Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-1-2019.pdf
PDF · 141.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W., XXX XX M. W., právne zastúpená JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 25. októbra 2018 č. 65411-4/2018-BA, na základe žaloby, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 25. októbra 2018 číslo: 65411-4/2018-BA a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 65411-4/2018-BA zo dňa 25. októbra 2018 odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie (na účely rozsudku „ rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“) č. 54552-2/2018-BA zo dňa 11. júna 2018 (na účely rozsudku „ prvostupňové rozhodnutie“), vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 16. septembra 2016 podľa § 218 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej na účely rozsudku „ zákona č. 461/2003 Z. z.“), zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa.
2. Z hlásenia choroby z povolania zo dňa 25. októbra 2017 vyplýva, že žalobkyni bola Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie univerzitnej nemocnice Košice (ďalej len "KPLaKT“) zistená choroba z povolania - choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, s dátumom prvého zistenia 16. septembra 2016.
3. Zamestnávateľom zodpovedným za vznik choroby z povolania je spoločnosť L., u ktorého žalobkyňa pracuje od 1. augusta 2000 na pozícii ručné šitie, od 1. januára 2016 na pozícii fixatérky.
4. Z oznámenia poistnej udalosti sociálnej poisťovne zo dňa 20.11.2017 vyplýva, že zamestnávateľ žalobkyne oznámil sociálnej poisťovni poistnú udalosť - chorobu z povolania zistenú dňa 25.10.2017 žalobkyni s pracovným zaradením v čase vzniku poistnej udalosti - fixatérka. Poškodenie zdravia bolo spôsobené chorobou z povolania, jednostranným zaťažením končatín.
5. Z lekárskeho posudku Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 07.11.2017 vyplýva, že žalobkyni bola uznaná choroba z povolania regionálnou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania, ktorá dňa 25.10.2017 uznala chorobu z povolania v zmysle prílohy číslo 1 zákona č. 461/2003 v Z. z., položky k č. 29, nakoľko sa potvrdila príčinná súvislosť poškodenia zdravia z práce.
6. Z listu zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 07.05.2018 vyplýva, že zamestnávateľ potvrdil, že žalobkyňa nebola preradená na inú pracovnú pozíciu z dôvodu odmietania akejkoľvek ponúknutej práce.
7. Žiadosťou o priznanie úrazovej renty zo dňa 16.04.2018 si žalobkyňa na základe poistnej udalosti č. 113301700069 uplatnila nárok na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu choroby z povolania. Uvedená žiadosť o priznanie úrazovej renty bola doplnená písomným podaním zo dňa 18.04.2018, v ktorej právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa mala dňa 25.10.2017 priznané profesionálne ochorenie chorobou z povolania, na základe ktorého si uplatňuje nárok na úrazový príplatok za dočasnú pracovnú neschopnosť trvajúcu od 07.07.2017 do 31.12.2017. Žalobkyňa si uplatnila úrazovú rentu vzhľadom k závažnosti poškodeného zdravia, permanentných bolestí a následkov, ktoré poškodenie zdravia ako dôsledok profesionálneho ochorenia zanechalo.
8. Posudkový lekára L.. I. R. správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou v posudku zo dňa 22.05. 2018 uviedol, že žalobkyňa vykonávala v čase posudzovania jej zdravotného stavu pracovnú činnosť ako fixatérka, pričom pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku nenavrhol. Konštatoval obmedzenie schopnosti vykonávať prácu bez dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťažovania horných končatín. Posudkový lekár prijal záver, že žalobkyňa nie je na účely § 88 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. poškodená, lebo v dôsledku choroby z povolania nemá viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti.
9. Z lekárskej správy zápisnice Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 22. mája 2088 vyplýva, že žalobkyňa bola informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu pracovnej schopnosti.
10. Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: 54552-2/2018-BA zo dňa 11. júna 2018 nepriznal žalobkyni nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 16. septembra 2016, z dôvodu nedosiahnutia poklesu pracovnej schopnosti v miere vyžadovanej zákonom (§ 88 ods. 1) na vznik takéhoto nároku.
11. Voči rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím z dôvodu, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia označil za relevantný dátum 1. zistenia choroby z povolania a s určeným poklesom pracovnej schopnosti žalobkyne.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
12. Žalovaná napadnutým rozhodnutím potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 54552-2/2018-BA zo dňa 11. júna 2018 a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla.
