Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoPv/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu MARKOS SLOVAKIA s. r. o., so sídlom 072 36 Kaluža 225, IČO: 36 212 610, zastúpeného JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom, so sídlom kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, IČO: 42241758, proti žalovanému PK Production s. r. o., so sídlom Brezova 22, 071 01 Michalovce, IČO: 36 847 356, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Juraj Seitz s. r. o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437, o ochranu proti nekalej súťaži a ochranu práv priemyselného vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/11/2016-433 zo dňa 30. mája 2018 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/11/2016-433 zo dňa 30.mája 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom rozhodol, že použitie ochrannej známky „P. O.“ zapísanej v registri ochranných známok SR pod č. XXXXXX je nekalé súťažné konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v pomere 100%.

2. Žalobou o zdržanie sa nekalosúťažného konania sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že použitie kombinovanej ochrannej známky zapísanej v registri ochranných známok SR pod č. XXXXXX (ďalej aj „OZ P. O.“) je nekalé súťažné konanie. Žalobu odôvodnil tým, že OZ P. O. bola 04. 08. 2015 zapísaná do registra ochranných známok v prospech žalovaného, pričom žalobca je obchodnou spoločnosťou prevádzkujúcou podnik s identickým označením P. O.. Žalobca tvrdil, že sporné označenie je označením všeobecne známym (osobitne známym na území východného Slovenska) a dlhodobo zaužívaním pre označenie podniku vo vlastníctve žalobcu, týmto označením sú označené aj výrobky, výkony a ďalšie materiály podniku (bilbordy, plagáty, bannery). Konaním žalovaného dochádza k porušovaniu ako aj ohrozovaniu práv žalobcu (k nekalej súťaži). Pokiaľ ide o samotné zariadenie - P. O., toto zariadenie predstavuje komplex ubytovacích a stravovacích služieb nachádzajúcich sa v rekreačnom stredisku Kamenec v blízkosti Zemplínskej Šíravy. Zariadenie bolo vybudované začiatkom 70. rokov minulého storočia, odvtedy bolo prevádzkované viacerými subjektmi, pričom od roku 2002 je prevádzkované žalobcom. Od tohto obdobia žalobca vyvíja rôzne aktivity na budovanie dobrej povesti podniku a zákazníkom poskytuje komplex služieb. Každá zmluva, prípadne rozhodnutie štátnych orgánov týkajúce sa prevádzky Motela Kamenec obsahuje označenie „P. O.“ ako jedinečné označenie tejto prevádzky (podniku) a všetci zákazníci si ho spájajú práve so zariadením žalobcu. Oprávnenosť užívania tohto označenia je daná aj historickým vývojom, pretože už od čias vzniku motela sa označoval ako P.

O., čím sa stalo toto označenie pre dané zariadenie príznačným. Vzhľadom na uvedené je žalobca presvedčený, že ide o osobitné označenie podniku, ako aj osobitné označenie tovarov a služieb tam poskytovaných. Tým, že žalovaný podal prihlášku ochrannej známky „P. O.“ vyvolal situáciu možnej zámeny osobitného označenia podniku s touto ochrannou známkou a ohrozil práva žalobcu nekalosúťažným konaním. Konaním žalovaného dochádza k navodeniu dojmu prepojenia žalovaného a podniku žalobcu a k parazitovaniu na povesti žalobcu. Dané označenie nebolo v čase podania prihlášky ochrannej známky zapísané ako ochranná známka, konanie žalobcu je však napriek uvedenému v rozpore s princípmi poctivej obchodnej súťaže a nemôže požívať ochranu. Potvrdením nekalosúťažného konania žalovaného je i to, že žalovaný dal podnet prevádzkovateľovi sociálnej siete Facebook, na základe ktorého bol žalobcovi zrušený profil „P. na O.“, čím mu vznikla škoda, pretože uvedený profil mal cca 3 000 návštevníkov, ktorí sa prostredníctvom tohto profilu mohli zaujímať o uskutočnené a pripravované podujatia v P. O.. Pokiaľ ide o spoluprácu medzi žalobcom a žalovaným, žalobca ju nepoprel, ale uviedol, že žalovaný, resp. konateľ žalovaného G.. F. O. začal pracovať pre žalobcu ako „promotér“, všetky činnosti spočiatku vykonával na základe pokynov žalobcu, jeho aktivity boli odsúhlasované žalobcom. Neskôr už niektoré aktivity vykonával samostatne, ale vždy podliehali súhlasu zo strany žalobcu, pretože žalovaný organizoval podujatia v podniku žalobcu. Úlohou žalovaného bolo zviditeľňovať produkty a služby P. O., bol len jedným z článkov v reťazci pri organizácii podujatí v moteli, pričom hlavným organizátorom podujatí bol žalobca. Pokiaľ žalovaný používal označenie „P. O.“ dialo sa tak so súhlasom žalobcu a len na propagovanie žalobcu. Žalovaný zneužil situáciu, keď na základe pokynu žalobcu, aby dal zaregistrovať ochrannú známku pre žalobcu, prihlásil označenie „P. O.