Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpeného JUDr. Pavlom Pospechom, so sídlom Lichnerova č. 23, Senec proti žalovanému Y. W., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Ľ. Č.. XX, o zaplatenie 1.247,81 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.247,81 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.247,81 eur a úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 944,71 eur, oboje od 21. 2. 2016 do zaplatenia tak, že táto zmluvná pokuta a tento úrok z omeškania spolu neprevýšia sumu 1.500 eur, a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tejto zmluvnej pokuty a tohto úroku z omeškania dosiahne sumu 1.500 eur, len úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 944,71 eur do zaplatenia, ako aj spolu s náhradou nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,99 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 8. 6. 2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorý by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.247,81 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.247,81 eur od 21. 2. 2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur, a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur, len úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.247,81 eur do zaplatenia, a spolu s náhradou nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,99 eur. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzatvoril 12. 2. 2015 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500103075, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi (spolu s úrokmi) v 42 mesačných splátkach vo výške 47,17 eur, a to v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa však dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 9 o viac ako 3 mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k zosplatneniu celej dlžnej sumy. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené 4. 2. 2016. K uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok došlo k 21. 2. 2016, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, od nasledujúceho dňa bol v omeškaní s úhradou celej

dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené, kde ide o sumu 1.247,81 eur. Žalovaný do spísania žaloby zaplatil celkovo na splátkach sumu 733,33 eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním dojednaných splátok, a neskôr aj celej zosplatnenej sumy, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 8, ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.247,81 eur od 21. 2. 2016 do zaplatenia. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zmluvnú pokutu uplatnil aj ďalší druh sankcií z omeškania, a to úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to tak, aby výška tejto zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne, a súčasne trojnásobok maximálne prípustných úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Preto si žalobca uplatnil (popri uvedenej zmluvnej pokute) aj nárok na úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru a úrokov, ako rozdielu medzi sumou maximálne prípustných sankcií z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a sumou uplatňovanej zmluvnej pokuty, ktoré úroky z omeškania (v sadzbe 0,55 % ročne) si uplatnil za obdobie od 21. 2. 2016 do času, kým tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur, a od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom presiahne sumu 1.500 eur, si žalobca uplatňoval len nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 1.247,81 eur až do zaplatenia. Keďže žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok (spolu s pokusom o zmier) ešte pred začatím konania, na ktoré žalovaný nereagoval, uplatňoval si žalobca voči žalovanému aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spočívajúci v odmene za právnu službu poskytnutú advokátom v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému (konkrétne s pokusom o zmier), ktorá pozostáva zo sumy tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov vo výške 73,69 eur a z paušálnej náhrady advokátovi vo výške jedného režijného paušálu v sume 10,30 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe napriek písomnej výzve súdu nijako nevyjadril. Žaloba bola žalovanému doručená podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia o podaní tejto žaloby na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu. Výzva (uznesenie) tunajšieho súdu pre žalovaného podľa § 167 ods. 2 CSP na vyjadrenie sa k žalobe spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach žalovaného ako spotrebiteľa podľa CSP boli žalovanému doručené na adresu trvalého pobytu - Ľubeľa č. 65 s použitím ustanovenia podľa § 111 ods. 3 CSP (fikcia doručenia) - vrátením nedoručenej zásielky z adresy trvalého pobytu na tunajší súd, za ktorý deň sa v súčasnosti (hybridné doručovanie) považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 25. 4. 2019, na ktoré sa žiadna z predvolaných osôb nedostavila. Žalobca svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním doručeným na tunajší súd 4. 4. 2019, pričom výslovne vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnil. Zákonná lehota na prípravu na pojednávanie bola u všetkých predvolaných osôb zachovaná.