13. V odôvodnení rozhodnutia citovala priebeh doterajšieho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, poukázala na odvolanie žalobkyne, citovala najmä ust. § 88 ods. 1, § 153 ods. 4 písm. a), § 195 ods. 1, § 196 ods. 1, ods. 6, ods. 7, § 218 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
14. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná konštatovala, že na základe odvolania bol spisový materiál opätovne predložený posudkovému lekárovi pobočky, ktorý zotrval na záveroch prezentovaných v lekárskej správe zo dňa 22. mája 2018, preto žalovaná odstúpila vec na medicínske posúdenie posudkovej lekárke ústredia, so sídlom v Košiciach.
15. Žalovaná argumentovala, že posudková lekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 8. októbra 2018 v časti celkový posudok skonštatovala skutočnosti zistené posudkovým lekárom pobočky zo dňa 22. mája 2018, poukázala na nález z odborného vyšetrenia na ambulancii pracovného lekárstva fakultnej
nemocnice v Prešove zo dňa 13. decembra 2017, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa prevzala hlásenie o chorobe z povolania, a bola poučená o potrebe trvalého preradenia mimo rizika jednostranného nadmerného, dlhodobého zaťaženia. Posudková lekárka zdôraznila, že zamestnávateľ dňa 7. apríla 2018 písomne potvrdil, že žalobkyňa nebola preradená na inú prácu, naďalej pracuje ako fixátorka bez zmeny. V nadväznosti na uvedené určila pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %.
16. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala prvostupňové rozhodnutie zo dňa 11. júna 2018, spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom uviedla, že posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok je vždy medicínska záležitosť, právomoc určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti vykonávateľ zákona v súlade s § 153 zveril do kompetencie posudkových lekárov sociálnej poisťovne. Spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, respektíve choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Vyplýva však zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať poškodenej osobe pracovným úrazom, respektíve chorobou z povolania finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom.
17. Vzhľadom na popísaný účel úrazovej renty, žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/3/2016, zo dňa 19. januára 2017, v bode 43, v ktorom v rámci citovania na vec (posudzovanie nároku na úrazovú rentu) sa vzťahujúcej právnej úpravy vymenúva aj základné zásady určenia poklesu pracovnej schopnosti, je skúmať a zohľadniť skutočnosť, „či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp., či bol s poškodením ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu, nie tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo priznaním choroby z povolania“. Spisová dokumentácia jednoznačne preukazuje, že zamestnávateľ potvrdil, že žalobkyňa nebola preradená na inú pracovnú pozíciu a dokonca odmietla akúkoľvek ponúkanú prácu. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa naďalej vykonáva prácu na pozícii fixatérky, t. j. vykonáva činnosti, pri ktorých jednoznačne (vzhľadom na profesiogram poskytnutý zamestnávateľom) dochádza k dlhodobému, nadmernému a jednostrannému zaťaženiu končatín.
18. Žalovaná konštatovala, že tieto skutočnosti zamestnávateľ deklaroval aj v liste zo dňa 7. mája 2018. Výpisy z Informačných systémov Sociálnej poisťovne (ďalej len „IS SF'), ktoré sú taktiež súčasťou spisového materiálu žalobkyne jednoznačne potvrdzujú, že žalobkyňa následkom poistnej udalostí neutrpela finančnú stratu (jej príjem zo zamestnania dosahovaný v čase prvého zistenia choroby z povolania v septembri 2016 korešponduje s príjmom dosiahnutým v jednotlivých mesiacoch roku 2018). Vzhľadom na uvedené má žalovaná za preukázané, že žalobkyňa následkom choroby z povolania nebola preradená na inú prácu a v jej dôsledku finančnú ujmu (platové znevýhodnenie) neutrpela, čo znamená, že jej niet čo kompenzovať. Pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu sa hodnotí pokles pracovnej schopnosti spôsobený poistnou udalosťou. Pokiaľ žalobkyňa, ako nepochybne potvrdil zamestnávateľ, nebola preradená na inú pozíciu, pričom jej pracovný pomer so zamestnávateľom stále trvá za rovnakých mzdových podmienok (ako potvrdzujú výpisy IS SF), žalobkyňa vykonáva tú istú prácu bez obmedzení, z uvedeného logicky nemožno vyvodzovať jej pokles pracovnej schopnosti.
