Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-37-2018.pdf
PDF · 92.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobkyne: U.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., U. XXX, t.č. Č. E., N., W. XXX, zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti žalovaným: 1/ Š. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., U. XXX a 2/ U. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., U. XXX o zaplatenie sumy 1.000 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 09.06.2018 do 21.12.2018 zastavuje.
II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.12.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1.1 Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26.11.2018 domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.06.2018 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne. 1.2 V žalobe uviedla, že dňa 08.06.2018 uzavrela so žalovanými kúpnu zmluvu, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú.B.R., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky s parc. č. XXX R. XXX, rodinný dom so súpisným č. XXX a garáž so súpisným č. XXXX, ktoré sa nachádzajú na parcele s parc. č. XXX. Žalovaní boli podľa zmluvy povinní zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu 60.000 eur v 2 častiach, z toho prvú časť vo výške 6.000 eur v hotovosti pri podpise zmluvy a druhú časť vo výške 54.000 eur z ich úveru na účet žalobkyne. Žalovaní však žalobkyni zaplatili len 59.000 eur, a to sumu 54.000 eur dňa
13.06.2018 a sumu 5.000 eur dňa 18.06.2018, pričom zostatok kúpnej ceny vo výške 1.000 eur jej odmietajú zaplatiť s uvedením, že túto sumu jej v hotovosti uhradili pri podpise kúpnej zmluvy. Keď žalobkyňa vyzvala žalovaných listom zo dňa 18.10.2018 na zaplatenie dlžného zostatku kúpnej ceny, tak žalovaní na túto výzvu nereagovali.
2.1 Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2019 žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu vzala žalobu späť v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 09.06.2018 do 21.12.2018 a žiadala konanie v tejto časti zastaviť.
2.2 Súd v prvom výroku rozsudku, v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, konanie v predmetnej časti zastavil. 2.3 Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili listami zo dňa 20.12.2018 a dňa 13.02.2019, v ktorých uviedli, že tvrdenie žalobkyne o tom, že jej nevyplatili 1.000 eur, nie je pravdivé, pretože uvedenú sumu je uhradili v hotovosti, priamo do ruky, pri podpise kúpnej zmluvy dňa 08.06.2018. Poukázali pritom na čl. III. bod 2. kúpnej zmluvy, kde sa uvádza, že časť kúpnej ceny vo výške 6.000 eur bola predávajúcej (žalobkyni) zo strany kupujúcich (žalovaných) uhradená, pričom predávajúca kúpnu zmluvu v tomto znení aj podpísala.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Kúpnou zmluvou zo dňa 08.06.2018, dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.07.2018, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, výzvou na zaplatenie zo dňa 18.10.2018 vrátane podacieho lístku zo dňa 19.10.2018, výpisom zo spoločného osobného účtu žalobkyne a jej manžela za mesiac jún 2018, platobným príkazom zo dňa 18.06.2018 a čestným vyhlásením X. L. F. zo dňa 24.01.2019.
Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto: 5.1 Z kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2018, uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi súd zistil nasledovné skutočnosti:
- predmetom kúpy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky s parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria a s parc. č. XXX - záhrada, rodinný dom so súpisným č. XXX a garáž so súpisným č. XXXX, ktoré sa nachádzajú na parcele s parc. č. XXX, a to v rozsahu 1/1,
- žalovaní sa zaviazali zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu v sume 60.000 eur, z toho prvú časť vo výške 6.000 eur pri podpise zmluvy a druhú časť vo výške 54.000 eur na účet žalobkyne,
- v bode 2. článku III. kúpnej zmluvy sa uvádza, že kúpna cena bola uhradená vo výške 10 % z dohodnutej ceny, t.j. 6.000 eur pri podpise kúpnej zmluvy kupujúcimi v hotovosti; čiastka 90 % z dohodnutej kúpnej ceny, t.j. 54.000 eur bude predávajúcemu uhradená z úveru kupujúcich na účet predávajúceho. 5.2 Z výpisu z listu vlastníctva č. 998 vyplýva, že vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech žalovaných bol Okresným úradom v Rimavskej Sobote, katastrálny odbor povolený dňa 30.07.2018.
6. Z výpisu z osobného účtu žalobkyne a jej manžela X. L. za obdobie od 01.06.2018 do 30.06.2018 súd zistil, že na uvedený účet bola žalovanými
- dňa 13.06.2018 poukázaná suma 54.000 eur,
- dňa 18.06.2018 poukázaná suma 5.000 eur, t.j. spolu 59.000 eur.