4. Súd na tomto pojednávaní na zistenie skutkového stavu vykonával dokazovanie prostredníctvom všetkých listinných dôkazov navrhnutých a pripojených k žalobe žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500103075 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 12. 2. 2015 (a k nemu prináležiaceho oznámenia žalobcu o schválení úveru žalovanému z 12. 2. 2015), súd zistil, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.500 eur, ktorý (spolu so zmluvnými úrokmi) sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi v 42 mesačných splátkach po 47,17 eur (istina = 35,71 eur + zmluvný úrok = 11,46 eur.) Výška mesačnej splátky úveru (spolu so splátkou podľa dohody o poskytovaní služieb vo výške 34,70 eur) predstavovala 81,87 eur mesačne. Splatnosť týchto splátok bola dojednaná vždy k 16. dňu v kalendárnom mesiaci (počnúc splatnosťou prvej splátky 16. 3. 2015 a končiac s platnosťou poslednej splátky dňa 16. 8. 2018.) Zo zmluvy tiež vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu vo výške 150 eur. Z čl. 8.1. zmluvy vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal v prípade omeškania s úhradou jednotlivej mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa dohody o poskytovaní služieb zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,60 % ročne), a pre prípad, ak sa z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace (v súlade so zmluvou)

stanú okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, resp. aj dohody o poskytovaní služieb, žalovaný sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z celkovej zosplatnenej dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. vo výške 14,60 % ročne.) Úroky boli v zmluve dojednané v sadzbe 17,68 % ročne.

6. Z výpisu z účtu žalovaného na č.l. 24 spisu vyplynulo, že žalovaný uhradil v prospech žalobcu na úhradu záväzkov zo zmluvy celkovo sumu 733,33 eur, ako aj sumu poplatku za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 150 eur (keďže z tohto výpisu vyplýva, že reálne prevedená suma úveru na účet žalovaného predstavovala 1.350 eur, a nie 1.500 eur, čo znamená, že žalobca si započítal voči svojej pohľadávke na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur pohľadávku žalovaného na poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur.) Z uvedeného výpisu preto tiež vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur (táto skutočnosť však vyplýva aj z potvrdenia o elektronickom odoslaní platby vo výške 1.350 eur žalovanému na č.l. 23 spisu.)

7. Z oznámenia o zosplatnení z 31. 1. 2016 (v spojení s fotokópiou príslušnej doručenky na č. l. 28 spisu) vyplynulo, že 4. 2. 2016 (prevzatie oznámenia o zosplatnení žalovaným) žalobca upozornil žalovaného na to, že je (k dátumu spísania tohto oznámenia) v omeškaní s úhradou splátok č. 9, 10 a 11, pričom aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je 76 dní, s tým, že po uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia a súčasne po uplynutí viac ako 3 mesiacov od splatnosti uvedenej splátky, dôjde k zosplatneniu všetkých jeho záväzkov zo zmluvy.

8. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere 12. 2. 2015, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

11. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

12. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t. j. 12. 2. 2015, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t. j. 12. 2. 2015, ďalej len „OBZ“) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20150101.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t. j. 12. 2. 2015, ďalej len „nariadenie“) Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 3a ods. 2 nariadenia za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

28. Podľa § 3a ods. 3 nariadenia ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

29. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou

rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

30. Vyššie uvedená zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným napĺňa charakteristiku úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. OBZ, pretože sa ňou žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému do určitej výšky peňažné prostriedky, a žalovaný ako dlžník sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi aj úroky. Takisto táto zmluva napĺňa aj charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Táto zmluva je aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. V prípade tejto zmluvy o revolvingovom úvere súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali podľa § 11 ods. 1, resp. ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za následok právny záver o tom, že daný spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov (dokonca žalobca v oznámení žalovanému o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere z 12. 2. 2015 nad rámec požiadaviek vyplývajúcej zo súčasnej judikatúry najvyššieho súdu rozčlenil splátky na jednotlivé zložky.) Poplatok za poskytnutie úveru ako aj úroková sadzbe zmluvných úrokov boli v súlade s § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch dohodnutý priamo v zmluve. Rovnako súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 OZ, ktoré by mali vplyv na priznanie žalobou uplatneného plnenia. Výška odplaty (úrokov) bola dojednaná v súlade s § 53 ods. 6 OZ a § 1a ods. 1 nariadenia.