19. Posudkoví lekári (pobočky, ako aj ústredia) zhodne konštatovali pokles pracovnej schopnosti poškodenej v rozsahu 0%, opierajúc sa o skutočnosť, že žalobkyňa následkom choroby z povolania nebola v zamestnaní nijako znevýhodnená v zmysle preradenia na inú prácu, úpravy mzdových podmienok, resp. ukončenia pracovného pomeru. Ich závery sú odôvodnené, založené na konkrétnych dôkazoch založených v spisovej dokumentácii a sú logickým vyústením vyššie popísaných skutočnosti. Existenciu choroby povolania, ktorú potvrdila a uznala KPL a KT v hlásení choroby z povolania, Sociálna poisťovňa ani jej posudkoví lekári nespochybňujú, čoho dôkazom je aj obsah vypracovaných lekárskych správ. Jej uznanie však nemá automaticky za následok nárok na akúkoľvek úrazovú dávku. V prípade nároku na úrazovú rentu je dôležitá skutočnosť, ako v jej dôsledku poklesla schopnosť žalobkyne vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť, a teda tú, pri ktorej výkone choroba z povolania vznikla, pričom tento nárok zakladá len pokles v rozsahu viac než 40% (§ 88 ods. 1 zákona). V hlásení choroby z povolania, bola hodnotená „závažnosť choroby pri chronickej forme" počtom bodov 0.
20. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne, majúcimi základ v tvrdení, že právne významný nie je dátum prvého zistenia choroby z povolania, nakoľko v tom čase ešte žalobkyňa nemala poškodenie v odškodniteľnom stupni, avšak dátum jej uznania KPL a KT, žalovaná uvádza, že s takýmto tvrdením
sa nestotožňuje s poukazom na ustanovenie § 84 ods. 1 zákona, ktorý na účel určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu stavia za základ deň zistenia choroby z povolania, resp. utrpenia pracovného úrazu, ako aj § 83 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého sa osoba v ňom definovaná stáva poškodenou už dňom zistenia choroby z povolania a ako takej jej už tým dňom vzniká dôvod na poskytnutie nároku na dávku.
21. K otázke dátumu zistenia choroby z povolania sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 1Sžso/13/2010 zo dňa 11. januára 2011, a to tak, že rozhodujúcim dátumom v súvislosti a chorobou z povolania je dátum jej zistenia.
22. Žalovaná neprisvedčila ani námietke, napádajúcu nesprávnosť tvrdenia, že pre stanovenie poklesu pracovnej schopnosti skutočnosť, že zamestnávateľ nemá možnosť poškodeného zamestnávať iba na niektorých z pôvodne vykonávaných pracovných činností nie je rozhodujúca, poukazujúc na to, že podľa jeho názoru je určujúca. Možnosti zamestnávateľa skutočne nie sú na účely nároku na úrazovú rentu relevantné, dôležité je najmä to, ako je vplyvom v tomto prípade choroby z povolania obmedzená, resp. znemožnená schopnosť vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť.
23. Pre úplnosť žalovaná uviedla, že žalobkyňa bola v hlásení choroby z povolania, v časti „schopnosť doterajšieho výkonu práce" poučená, že jej KPL a KT odporúča pracovať mimo rizika. Na rovnaké odporúčanie, dokonca až povinnosť trvalého vylúčenia poškodenej z pracovných činnosti zahŕňajúcich dlhodobé, jednostranné a nadmerné zaťažovanie horných končatín, konštatovanú v lekárskych správach poukazuje aj žalobkyňa v odvolaní. Napriek tomu žalobkyňa uvedené odporúčania, ako informoval zamestnávateľ nerešpektovala, preradenie na inú prácu, resp. akúkoľvek ponúkanú prácu odmietla.
24. Poukazovanie žalobkyne na vážnosť svojho poškodenia zdravia, pričom sama odporúčanie lekárov dodržať odmieta, sa preto podľa žalovanej javí ako účelové. Zdôraznila, že pokiaľ žalobkyňa nebola následkom priznanej choroby z povolenia znevýhodnená, resp. obmedzená vo výkone pôvodne vykonávanej práce, ktorú stále za obdobných mzdových podmienok vykonáva, nemožno u nej hovoriť o poklese schopnosti vykonávať túto činnosť.
