Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cob-123-2020.pdf
PDF · 144.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/123/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: STEEL HORSE, s. r. o., Pri Mlyne 8951/4A, 080 01 Prešov, IČO: 44 147 953, právne zastúpený: GRMAN & PARTNERS, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 553, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 13.748,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/94/2013-270 zo dňa 10.12.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/94/2013-270 zo dňa 10.12.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.748,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 13.748,98 eur od 08.07.2010 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozhodol tak s poukazom na § 1 ods. 1, 2, 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), §§ 788 ods. 1, 3, 790 písm. a), 795 ods. 1, 797 ods. 1, 2, 799 ods. 1, 2, 806 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), VPP.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.03.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.748,98 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 19.03.2009 uzatvorili poistnú zmluvu č. 6806667397, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie AUTOBONUS - SÚBOR produkt č. 300. Dňa 11.03.2010 v Brennersee pri nájazde poisteného nákladného motorového vozidla značky Renault Magnum, EČV: H. XXXTU na železničný vagón došlo k poškodeniu olejovej vane, k vytečeniu oleja a k zadretiu motora na predmetnom motorovom vozidle. Žalobca žalovanému oznámil vznik škodovej udalosti. Žalovaný na základe oznámenia škodovej udalosti a jej následnej likvidácie vyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.089,90 eur a neuznal náklady vo výške 15.065,81 eur bez DPH, ktoré žalobca vynaložil a uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla vykonanú autorizovaným opravcom a vyúčtovanú faktúrou č. 410110677 zo dňa 30.04.2010. Žalobca uviedol, že
žalovaný nevyplatil časť poistného plnenia ani potom, ako mu žalobca zaslal výzvu na jeho zaplatenie zo dňa 21.12.2010. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie poistného plnenia vo výške 13.748,98 eur spolu s úrokmi z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9,00 % ročne od 08.07.2010 do zaplatenia istiny. Žalovaný svoje zamietavé stanovisko k doplateniu poistného plnenia odôvodňoval skutočnosťou, že k poškodeniu častí motora došlo až následne po náraze olejovej vane na prekážku a po úniku oleja z motorového priestoru. Žalovaný mal za to, že k poškodeniu motora nedošlo vplyvom nárazu, ale úbytku motorového oleja a následným zadretím motora, čo bolo spôsobené nesprávnou obsluhou s následným poškodením častí vozidla. Žalovaný neuhradil časť nákladov uplatnených žalobcom za poškodenie motora s poukazom na čl. IV bod 1 písm. d) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej tiež ako „VPP“). Žalobca mal za to, že nebolo naplnené ustanovenie čl. IV bod 1 písm. d) VPP, a preto neexistuje výluka z poistenia. Žalovaný je povinný preukázať, že došlo k nesprávnej obsluhe motorového vozidla s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Žalobca uviedol, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zachytávali priebeh škodovej udalosti z pohľadu vodiča motorového vozidla a rovnako nepreukázal, či motorové vozidlo signalizovalo nedostatočný tlak oleja, na základe čoho by bol vodič povinný zastaviť vozidlo. Žalobca tiež poukázal na to, že náklady vo výške 1.131,89 eur vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla nie sú predmetom nároku uplatneného v predmetnom konaní.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie súkromným Znaleckým posudkom č. 37/2019 vypracovaným znalcom Ing. Karolom Štyndlom dňa 18.09.2019, výsluchom strany sporu - žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.12.2015 a dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä Poistnou zmluvou zo dňa 19.03.2009, Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel, Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie, Oznámením o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla, faktúrou vystavenou spoločnosťou Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov žalobcovi na sumu 19.620,30 eur, listom žalovaného - Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.06.2010, listom žalobcu zo dňa 21.12.2010 - Výzva na plnenie, listom žalovaného
- Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.06.2010, listom žalovaného zo dňa 05.01.2011 - Odpoveď na výzvu na zaplatenie, kalkuláciou opravy zo dňa 04.06.2010, stanoviskom spoločnosti Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov zo dňa 15.03.2010, listinou - Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU 8010673643, faktúrou vystavenou spoločnosťou All Sped, s.r.o. žalobcovi na sumu 1.346,95 eur, osvedčením o evidencii vozidla EČV: H. XXXTU, fotokópiou vodičského preukazu Ľ. H., Zmluvou o prevode práv a povinností zo zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/80176 zo dňa 09.02.2009, e- mailovou komunikáciou medzi žalovaným a spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. zo 07.06.2010, detailom výpisu z účtu žalobcu zo dňa 30.03.2010 a zo dňa 03.05.2010, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Dňa 19.03.2009 uzavreli žalobca a žalovaný poistnú zmluvu pre havarijné poistenie AUTOBONUS
- SÚBOR, produkt č. 300, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie súboru motorových vozidiel, so začiatkom poistenia od 20.03.2009, na dobu neurčitú. Strany si v zmysle poistnej zmluvy dojednali spoluúčasť vo výške 10 %, minimálne 331,94 eur. Neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy tvorili Všeobecné poistné podmienky a Zmluvné dojednania.
