Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-17-2019.pdf
PDF · 67.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/17/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: M. C. U. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. 2, F., právne zastúpený: Mgr. Zuzana Gáliková, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra proti osobe povinnej platiť výživné: M. I. U. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, T., právne zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16Pc/24/2017-148 zo dňa 03. decembra 2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal osobu povinnú z výživného prispievať na výživu navrhovateľa sumou 500.- eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, zaplatiť zročné výživné za obdobie od 22.08.2017 do 03.12.2018 vo výške 7 693,56 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti sa návrh zamietol a osobu povinnú z výživného zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.436,48 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa. Rozsudok odôvodnil ust. § 62 ods. 1 - 5, § 63 ods. 2 a nasl. Zákona o rodine.
1.2. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa požadujúcom od povinnej osoby - otca výživné 700,00 mesačne súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb navrhovateľa ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Zárobkové schopnosti povinnej osoby, t. j. otca nemal preukázané, keďže otec ani po viacerých výzvach súdu svoje zárobkové pomery a odôvodnené výdavky neozrejmil ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Povinná osoba sa prechádza systémom Sociálnej poisťovne a z vyjadrení účastníkov a ich právnych zástupcov vyplýva, že je, resp. bola pracovne činná v zahraničí. Keďže povinná osoba svoje príjmy nepreukázala ani po upozornení súdu, že pri nesplnení si tejto povinnosti bude súd pri určení príjmu vychádzať z fikcie zakotvenej v § 63 zákona o rodine, keďže v konaní mal preukázané, že povinná osoba je konateľom spoločnosti LENNAERST.ORG, s.r.o., a teda je osobou, ktorá má resp. môže mať príjem z inej než závislej činnosti, súd vychádzal z vyššie uvedenej fikcie. Mal za to, že príjem povinnej osoby predstavuje 20 násobok sumy životného minima (20×199,48 eura) , t.j. 3 989,60 eura. Keďže povinná osoba v konaní nepreukázala a dokonca ani netvrdila výšku svojich odôvodnených výdavkov, súd žiadne pri stanovení výživného nezohľadňoval. Súd tiež nemal dostatočne preukázané kedy a z akého dôvodu povinný z výživného ukončil pracovný pomer a či sa ho nevzdal neodôvodnene. Vzhľadom na navrhovateľom a svedkom deklarovanú životnú úroveň povinnej osoby má súd za to, že je v možnostiach a i v schopnostiach povinnej osoby reálne dosahovať vyšší príjem, tak ako tomu bolo v období, keď spolu s navrhovateľom žili v spoločnej domácnosti. Povinnosťou rodiča je zabezpečiť potreby svojho dieťaťa a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že povinný z výživného - otec si voči navrhovateľovi od doby od kedy sa zo spoločnej domácnosti navrhovateľ odsťahoval neplní a o syna sa nezaujíma. Povinný z výživného preukazoval svoj postoj počas celého konania i neochotou zúčastniť sa súdneho konania. Keďže na výžive navrhovateľa je povinná sa podieľať i jeho matka, a to bez ohľadu na dohodu rodičov po rozvode o vyživovaní spoločných detí, súd pri stanovení výšky zohľadňoval i jej príjem a výdavky, pričom jej príjem predstavuje 3 676,68 eura a za jej odôvodnené výdavky považoval sumu 2000,00 eur, ktorú sama uviedla pri svojej výpovedi a dospel k záveru, že je schopná platiť navrhovateľovi výživné v rovnakej miere ako otec. Zohľadnil i to, že navrhovateľ si brigádnicky zarába s pravidelným príjmom 200,00 eur a je v tejto časti schopný si sám pokryť svoje odôvodnené výdavky.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba povinná výživným, namietajúc neprimeranosť určeného výživného a domáhajúca sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. marca 2019 odvolateľ oznámil, že svoje odvolanie berie späť a žiadal odvolacie konanie zastaviť.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
6. Podľa § 1 CSP Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
7. Podľa § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 369 ods. 1,3 CSP: (1) dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní otca proti rozsudku súdu prvej inštancie rešpektoval dispozičné právo otca nakladať s odvolaním. Z jeho podania je zrejmé, že v odvolacom konaní už ďalej pokračovať nemieni, a teda na odvolaní netrvá. Preto odvolací súd odvolacie konanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zastavil.
10. V zmysle § 369 ods. 2 CSP právoplatnosť napadnutého rozsudku nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo; lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozsudku, plynú v takom prípade až od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).