“ v prospech svojej obchodnej spoločnosti. Žalobca prihlášku ochrannej známky nenapadol námietkami, pretože nemal vedomosť o jej podaní a dozvedel sa o nej až v čase pred podaním žaloby. V záverečnom stanovisku právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný vyvoláva nebezpečenstvo zámeny tým, že použil osobitné označenie podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ na trhu (žalobca) ako aj tým, že použil osobitné označenie výrobkov, výkonov a obchodných materiálov podniku žalobcu, ktoré sú v zákazníckych kruhoch príznačné pre žalobcu. 3. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žalovaný ako obchodná spoločnosť pôsobí v oblasti organizovania a zabezpečovania výstav, kultúrnych a spoločenských podujatí, v oblasti grafického dizajnu a reklamy. V období rokov 2003 až 2015 spolupracoval so žalobcom pri realizácii podujatí v oblasti Kamenec, konkrétne napr. pri organizácii Miss Motel 2003, Midnight Sun 2005, Open Summer Party 2005 - 2015, Miss Zemplínska Šírava 2004 - 2012, Rozlúčka s letom 2003

- 2015 (spolu viac ako 200 podujatí). Činnosť žalovaného spočívala v kompletnej príprave a organizácii podujatí, čo žalovaný dokladoval komunikáciou s partnermi podujatí, organizačnými emailami, článkami z médií. Žalovaný uviedol, že v rámci tejto spolupráce vytvoril grafické označenie, ktoré pozostávalo zo slov „P. O.“ a kresby a toto označenia si prihlásil ako ochrannú známku, pretože sa stalo príznačným pre podujatia ním organizované blízko zariadenia (motela) v rekreačnej oblasti Kamenec. OZ P. O. slúži na identifikáciu služieb, ktoré poskytuje žalovaný. Podujatia organizované žalovaným boli späté s miestom, kde sa nachádza P. O., avšak neboli príznačnými iba pre toto miesto, čo vyplýva napr. z organizácie podujatia IBIZA PARTY (pravidelne organizovaného v P. O.) aj na inom mieste - v stredisku Happy END v Jasnej. Žalovaný v žiadnom prípade nepovažuje označenie „P. O.“ za všeobecne známu ochrannú známku. Zariadenie bolo po roku 1989 v útlme a začalo opäť prosperovať práve na základe spolupráce žalobcu so žalovaným. Žalovaný taktiež namietol, že označením „O.“ sú označené viaceré lokality na území Slovenska, samotné spojenie „P. O.“ nie je ničím originálne a spája sa s podujatiami, ktoré sa konali v oblasti Kamenec, t. j. charakterizuje služby, ktoré poskytuje v tomto regióne žalovaný, a nie tovary a služby, ktoré poskytuje žalobca. Používanie ochrannej známky preto podľa žalovaného nie je nekalosúťažným konaním a je v súlade s právom. Právny zástupca vo vyjadrení k žalobe osobitne poukázal na dôvody ukončenia spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, a síce, že dôvodom ukončenia spolupráce bola hrozba žalobcu na zrušenia podujatia „HIP HOP ŽIJE VÝCHOD 2015“ organizovaného žalovaným tesne pred jeho začiatkom s požiadavkou okamžitého bezodplatného prevodu OZ P. O. na žalobcu. Žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že vždy konal (ako právnická osoba, resp. fyzická osoba živnostník F. O. PK Partners) na základe pokynov žalobcu. Podľa neho išlo o vzťah dvoch obchodných partnerov, pričom každý znášal podnikateľské riziko. Žalovaný samostatne vykonával činnosti súvisiace s organizáciou podujatí v P. O. a znášal náklady s tým súvisiace (napr. náklady na reklamu), zriadil internetovú doménu www.P..sk a disponuje právami ku grafickému návrhu OZ P. O., ktorý pre žalovaného vytvoril H.. Y. O. (brat G.. F. O. - konateľa žalovaného). Žalovaný zdôraznil svoj prínos na pozdvihnutí zariadenia - prevádzky motela, v súvislosti s čím konštatoval, že práve žalobca a jeho zariadenie ťažili z úspechu a dobrej povesti podujatí organizovaných žalovaným. Účelom súdneho konania je podľa žalovaného zámer bezodplatne nadobudnúť právo používať označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou žalovaného, v tejto súvislosti žalovaný spochybnil, že registráciou ochrannej známky mal poveriť žalovaného žalobca (resp. štatutárny zástupca žalobcu). V prvom vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol okrem zamietnutia žaloby i alternatívu - prikázanie OZ P. O. do vlastníctva žalobcu za odplatu určenú znaleckým posudkom. Tento návrh žalovaného bol posúdený ako vzájomný návrh, žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, následne však žalovaný alternatívny návrh vzal spať a súd Uznesením č. k. 16CbPv/11/2019 - 316 zo dňa 06. 03. 2017 konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil. 4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami viacerých svedkov. S poukazom na predložené dobové fotografie z rokov 1975, 1994 súd skonštatoval, že zariadenie s názvom P. O. má v rekreačnej oblasti Zemplínska Šírava dlhoročnú históriu ako stravovacie a ubytovacie zariadenie, je označované ako „dominanta strediska O.