5. Z Oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla vyplynulo, že dňa 11.03.2010 o 16:50 hodine došlo v Brennersee k poškodeniu motorového vozidla značky Renault Magnum, EČV: H. XXXTU tak, že po nájazde nákladnej súpravy na vagón vlaku na nájazdnej plošine po náraze došlo k roztrhnutiu olejovej vane, následkom podtlaku k úniku všetkého množstva oleja, čo spôsobilo okamžité zastavenie motora vozidla Renault Magnum, EČV: H. XXXTU. Poškodené boli olejová vaňa a motor vozidla.
6. Faktúrou č. 410110677 splatnou dňa 14.05.2010 spoločnosť Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov fakturovala žalobcovi za práce a materiál na opravu motorového vozidla EČV: H. XXXTU celkovú sumu vo výške 19.620,30 eur s DPH (16.487,30 eur bez DPH). Úhradu fakturovanej sumy žiadala na účet č. XXX-XXXXXXXX/XXXX.
Listom zo dňa 22.06.2010 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 10.06.2010 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom žalobcovi priznal poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti vo výške 1.089,90 eur za priznané poškodenie olejovej vane a nepriznal poistné plnenie za poškodenie motora z dôvodu, že ide o následnú škodu.
Listom zo dňa 21.12.2010 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 14.767,69 eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť poistného, na ktorú žalobcovi vzniklo právo v súlade s poistnou zmluvou č. 6806667397 zo dňa 19.03.2009, Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel a Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie.
7. Zo Spisu poistnej udalosti spracovaného dňa 09.06.2010 vyplynulo, že žalovaný žalobcovi vyplatil za poistnú udalosť zo dňa 11.03.2010 sumu poistného plnenia vo výške 1.089,90 eur, a to za výmenu olejovej vane, žalobcovi nepriznal poškodenie motora z dôvodu, že išlo o následnú škodu.
Listom zo dňa 05.01.2011 žalovaný informoval právneho zástupcu žalobcu, že zotrváva na svojom závere, že poistné plnenie bolo vyplatené v súlade s VPP a Zmluvnými dojednaniami, k poškodeniu častí motora došlo až po náraze olejovej vane na prekážku a po úniku oleja z motorového priestoru, teda k poškodeniu motora nedošlo vplyvom nárazu ale úbytku motorového oleja a následného zadretia motora, čo bolo spôsobené nesprávnou obsluhou s následným poškodením častí vozidla.
Z kalkulácie opravy č. 8010673643 vypracovanej žalovaným v systéme AUDATEX dňa 04.06.2010 vyplynula výška nákladov na opravu motorového vozidla značky Renault Magnum v sume 1.295,66 eur s DPH (1.088,79 eur bez DPH), a to za náhradné diely - olejová vaňa, tesnenie olejovej vane a súvisiace práce.
Zo stanoviska spoločnosti Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov zo dňa 15.03.2010 adresovaného žalobcovi vyplynulo stanovisko opravcu k „poruche“, ktorá vznikla na vozidle EČV: H. XXXTU, pri navážaní vozidla na vagón došlo k roztrhnutiu olejovej vane, vytečeniu oleja a následnému zadretiu agregátu vozidla. K takémuto poškodeniu mohlo dôjsť za veľmi krátky čas po vytečení oleja z motora.
Z listiny „Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU 8010673643“ vyplynulo, že k poškodeniu motora nemohlo dôjsť tak, ako uvádza poškodený, nakoľko stopy na poškodených častiach nezodpovedajú deklarovanému priebehu udalosti. Poškodenie kľukového hriadeľa a klzných ložísk zodpovedá chodu motora bez funkčného mazacieho systému, čiže motor bol v chode a nebol mazaný olejom. Z technického hľadiska nemôže dôjsť po deštrukcii telesa vane s takým otvorom k okamžitému vytečeniu oleja. Počas vytekania oleja muselo dôjsť k spusteniu signalizácie výšky hladiny, a to približne v jej polovici. Aj po vytečení oleja je motor schopný krátky čas fungovať bez poškodenia. Vodič s najväčšou pravdepodobnosťou ignoroval signalizáciu a pokračoval v používaní vozidla. Len v takom prípade je možné, aby došlo k vyhriatiu a zdokumentovanému vysušeniu vane, či naneseniu nečistôt na olejovú vrstvu povrchu.
8. Z Osvedčenia o evidencii vozidla č. G. XXXXXX vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla EČV: H. XXXTU bola spoločnosť ČSOB Leasing a.s. a držiteľom osvedčenia bola spoločnosť žalobcu.
