Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Nt-10-2018.pdf
PDF · 77.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Nt/10/2018
Uznesenie
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Plutinský vo veci povinného Q. Q. o návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia na verejnom zasadnutí v Dolnom Kubíne dňa 25.04.2019 takto
rozhodol:
Súd podľa § 299 ods. 1 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 73 ods. 1 Tr. zák., ukladá povinnému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom C., V. XXX/XX, ochranné psychiatrické liečenie, ktoré sa vykoná ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal na súd dňa 12.12.2018 návrh na uloženie ochranného liečenia povinnému ústavnou formou podľa § 73 ods. 1 Tr. por. Návrh odôvodnil tým, že voči povinnému bolo vedené vyšetrovanie pre podozrenie zo spáchania prečinu, ktoré však bolo zastavené, keďže povinný nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný (§ 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. (č.l. 1). V zmysle § 299 ods. 1 Tr. por. ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2 Tr. por., môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor. Súd uloží ochranné liečenie ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný (§ 73 ods. 1 Tr. zák.). Dňa 25.04.2019 okresný súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom povinného, znalkyne a prečítaním listinných dôkazov, pričom zistil, že návrh prokurátora na uloženie ochranného liečenia povinnému je dôvodný. Povinný na verejnom zasadnutí uviedol, že aj vzhľadom na rodinné pomery, keď mama síce ešte vládze, ale predsa má brata s Downovým syndrómom, chcel by s ním pomáhať, predsa už je v liečebni sedem mesiacov, takže by chcel prípadne ambulantnú liečbu, alebo by chcel ísť do svojej nemocnice. Myslí si, že v súčasnosti je v pohode a stabilizovaný. Chce dodržiavať liečbu, užívať lieky a chodiť každý mesiac na kontrolu.
Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že povinný nesúhlasí s výkonom liečenia ústavnou formou, navrhuje uloženie ambulantnej formy liečenia, ktorá by postačovala ako pre ochranu spoločnosti, tak aj klienta. Ústavná liečba je závažný zásah do práv klienta a bola by odôvodnená iba vtedy, keby v liečbe nespolupracoval, pričom aj s oboznámenou správou zo Sučian je zrejmé zlepšenie jeho stavu a spolupráca. Ochorenie klienta má trvalý charakter, avšak to nemôže byť dôvodom na automatické uloženie ústavnej liečby. Navyše, keď medikamentóznu liečbu možno absolvovať aj pri ambulantnej forme. Poukázal na skutočnosť, že od rozhodnutia o zastavení trestného stíhania uplynula už značne dlhá doba a od tohto momentu až do súčasnosti sa u povinného neobjavilo také nebezpečné či protispoločenské správanie, ktoré by naznačovalo, že povinný predstavuje reálne riziko pre spoločnosť z hľadiska možného páchania trestnej činnosti a že by bola potrebná prísna izolácia povinného v zdravotníckom zariadení ústavného typu. Pokiaľ by súd uložil ústavnú formu, tak oni v zmysle § 445 ods. 2 Tr. por. žiadajú, aby bola povinnému poskytnutá primeraná lehota na obstaranie svojich záležitostí pred nariadením nastúpenia klienta do liečebného ústavu.
Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie na verejnom zasadnutí zotrváva na podanom návrhu. Osobitne poukazoval na výpoveď znalkyne V.. A.. Z pripojeného spisu OR PZ Dolný Kubín č. ORP-208/OO-DK-2018 bolo zistené, že voči povinnému bolo vedené trestné stíhanie pre prečin „Poškodzovanie cudzej veci“ podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktoré však bolo uznesením Okresnej prokuratúry Dolný Kubín č. Pv 109/18 zo dňa 02.11.2018 zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por., keďže povinný nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný (č.l. 65).