“ s umiestnením priamo na brehu vodnej nádrže. Motel bol postavený v roku 1974 a dlhodobo ho prevádzkovala Jednota SD Michalovce, v roku 2002 sa majiteľom motela stal žalobca, ktorý pri vstupe do zmluvných vzťahov s rôznymi obchodnými spoločnosťami (najmä predajcami alkoholických nápojov), používal označenie „P. O.“, ktoré je takto uvádzané v zmluvách ako miesto plnenia. Rovnako je označovaná prevádzkáreň žalobcu aj v predložených rozhodnutiach štátnych orgánov (colný úrad, okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, okresný úrad). Označenie P. O. je v podobe v akej bolo prihlásené ako ochranná známka zobrazené aj na reklamných tabuliach a plagátoch motela. Reklamnými plagátmi bolo tiež preukázané, že v P. Kamenec sa pravidelne, a to najneskôr od roku 2004 najmä v letnej sezóne konali, resp. konajú rôzne spoločenské podujatia (tanečné párty, súťaže „miss“ a pod.), pričom väčšina plagátov obsahovala označenie miesta konania týchto akcií ako „P. O. - N. Q.“, resp. odkaz na webovú stránku www...sk. Žalobca tvrdil, že registráciu ochrannej známky navrhol prvý on, zabezpečiť ju mal G.. F. O., ktorý si ju však prihlásil na svoju spoločnosť. Žalovaný tvrdil, že pri organizovaní podujatí v P. O. bol G.. O. aktívny od roku 2003, spočiatku mal živnosť, v roku 2007 založil žalovanú spoločnosť, ktorá je majiteľom domény www..sk a aj OZ P. O.. Spolupráca medzi žalobcom a žalovaným bola ukončená v roku 2015, kedy G.. F. O. odmietol podpísať zmluvu o bezodplatnom prevode OZ P. O. na žalobcu. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný, resp. G.. P. O. pri niektorých akciách spolupracovali, niektoré náklady znášal žalovaný a niektoré žalobca ako majiteľ motela, boli tiež pravidelne organizované porady, na ktorých sa okrem štatutárneho zástupcu žalobcu zúčastňoval aj G.. F. O.. 5. Súd prvej inštancie nesúhlasil s námietkou žalovaného, že označenie „P. O.“ nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť s poukazom na to, že názov O. je názvom viacerých miest na území SR. Aj keď označenie P. O. vyjadruje na prvý pohľad len označenie druhu zariadenia a geografickej lokality, kde sa zariadenie nachádza, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že toto označenie je dlhodobo (asi od roku 1975) a stabilne používané na označenie konkrétneho zariadenia v blízkosti Zemplínskej Šíravy, kde sa konajú pravidelne kultúrno-spoločenské podujatia s vysokou návštevnosťou, čo bezpochyby svedčí o známosti tohto označenia minimálne v regióne východného Slovenska. Súd nesúhlasil s námietkami žalovaného, že označenie „P. O.“ nadobudlo originalitu až grafickou úpravou a špecifickými službami, ktoré ho spájajú so žalovaným. V danom prípade je predmetom ochrany kombinované označenie pozostávajúce zo slovných prvkov „P.“ a „O.“ v úprave a grafickom prvku - kresby vyvolávajúcej dojem ľudskej postavy, nositeľmi rozlišovacej spôsobilosti označenia sú však stále slovné prvky „P. O.“ (úprava písma nemá osobitnú rozlišovaciu spôsobilosť rovnako ako kresba). V konaní nebola sporná spolupráca medzi žalobcom a žalovaným približne v rokoch 2003 až do roku 2015 (t. j. roku, v ktorom bola podaná prihláška ochrannej známky), miera, akou sa strany sporu podieľali na obnove činnosti motela a jeho propagácii na verejnosti nie je predmetom sporu. Súd skonštatoval, že organizovanie spoločenských podujatí zo strany žalovaného prispelo k väčšej návštevnosti samotného P. O., na druhej strane, bez existencie prevádzky motela a súhlasu žalobcu ako jeho prevádzkovateľa s organizáciou uvedených podujatí, by ani žalovaný neorganizoval tieto podujatia na tomto mieste. Aktivity žalovaného zamerané na organizáciu podujatí v prevádzke žalobcu podľa súdu popularizovali najmä motel ako taký, ktorý však názov „P. O.“ niesol dávno predtým ako s týmto zariadením začal spolupracovať žalovaný. Preto je možné vylúčiť, že by žalovaný dané označenie vytvoril. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na grafike označenia používaného motelom (ktorá je zhodná s OZ P. O.), teda na úprave slovného prvku „P. O.“ a jeho spojenia s grafickým prvkom - zobrazením postavičky žltej farby sa podieľal brat G.. F. O. H.. Y. O.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že označenie bolo bez pochybností vytvárané pre P. O. a otázka, kto vytvoril úpravu označenia, nemá vplyv na posúdenie, či práva k spornému označeniu patria žalobcovi alebo žalovanému (osobitne v situácii, kedy si „autor“ loga ani práva k tomuto označeniu neuplatňuje). Žalovaný, resp. jeho konateľ G.. F. O. figuruje aj ako držiteľ domény www.motelkamenec.sk, ktorá však slúži, resp. slúžila na propagáciu motela, nie žalovaného.