9. Zmluvou o prevode práv a povinností zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/80176 zo dňa 09.02.2009 vyplynulo, že veriteľ - spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. uzavrela s pôvodným dlžníkom - spoločnosťou ALL Sped, s.r.o. dňa 24.04.2008 Zmluvu o spotrebnom úvere č. UFZ/08/80176, na základe ktorej veriteľ poskytol pôvodnému dlžníkovi spotrebný úver na financovanie predmetu financovania - motorového vozidla značky Renault Magnum 460.18 za podmienok medzi stranami dojednaných. V zmysle čl. II zmluvy o prevode práv a povinností sa veriteľ, pôvodný dlžník a žalobca dohodli, že dňom nadobudnutia účinnosti zmeny subjektu Zmluvy o spotrebnom úvere a Zabezpečovacej zmluvy prechádzajú na žalobcu ako nového dlžníka, pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak. Žalobca ako nový dlžník tak dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy nadobudol namiesto pôvodného dlžníka všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce z uvedených zmlúv.
10. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 30.03.2010 vyplynulo, že žalobca uhradil na účet č. XXX-XXXXXXXX/ XXXX sumu 11.900,00 eur ako „zálohu na opravu H.“.
Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 03.05.2010 vyplynulo, že žalobca uhradil na účet č. XXX-XXXXXXXX/ XXXX sumu 7.720,30 eur ako „doplatok na opravu H.“.
11. Zo súkromného Znaleckého posudku č. 37/2019 vypracovaného znalcom Ing. Karolom Štyndlom dňa 18.09.2019 vyplynul odborný záver znalca, že poškodenie motora - zadretie motora na vozidle nebolo spôsobené ako priamy dôsledok nárazu vozidla na plošinu, alebo až následne v dôsledku chodu motora po úbytku motorového vozidla z poškodenej olejovej vane. Znalec ďalej zistil, že predmetný model vozidla má výstražnú kontrolku tlaku oleja v motore G4, výstražnú kontrolku hladiny oleja v motore G6, kontrolku hladiny oleja v motore „OK“ G7, kontrolku straty informácie o hladine oleja v motore G8 a zároveň svieti i kontrolka STOP (H) okamžite zastaviť vo vrchnej časti prístrojovej dosky. Znalec ďalej skonštatoval, že ak by okamžite po náraze na plošinu došlo k vypnutiu motora vodičom, nedošlo by k poškodeniu motora v danom rozsahu. Znalcovi z uvedených podkladov vyplynulo, že po vylúčení prípadných objektívnych príčin, ktoré mu neboli známe v čase spracovania znaleckého posudku, došlo pri škodovej udalosti dňa 11.03.2010 k poškodeniu motora na motorovom vozidle v dôsledku nesprávnej obsluhy zo strany jeho vodiča.
12. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 10.12.2019 v nadväznosti na námietky žalobcu k Znaleckému posudku č. 37/2019 navrhol doplniť dokazovanie výsluchom znalca Ing. Karola Štyndla. Po poučení podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) strany sporu iné návrhy na doplnenie dokazovania nemali.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
14. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
16. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
17. Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
18. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
19. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
20. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
21. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
22. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
23. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
24. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
25. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
26. Podľa čl. I VPP nesprávna obsluha je porušenie predpísaného návodu pre použitie veci alebo porušenie technologického postupu.
27. Podľa čl. II VPP základné poistenie motorových vozidiel sa vzťahuje na poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou, s výnimkou výluk výslovne uvedených v týchto poistných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. Právo na plnenie vzniká, ak dôjde ku škode na veci z nasledujúcich udalostí: zrážka vozidla, pád, náraz, požiar, výbuch, blesk, povodeň, záplava, krupobitie, víchrica, zásah cudzej osoby; krádež, lúpež motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy. Doplnková výbava je poistená, len ak sa to dohodlo v poistnej zmluve.
28. Podľa čl. III bod 1 VPP poistnou udalosťou je vznik náhodnej udalosti špecifikovanej v predchádzajúcom článku, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia, ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť.
29. Podľa čl. IV bod 1 písm. d) VPP právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním.
30. Podľa čl. X bod 3 VPP za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia, poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.
31. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.
V konaní nebolo sporné, že žalobca v právnom postavení poistníka a poisteného a žalovaný v právnom postavení poisťovateľa uzavreli dňa 19.03.2009 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie súboru motorových vozidiel - produkt č. 300, vrátane motorového vozidla značky Renault Magnum, EČV: H. XXXTU. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel a Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 11.03.2010 v meste Brennersee došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle značky Renault Magnum, EČV: H. XXXTU, a to tak, že pri nájazde poisteného motorového vozidla na železničný vagón došlo k poškodeniu olejovej vane, vytečeniu oleja a k zadretiu motora na tomto nákladnom motorovom vozidle. Žalobca nahlásil škodovú udalosť u žalovaného, ktorý listom zo dňa 22.06.2010 informoval žalobcu, že dňa 10.06.2010 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že žalobcovi priznal poistné plnenie vo výške 1.089,90 eur ako náhradu nákladov vynaložených
na opravu poškodenej olejovej vane a nepriznal plnenie za poškodenie motora, nakoľko podľa názoru žalovaného išlo o následnú škodu.