25. Žalovaná sa nestotožnila ani s odvolacou námietkou, že pokiaľ zákon v § 88 ods. 3 zákona stanovuje, že v prípade úrazovej renty sa posudzuje pokles pracovnej schopnosti v súvislosti s plnením pracovných úloh, v priamej súvislosti s ich plnením alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami, určuje spôsob stanovenia poklesu pracovnej schopnosti.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne
26. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovanej č. 65411-4/2018-BA zo dňa 25. októbra 2018, podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote žalobu, v ktorej žiadala rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
27. Žalobkyňa namietala, že mala uznanú chorobu z povolania dňa 25.10.2017 na základe lekárskeho posudku z toho istého dňa vydaného v súlade s vyhláškou č. 504/2006 Z. z., ku ktorému dátumu bol vydaný lekársky posudok hlásenie choroby z povolania. Na základe vykonaných odborných záverov a rozhodnutí kompetentného orgánu, mala žalobkyňa toho istého dňa priznané odškodnenie za bolesť. Hlásenie choroby je konštitutívny právny akt, jednostranný právny úkon, ktorým v oblasti medicínskeho a správneho práva zákonom poverený kompetentný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uznal pôvodné ochorenie žalobkyne za profesionálne ochorenie, t. j. chorobu z povolania. Žalobkyňa poukázala na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v bode 36 v rozsudku sp. zn. 1Sžso/1/2016 zo dňa 14. 3. 2017, v ktorom uviedol „Najvyšší súd musí uvedenú argumentáciu žalovanej vyhodnotiť ako nesprávnu, nakoľko znalec pri zisťovaní odborných skutočností, na ktorých posúdenie je potrebné mať odborné znalosti príslušného odboru a odvetvia, pracuje a musí pracovať s právnymi predpismi v zmysle svojho zákona.“ Žalobkyňa poukázala tiež na ust. § 85 až 101 zákona o sociálnom poistení, kedy pre vznik a naplnenie zákonných predpokladov pre odškodnenie je nevyhnutný vznik poistnej udalosti v práve sociálneho poistenia aj ako právna skutočnosť, ktorý je možný spájať iba s dátumom naplnenia zákonných podmienok k dátumu 25. 10. 2017. Sociálna poisťovňa v rozhodnutí v odseku 3, záver
prvej vety v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky fabuluje názor: s dátumom 1. zistenia 16. septembra 2016 (ďalej len „choroba z povolania“) v tomto prípade slovné spojenie s dátumom 1. zistenia je nezlučiteľné s dodatkom (ďalej len „choroba z povolania“), pretože použitému termínu nie je možné pripísať odškodniteľný stupeň ako je tomu pri chorobe z povolania. Ide o 2 odlišné termíny, čo do obsahu, ktorý vyjadrujú, ale predovšetkým do dopadov alebo právnych účinkov, ktoré vyvolávajú. Žalobkyňa odkázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/1/2016, odborné stanovisko znalca pre choroby z povolania Mgr. L.. T. U. L. (2009, v ktorom uvádza aj odborné závery prečo právne významný je iba dátum priznania novelou zákona číslo 355/2007 Z. z. o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene niektorých zákonov, § 31a zmenený na dátum uznania).
28. Žalobkyňa pre úplnosť dodáva, že v praxi používané termíny dátum 1. zistenia - od zmeny tlačiva hlásenie choroby z povolania v decembri 2005 a zistená alebo dátum zistenia nie sú totožné pojmy a nevyjadrujú totožný obsah a už vôbec nie dopady na právne účinky, pretože ak hlásenie choroby z povolania je špecifickou formou rozhodnutia a vzniku zmeny a zániku práva a povinnosti subjektov (zamestnávateľov vs. zamestnanec) pre klinického pracovného lekára záväzný metodický pokyn na hlásenie chorôb z povolania už od 1. vydania v roku 1996 dátum odškodniteľného stupňa spája iba s termínom, ktorý je typický pre rozhodovaciu činnosť - dátum priznania.
29. K poukazovaniu generálneho riaditeľa žalovanej na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/3/2006 zo dňa 19. januára 2017 žalobkyňa uviedla, že uvedený rozsudok sa týkal veci invalidného dôchodku.
30. Žalobkyňa uviedla, že u zamestnávateľa toho času nepracuje z dôvodu nutnosti jej vylúčenia z výkonu rizikových prác, ale pre dlhodobo nepriaznivý stav spôsobený trvalými bolesťami. Žalobkyňa namietala, že v napadnutom rozhodnutí generálny riaditeľ žalovanej poukazuje na vyjadrenia zamestnávateľa, bez oboznámenia s ich obsahom žalobkyňou. Žalobkyňa u zamestnávateľa pôvodnú prácu nemôže vykonávať a zamestnávateľ pre ňu inú vhodnú prácu nemá preto ani nie je pravdivé tvrdenie o odmietnutí práce, pretože v takomto prípade by súčasne muselo byť preukázané, že na pracovisku zamestnávateľa existuje iná vhodná práca. Žalobkyňa namietala, že generálny riaditeľ žalovanej nerozlíšil, či žalobkyňa pôvodnú prácu vykonáva alebo iba je formálne na pracovnej pôvodnej pozícii vedená a zamestnávateľom naďalej platená. V skutočnosti žalobkyňa celú pracovnú dobu presedí, čo výrazne negatívne vplýva na jej psychický stav.
31. Žalobkyňa súčasne napadá tvrdenia Sociálnej poisťovne, že jej nevzniká finančná ujma, pretože táto podmienka je nad rámec zákona. Úrazová renta je obligatórnou dávkou za podmienok uvedených v § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktoré naplnila v celom rozsahu. Uvedenými rozsudkami preukazuje žalobkyňa, že žalovaný porušuje zásadu aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
32. Žalobkyňa zdôrazňuje, že majiteľom vystupujúcim za zamestnávateľa je občan hovoriaci po taliansky, s ktorým priama komunikácia nie je možná, a ak je možná, vždy je sťažená mnohými okolnosťami.