6. Súd prvej inštancie pri posúdení zisteného skutkového stavu poukázal na úpravu § 47 ods. 1, § 48 a § 53 Obchodného zákonníka (Zák. č. 513/1991 Zb.) a úpravu § 34 ods. 3 písm. d) Zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov. Vychádzal zo záveru, že v danom prípade označenie podniku - P. O. jednoznačne napĺňa znaky označenia identifikujúceho tovary a služby konkrétneho subjektu, aj keď nie je zapísaná ako ochranná známka pre žalobcu. Pokiaľ teda subjekt odlišný od žalobcu (majiteľa motela) bude v obchodnom styku používať takéto osobitné označenie, vzniká nebezpečenstvo zámeny, a navonok vzniká dojem ich prepojenia. 7. Súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci pokladal za podstatné zaujať stanovisko k otázke, kto má právo na používanie označenia „P. O.“, či sa toto označenie spája so žalovaným ako organizátorom (hoci aj bývalým) podujatí v tomto motely alebo či sa v povedomí spotrebiteľov spája s konkrétnym zariadením, majiteľom a prevádzkovateľom ktorého je žalobca. Označenie „P. O.“ je možné vnímať ako označenie konkrétnej prevádzky - podniku žalobcu nachádzajúcej sa v lokalite Kamenec. Motel je takto dlhodobo označovaný (približne od roku 1975) a aj z povahy označenia je zrejmé, že v povedomí spotrebiteľov, a to osobitne spotrebiteľov z východného Slovenska, ktorí z väčšej časti predstavujú relevantnú časť spotrebiteľskej verejnosti, sa bude toto označenie spájať viac so samotným motelom, ako s kultúrnymi podujatiami, ktoré sa tam konali. Súd prvej inštancie preto neprihliadol na námietky žalovaného, že OZ P. O. je zapísaná len pre tovary a služby v triede 9, 20, 25, 35 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, pretože nepochybne existuje prienik medzi uvedenými službami a činnosťou motela. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že označenie „P. O.“ sa spája s konkrétnym zariadením - podnikom žalobcu a predstavuje tzv. osobitné označenie tohto podniku. Fakt, že toto označenie bude spotrebiteľmi skôr spájané s týmto zariadením ako s podujatiami, ktoré tam organizoval žalovaný si zrejme uvedomuje aj sám žalovaný, ktorý pri prvom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd prikázal spornú ochrannú známku do vlastníctva žalobcu za úhradu stanovenú znaleckým posudkom (tento vzájomný návrh bol neskôr vzatý späť). K námietkam žalovaného, že podujatie „IBIZA PARTY“ pod OZ P. O. organizoval aj na inom mieste ako v danom moteli súd uviedol, že išlo o organizovanie jedného podujatia, ktoré, navyše má svoje osobitné označenie - IBIZA PARTY, ktoré sa javí ako podstatné z hľadiska jeho identifikácie. 8. Vzhľadom na zápis ochrannej známky P. O. pre žalovaného existuje teda s ohľadom na uvedené skutočnosti hrozba nebezpečenstva zámeny - spájania osoby žalovaného so zariadením (podnikom) žalobcu. Súčasne bolo v konaní preukázané, že žalovaný uplatňuje svoje práva z ochrannej známky spôsobom obmedzujúcim žalobcu v oprávnenom používaní označenia jeho podniku, čoho dôkazom je skutočnosť, že profil žalobcu na sociálnej sieti Facebook bol zablokovaný (odstránený) potom, ako žalovaný kontaktoval prevádzkovateľa siete s tým, že on má práva k označeniu „P. O.“. Ak by bolo žalobcovi znemožňované (z titulu práv k ochrannej známke) používať historické, geografické a faktické označenie „P. O.“ ako označenie jeho podniku, predstavovalo by to zásah do jeho podnikateľskej činnosti. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že konanie žalovaného spočívajúce v podaní prihlášky OZ P. O., t. j. v podaní prihlášky označenia zhodného s osobitným označením podniku, naplnilo znaky skutkovej podstaty nekalej súťaže. Ak súd vysloví, že použitie ochrannej známky je nekalosúťažným konaním, vzniká tým súčasne titul pre zrušenie takejto ochrannej známky v intenciách ustanovenia § 34 ods. 2 písm. d) zákona o ochranných známkach, teda priestor pre nápravu vzniknutého stavu narušujúceho poctivú obchodnú súťaž a pravidlá fair-play. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že použitie ochrannej známky P. O. je nekalé súťažné konanie. · trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. 9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia bolo porušené právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Žalovaný namietal, že v konaní opakovane uvádzal, že zariadenie motela v čase predtým, ako ho nadobudol žalobca dlhé roky nieslo aj pomenovanie „motel Jednoty SD Michalovce“, odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie však vzbudzuje dojem, že toto zariadenie malo byť označené „P. O.“ už od roku 1975 (súd prvej inštancie poukazoval na dobové fotografie), čo žalovaný považuje za nesprávne zistenie skutkového stavu. Záver súdu prvej inštancie, že zariadenie s názvom „P. O.“ má v rekreačnej oblasti dlhoročnú históriu ako stravovacie a ubytovacie zariadenie považuje žalovaný za nesprávne skutkové zistenie. Žalovaný v konaní opakovane namietal, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že zariadenie žalobcu bolo v minulosti označované aj ako „motel Jednoty SD Michalovce“, a tiež je z neho zrejmé, že v zariadení motela O. sa v čase predtým, ako toto nadobudol žalobca neusporadúvali iné akcie okrem plesov, svadieb a diskoték. Zariadenie motela O. bolo v čase pred jeho nadobudnutím žalobcom spájané výlučne s reštauračnými a ubytovacími službami a nie s kultúrno-spoločenskými podujatiami tak, ako to uvádza súd prvej inštancie (ods. 8 rozsudku) a už vôbec nie s takými kultúrno-spoločenskými podujatiami, ktoré by „bezpochyby“ svedčili o známosti tohto označenia minimálne v regióne východného Slovenska. Vychádzajúc z tejto argumentácie súdu by tak podľa žalovaného analogicky každé pohostinstvo alebo krčma v ktorejkoľvek menšej obci, ktoré usporadúva plesy, diskotéky alebo svadby malo byť „bezpochyby známe minimálne v príslušnom regióne Slovenska“, čo je však argumentácia nesprávna. Žalovaný poukazoval na svedecké výpovede niektorých svedkov, podľa ktorých sa v čase odkedy žalobca nadobudol motel, t.j. od roku 2002 do času, kým žalovaný začal organizovať hudobné podujatia OPEN AIR FESTIVALY v zariadení