Žalobca si žalobou uplatnil nárok na doplatenie poistného plnenia, ktoré malo po odpočítaní spoluúčasti a už vyplateného poistného plnenia predstavovať sumu vo výške 13.748,98 eur. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní namietol, že poškodenie motora poisteného motorového vozidla je tzv. následnou škodou, ktorá vznikla v dôsledku nesprávnej obsluhy s nadmerným funkčným namáhaním, a preto poistený nemal právo na poistné plnenie v uplatnenej výške v zmysle čl. IV bod 1 písm. d) VPP.
32. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania sa súd s uvedenou procesnou obranou žalovaného nestotožnil. Žalovaný sa odvolal na existenciu výluky podľa čl. IV bod 1 písm. d) VPP, pričom odkazoval na závery súkromného znaleckého posudku č. 37/2019 vypracovaného znalcom Ing. Karolom Štyndlom dňa 18.09.2019. V zmysle čl. IV bod 1 písm. d) VPP si strany dojednali, že právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním. V rámci záverov súkromného znaleckého posudku č. 37/2019 znalec uviedol, že poškodenie motora - zadretie motora nebolo spôsobené ako priamy následok nárazu vozidla na plošinu ale až následne v dôsledku chodu motora po úbytku motorového oleja z poškodenej olejovej vane. Znalec skonštatoval, že ak by okamžite po náraze na plošinu došlo k vypnutiu motora vodičom, nedošlo by k poškodeniu motora v danom rozsahu, a teda po vylúčení prípadných objektívnych príčin došlo pri škodovej udalosti dňa 11.03.2010 k poškodeniu motora na motorovom vozidle v dôsledku nesprávnej obsluhy zo strany vodiča. K otázke, či majú motorové vozidlá danej značky signalizačné zariadenie na palubnej doske, ktoré signalizuje úbytok motorového oleja a/alebo pokles tlaku oleja znalec uviedol, že predmetný model motorového vozidla má výstražnú kontrolku tlaku oleja v motore, výstražnú kontrolku hladiny oleja v motore, kontrolku hladiny oleja v motore, kontrolku straty informácie o hladine oleja v motore a zároveň svieti i kontrolka STOP - okamžite zastaviť vo vrchnej časti prístrojovej dosky.
33. Výluku z poistenia podľa čl. IV bod 1 písm. d) VPP možno aplikovať v prípade, ak motorové vozidlo alebo jeho časť bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy vozidla s následným poškodením vozidla nadmerným namáhaním, teda v prípade, ak ide o tzv. následnú škodu spôsobenú nesprávnou obsluhou vozidla bezprostredne po škodovej udalosti. Súd poukázal na to, že nie je na žalobcovi ako poistenom, ale na žalovanom, aby preukázal existenciu výluky z poistenia, teda v danom prípade, že k poškodeniu motora došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy vozidla. Neposkytnutie poistného plnenia z dôvodu tvrdenej existencie výluky je výnimočné, keď nastanú medzi stranami dohodnuté skutočnosti a skutočnosť, že takéto výnimočné skutočnosti predpokladané zmluvou alebo všeobecnými poistnými podmienkami nastali, musí preukázať žalovaný. Súd teda považoval za prioritné vysporiadať sa s otázkou, či bolo v konaní preukázané, že k poškodeniu motora poisteného motorového vozidla došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy vozidla jeho vodičom po náraze. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalovaný dôvodnosť neposkytnutia časti poistného plnenia z dôvodu aplikácie výluky podľa čl. IV bod 1 písm. d) VPP v konaní nepreukázal. Za rozhodujúcu súd pri posudzovaní tejto otázky, zhodne so žalobcom, považoval skutočnosť, či bolo preukázané, že po náraze došlo k signalizovaniu poklesu tlaku alebo hladiny oleja v motore a či zo strany vodiča napriek takejto signalizácii nedošlo k zastaveniu motora, čo následne spôsobilo jeho zadretie, nakoľko takýto postup by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávnu obsluhu s následným poškodením vozidla jeho nadmerným namáhaním. Súd sa v danom prípade stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ani z predloženého znaleckého posudku, ani z iných vykonaných dôkazov nevyplynulo, či sa v poistenom a pri škodovej udalosti dňa 11.03.2010 poškodenom motorovom vozidle nachádzali všetky signalizačné kontrolky, nakoľko znalec toto uvádza iba všeobecne pri danom type motorového vozidla v časti II/5 znaleckého posudku. Súd nemal v konaní preukázané, či a ktoré signalizačné kontrolky sa nachádzali v poškodenom motorovom vozidle a zo žiadneho dôkazu nevyplýva, či