32. Žalobca si uplatňoval nárok na vrátenie dlžnej sumy poskytnutého úveru a dlžných zmluvných úrokov v sadzbe 17,68 % ročne. Splatnosť poskytnutej istiny úveru vo výške 1.500 eur a zmluvných úrokov v sadzbe 17,68 % ročne bola pritom podľa zmluvy rozvrhnutá (spolu so splátkami podľa dohody o poskytovaní služieb vo výške po 34,70 eur, ktoré si však v tomto konaní žalobca neuplatňoval, a na ktoré by aj tak nemal nárok pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ) na 42 mesačných splátok vo výške 47,17 eur (v rámci každej takejto splátky pritom predstavovala splátka istiny úveru 35,71 eur a splátka zmluvných úrokov 11,46 eur.) Po odpočítaní žalovaným uhradenej sumy (na tieto splátky) vo výške 733,33 eur od celkovej sumy, ktorú mal žalovaný na splátkach istiny úveru a zmluvných úrokov zaplatiť (42 splátok x 31,14 eur) tak predstavovala suma dlžnej istiny úveru a dlžného dojednaného zmluvného úroku (spolu) sumu 1.247,81 eur, na ktorú sumu má žalobca nárok podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 OBZ, a preto mu súd túto sumu aj priznal.

33. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, ktorý žalovaný zaplatil žalobcovi tým spôsobom, že žalobca žalovanému v skutočnosti previedol na účet sumu poskytnutého úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur (započítanie pohľadávok), tak nárok žalobcu na tento poplatok bol oprávnený, a teda žalobca si ho mohol započítať na zníženie reálne poskytnutej sumy finančných prostriedkov, nakoľko súd nezistil žiadnu okolnosť odôvodňujúcu záver podľa § 11 ods. 1, resp. ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, že tento spotrebiteľský úver je bez poplatkov, či záver, že v rámci dojednania o tomto poplatku ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 OZ (keďže tento poplatok bol individuálne dojednaný v zmluve), a súčasne tento poplatok bol v súlade s § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch dojednaný (priamo) v zmluve.

34. Pokiaľ ide o dobu, za ktorú súd priznal žalobcovi nárok za sankcie z omeškania (t.j. úroky z omeškania a zmluvnú pokutu), tak keďže z oznámenia žalobcu o zosplatnení z 31. 1. 2016 vyplynulo, že prevzatím tohto oznámenia žalovaným (k čomu došlo 4. 2. 2016), začala plynúť 15 dňová lehota, ktorá uplynula 19. 2. 2016, a keďže 19. 2. 2016 od splatnosti najstaršej nezaplatenej splátky súčasne uplynulo viac ako 3 mesiace, bolo tak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku 20. 2. 2016 v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, a preto odo dňa nasledujúceho po tomto dni, t.j. 21. 2. 2016, začalo omeškanie

žalovaného so zaplatením mimoriadnej zosplatnenej sumy podľa § 517 ods. 1 OZ, a preto odvtedy mal žalobca aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, ako aj nárok na zmluvnú pokutu písomne dojednanú v zmluve podľa § 544 a nasl. OZ. (zo sumy v rozsahu žalobného návrhu podľa § 216 CSP, ktorým je súd viazaný = 1.247,81 eur.)

35. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby úrokov z omeškania a výšku zmluvnej pokuty uplatnených žalobcom, tak vychádzajúc z maximálnych limitov výšky sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splatením peňažných prostriedkov uvedených v § 3a ods. 1 a ods. 3 nariadenia, s ktorými boli žalobcom uplatnené sankcie z omeškania (zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne, t.j. 14,60 % ročne, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne, do času kým dosiahnu výšku poskytnutého úveru, a následne odo dňa, kedy presiahnu výšku poskytnutého úveru, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne), v súlade, priznal súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania a zmluvné pokuty v takto uplatnených výškach. Nárok na zmluvnú pokutu podľa § 544 OZ vo výške 0,04 % denne pritom vyplýval z písomného dojednania v zmluve (čl. 8.1.), a nárok na úroky z omeškania vyplýval (priamo) zo zákona (§ 517 ods. 2 OZ, a § 3a nariadenia v spojení s § 3 nariadenia.)

