Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cbi/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: JUDr. Lenka Jamnická, so sídlom kancelárie Alžbetina 416/3, 058 01 Poprad, správca úpadcu TIMBER JP s.r.o., so sídlom Dubová 2862/27, 085 01 Bardejov, IČO: 44 890 338, proti žalovanému: B. N., C.. XX.XX.XXXX, S. B. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpenému JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, so sídlom Partizánska 5, 085 01 Bardejov, o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto

rozhodol:

I. určuje, že právny úkon - použitie finančnej hotovosti vo výške 6.000 €, viazanej v peňažnom fonde úpadcu spoločnosti TIMBER JP s.r.o., so sídlom Dubová 2862/27, 085 01 Bardejov, IČO: 44 890 338, neoprávnene použité žalovaným B. N., C.. XX.X.XXXX, B. XXX/XX, S. je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Prešov, sp. značka 2K/20/2017 neúčinný,

II. žalovaný je povinný je povinný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu TIMBER JP s.r.o., so sídlom Dubová 2862/27, 085 01 Bardejov, IČO: 44 890 338 sumu 6.000, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konkurznom konaní proti úpadcovi TIMBER JP s.r.o. žalobou zo dňa 27.12.2018 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, ako ukracujúceho právneho úkonu. 2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je jedným zo spoločníkov úpadcu TIMBER JP s.r.o., a do dňa právoplatnosti vyhlásenia konkurzu, t.j. do 22.12.2017 bol štatutárnym orgánom - konateľom úpadcu.

3. Spoločník úpadcu W. U. podal dňa 06.12.2018 správcovi podnet na uplatnenie odporovacieho práva pre zvýhodňovanie veriteľa, nakoľko dňa 30.09.2014 vložil na účet úpadcu finančnú hotovosť vo výške 6.000 €. Žalovaný sa dopustil ukrátenia pohľadávky veriteľa, pričom zmaril výkon rozhodcovského rozhodnutia sp. zn 7 RS BA 188/2016. Po viacnásobnom dožadovaní a vyhranom Rozhodcovskom súde v Bratislave (sp. zn. 7 RSBA 188/2016) žalovaný v liste 2/2015/Har zo dňa 06.02.2017 W. U. odpísal: „ Spoločnosť TIMBER JP s.r.o. eviduje ku dnešnému dňu voči Vám Záväzky: - vklad do peňažného fondu spoločnosti vo výške 6.000 €, ide o dobrovoľný vklad spoločníka na pokrytie nutných výdavkov v prípade, že spoločnosť sa dostane do platobnej neschopnosti, napr. exekúciou. Po dohode spoločníkov sa tento peňažný fond zruší a poskytnuté vklady sa môžu vrátiť vo výške podľa dohody.“

4. Z účtovníctva úpadcu odovzdaného žalovaným žalobcovi ako správcovi je zrejmé, že daná finančná hotovosť vo výške 6.000 € v peňažnom fonde spoločnosti absentuje. Nakoľko žalovaný priznal tento záväzok a existenciu v peňažnom fonde spoločnosti v liste zo dňa 06.02.2017 žalobca má za to, že si žalovaný daný vklad pravdepodobne privlastnil, nakoľko sa doposiaľ nekonalo žiadne valné zhromaždenie spoločnosti úpadcu, za účelom zrušenia peňažného fondu a použitia hotovosti v uvedenej výške a táto suma nie je za dané obdobie v účtovníctve zaúčtovaná, resp. bola evidovaná na neidentifikovateľnom peňažnom fonde, ktorý nebol do dňa vyhlásenia konkurzu zrušený a ani nebolo z neho nič plnené.

5. Súd výzvou zo dňa 07.01.2019 vyzval žalovaného, aby si v lehote 10 dní od doručenia výzvy zvolil advokáta, pokiaľ sám nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za žalovaného koná nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súd zároveň žalovaného poučil v zmysle § 90 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), že v prípade, ak si advokáta v lehote nezvolí, na úkony žalovaného súd neprihliadne.

6. Uznesením zo dňa 07.01.2019, č.k. 2 Cbi/39/201813 súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočnosti na svoju obranu, na pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva, a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.

7. Podaním doručeným súdu dňa 18.02.2019 žalovaný oznámil, že si ako advokáta zvolil JUDr. Jána Jurča, advokáta, Partizánska 5 Bardejov. V stanovenej lehote a ani neskôr sa žalovaný ani jeho právny zástupca k žalobe a k jej prílohám nevyjadrili a na nariadené pojednávanie dňa 25.04.2019 sa napriek riadnemu elektronickému doručeniu predvolania bez ospravedlnenia nedostavili. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.(§§ 106,111,183 CSP).