33. Podstatné pre vec je však iba to, že žalobkyňa stále u zodpovedného zamestnávateľa pracuje na základe pracovnej zmluvy ako „fixatérka". Pôvodnú prácu nemôže vôbec vykonávať. Z dôvodu nemožnosti výkonu tejto pôvodnej práce dlhodobo sedela, v práci celé dní. V poslednom období s vypätím svojich síl a trpiac bolesťami vykonáva inú pracovnú náplň bez písomnej zmeny pracovnej náplne. Vykonáva náročnú prácu, kontrolu výrobkov, kde z dôvodu obracania výrobkov, prezerania a hľadania chýb tieto musí naťahovať a sledovať kontrolu stehov, vynechaný steh, poškodené vlákna a pod., čo jej aj pri obmedzenej ľavej ruke spôsobuje nesmierne bolesti. Zhruba o všetkých týchto skutočnostiach bol informovaný aj odvolací posudkový lekár.
34. Žalobkyňa nebola preradená na inú pracovnú pozíciu a nie je pravdivé tvrdenie, že „odmietla akúkoľvek ponúkanú prácu”. To skôr zamestnávateľ odmietol, alebo opomenul spracovať preradenie na inú prácu, pretože svoju pôvodnú prácu fixatérky vôbec nemôže vykonávať ani ju nevykonáva. Aj preto pôvodne dlhodobo 8 hodín v práci iba sedela. Preto tu existujú k posúdeniu ešte iné skutočnosti,
ktoré v doterajšom konaní neboli vzaté v úvahu, a ktoré vzhľadom na inú skutkovú situáciu žalobkyne u zamestnávateľa je nutné zobrať v úvahu, posúdiť a opätovne o nej rozhodnúť.
35. Z napadaného rozhodnutia je zrejme, že Sociálna poisťovňa nebrala v úvahu celkové ochorenie (postihnutie) žalobkyne vylučujúce ju vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá nosná príčina je v jej dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave a uznaní choroby z povolania. Vyčíta preto žalovanej, že pre posúdenie poklesu pracovnej schopnosti nestačí iba vymenovať zdravotné ťažkosti (Dg.), a povrchne odkázať na stanoviska zamestnávateľa.
36. Žalobkyňa tvrdí, že bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne transformovať jej celkový zdravotný stav (zistenie dokumentované v zdravotnej dokumentácii) na schopnosť vykonávať denne pracovnú aktivitu.
37. Poznanie dennej (pracovnej) aktivity postihnutej osoby je nevyhnutné aj podľa Medzinárodnej klasifikácie funkčných schopnosti, dizability a zdravia (MKF) Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), ktorej zásady sú pretransformované aj do zákona o sociálnom poistení. Preto hodnotenie kapacity
- výkonnosti konkrétnej osoby - schopnosti jednotlivca vykonať úlohu alebo čin, je podľa MKF určovaná ako najvyššia možná schopnosť fungovania, ktorú osoba môže dosiahnuť v danej doméne v danom okamihu, pretože výkon a kapacita - výkonnosť, určujú mieru úrovne zdravia, resp. závažnosť postihnutia. Posudkové závery posudkových lekárov takéto posúdenie neobsahuje aj napriek tomu, že posudzovanie „denných aktivít" a poznanie schopnosti výkonu určitej či nejakej pracovnej činností tvorí nosnú časť posudkových kritérií.
38. Žalobkyňa v konaní opísala zdravotné ťažkosti a konkretizovala, že ochorenie ju vylučuje vykonávať zárobkovú činnosť a je príčinou jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. K tomu ďalej dodáva, že nemôže byť k jej nevýhode pripísané to, že s vypätím všetkých svojich síl musí sa prekonávať a trpieť.
Zhrnutie podstatných argumentov žalovanej vo vyjadrení k žalobe
39. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným správnemu súdu 11.02.2019, v ktorej navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
40. V predmetnej veci je sporné, či žalobkyňa má v dôsledku choroby z povolania pokles schopnosti vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť, ktorou je práca „fixatérky“. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, tak v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní zhodne konštatovali, že žalobkyňa má pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0%, pričom poukazovali najmä na to, že pôvodne vykonávanú prácu fixatérky žalobkyňa vykonáva naďalej bez obmedzení.