tieto kontrolky (ak sa aj vo vozidle nachádzali) po náraze vozidla na plošinu signalizovali úbytok oleja a/alebo tlaku oleja v motore. Takýto záver nemožno ustáliť ani z predloženého znaleckého posudku, ktorý sa k otázke signalizačných kontroliek vo vozidle vyjadruje len všeobecne, na základe prílohy k znaleckému posudku - Legenda kontroliek vo vzťahu k bližšie neurčenému modelu motorového vozidla, nie ku konkrétnemu poistenému motorovému vozidlu žalobcu poškodenému pri konkrétnej škodovej udalosti dňa 11.03.2010, ani z listinných dôkazov predložených v konaní. Závery znaleckého posudku, ani listinné dôkazy predložené v konaní teda relevantným spôsobom nepreukazujú, že zo strany vodiča motorového vozidla došlo k nesprávnej obsluhe vozidla s následným poškodením tohto vozidla nadmerným funkčným namáhaním, nakoľko nebolo preukázané, či sa signalizačné kontrolky
skutočne nachádzali v poškodenom motorovom vozidle, či tieto boli funkčné, či po náraze vozidla na plošinu skutočne signalizovali pokles hladiny oleja alebo pokles tlaku oleja vo vozidle a v prípade, ak by aj uvedené signalizovali, či sa v danom čase vodič nachádzal v motorovom vozidle. Len v prípade, ak by zo strany žalovaného bolo relevantným spôsobom preukázané, že po náraze motorového vozidla sa funkčné signalizačné kontrolky tlaku a hladiny oleja rozsvietili a vodič napriek tomu motor nevypol, možno hovoriť o nesprávnej obsluhe zo strany vodiča. Takýto záver však nemožno zo znaleckého posudku vyvodiť a z podkladov k znaleckému posudku je zrejmé, že znalec nemal tieto konkrétne informácie pri jeho vypracovaní k dispozícii, preto súd vyhodnotil žalovaným navrhovaný výsluch znalca Ing. Karola Štyndla za nehospodárny a nadbytočný, nakoľko by nesmeroval k objasneniu skutočností relevantných pre posúdenie a rozhodnutie sporu. Súd sa tiež z uvedeného dôvodu nezaoberal argumentáciou žalobcu vo vzťahu k správnosti a hodnovernosti súkromného znaleckého posudku, nakoľko ním neboli tvrdené skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie predmetného sporu.
34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že signalizačné kontrolky tlaku oleja a hladiny oleja v motore sa v poistenom motorovom vozidle skutočne nachádzali, že tieto boli funkčné a pokles tlaku a/alebo hladiny oleja v motore po náraze signalizovali, pričom vodič by toto upozornenie ignoroval a motor nevypol. Žalovaný teda podľa názoru súdu v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal, že žalobca ako poistený porušil svoju povinnosť, následkom čoho by na motorovom vozidle vznikla následná škoda, ktorá zakladá výluku z poistenia podľa čl. IV bod 1 písm. d) VPP.
35. Rozsah nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou mal súd preukázaný z faktúry č. 410110677 vystavenej opravcom Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov žalobcovi na sumu 19.620,30 eur s DPH (16.487,65 eur bez DPH). Z fakturovaných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný priznal žalobcovi poistné plnenie, po odpočítaní dojednanej spoluúčasti, v sume 1.089,90 eur, a to za priznané poškodenie olejovej vane. Neuhradené teda zostali náklady vynaložené žalobcom na opravu poškodeného motora v sume 15.065,81 eur, čo po odpočítaní spoluúčasti predstavuje žalovanú sumu 13.748,98 eur. Výšku žalobou uplatneného nároku tak mal súd preukázanú z listinných dôkazov, a to z nesporovanej faktúry č. 410110677. Skutočnosť, že žalobca náklady fakturované opravcom za opravu vozidla uhradil vyplynula z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 30.03.2010 a 03.05.2010. Keďže súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný dôvod, ktorý by žalovaného zbavoval povinnosti plniť poistné plnenie aj vo vzťahu k poškodeniu motora, keďže nebola preukázaná nesprávna obsluha vozidla a vznik tzv. následnej škody na vozidle, a teda dôvodnosť aplikácie výluky z poistenia, sú tieto náklady vynaložené žalobcom kryté havarijným poistením a spadajú pod náklady na opravu vozidla v zmysle čl. X bod 3 VPP. Súd tiež poukazuje na to, že samotná výška žalobou uplatneného nároku nebola medzi stranami sporná, žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní uvedenú sumu nesporoval ani nijakým spôsobom nenamietal, a to v písomnom vyjadrení, ako ani v rámci ústnych prednesov na konaných pojednávaniach.