žalobcu (2003), t.j. v období jednej letnej sezóny sa v tomto zariadení konali opäť iba bežné diskotéky, živá hudba na terase ako doprovod reštauračných služieb a navyše 4 vystúpenia spevákov a kapiel o návštevnosti 300 až 500 ľudí, čo nemôže robiť danú prevádzku všeobecne známou v celom regióne, ako to tvrdí súd prvej inštancie. Žalovaný tiež uviedol, že zariadenie motela po roku 1989 až do času kým ho nadobudol žalobca chradlo a preto nie je na miesto hovoriť o akomsi povedomí spotrebiteľskej verejnosti o tomto zariadení od roku 1975. Do roku 2002 spotrebitelia poznali zariadenie motela ako miesto kde sa poskytovali ubytovacie a reštauračné služby, skupina ľudí, ktorá v uvedenom období poznala zariadenie motela, kde sa poskytovali ubytovacie a reštauračné služby je však vekovo a záujmovo odlišná od tých, ktorí vyhľadávajú takpovediac „Párty miesta“ na ktorých sa uskutočňujú hudobné podujatia OPEN AIR FESTIVALY, ktoré organizoval žalovaný v zariadení žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že označenie „P. O.“ je dlhodobo (od roku 1975) stabilne používané na označenie konkrétneho zariadenia v blízkosti Zemplínskej Šíravy, kde sa konajú pravidelne kultúrno-spoločenské podujatia s takou návštevnosťou, ktorá bezpochyby svedčí o známosti tohto označenia minimálne v regióne východného Slovenska, ide podľa žalovaného o nesprávne skutkové zistenia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s námietkami žalovaného v tomto smere, neposkytol žalovanému konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom odpoveď na položenú námietku, ktorá mala pre rozhodnutie v predmetnej veci rozhodujúci význam. Žalovaný sa preto s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR domnieva, že z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd nereagoval na zásadnú relevantnú námietku zo strany žalovaného, bolo porušené právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré tvorí súčasť základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

11. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že registráciu Ochrannej známky ako prvý navrhol žalobca a zabezpečiť ju mal pre neho G.. F. O., podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdenia žalobcu v tomto smere žalovaný v priebehu konania viackrát namietal, pravdivosť jeho tvrdenia nebola preukázaná ani svedeckými výpoveďami, pokiaľ svedkovia sa mali dozvedieť práve od žalobcu, že tento mal niekedy požiadať žalovaného o registráciu ochrannej známky, nemôže byť ich výpoveď použitá pre preukázanie toho tvrdenia žalobcu.

12. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne vymedzil okruh spotrebiteľov, ktorí majú tvoriť relevantnú časť pre posúdenie súdom položenej otázky, t.j. či je označenie „P. O.“ spájané so žalovaným alebo so žalobcom. Súd opomenul posúdiť a odôvodniť, čo považuje za relevantnú spotrebiteľskú verejnosť. Podľa žalovaného je nepochybné, že spotrebitelia, ktorým sú určené služby žalovaného (organizovanie OPEN AIR festivalov) patria do inej, predovšetkým vekovej a záujmovej skupiny spotrebiteľskej verejnosti ako tí, ktorí už od roku 1975 mali možnosť navštevovať zariadenie motela a užívať reštauračné, pohostinné a ubytovacie služby, ktoré zariadenie v tom čase ponúkalo. Podľa žalovaného je nevyhnutné takýmto spôsobom rozdeliť spotrebiteľskú verejnosť, a to na tú, ktorá využíva reštauračné, pohostinné a ubytovacie služby v moteli v období od roku 1975 do roku 2003 a na tú, ktorá navštevovala motel žalobcu za účelom zúčastnenia sa kultúrno-spoločenských podujatí (OPEN AIR festivalov) organizovaných tam žalovaným od roku 2003. Aj keď je možné pripustiť čiastočný prienik medzi užívateľmi oboch týchto služieb, podľa žalovaného v drvivej väčšine ide o odlišnú spotrebiteľskú verejnosť. Súd prvej inštancie sa posúdeniu tejto skutočnosti vôbec nevenoval a bez dostatočného zdôvodnenia vzal za rozhodujúcu spotrebiteľskú verejnosť, ktorá užívala služby žalobcu od roku 1975 a vyvodil z toho záver, že označenie „P. O.“, ktoré je súčasťou ochrannej známky žalovaného sa v povedomí spotrebiteľov spája s prevádzkou žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že od roku 2003 do roku 2015, teda v období organizovania kultúrno-spoločenských podujatí OPEN AIR festivalov žalovaným v moteli žalobcu prevažnú časť relevantnej spotrebiteľskej verejnosti predstavovali spotrebitelia z celého územia SR vo vekovej kategórii 17-37 rokov, t.j. mladí ľudia, žalovaný poukazoval na rozsiahlu masívnu kampaň týchto festivalov prostredníctvom množstva informačných kanálov tak, aby oslovil mladých ľudí na celom Slovensku (prostredníctvom facebookových kampaní, Fun rádia, televízie, tlače, polepom automobilov jazdiacich po celom území SR, bilbordami a pod.). Rozsudok súdu prvej inštancie tak podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Úvahu súdu prvej inštancie v bode 16 odôvodnenia, že aj žalovaný si zrejme uvedomuje fakt, že označenie „P. O.“ bude spotrebiteľmi skôr spájané so zariadením prevádzkovým žalobcom ako s podujatiami, ktoré tam organizoval žalovaný si zrejme uvedomuje aj sám žalovaný, ktorý pri prvom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd prikázal spornú ochrannú známku do vlastníctva žalobcu za úhradu ustanovenú znaleckým posudkom, považuje žalovaný za prejav neprípustnej voľnej úvahy súdu a porušenie práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru. Žalovaný vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu považoval za spravodlivé usporiadanie pomerov medzi stranami sporu aj takým spôsobom, že by došlo k prevodu ochrannej známky zo žalovaného na žalobcu, rozhodne však nesúhlasil s bezodplatným prevodom ochrannej známky na žalobcu (aj pokiaľ odpovedal na otázku súdu prvej inštancie o možnosti ukončiť spor zmierom). Napriek tomuto súd prvej inštancie v odôvodnení podľa názoru žalovaného uviedol neracionálne a zaujaté konštatovanie, ktoré zakladá pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti pri rozhodovaní v predmetnej veci, čo je tiež porušením práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods.1 Dohovoru).