41. Túto skutočnosť Sociálna poisťovňa preverovala opakovane tak u zamestnávateľa, ako aj vo svojich informačných systémoch. Jej pravdivosť bola preukázaná dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie žalobkyne. Ide najmä o písomné vyjadrenie zamestnávateľa - spoločnosti L., so sídlom Topľanská XXXX/XA, XXX XX F. nad A. (ďalej len „zamestnávateľ“) zo dňa 7. apríla 2018, potvrdzujúce, že žalobkyňa ..nebola preradená na inú pracovnú pozíciu“ a doslova, že ..odmietala akúkoľvek ponúkanú prácu“, čo zamestnávateľ znovu deklaroval v liste zo dňa 7. mája 2018.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
42. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
43. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
44. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
45. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
46. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
47. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
48. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
49. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
50. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
51. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
52. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
53. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
54. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
55. Krajský súd v Prešove, ako správny súd vecne príslušný (§ 10 SSP) a miestne príslušný (§ 13 ods. 2 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a jej predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj celý postup v správnom konaní, zohľadnil obsah administratívneho spisu a všetky stanoviská účastníkov konania podaných vo veci. Zároveň zohľadnil, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a takúto žalobu posudzuje neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Zohľadnil aj skutočnosť, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie v zmysle SSP, na ktorom účastníci konania zotrvali v celom rozsahu na svojich vyjadreniach.
56. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. 65411-4/2018-BA zo dňa 25. októbra 2018, ktorým odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa č. 54552-2/2018-BA zo dňa 11. júna 2018, vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 16. septembra 2016 podľa § 218 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z. z., zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa.
57. Predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní. V danom prípade správny súd posudzoval najmä to, či žalovaná pri svojom rozhodovaní postupovala zákonným spôsobom tak, aby bol naplnený účel zákona o nároku na úrazovú rentu, a či žalobkyňa nebola poškodená na svojich právach.
58. Správny súd konštatuje, že podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či u žalobkyne došlo v dôsledku choroby z povolania k poklesu pracovnej schopnosti, a ak áno, či bola v dôsledku tohto pracovného úrazu aj naďalej schopná vykonávať svoju pôvodnú prácu. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
59. Žalovaná svoj právny názor o tom, že žalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti, odvíja od záverov posudkových lekárov, ktorí určili pokles pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 0%, opierajúc sa o skutočnosť, že žalobkyňa následkom choroby z povolania nebola v zamestnaní nijako znevýhodnená v zmysle preradenia na inú prácu, úpravy mzdových podmienok, resp. ukončenia pracovného pomeru. Žalovaná prijala záver, že žalobkyňa následkom poistnej udalostí neutrpela finančnú stratu (jej príjem zo zamestnania dosahovaný v čase prvého zistenia choroby z povolania v septembri 2016 korešponduje s príjmom dosiahnutým v jednotlivých mesiacoch roku 2018). Vzhľadom na uvedené má žalovaná za preukázané, že žalobkyňa následkom choroby z povolania nebola preradená na inú prácu a v jej dôsledku finančnú ujmu (platové znevýhodnenie) neutrpela, čo znamená, že jej niet čo kompenzovať.
60. Žalobkyňa oproti tomuto názoru žalovanej stavia svoju argumentáciu, že pôvodnú prácu nemôže vykonávať a zamestnávateľ pre ňu inú vhodnú prácu nemá, žalovaná nerozlíšila, či žalobkyňa pôvodnú prácu vykonáva alebo iba je formálne na pracovnej pôvodnej pozícii vedená a zamestnávateľom naďalej platená. V skutočnosti žalobkyňa celú pracovnú dobu presedí, čo výrazne negatívne vplýva na jej psychický stav.
61. Správny súd na tomto mieste upozorňuje, že pre riadny výklad ustanovenia § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. mala žalovaná predovšetkým objasniť význam pojmu „pokles pracovnej schopnosti“, ktorý je na účely zák. č. 461/2003 Z.z. vymedzený v jeho ustanoveniach § 88. Tento právny pojem sa posudzuje v rámci lekárskej posudkovej činnosti (§ 153 ods. 4 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z.) v súvislosti s výkonom pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, pričom základnou úlohou je posúdenie poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca.
62. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
63. Podľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
64. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva že žalobkyni bola Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie univerzitnej nemocnice Košice zistená choroba z povolania - choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín. Zamestnávateľom zodpovedným za vznik choroby z povolania je spoločnosť L. u ktorého žalobkyňa pracuje od 1. augusta 2000 na pozícii ručné šitie a od 1. januára 2016 na pozícii fixatérky. Lekárskym posudkom Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 07.11.2017 bola žalobkyni bola uznaná choroba z povolania regionálnou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania, ktorá dňa 25.10.2017 uznala chorobu z povolania v zmysle prílohy číslo 1 zákona č. 461/2003 v Z. z., položky k č. 29, nakoľko sa potvrdila príčinná súvislosť poškodenia zdravia z práce. Posudkový lekár L.. I. R. správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou v posudku zo dňa 22.05.2018 uviedol, že žalobkyňa vykonávala v čase posudzovania jej zdravotného stavu pracovnú činnosť ako fixatérka, pričom pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku nenavrhol. Konštatoval obmedzenie schopnosti vykonávať prácu bez dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťažovania horných končatín. Posudkový lekár prijal záver, že žalobkyňa nie je na účely § 88 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. poškodená, lebo v dôsledku choroby z povolania nemá viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti.
65. Tento skutkový stav nebol medzi žalovanou a žalobkyňou sporný, a tiež nebolo sporné, že žalobkyňa skutočne do uznania choroby z povolania takýto výkon pracovných povinností aj realizovala.
66. V nasledujúcom období - od uznania choroby z povolania regionálnou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania dňa 25.10.2017 Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 07.11.2017, žalobkyňa v dôsledku hore uvedených objektívnych prekážok nemohla vykonávať svoje pracovnoprávne povinnosti. Už z uvedených skutočností má správny súd pochybnosti o tom, ako bol zistený skutkový stav smerom k časovo potvrdenému postupnému poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne vykonávať svoju doterajšiu činnosť zamestnanca. Navyše posudkový lekár L.. I. R. správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou v posudku zo dňa 22.05.2018 uviedol, že žalobkyňa má obmedzenú schopnosť, môže vykonávať prácu len v prostredí bez dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťažovania horných končatín.
67. Žalovaná pri svojom závere o tom, že nenastal pokles pracovnej schopnosti, vychádzala z nezmenenia pracovnej schopnosti žalobkyne. S týmto záverom správny súd po právnej stránke vyslovuje nesúhlas, nakoľko aj samotný posudkový lekár L.. I. R. správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou v posudku zo dňa 22.05.2018 obsahuje celkom iné konštatovanie schopnosti žalobkyne v oblasti výkonu práce s tým, že na druhej strane žalobkyňa má obmedzenú schopnosť, môže vykonávať prácu len v prostredí bez dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťažovania horných končatín.
68. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou žalovanej vykonať vo veci dokazovanie v dostačujúcom rozsahu, zadovážiť si relevantné dôkazy za účelom posúdenia miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne. Podkladom pre vydanie rozhodnutia je posudok v zmysle § 153 ods. 4 písm. a), čo však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť vo veci materiálnu pravdu v zmysle § 32 Správneho poriadku a za tým účelom vykonať aj iné dôkazy, potreba ktorých vyjde v konaní najavo, v rámci celého správneho konania, teda aj v odvolacom konaní.
69. Správny súd nespochybňuje odbornú kompetenciu posudkových lekárov na hodnotenie zdravotného stavu na účely sociálnych dávok, ani odbornú kompetenciu zamestnancov žalovanej a orgánu verejnej správy prvého stupňa pre vypracovanie posudkových záverov. Aj keď posudok tvorí podklad rozhodnutia, podľa správneho súdu nepostačuje len mechanické prevzatie záverov posudku do rozhodnutia (najmä záverov posudkového lekára, na ktoré žalovaná poukazuje) ale je potrebné, aby tieto boli účastníkovi konania vysvetlené vo vzájomných súvislostiach a aby odpoveď na otázku, prečo sociálna dávka nebola priznaná, bola preskúmateľná. Napriek tomu, že posudky sú podstatným podkladom pre rozhodnutie, v rozhodnutí orgánov verejnej správy nemôže absentovať vlastná správna úvaha, skutkové vyhodnotenie veci a najmä jej právne posúdenie. Prejavy choroby z povolania vo vzťahu k poklesu pracovnej schopnosti musia byť preskúmateľným spôsobom vyhodnotené, teda z rozhodnutia musí vyplývať preskúmateľný záver prečo chorobu z povolania nie je potrebné kompenzovať žiadanou úrazovou rentou.
70. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, súvisiacej s interpretáciou relevantných predpokladov pre okamih zistenia choroby z povolania, si správny súd neosvojil názor žalovanej, že rozhodujúcim dátumom v súvislosti a chorobou z povolania je dátum jej zistenia. Správny súd sa nestotožňuje so záverom žalovanej. Na tomto mieste však správny súd musí zdôrazniť, že predmetom tohto sporu je právny, nie odborný výklad rozsahu a obsahu pojmu „(okamih) zistenia choroby z povolania“ obsiahnutého v ustanovení § 84 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Správny súd zdôrazňuje, že aj keď mala žalobkyňa už skôr bolesti, ťažkosti, to ešte neznamená, že má chorobu z povolania. Choroba z povolania je, až keď o tom rozhodne Klinika pracovného lekárstva. Vzhľadom na uvedené správny súd považuje uvedenú námietku žalobkyne za dôvodnú.
71. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd poukazuje, že k otázke dátumu zistenia choroby z povolania sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 1Sžso/13/2010 zo dňa 11. januára 2011, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010 v zmysle, že pre dôvodnosť záveru o určení okamihu zistenia, kedy sa z choroby jednotlivca, a to s prihliadnutím na niekedy značný časový úsek, stáva chorobou z povolania s účinkami predpokladanými právnym
poriadkom, je relevantné jeho určenie odborným pracoviskom, ktorým je najmä zdravotnícke zariadenie klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie.
72. Preskúmaním spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému dospel posudkový lekár v posudku. Je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie s uvedením konkrétnych odborných argumentov, na základe ktorých bol odborný lekársky záver vyvodený, čo v danom prípade v spisovom materiáli absentuje. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu, aby boli zachované práva posudzovaných osôb.
73. Správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedenie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnený v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, t.j. skutočnosti, na základe čoho považoval za nepochybne zistené posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/83/2010).
74. So zreteľom na uvedené súd konštatuje, že v administratívnom konaní nebolo dostatočne vykonané dokazovanie na zistenie, či žalobkyňa pôvodnú prácu vykonáva reálne alebo iba je formálne na pracovnej pôvodnej pozícii vedená a zamestnávateľom naďalej platená, vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, že žalobkyňa celú pracovnú dobu presedí, čo výrazne negatívne vplýva na jej psychický stav.
75. Rozhodnutie správneho orgánu o požadovaných nárokoch žalobkyne musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Správny orgán v odôvodnení svojho nového rozhodnutia uvedie, v súlade s ust. § 191 ods. 3 a 6 SSP, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aké právne predpisy aplikoval, súc viazaný právnym názorom správneho súdu, uvedeného v tomto odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie žalovanej tieto zákonom požadované náležitosti neobsahuje, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu v dôvodoch žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k záveru, že žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadala so žiadosťou žalobkyne o priznanie nároku na úrazovú rentu. Nevyplýva z neho, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Žalovaná sa obmedzila len na holé konštatovanie s poukazom na posudok, jeho záver, vyjadrenie zamestnávateľa a citáciu príslušných ustanovení právnych predpisov na vec sa vťahujúcich.
76. Správny súd dospel k záveru na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle citovanej právnej úpravy, po preskúmaní rozhodnutia a postupu nielen žalovanej, ale i správneho orgánu prvého stupňa, že v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, sú ich rozhodnutia nezákonné, podľa § 191 ods. 1, písm. e) SSP, lebo zistenie skutkového stavu žalovanou ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Bez komplexného posúdenia zhora uvedených otázok podľa § 191 ods. 1, písm. d) SSP, sú rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok vyhodnotenia správnymi
orgánmi uvedených dôvodov predovšetkým o otázkach hodnotenia miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, s ktorými sa správne orgány v administratívnom konaní nevysporiadali.
77. Z uvedených dôvodov správny súd vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
78. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v zmysle vyššie uvedeného, dôsledne sa zaoberať diagnózou žalobkyne, uložiť posudkovému lekárovi vypracovať posudok za účelom posúdenia žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na úrazovú rentu a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie v zmysle vyššie uvedeného odôvodniť, pričom posúdenie zdravotného stavu vykoná v prítomnosti posudzovanej. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude predovšetkým zistiť najmä, výkonnosť žalobkyne, jej schopnosť vykonať úlohu, jej najvyššiu možnú schopnosť fungovania, ktorú žalobkyňa môže dosiahnuť u daného zamestnávateľa v s ohľadom na zistenú chorobu z povolania a pracovnú náplň na pozícii, na ktorej pracuje, pretože výkon a kapacita - výkonnosť, určujú mieru úrovne zdravia, resp. závažnosť postihnutia. Posudkové závery posudkových lekárov takéto posúdenie neobsahujú.
79. Rovnako bude žalovaná povinná vysporiadať sa s námietkou žalobkyne o potrebe transformácie jej celkového zdravotného stavu, ktorý je dokumentovaný v zdravotnej dokumentácii, na jej schopnosť vykonávať denne pracovnú aktivitu a námietkou žalobkyne, súvisiacej s interpretáciou relevantných predpokladov pre okamih zistenia choroby z povolania. Uvedené námietky sú podľa názoru správneho súdu dôvodné, a žalovaná rozpor v napadnutom rozhodnutí neodstránila.
80. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, správny súd jej preto priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.