 92 ods.8 Zák. o bankách, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku, a to najmä za situácie, keď uznal zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú na účely pripustenia zmeny strany sporu, no nie za platnú na účely jeho aktívnej vecnej legitimácie, čo samo o sebe považoval za rozporný záver, ku ktorému pri aplikácii právnych noriem dospel. Ad.3 Nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP. Súd mohol vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. III. Podstata odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia je zachytená v jeho bodoch 35,36 a 37. Dovolil si súdu

poukázať článok obsiahnutý v Súkromné právo 1/2015, v ktorom sa uvádza nasledovné. Slovenská právna prax sa ešte podľa názoru autora (doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LL.M.) neustálila. Cituje sa znenie § 92 ods.8 prvej vety zák. Podľa názoru NS nejde v prípade § 92 ods.8 ZoB o kogentné ust. v tom zmysle, že by si ho strany nemohli zúžiť. Doslovne NS uvádza, že predmetné ust. poskytuje možnosť postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke. Netvrdí, že by podmieňovalo možnosť postúpenia pohľadávok tými podmienkami a nezdá sa, že by ich považovalo za podmienky platnosti postúpenia. Najprísnejšie z nám prístupných rozhodnutí je však nedávne uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v Prešove, podľa ktorého: Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods.8 ZoB môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré s už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. KS však nevysvetlil, prečo považuje § 92 ods.8 zák. o bankách za zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky banky. Najmä nie je zrejmé, ako sa z normy, ktorá umožňuje cedovať pohľadávky aj na iné osoby, ako je banka, a aj bez súhlasu klienta, stala norma, ktorá všeobecne podmieňuje platnosť cesie pohľadávky bez ohľadu na subjekt postupníka či súhlas dlžníka. Už samotný textuálny výklad predmetného ust. indikuje, že právnym následkom v danej norme nie je môže postúpiť, ale: môže postúpiť aj inej osobe ako je banka, a to aj bez súhlasu klienta. Okrem textuálneho výkladu musíme pri výklade právnych predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu mať na zreteli ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zák. uvedených prípadov, resp. pre neplatnosti posudzovať účel pravidla, ustanovujúceho neplatnosť právneho úkonu. Účelom § 92 ZoB je, podľa nášho názoru, úprava výnimiek z bankového tajomstva. § 92 ods.8 ZoB nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenie ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účel je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu zák. o bankách, podľa ktorej: V ust. ods.1-7 (teraz ods.8.) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Hlavný účel § 92 vrátane ods.8 zák. o bankách bol teda aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O tom, že by tieto podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu, niet v zák. ani v dôvodovej správy ani slova. Preto navrhujeme vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia tak, ako to urobil český NS, resp. nemecký Spolkový súdny dvor. Porušenie bankového tajomstva (vrátane porušenia § 92 ods.8 ZoB) nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným zák. o bankách, ako aj k zodpovednosti za škodu. IV. Čisté hypoteticky, podporne, ak by pripustil, že § 92 ods.9 ZoB diktuje podmienky platnosti postúpenia, tak potom tvrdil, „že výzva že výzva“ na splatenie úveru s prísl. z 29.12.2014 bola zároveň písomnou výzvou banky, a to v zmysle § 92 ods.8 zák.č.483/01 Z. z. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol do dňa postúpenia uvedenej pohľadávky, t.j. do dňa 13.6.2017 jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku. Z uvedených skutočností vyplýva, že on, resp. jeho právny predchodca trvá na skutočnosti, že si splnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods.8 zák.č.483/01 Z. z. a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. V. Rovnako tak poukázal aj na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu ÚS SR, JUDr. Milana Ľalíka, ktoré citoval. VI. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a cit. zákonné ust. žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania vrátane trov právneho zast., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a skutočnosti uvedené v odvolaní nemajú na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nijaký vplyv. 5. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 6. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný CSP v § 161 ods.1 ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu - vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v § 365 ods.1 písm. c)] a procesné podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci).

7. Vadu predpokladanú v § 365 ods.1 písm. a) CSP má tak konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek uvedeným nedostatkom. 8. Žalobcom v odvolaní vytýkané nedostatky konania na súde nemožno podradiť pod žiadnu vadu predpokladanú v § 365 ods.1 písm. a) CSP. 9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 10. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 12. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno poukázať na rozsudok 1Cdo 147/2017 z 24.4.2018 NS SR (uverejnený ako judikát R 60/2018 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2018), podľa ktorého § 92 ods.8 zák.č.483/01 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky a postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ust., je neplatný právny úkon. 14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhrada jeho trov a žalovaná v ňom žiadne trovy neuplatnila. 18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.