14. Žalovaný ďalej namietal, že žiadnym spôsobom neobmedzuje žalobcu v užívaní označenia „P. O.“, žalobca je oprávnený toto označenie slobodne používať, je však nevyhnutné rozlišovať medzi používaním slovného označenia „P. O.“ a kombinovanej ochrannej známky, ku ktorej práva patria žalovanému. Žalovaný neudelil žalobcovi súhlas s používaním ochrannej známky a tým, že žalobca používa túto ochrannú známku bez súhlasu žalovaného, porušuje jeho práva vlastníka ochrannej známky. Práve z dôvodu, že žalobca používal ochrannú známku aj na facebookovom profile svojho zariadenia sa žalovaný domáhal ochrany svojich práv, teda ochrany pred neoprávneným používaním ochrannej známky, nie označenia „P. O.“ a požiadal prevádzkovateľa facebooku o zablokovanie profilu zariadenia žalobcu. Žalovaný poukazoval na výpovede viacerých svedkov v konaní, ktorí potvrdili že keď počujú označenie „P. O.“, predstavujú si konkrétne akcie, resp. párty organizované žalovaným. Aj z týchto svedeckých výpovedí je zrejmé, že „P. O.“ si svedkovia spájajú so samotnými akciami a nie s motelom, resp. so žalobcom.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 28.08.2018 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože jeho rozhodnutie a aj odôvodnenie jeho rozhodnutia považuje žalobca za správne a je aj v súlade so správne zisteným skutkovým stavom.

16. Žalobca uviedol, že v prípade označenia „P. O.“ sa jedná o osobitné označenie podniku žalobcu, ako aj služieb, tovarov a pod., čo bolo preukázané aj listinnými dôkazmi aj výpoveďami svedkov, neexistuje možnosť zameniteľnosti označenia „P. O.“ s inou prevádzkou. Táto skutočnosť je daná aj miestom, kde sa predmetná prevádzka nachádza a ani svedkovia, na výpovede ktorých poukazuje žalovaný túto skutočnosť nevyvrátili, naopak potvrdili, že toto označenie je spojené s podnikom žalobcu, jeho osobou a akciami. Žalobca zdôraznil, že označenie „P. O.“ bolo príznačné pre žalobcu už v čase pred založením obchodnej spoločnosti žalovaného (vznik spoločnosti rok 2007) a konateľ žalovaného pracoval pre žalobcu už v čase pred vznikom tejto spoločnosti v rovnakej pozícii, teda v súvislosti s organizovaním rôznych podujatí. Podľa žalobcu aj doménu a aj e-mailové adresy dal vytvoriť žalovaný pre žalobcu a nie pre svoje potreby, čo vyplýva aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 07.01.2010. K námietkam žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku žalobca uviedol, že žalovaný v konaní viackrát uplatnil prostriedky procesnej obrany, ktoré nesúviseli s danou vecou, resp. nevyvracali tvrdenia žalobcu o nekalosúťažnom konaní žalovaného, súd prvej inštancie preto nemal povinnosť odpovedať na všetky tieto námietky, ktoré s danou vecou nesúvisia. Odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje žalobca za dostatočné a presvedčivé. Žalobca trval na tom, že oprávnenosť užívania označenia „P. O.“ je daná aj historickým vývojom tak, ako to v konaní preukazoval aj listinnými dôkazmi. Právne predpisy nerozlišujú spotrebiteľov podľa vekových hraníc alebo podľa iných kritérií uvádzaných žalovaným. Vykonaným dokazovaním bolo podľa žalobcu preukázané, že označenie „P. O.“ je charakteristické pre podnik žalobcu alebo pre akékoľvek podujatia, ktoré sa tu uskutočňujú, resp. uskutočňovali. Toto označenie sa používa ako osobitné označenie podniku aj v označení výrobkov, výkonov, obchodných materiálov, podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre tento podnik za príznačné, tak bolo používané napr. na všetkých plagátoch, bilbordoch, tričkách, uterákoch, internetovej stránke či menu, ktoré sa spájali s prevádzkou „P. O.“ alebo súviseli s vykonávaním akcií, podujatí alebo iných slávností, ktoré sa tu uskutočňovali. Žalobca tvrdil, že aj svedkovia vypočutí v konaní si spojili označenie „P. O.“ s prevádzkou žalobcu a nie so žalovaným.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 380, § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal v tejto veci rozsiahle dokazovanie, ktoré postačuje na rozhodnutie o nároku žalobcu, a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vyhlásil napadnutý rozsudok. Žalobca sa domáhal ochrany podľa § 53 Obchodného zákonníka a tvrdil, že správaním žalovaného, ktorý si dňom 4.8.2015 dal zapísať do registra ochranných známok kombinovanú ochrannú známku P. O. došlo z jeho strany k nekalo súťažnému konaniu. Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou prevádzkujúcou podnik s identickým označením P. O., ktoré je všeobecne známe a dlhodobo zaužívané pre označenie podniku vo vlastníctve žalobcu, žalobca zariadenie prevádzkuje od roku 2002 a poskytuje v tomto zariadení komplex služieb. Postupom žalovaného, ktorý si prihlásil ochrannú známku P. O. došlo k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny označenia podniku žalobcu s ochrannou známkou zapísanou v prospech žalovaného. Tvrdil tiež, že konaním žalovaného dochádza k navodeniu dojmu prepojenia žalovaného a podniku žalobcu a aj k parazitovaniu na povesti žalobcu. Nakoľko žalovaný je zapísaný ako vlastník ochrannej známky, s poukazom na § 34 ods. 3 písm. b) Zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach navrhol, aby súd rozhodol, že použitie ochrannej známky P. O. zapísanej v registri ochranných známok SR je nekalé súťažné konanie. 19. Podľa § 47 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:

a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ,