36. S poukazom na uvedené súd považoval nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia vo výške 13.748,98 eur za preukázaný a dôvodný.
37. Vzhľadom na to, že žalovaný sa s platením poistného plnenia vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo sumy dlžného poistného plnenia počnúc dňom omeškania, teda v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňom po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 22.06.2010, kedy žalobcovi oznámil, že škodovú udalosť vybavil bez nároku na poistné plnenie. Žalovaný sa tak s platením poistného plnenia v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania dňa 08.07.2010 tak, ako si žalobca uplatnil v žalobe. Zároveň súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynula medzi stranami zmluvne dohodnutá výška úrokov z omeškania, preto žalobcovi patrí nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške, ktoré si žalobca uplatnil v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9,00 % ročne zo žalovanej sumy od 22.06.2010 do zaplatenia istiny. Z uvedených dôvodov súd posúdil žalobcom požadované úroky za uplatnené v súlade so zákonnou úpravou a žalobu žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú aj v časti príslušenstva.
38. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu žalobou uplatneného nároku. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca mal v rámci celého konania úplný úspech vo veci, a teda má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (s poukazom na zák. č. 62/2020 Z. z.) odvolanie žalovaný v zmysle ustanovenia § 355 a nasl. CSP. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Žalovaný mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenia žalobcu boli od počiatku len účelové a objektívne nepreukázateľné, so snahou prenášať dôkazné bremeno na žalovaného. Žalovaný nemá žiadnu povinnosť, resp. ani dôvod, predpokladať a spätne preukazovať, či kontrolky množstva oleja a tlaku vo vozidle (ktoré nimi bez pochýb vybavené bolo) boli v čase poistnej udalosti funkčné a či svietili, kde napriek uvedenému vodič vozidla motor bezodkladne nevypol, čím by zabránil vzniku následnej škody - zadretiu motora vozidla. Pri akceptácii uvedenej argumentačnej línie by potom ad absurdum takisto platilo, že to bol práve žalobca, ktorý sa riadne nestaral o vozidlo, nevedel, či mu fungujú kontrolky, prípadne či tieto nesvietili už dlhšie a pod.. Skutočnosť, že predmetné kontrolky vo vozidle signalizovali poruchu = svietili na prístrojovej doske, je zrejmá aj z fotodokumentácie vozidla po poistnej udalosti a tak, ako aj bolo zachytené v znaleckom posudku Ing. Karola Štyndla č. 37/2019 (ďalej len „ZP“). Znalec pritom v ZP jednoznačne odpovedal na otázku žalobcu, že k zadretiu motora došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy vozidla - nerešpektovaniu výstražných kontroliek motora pre množstvo a tlak oleja, a kontrolky STOP, s dôsledkom následného zadretia motora, pričom toto poškodenie nevzniklo v dôsledku samotného nárazu vozidla na železničný vagón. Prvotným následkom teda bolo roztrhnutie olejovej vane vozidla a vytečenie oleja, pričom tieto primárne následky žalovaný aj riadne likvidoval. Keďže k zadretiu motora došlo až v dôsledku jeho chodu po vytečení oleja, je viac ako oprávnené predpokladať, že vodič motor z akýchkoľvek nepreukázateľných či subjektívnych príčin nezastavil napriek svieteniu kontrolky STOP, na čo následne došlo k zadretiu motora = škody následnej. Vzhľadom na vyššie uvedené je to potom práve žalobca, koho v konaní zaťažovala povinnosť preukázať, že celá škoda na vozidle vznikla výlučne v dôsledku prvotného nárazu, a nie aj ďalšej prevádzky motora už po vytečení oleja. Túto skutočnosť sa žalobca snažil preukázať stanoviskom spoločnosti Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov zo dňa 15.03.2010, ktoré však, práve naopak, taktiež potvrdzuje správnosť postupu žalovaného, keďže hovorí o zadretí motora až ako o škode následnej v dôsledku prevádzky motora aj po vytečení oleja, aj keď za bližšie neurčitý krátky čas. Takýto záver vyplýva aj zo ZP, pričom žiadny iný dôkaz žalobca na preukázanie svojich tvrdení neprodukoval, len naďalej prenášal dôkazné bremeno na žalovaného, o jeho údajnej povinnosti absurdne preukazovať či a aké kontrolky vozidla fungovali/nefungovali/, svietili/nesvietili. Takýmto postupom zároveň došlo k absolútnemu popretiu zmyslu a významu súkromného znaleckého posudku vo všeobecnosti, ktorý sa síce považuje za znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, avšak vo výsledku naň súd neprihliadne. Takýto záver zo strany OS potom taktiež nemožno označiť za iný ako arbitrárny, nakoľko ide výlučne o otázku odbornú, ktorú súd nie je oprávnený posudzovať, t.j. či k zadretiu motora vozidla došlo v dôsledku nárazu na železničný vagón alebo až v dôsledku chodu motora aj po strate oleja. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu a skutkový stav mal za to, že v konaní došlo zo strany OS k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých bola vec zároveň nesprávne právne posúdená, pričom OS neaplikoval vo vzťahu k žalovanému zásadu proporcionality.