V rámci tohto trestného konania bol v októbri 2018 vyšetrený duševný stav povinného. Zo znaleckého posudku vyplýva, že u obvineného bola v čase vyšetrovaného skutku prítomná forenzne významná duševná choroba, a to paranoidná forma schizofrénie. Konanie obvineného bolo v čase inkriminovaného činu chorobne ovplyvnené, a to bludne motivovanou náladou, zvýšenou tenziou, paranoidným prežívaním a následnou hostilitou. Paranoidná forma schizofrénie sa u obvineného prejavuje bludne motivovanou náladou, podráždenosťou. Jeho emočné reakcie sú nevypočítateľné a nepredvídateľné. Opakovane sa dostavujú neadekvátne, neprimerane agresívne reakcie pri takmer vymiznutej tolerancii na záťaž. Má narušený kontakt s realitou, jeho myslenie je nesúvislé, vzťahovačné, prítomné sú paranoidné bludné obsahy, správanie druhých si vyhodnocuje ako nepriateľské. Na druhej strane má chorobne zvýšené sebavedomie a preceňuje význam svojej osoby, ide až o megalomanické bludy. Prítomná je porucha kritickosti a totálna anosognózia - chýba pocit chorobnosti, preto nespolupracuje v liečbe. Je u neho výrazné oslabená schopnosť sociálnej adaptácie. Bezprostredne reaguje na podnety, jeho správanie je nekontrolovateľne impulzívne, nepredvídateľné a nepriliehavé. Častá je agresivita slovná, brachiálna a aj prejavy deštrukcie (ničenia vecí a majetku). Nakoľko u vyšetrovanej osoby bola v čase inkriminovaného skutku prítomná forenzne významná duševná choroba, a to paranoidná forma schizofrénie, tak v čase spáchania trestného činu boli u obvineného vymiznuté jeho rozpoznávacie schopnosti a rovnako aj jeho ovládacie schopnosti. Vzhľadom na prítomnosť duševného ochorenia konštatovala, že obvinený nie je schopný chápať zmysel trestného konania. Jeho úsudok je vplyvom duševnej poruchy patologicky zmenený. Z psychiatrického hľadiska je pobyt obvineného na slobode aktuálne pre spoločnosť nebezpečný.
Znalkyňa V.. Q. A. sa na verejnom zasadnutí v celom rozsahu odvolala na svoj vyššie uvedený znalecký posudok. Znalkyňa tiež uviedla, že k záverom jej znaleckého posudku ju viedlo viacero významných skutočností, avšak do popredia by tu dala predovšetkým nekritickosť pacienta, skutočnosť, že on sám si nepripúšťa vážnosť svojho zdravotného stavu. On bol už v minulosti niekoľkokrát hospitalizovaný na psychiatrii. Tam boli nejaké psychické ťažkosti aj u matky. Pacient žil sám a hospitalizácie boli v minulosti predčasne ukončované. Pacientov stav v čase vyšetrenia, tak tento bol veľmi dekompenzovaný, farma liečba nezaberala, pripravovala sa elektroliečba. Pacient bol na hospitalizáciu vždy dovedený v sprievode polície, bol veľmi agresívny. Akékoľvek, aj neutrálne podnety, vyhodnocoval negatívne. Má za to, že pre neho samého, ako aj pre okolie, by bolo prospešné, aby ešte zotrval v ústavnej liečbe. Ťažko povedať jej, koľko by tam mal zotrvať. V podstate je to teraz na jeho ošetrujúcom lekárovi. Keď ten povie, že ďalšia ústavná liečba nie je potrebná, možno to akceptovať. Je pravdou, že v Trstenej farma liečba nezaberala. Pacient sa vyhrážal likvidáciou aj pracovníkom psychiatrie. Svedčí o tom aj to, že títo požiadali o asistenciu políciu. Pripravovala sa skutočne elektroliečba, ktorá sa robí v celkovej anestézii, tam však bol u pacienta problém s predoperačnými vyšetreniami. Komplikáciou bol jeho somatický stav, nakoľko mal teploty.