b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), 20. c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa. 21. Podľa § 48 Obchodného zákonníka, parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. 22. Podľa § 53 Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. 23. Podľa § 34 ods. 2 písm. d) Zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, úrad na návrh dotknutej osoby zruší ochrannú známku na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého použitie tejto ochrannej známky je nekalé súťažné konanie. 24. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že označenie prevádzky žalobcu - P. O. napĺňa znaky označenia identifikujúce tovary a služby žalobcu, aj keď nie je zapísané ako ochranná známka žalobcu, a preto pokiaľ žalovaný ako subjekt odlišný od žalobcu bude v obchodnom styku ako podnikateľ súťažiaci na tom istom trhu ako žalobca, používať svoju ochrannú známku s rovnakým názvom, môže dôjsť k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny a navonok môže vznikať dojem prepojenia žalobcu a žalovaného. 25. Súd prvej inštancie správne poukázal na historický vývoj pokiaľ ide o konkrétne zariadenie - „P.“ v lokalite Kamenec, v rekreačnej oblasti Zemplínskej Šíravy s poskytovaním jednak ubytovacích a reštauračných služieb, ale aj s organizovaním rôznych kultúrno-spoločenských podujatí spojených s rekreáciou, resp. s dovolenkovými pobytmi v oblasti Zemplínskej Šíravy (festivaly, koncerty, diskotéky). Správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď vychádzal z toho, že v príslušnej časti spotrebiteľskej verejnosti sa označenie P. O. bude spájať s prevádzkou žalobcu a s poskytovanými službami. Súd prvej inštancie sa zásadne vysporiadal s námietkami žalovaného, odôvodnenie jeho rozhodnutia považuje odvolací súd za postačujúce, žalovanému neboli postupom súdu prvej inštancie odňaté práva na spravodlivý proces. 26. Vzhľadom na námietky žalovaného v odvolaní ohľadne nesprávnych skutkových zistení a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza nasledovné. Žalovaný namietal, že aj keď dotknutá prevádzka - motel bol v danej lokalite postavený už dávnejšie, nesúhlasí so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, ktorý z dobových fotografií z rokov 1994, 1995 urobil záver o dlhoročnej histórii označovanej ako „dominanta strediska Kamenec s umiestnením priamo na brehu vodnej nádrže pod názvom P. O.. Sám žalobca v návrhu uviedol, že toto zariadenie (vybudované v 70. rokoch minulého storočia) prevádzkuje až od roku 2002 pod názvom P. O.. Pokiaľ teda aj v predchádzajúcom období, keď bolo zariadenie motela prevádzkované Jednotou SD a bolo označované „Motel Jednoty SD Michalovce“ ako to tvrdí žalovaný, nie je to dôvod na záver o neopodstatnenosti žalobcovho návrhu. Súd prvej inštancie správne posúdil žalobcom predložené propagačné materiály vydané v roku 1994 a v roku 1995, v ktorých sa spomína jednak rekreačné stredisko Kamenec, ale aj motel Jednoty SD Michalovce nachádzajúci sa v tomto stredisku, na niektorých dobových fotografiách skutočne označovaný ako motel „O.“. Bez ohľadu na uvedené zistenia, z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že už od roku 2002, kedy žalobca nadobudol do vlastníctva budovu motela od obchodnej spoločnosti ZINCATT s. r. o. Michalovce bolo zariadenie označované ako P. O.. Už v Zmluve o predaji časti podniku uzavretej medzi Jednotou SD Michalovca ako predávajúcim a spoločnosťou ZINCATT s. r. o. Michalovce ako kupujúcim bola budova motela označovaná ako P. O.. Žalobca následne vykonával svoju podnikateľskú činnosť v tejto prevádzke, ktorá už niesla označenie P. O., poskytoval komplex rôznych služieb súvisiacich s touto prevádzkou. Označenie P. O. bolo žalobcom používané nielen na úradných dokumentoch (rozhodnutiach príslušných orgánov), v zmluvách, ktoré žalobca uzatváral so svojimi obchodnými partnermi v súvislosti s prevádzkovaním tohto zariadenia, ale aj na všetkých plagátoch, bilbordoch, oznamoch, ako aj reklamných predmetoch, ktoré súviseli s vykonávaním kultúrno-spoločenských akcií, ktoré sa uskutočňovali v zariadení P. O.. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že nositeľmi rozlišovacej spôsobilosti označenia sú slovné prvky „P. O.“, keď úprava písma, ako aj kresba postavičky nemá osobitnú rozlišovaciu spôsobilosť. 27. Aj keď si žalobca nedal zapísať chránené označenie P. O., dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo zistené, že ide o označenie všeobecne známe (aj keď nezapísané), používané v spojitosti so službami poskytovanými žalobcom v tomto zariadení. Išlo o služby reštauračné, ubytovacie, ale aj vyššie uvedené kultúrno-spoločenské akcie (organizovanie festivalov, koncertov). Samotný konateľ žalovaného G.. F. O. potvrdil, že v období rokov 2003 - 2015 spolupracoval so žalobcom a spolu organizovali vyššie uvedené kultúrno-spoločenské podujatia v prevádzke P. O., G.. O. spočiatku podnikal na základe živnostenského oprávnenia, v roku 2007 založil ako jediný spoločník obchodnú spoločnosť žalovaného, ktorej je zároveň aj jediným konateľom (vznikla zápisom do obchodného registra dňa 12.10.2007). Odvolací súd nepochybuje o tvrdení žalovaného, resp. konateľa žalovaného G.. O., že jeho spolupráca so žalobcom viedla k pozdvihnutiu prevádzky motela, upozorňuje však, že táto spolupráca nepochybne prospela aj žalovanému v jeho podnikateľskej činnosti. 