Keďže samotná výška žalovanej sumy nebola medzi stranami sporu sporná, preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.12.2019, č.k. 25Cb/94/2013-270 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
40. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že v tomto konaní je to žalovaný, kto uplatnil výluku z poistenia podľa článku IV. bod 1. písm. d) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel. To znamená, že žalovaný je povinný preukázať, že došlo k nesprávnej obsluhe motorového vozidla s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Žalovaný nesie toto dôkazné bremeno.
Zo strany žalovaného nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že v čase škodovej udalosti fungovalo u poškodeného vozidla žalobcu signalizačné zariadenie, a teda výstražné kontrolky, a že by signalizovali pokles tlaku oleja alebo hladiny oleja v motore a že ich vodič žalobcu nerešpektoval a nevypol motor. Nejde tu o žiadne prenášanie dôkazného bremena, ako tu mylne tvrdí žalovaný. Napokon základným princípom pravidiel dokazovania v civilnom procese je, že ten, kto tvrdí existenciu určitej skutočnosti, musí ju preukázať. O nesprávnej obsluhe zo strany vodiča by bolo možné hovoriť len vtedy, pokiaľ by bolo preukázané, že v čase škodovej udalosti fungovalo u poškodeného vozidla žalobcu signalizačné zariadenie, a teda výstražné kontrolky, ktoré signalizovali pokles tlaku oleja alebo hladiny oleja v motore a vodič ich nerešpektoval, resp. odignoroval a nevypol motor. Len v takom prípade by bolo možné hovoriť o nesprávnej obsluhe zo strany vodiča poškodeného vozidla žalobcu. Nič z toho však žalovaný nepreukázal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/184/2015 zo dňa 14.6.2016, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 33Cb/208/2008-237 zo dňa 30.3.2015. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave prejednávali identický prípad ako je tento, a preto sú závery týchto súdov použiteľné aj v tomto súdnom konaní. Vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/l84/2015 zo dňa 14.6.2016 preukazuje a podporuje správnosť argumentácie žalobcu v tomto súdnom konaní a správnosť záveru súdu prvej inštancie. V tomto konaní nebolo a nie je žiadnym spôsobom preukázané, či bol systém signalizácie poklesu tlaku oleja alebo poklesu hladiny oleja vo vozidle žalobcu v čase poistnej udalosti funkčný a či niečo signalizoval. Rovnako nie je preukázaný čas, v ktorom sa vodič žalobcu zdržoval vo vozidle po náraze na plošinu, a teda či sa vodič žalobcu zdržoval vo vnútri vozidla v čase, keď signalizačné zariadenia signalizovali pokles tlaku oleja alebo pokles hladiny oleja za predpokladu, že tieto signalizačné zariadenia fungovali a rozsvietili sa. Za nesprávnu obsluhu vozidla žalobcu možno považovať nevypnutie motora pri signalizácii nedostatočného tlaku a výšky hladiny oleja, pričom v tomto prípade nie je vôbec žiadnym spôsobom preukázané, kedy a či k signalizácii poklesu tlaku oleja alebo poklesu hladiny oleja vôbec došlo a či sa signalizácia nespustila až po opustení vozidla vodičom. Nevypnutie motora na predmetnom vozidle bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávnu obsluhu, čo potvrdzuje aj vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/184/2015 zo dňa 14.6.2016. Žalobca v zmysle konštantnej judikatúry súdov preukázal, že nastala poistná udalosť a že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s touto udalosťou. Je na žalovanom, aby dokázal dôvod, t.j. nesprávnu obsluhu zo strany vodiča žalobcu, ktorý ho zbavuje povinnosti k odškodneniu. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol.
Podľa žalobcu znalecký posudok Ing. Karola Štyndla č. 37/2019 vôbec nepreukazuje že došlo k nesprávnej obsluhe motorového vozidla zo strany žalovaného, a teda výluku z poistenia podľa článku IV. bod 1. písm. d) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/94/2013 - 270 zo dňa 11.12.2019 a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
41. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu a žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
42. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
43. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
44. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.