7. Z písomnej výzvy žalobkyne zo dňa 18.10.2018 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaných, aby jej v lehote 10 dní uhradili na účet dlžný zostatok kúpnej ceny vo výške 1.000 eur, nakoľko pri podpise kúpnej zmluvy jej neuhradili prvú splátku kúpnej ceny vo výške 6.000 eur a následne jej na účet (titulom tejto prvej splátky) poukázali len sumu 5.000 eur.
8. Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2019 súd vykonal výsluch svedka X. L., ktorý k veci uviedol, že bol prítomný pri tom, keď žalobkyňa osobne jednala so žalovanými o podmienkach uzavretia kúpnej zmluvy, a preto vie o tom, že kúpna cena bola dohodnutá v sume 60.000 eur, z ktorej časť vo výške 6.000 eur mala byť žalovanými zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy a druhá časť vo výške 54.000 eur mala byť poukázaná na účet žalobkyne. Nakoľko bol prítomný aj pri podpisovaní kúpnej zmluvy dňa 08.06.2018, tak má vedomosť o tom, že žalovaní žalobkyni časť kúpnej ceny vo výške 6.000 eur neuhradili a zdôvodnili to tým, že sa im nepodarilo túto hotovosť zohnať. Prisľúbili však, že do pondelka (11.06.2018) na účet žalobkyne vložia 6.000 eur, pričom jej sa to nepáčilo, ale verila, že žalovaní jej to dodatočne zaplatia, lebo sa s nimi už dlho poznala. Keď žalobkyňa v pondelok išla do banky, tak zistila, že jej žalovaní uvedenú sumu neposlali, a preto voči žalovaným túto úhradu urgovala. Žalovaní však na účet žalobkyne, okrem sumy 54.000 eur, poslali len 5.000 eur. Vtedy sa začali problémy okolo neuhradenej sumy 1.000 eur.
9.1 Žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní konanom dňa 25.04.2019 zhodne uviedli, že žalobkyňa vedela o tom, že sumu 5.000 eur jej budú vedieť zaplatiť až potom, ako im banka schváli úver, nakoľko sa s ňou na takomto postupe vopred telefonicky dohodli. Spornú sumu 1.000 eur jej dňa 08.06.2018 odovzdali v obálke, v ktorej bolo 10 sto eurových bankoviek, ktoré žalobkyňa od nich prevzala a prepočítala. Pri vyplácaní uvedenej sumy bola prítomná len žalobkyňa a žalovaní, pričom nie je pravda, že by pri tomto úkone bola prítomná aj dcéra a manžel žalobkyne, ktorý nebol prítomný ani pri dojednávaní náležitostí kúpnej zmluvy. Žalobkyňa ich prvýkrát vyzývala na zaplatenie spornej sumy až listom zo dňa 18.10.2018, dovtedy ich za predmetnú vec vôbec nekontaktovala. 9.2 Žalovaní uviedli, že hoci na prvú splátku kúpnej ceny uhradili žalobkyni len 1.000 eur, napriek tomu kúpnu zmluvu, vrátane bodu 2. článku III., podpísali z toho dôvodu, že podpis žalobkyne na zmluve už bol úradne overený a nechceli preto zmluvu kvôli uvedenej nezrovnalosti meniť. 9.3 Navyše žalovaní pred súdom prehlásili, že tvrdenie nachádzajúce sa v bode 2. článku III. kúpnej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že pri podpise zmluvy "bola" uhradená celá suma 6.000 eur, považujú za nepravdivé. 9.4 Dôkazom toho, že žalobkyni zaplatili spornú sumu 1.000 eur, sú podľa žalovaných také skutočnosti, ako odovzdanie kľúčov od rodinného domu dňa 27.06.2018 zo strany žalobkyne pred jej pred odchodom do Čiech, alebo odnesenie kúpnej zmluvy žalobkyňou hneď v pondelok do banky žalovaných a o týždeň v utorok aj na kataster.
10. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 25.04.2019 uviedla, že pri podpise kúpnej zmluvy dňa 08.06.2018 bol prítomný aj jej manžel Vladimír Jurčo, pričom žalovaní jej v žiadnom prípade neodovzdali časť kúpnej ceny vo výške 1.000 eur, a to ani v obálke v ktorej, by bolo 10 sto eurových bankoviek. V opačnom prípade by nasledujúci deň (09.06.2018) nepotrebovala ísť do bankomatu vybrať sumu 80 eur a následne v pondelok (11.06.2018) ďalšiu sumu 300 eur. Žalovaných písomne vyzývala na zaplatenie sumy 1.000 eur až listom zo dňa 18.10.2018 z toho dôvodu, že po predaji domu sa aj s manželom sťahovala do Českej republiky, pričom s tým mali veľmi veľa starostí a nemala dostatok času venovať sa tejto záležitosti. Okrem iného žalovaným verila, že jej spornú sumu pošlú na účet.
11. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
12. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14.1 Základnou povinnosťou strany sporu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť; pri žalobcovi v rámci procesného útoku a pri žalovanom v rámci procesnej obrany. Pokiaľ žalovaný pri procesnej obrane tvrdí určité skutočnosti, musí označiť a predložiť súdu dôkazy, ak chce, aby súd považoval jeho skutkové tvrdenia za pravdivé (preukázané). Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. V podstate ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. 14.2 Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. 14.3 Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukáže pravdivosť svojich skutkových tvrdení prezentovaných v rámci procesnej obrany, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. pravdivosť predmetných tvrdení žalovaného bude považovať za nepreukázanú pre neunesenie dôkazného bremena.
S poukazom na vykonané dokazovanie súd uvádza nasledovné:
15.1 Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti ich skutkového tvrdenia - rozhodujúceho pre ich prípadný úspech v konaní - o tom, že žalobkyni priamo pri podpise kúpnej zmluvy do rúk vyplatili spornú sumu. 15.2 Predmetné tvrdenie žalovaných nie je preukázané konštatovaním nachádzajúcim sa v bode 2. článku III. kúpnej zmluvy (v ktorom sa uvádza, že pri podpise zmluvy "bola" žalobkyni uhradená celá suma 6.000 eur), nakoľko je zrejmé, že ide o konštatovanie nepravdivé. 15.3 Aj samotní žalovaní pred súdom potvrdili, že uvedené konštatovanie, je nepravdivé, z čoho vyplýva, že nemôže slúžiť žalovaným ako dôkaz pravdivosti ich tvrdenia o úhrade spornej sumy žalobkyni. Z vyjadrení žalovaných pred súdom navyše vyplýva, že už pri podpisovaní kúpnej zmluvy mali vedomosť o nepravdivosti tohto konštatovania. 15.4 Predmetné tvrdenie žalovaných nepreukazuje ani fakt, že im žalobkyňa dňa 27.06.2018 odovzdala kľúče od rodinného domu (keďže žalobkyňa odchádzala aj s manželom do Čiech, kde sa rozhodli ďalej žiť, pričom z kúpnej ceny už mala vyplatených 59.000 eur) a nepreukazuje ho ani to, že žalobkyňa zabezpečila odnesenie kúpnej zmluvy do banky žalovaných a následne aj na kataster.
16.1 Na druhej strane je možné konštatovať, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti jej skutkového tvrdenia - rozhodujúceho pre jej úspech v konaní - o tom, že žalovaní priamo pri podpise kúpnej zmluvy jej nevyplatili spornú sumu. 16.2 Žalobkyňa predmetné tvrdenie preukázala predovšetkým výpoveďou svedka X. L.. V prospech tohto jej tvrdenia svedčí aj skutočnosť o jej výberoch z bankomatu vo výške 80 eur a 300 eur v čase krátko po podpise zmluvy, pričom je reálne predpokladať, že by tieto výbery nerealizovala, ak by dňa 08.06.2018 od žalovaných sumu 1.000 eur obdržala.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, a preto žalobkyni tento nárok priznal v plnom rozsahu.
18.1 Súd priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy od 22.12.2018 do zaplatenia, nakoľko nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky zistil, že ku uvedenému dňu bola platná nulová úroková sadzba, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5 % ročne. 18.2 Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania od 22.12.2018, ktorý predstavuje druhý nasledujúci deň po doručení žaloby poslednému zo žalovaných (20.12.2018) s tým, že prvý nasledujúci deň (21.12.2018) mali žalovaní možnosť svoj dlh dobrovoľne splniť. Nakoľko sa tak nestalo, dňom 22.12.2018 vstúpili žalovaní do omeškania. Súd len pre úplnosť poznamenáva, že žalobkyňa žiadala priznať nárok na úrok z omeškania od 22.12.2018, nakoľko nevedela preukázať deň doručenia výzvy na zaplatenie žalovaným, od ktorého by relevantne odvodila deň ich skoršieho vstupu do omeškania. 18.3 Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 18.4 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18.5 Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19.1 Žalovaných súd zaviazal na zaplatenie priznaného nároku spoločne a nerozdielne v súlade s § 511 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka.
19.2 Podľa § 511 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.
20. O nároku na náhradu trov konania žalobkyni rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa bola v konaní tou stranou, ktorá mala úspech.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Rimavskej Sobote. V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis. V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho náklady. Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak si žalovaní 1/ a 2/ dobrovoľne nesplnia povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobkyňa možnosť domáhať sa svojich nárokov proti žalovaným prostredníctvom exekúcie.