Z vyjadrenia Psychiatrickej liečebne Sučany (č.l. 29) vyplýva, že povinný je od 08.11.2018 hospitalizovaný v nich. Bol preložený z PO v Trstenej za účelom pokračovania liečby závažného chronicky prebiehajúceho ochorenia z okruhu schizofrénnych psychóz. Aktuálne je hospitalizovaný na otvorenom oddelení, nastavený na kombinovanú antipsychotickú medikáciu, liečbu toleruje bez nežiadúcich účinkov, je zapojený do skupinových psychoterapeutických aktivít. Na oddelení nerušivý, kooperabilný, bez porúch v správaní. Absolvoval probatórnu priepustku do domáceho prostredia, bez dekompenzácie. V klinickom obraze t.č. florídne psychotické symptómy (halucinácie, bludy) neprítomné. V popredí sú postprocesuálne zmeny osobnosti, nedostatočná kritičnosť k ochoreniu. Pacient je počas dňa pokojný, bez akýchkoľvek agresívnych prejavov.
V danom prípade súd vyhovel návrhu prokurátora, keďže boli splnené všetky podmienky na uloženie ochranného ústavného liečenia povinnému. Súd najskôr samostatne skúmal splnenie podmienky, či povinný je páchateľom činu inak trestného, keďže rozhodnutie prokurátora o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. nerieši túto otázku pre súd záväzným spôsobom (III. ÚS 241/2005). Vychádzajúc z listinných dôkazov zhromaždených vo vyšetrovacom spise je preukázané, že stíhaný skutok sa stal a spáchal ho povinný, čo je preukázané výpoveďami svedkov. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že povinný ako páchateľ tohto činu inak trestného bol v čase jeho páchania nepríčetný. Súd pritom vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychiatrie, ktorý vyšetroval duševný stav povinného, a ktorý bol pred súdom aj vypočutý. Závery vyslovené znalcom neboli spochybnené žiadnym relevantným dôkazom (napr. iným znalcom). Aj preto súd nepovažoval za potrebné opätovne vyšetrovať duševný stav povinného, keďže predchádzajúce vyšetrenie z októbra 2018 je naďalej aktuálne a použiteľné. Súd mal preukázané, že povinný je tzv. chronickým psychiatrickým pacientom, ktorý trpí neliečiteľným ochorením, a to paranoidnou formou schizofrénie. Keďže u povinného ide o duševnú poruchu dlhšieho trvania, je zároveň vylúčené, aby nebezpečnosť jeho pobytu na slobode od spáchania činu inak trestného až do rozhodovania na verejnom zasadnutí pominula. Pokiaľ sa u povinného neobjavilo nebezpečné či protispoločenské správanie od rozhodnutia o zastavení trestného stíhania do súčasnosti, bolo to práve preto, že povinný bol v ústavnej liečbe. Znalkyňa konštatovala, že v minulosti boli hospitalizácie povinného predčasne ukončené, zároveň konštatovala, že zotrvanie povinného v ústavnej liečbe by bolo pre neho prospešné a zároveň aj zo správy terajších ošetrujúcich lekárov povinného vyplýva, že u povinného v popredí sú postprocesuálne zmeny osobnosti, nedostatočná kritičnosť k ochoreniu. Samotný ošetrujúci lekári nenavrhujú ukončenie ústavnej liečby, alebo jej zmenu na ambulantnú. Vzhľadom na konanie povinného v minulosti, jeho agresivitu a ničenie majetku, pri nedostatočnej kritičnosti k svojmu ochoreniu, ktoré jednoznačne ovplyvňuje v takýchto prípadoch schopnosť zvládať svoju chorobu a teda správanie, je zrejmé, že možno konštatovať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť i seba samého a je potrebné nariadiť ústavnú liečbu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil povinnému ochranné psychiatrické liečenie, ktoré sa vykoná ústavnou formou. Súd v tejto súvislosti uvádza, že toto rozhodnutie nie je rozhodnutím o doživotnom ústavnom liečení povinného, keďže aj táto forma liečenia môže byť v budúcnosti zmenená (zrušená), a to s ohľadom na vývoj zdravotného stavu povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať na Okresnom súde Dolný Kubín sťažnosť, a to v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.