V konaní bolo nesporné, že žalobca v právnom postavení poistníka a poisteného a žalovaný v právnom postavení poisťovateľa uzavreli dňa 19.03.2009 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie súboru motorových vozidiel - produkt č. 300, vrátane motorového vozidla značky Renault Magnum, EČV: H. XXXTU. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 11.03.2010 v meste Brennersee došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle značky Renault Magnum, EČV: H. XXXTU, a to tak, že pri nájazde poisteného motorového vozidla na železničný vagón došlo k poškodeniu olejovej vane, vytečeniu oleja a k zadretiu motora na tomto nákladnom motorovom vozidle. Žalobca nahlásil škodovú udalosť u žalovaného, ktorý listom zo dňa 22.06.2010 informoval žalobcu, že dňa 10.06.2010 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že žalobcovi priznal poistné plnenie vo výške 1.089,90 eur ako náhradu nákladov vynaložených na opravu poškodenej olejovej vane a nepriznal plnenie za poškodenie motora, nakoľko podľa názoru žalovaného išlo o následnú škodu. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na doplatenie poistného plnenia, ktoré malo po odpočítaní spoluúčasti a už vyplateného poistného plnenia predstavovať sumu vo výške 13.748,98 eur. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní namietol, že poškodenie motora poisteného motorového vozidla je tzv. následnou škodou, ktorá vznikla v dôsledku nesprávnej obsluhy s nadmerným funkčným namáhaním, a preto poistený nemal právo na poistné plnenie v uplatnenej výške v zmysle čl. IV bod 1 písm. d) VPP.
45. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, ktorý uviedol, že nie je na žalobcovi ako poistenom, ale na žalovanom, aby preukázal existenciu výluky z poistenia, teda v danom prípade, že k poškodeniu motora došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy vozidla. Za rozhodujúcu súd považoval skutočnosť, či bolo preukázané, že po náraze došlo k signalizovaniu poklesu tlaku alebo hladiny oleja v motore a či zo strany vodiča napriek takejto signalizácii nedošlo k zastaveniu motora, čo následne spôsobilo jeho zadretie, nakoľko takýto postup by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávnu obsluhu s následným poškodením vozidla jeho nadmerným namáhaním. Závery znaleckého posudku, ani listinné dôkazy predložené v konaní nepreukazujú, že zo strany vodiča motorového vozidla došlo k nesprávnej obsluhe vozidla s následným poškodením tohto vozidla nadmerným funkčným namáhaním, nakoľko nebolo preukázané, či sa signalizačné kontrolky skutočne nachádzali v poškodenom motorovom vozidle, či tieto boli funkčné, či po náraze vozidla na plošinu skutočne signalizovali pokles hladiny oleja alebo pokles tlaku oleja vo vozidle a v prípade, ak by aj uvedené signalizovali, či sa v danom čase vodič nachádzal v motorovom vozidle. K otázke signalizačných kontroliek vo vozidle sa znalec vyjadril len všeobecne, na základe prílohy k znaleckému posudku - Legenda kontroliek vo vzťahu k bližšie neurčenému modelu motorového vozidla, nie ku konkrétnemu poistenému motorovému vozidlu žalobcu poškodenému pri konkrétnej škodovej udalosti dňa 11.03.2010, ani z listinných dôkazov predložených v konaní. Súd taktiež správne vyhodnotil žalovaným navrhovaný výsluch znalca Ing. Karola Štyndla za nehospodárny a nadbytočný, nakoľko by nesmeroval k objasneniu skutočností relevantných pre posúdenie a rozhodnutie sporu. Súd sa tiež z uvedeného dôvodu nezaoberal argumentáciou žalobcu vo vzťahu k správnosti a hodnovernosti súkromného znaleckého posudku, nakoľko ním neboli tvrdené skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie predmetného sporu. Na základe vykonaného dokazovania súd správne dospel k záveru, a odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil, že v konaní nebolo preukázané, že signalizačné kontrolky tlaku oleja a hladiny oleja v motore sa v poistenom motorovom vozidle skutočne nachádzali, že tieto boli funkčné a pokles tlaku alebo hladiny oleja v motore po náraze signalizovali, pričom vodič by toto upozornenie ignoroval a motor nevypol. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal, že žalobca ako poistený porušil svoju povinnosť, následkom čoho by na motorovom vozidle vznikla následná škoda, ktorá zakladá výluku z poistenia podľa čl. IV bod 1 písm. d) VPP. Nakoľko nie je možné zachytiť presný priebeh škodovej udalosti, nie je možné konštatovať pochybenie vodiča. Preto po vykonanom dokazovaní súd správne dospel k záveru, že žalovaný dôvodnosť neposkytnutia časti poistného plnenia z dôvodu aplikácie výluky podľa čl. IV bod 1 písm. d) VPP v konaní nepreukázal.
46. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca preukázal, že došlo k poistnej udalosti a že mu v príčinnej súvislosti s touto udalosťou vznikla škoda, výška ktorej nebola sporná.
Žalovaný dôvodnosť neposkytnutia časti poistného plnenia z dôvodu aplikácie výluky podľa čl. IV bod 1 písm. d) VPP nepreukázal.
47. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.
48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.
49. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).