36. Pokiaľ ide o sumu, z ktorej súd priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu (1.247,81 eur), tak ide o sumu dlžnej istiny úveru a dlžných zmluvných úrokov. Podľa zmluvného dojednania (v čl. 8.1.) bol žalovaný povinný platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom dlžnú sumu predstavuje ako dlžná istina úveru, tak aj dlžné zmluvné úroky.

37. Pokiaľ však ide o sumu, z ktorej súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania, či už v sadzbe 0,55 % ročne pre obdobie, kým suma zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nedosiahne sumu poskytnutého úveru alebo vo výške 5,05 % ročne pre obdobie po tom, ako suma zmluvnej pokuty a úroku z omeškania dosiahne sumu poskytnutého úveru, tak tieto úroky z omeškania boli žalobcovi priznané len zo sumy dlžnej istiny úveru (a nie aj zo sumy dlžných zmluvných úrokov, ako sa dožadoval žalobca), pretože uplatňovať si úrok z omeškania ako druh príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ z iného druhu príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ (zo zmluvného úroku), je tzv. anatocizmus, ktorý je neprípustný, pretože nemá podklad v žiadnom zákone. Nie je tento zákaz možné obísť ani dohodou strán, pretože § 121 ods. 3 OZ je kogentným ustanovením, a vytvorenie novej kategórie príslušenstva pohľadávky z iného príslušenstva pohľadávky takouto dohodou by bolo v rozpore s § 121 ods. 3 OZ, čo by potom malo za následok (absolútnu) neplatnosť takejto dohody pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Obdobný právny názor je vyjadrený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 29 Odo 689/2006, či v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, sp.zn.: 22Co/67/2017.

38. Pri zisťovaní výšky dlžnej istiny úveru, z ktorej súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania (či už pre obdobie do dosiahnutia výšku poskytnutého úveru alebo potom), súd vychádzal zo skutočnosti, že celkovou úhradou žalovaného vo výške 733,33 eur (na splátky istiny a úrokov spolu vo výške po 47,17 eur) žalovaný vlastne uhradil 20,04 takých splátok istiny a úveru (733,33 eur : 47,17 eur = 15,55 splátok istiny a úveru.) Keďže v rámci každej splátky istiny a úveru vo výške po 47,17 eur predstavovala splátka istiny sumu 35,71 eur, žalovaný tak (úhradou 733,33 eur) zaplatil na istinu úveru 555,29 eur (15,55 splátok x 35,71 eur.) Z toho vyplýva, že dlžná výška istiny predstavovala 944,71 eur (1.500 eur

- 555,29 eur.) Súd teda pre časť uplatnených úrokov z omeškania, či už v sadzbe 0,55 % ročne alebo neskôr v sadzbe 5,05 % ročne uplatnených zo sumy prevyšujúcej sumu 944,71 eur od 21. 2. 2016 do zaplatenia podľa § 121 ods. 3 OZ žalobu zamietol.

39. Pokiaľ ide o náklady spojené s vykonaním úkonu žalobcu pred začatím konania pokusom o zmier z 24. 2. 2016, spočívajúce v tarifnej odmene advokáta za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) vo výške 73,69 eur a paušálnej náhrady advokátovi vo výške jedného režijného paušálu (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) v sume 10,30 eur, tak vzhľadom na to, že tieto náklady súd považoval za účelne vynaložené a súvisiace s uplatnením pohľadávky, priznal podľa § 121 ods. 3 OZ žalobcovi takto uplatnenú sumu vo výške 83,99 eur. V tejto súd poukazuje tiež na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 2Co/472/2013 z 23. 10. 2014, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. Porovnaním v žalobnom petite uplatnenej sumy istiny vo výške 944,71 eur (v rámci sumy

1.247,81 eur, kde boli zahrnuté aj dlžné zmluvné úroky) s príslušenstvom a súdom priznanej sumy istiny úveru vo výške 944,71 eur (v rámci sumy 1.247,81 eur, kde boli zahrnuté aj dlžné zmluvné úroky) s príslušenstvom totiž súd dospel k záveru, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.