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením žaloby, vkladu hotovosti, odpovede 2/2015/Har, výpisu z bankovej knihy úpadcu z 31.12.2018, správy súdneho exekútora, ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

9. Okresný súd Prešov uznesením sp.zn. 2K 20/2017-113 zo dňa 15.12.2017 na návrh navrhovateľa

- dlžníka (úpadcu) TIMBER JP s.r.o., so sídlom Dubová 2862/27, 085 01 Bardejov, IČO: 44 890 338 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a zároveň ustanovil za správcu konkurznej podstaty JUDr. Lenku Jamnickú, so sídlom kancelárie Alžbetina 416/3, 058 01 Poprad (žalobcu). Uznesenie bolo zverejnené v čiastke Obchodného vestníka OV 243/2017 dňa 21.12.2017.

10. Na základe podnetu spoločníka úpadcu Jána Račka a pripojeného dokladu o vklade hotovosti správca (žalobca) zistil vklad finančnej hotovosti vo výške 6.000 € dňa 30.09.2014 na účet úpadcu, ktorý nebol v účtovníctve úpadcu vôbec zaúčtovaný, aj keď jeho pravosť bola žalovaným osvedčená v liste č. 2/2015/Har, zo dňa 06.02.2017 a potvrdená rozsudkom Rozhodcovského súdu v Bratislave (sp. zn. 7 RSBA 188/2016). Túto pohľadávku sa doposiaľ nepodarilo vymôcť ani v exekučnom konaní súdnej exekútorky Mgr.Viery Lesňákovej, č.k. 29 Ex/53/17 pre nemajetnosť povinného (dlžníka) v dôsledku čoho dôjde k zastaveniu exekučného konania (§ 61a ods. 1 Ex. por.). Žalovaný sa k použitiu uvedenej sumy, ako aj k celkovému predmetu konania napriek poučeniu podľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP vôbec nevyjadril.

11. Podľa § 57 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

12. Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

13. Podľa § 57 ods.3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

14. Podľa § 57 ods.4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

15. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy."

16. Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

17. Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

18. Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

19. Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

20. Podľa § 9 ods.1 písm. b), c) ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

21. Podľa § 9 ods.3 ZKR kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

22. Podľa § 149 ods.1 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal určenia odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu - použitia finančnej hotovosti vo výške 6.000, € viazanej v peňažnom fonde úpadcu. Z predložených listín, podľa špecifikácie vyplývajúcej z prednesu žalobcu súd zistil, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. c) ZKR.

26. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ( ZKR ) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v § 59 ZKR - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie § 60 stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou dobou počas ktorej je právny úkon napadnuteľný.

27. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR). Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny úkon nebol urobený. Súčasne zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá oprávneným osobám právo ako aj povinnosť odporovať konkrétnemu právnemu úkonu v zákonnej lehote (§ 57 ods. 2 ZKR), pod sankciou zániku tohto práva, pričom strany sporu sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

28. V podanej žalobe si žalobca uplatnil nárok na vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti predmetného právneho úkonu dlžníka voči konkurzným veriteľom, ako ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR

29. V prípade odporovania ukracujúcemu právnemu úkonu (§ 60 ZKR) možno odporovať len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, pričom sa musí preukázať existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej o tomto úmysle, čo sa pri osobách spriaznených s dlžníkom predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Vo vzťahu k odporovaniu ukracujúceho právneho úkonu tak bola žaloba žalobcom uplatnená v zmysle § 60 ods. 3 ZKR v zákonnom stanovenej lehote (27.12.2018), pričom je zrejmé, že napadnutý právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom (žalovaný), v dôsledku čoho sa predpokladá, že v čase urobenia úkonu bol dlžník v úpadku, ak sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno je teda na žalovanom, aby ako osoba spriaznená s dlžníkom vyvrátila všetky žalobcom tvrdené skutočnosti.

30. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.

31. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.

32. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR, nakoľko ním došlo k ukráteniu iných veriteľov úpadcu, vrátane Jána Račka, pričom vzhľadom na spriaznenosť strán sa úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá. Súčasne keďže návrh na vyhlásenie konkurzu podal sám dlžník (úpadca) v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 ZKR sa predpoklad, že bol v úpadku. Žalovaný uvedené zákonné domnienky v konaní ničím nevyvrátil. Zástupcovia strán v konaní pritom mali zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§150 CSP). Žalobca svojím prednesom osvedčeným pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčil, že majetok dlžníka sa aj v dôsledku napadnutého právneho úkonu zmenšil v takom rozsahu, že mu nezostal iný majetok na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov, pričom žalovaný skutkové tvrdenia protistrany týkajúce sa sporu (§150 CSP) výslovne nepoprel, žiadne relevantné dôkazy na ich vyvrátenie neoznačil, preto sa tieto považujú za nesporné (§ 151 CSP).

33. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrne preto dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodný. Pri skúmaní jeho opodstatnenosti súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z nespochybnených prednesov žalobcu, v dôsledku čoho zistil naplnenie predpokladov úspešnej odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 a nasl. LKR. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 ods. 1 CSP). Žalobca bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si však neuplatnil a žiadne preukázateľné trovy konania mu nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.