28. Súd prvej inštancie nepochybil, keď neprihliadal k námietkam žalovaného v tom smere, že spotrebiteľská verejnosť, resp. skupiny ľudí, ktorá poznala zariadenie motela do roku 2002, kedy sa v moteli poskytovali ubytovacie a reštauračné služby, je vekovo a záujmovo odlišná od tých, ktorí vyhľadávajú tzv. „párty miesta“ na ktorých sa uskutočňujú hudobné podujatia OPEN AIR festivaly. Žalobca poukazoval na spojenie služieb, ktoré poskytuje s označením P. O. on sám (teda od roku 2002 a neskôr), netvrdil, že toto označenie bolo aj predtým spájané s kultúrno-spoločenskými podujatiami. Je nepochybné, že v súvislosti s organizovaním kultúrno-spoločenských podujatí boli využívané aj ubytovacie a reštauračné služby žalobcu, pričom samotný žalobca na organizovaní týchto kultúrno- spoločenských podujatí so žalovaným, resp. s konateľom žalovaného spolupracoval, išlo teda o spoločné kultúrno-spoločenské akcie, pri ktorých navyše boli využívané aj reštauračné a ubytovacie služby žalobcu. Pokiaľ žalobca, ako aj súd prvej inštancie poukázal na históriu motela, ktorý v danej lokalite, teda v rekreačnom stredisku Kamenec bol vybudovaný v 70. rokoch minulého storočia, odvolací súd s tým súhlasí. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo zistené, že vždy išlo o „motel“ a v súvislosti s lokalitou, kde bol postavený, bolo označované aj „P. O.“ bez ohľadu na to, že Jednota SD Michalovce prevádzkovala motel ako „motel Jednota SD Michalovce“. Išlo o posúdenie toho, že označenie „P. O.“ bolo v tomto regióne (Zemplínska Šírava, rekreačné stredisko Kamenec) používané a známe, aj keď do roku 2002 len ako reštauračné a ubytovacie zariadenie, resp. zariadenie, kde sa usporadúvajú len plesy, svadby a diskotéky. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že označenie P. O. sa v relevantnej spotrebiteľskej verejnosti spája so samotným motelom (prevádzkovaný žalobcom) a kultúrno-spoločenskými podujatiami oranizovanými žalobcom v spolupráci so žalovaným, a nie s podujatiami organizovanými žalovaným. 29. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo nepochybne zistené, že žalobca používal označenie P. O. pre služby spojené s prevádzkou motela v rekreačnej oblasti (ubytovacie, stravovacie, organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí) skôr, ako začal toto označenie používať žalovaný vo svojej vlastnej podnikateľskej činnosti, dokonca skôr ako vôbec bola založená obchodná spoločnosť žalovaného a skôr, ako bola do registra ochranných známok v prospech žalovaného zapísaná kombinovaná ochranná známka P. O.. Majiteľ ochrannej známky, resp. osoba oprávnená používať ochrannú známku môže túto používať len v hraniciach poctivej obchodnej súťaže, nesmie to zneužiť na nekalosúťažné konanie. Žalovaný, ktorý najprv dlhé roky spolupracoval ako obchodný partner na kultúrno-spoločenských podujatiach organizovaných žalobcom s označením P. O., resp. P. O.

- Zemplínska Šírava v priestoroch motela, po ukončení spolupráce so žalobcom v súvislosti s organizovaním týchto kultúrno-spoločenských podujatí využil skutočnosť, že označenie P. O. je v relevantnom území a medzi relevantnou spotrebiteľskou verejnosťou spájaná so značkou P. O., pričom žalobca si toto označenie nechránil, prihlásil si toto označenie ako kombinovanú ochrannú známku pre služby, ktoré sa vo viacerých kategóriách medzinárodného triedenia tovarov a služieb prekrývajú so službami poskytovanými žalobcom. Takýto postup skutočne vedie k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s námietkami žalovaného pokiaľ ide o prienik medzi službami a činnosťou motela a službami zapísanými pri ochrannej známke žalovaného, keď poukázal na to, že žalovaný si ochrannú známku zapísal pre široký rozsah služieb súvisiaci s reklamou, marketingom, administratívou, pokiaľ však ide o poskytovanie reštauračných, ubytovacích služieb, zábavu, športovú a kultúrnu činnosť a organizovanie rôznych vystúpení a predstavení nepochybne existuje prienik medzi službami zapísanými v prospech žalovaného a činnosťou žalobcu. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že označenie P. O. bude spotrebiteľmi skôr spájané so zariadením žalobcu ako s podujatiami organizovanými žalovaným v tomto mieste. Správne súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že pod OZ P. O. organizoval podujatie „IBIZA PARTY“ aj na inom mieste a nie v prevádzke žalobcu, išlo o organizáciu podujatia, ktoré má svoje osobitné označenie (IBIZA PARTY), ktoré sa javí ako podstatné z hľadiska jeho identifikácie. 30. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že postup žalovaného pri uplatňovaní práv z ochrannej známky (zablokovanie profilu žalobcu na sociálnej sieti) obmedzuje žalobcu pri jeho podnikateľskej činnosti. 31. Súd prvej inštancie neporušil práva žalovaného ani keď poukazoval na protinávrh žalovaného v prvom vyjadrení k žalobe (prikázanie OZ P. O. do vlastníctva žalobcu za odplatu), ktorý bol neskôr vzatý späť. Podľa názoru odvolacieho súdu pri tejto úvahe ide o prípustné hodnotenie správania sa žalovaného ako strany sporu bez toho, aby priamo touto úvahou súd odôvodnil záver o nekalosúťažnom konaní žalovaného. 32. Na základe uvedených záverov odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol, že použitie vyššie uvedenej ochrannej známky žalovaným je nekalé súťažné konanie za vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. 34. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).