Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/103/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec proti povinnému: W. V., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R. V., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 82,98 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad Lučenec, Jiráskova 12, pod sp. zn. EX 9284/08, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 4Er/2146/2007-21 zo dňa 04. júla 2016, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Uznesenie Rimavská Sobota č. k. 4Er/2146/2007-21 zo dňa 04. júla 2016 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 4Er/2146/2007-21 zo dňa 04. júla 2016 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Druhou výrokovou vetou rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie tým, že oprávnený návrhom doručeným dňa 19. novembra 2007 požiadal o vymoženie sumy 82,98 Eur s príslušenstvom na základe Zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. februára 1998, č. k. 1Zm/905/97. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie. Ďalej uviedol, že oprávnený, plniac si povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním datovaným dňa 13. januára 2016. Uviedol, že oprávnený preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo Zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. s prideleným identifikačným číslom IČO: 31 631 053. Oprávnený tvrdil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného so spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah - uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde prejednávaná ako obchodnoprávna. V čase základného súdneho konania ani neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú vyššie opísané skutočnosti, oprávnený označil súdny spis zo sporového konania vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici. Iné dôkazy oprávnený nevedel predložiť vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s. medzitým zanikla a oprávnený až do 22. decembra 2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Od oprávneného nemožno vyžadovať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekúcie, pretože k zastaveniu exekúcie by došlo aplikovaním neprípustnej retroaktivity. Ďalej exekučný súd uviedol, že exekučným titulom je v posudzovanom prípade Zmenkový platobný rozkaz súdu, preto možno konštatovať, že v sporovom konaní si právny predchodca oprávneného uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zákon takýto postup exekučného súdu predpisuje bez ohľadu na charakter exekučného titulu a bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. Z tohto pohľadu je teda bez právneho významu, že k založeniu právneho vzťahu povinného a právneho predchodcu oprávneného došlo zjavne pred implementovaním spotrebiteľského práva do domáceho právneho poriadku. Právna úprava tzv. typových zmlúv podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2000. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k implementácii smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zavedením právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 1. apríla 2004. Nemožno však prehliadať, že svojím vznikom a povahou išlo o vzťah obdobný vzťahom na základe spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený tvrdí, že právny vzťah vzniknutý medzi jeho právnym predchodcom TRANSINVEST, a. s. a povinným bol obchodno-právneho charakteru, čo vyvodzoval z toho, že príslušný krajský súd vec prejednal ako obchodnú. Exekučný súd uviedol, že s týmto jeho hodnotením sa nemožno stotožniť. V sporovom konaní bol nárok právneho predchodcu oprávneného uplatnený na základe zmenky vystavenej povinným. Príslušnosť krajského súdu na konanie v prvom stupni v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vyplývala z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2001, pričom z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva, že príslušnosť je daná „bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písmena a) alebo b)“. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/905/97 exekučný súd zistil, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s. svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným. Z návrhu na začatie konania nie je zistiteľné, aká bola hospodárska kauza vystavenej zmenky, t. j. aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. a povinným. Z označenia povinného v návrhu na začatie konania nemožno vyvodiť, že by išlo v jeho osobe o podnikateľa - identifikovaný bol výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou zhodujúcou sa s miestom jeho trvalého pobytu. V konaní nebolo preukázané, že povinný do záväzkového vzťahu nevstupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. ako fyzická osoba, ktorá nakupovala výrobky alebo používala služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb. Exekučný súd uviedol, že súdu je skutočnosťou známou z jeho úradnej činnosti, že spoločnosť TRANSINVEST a. s. v obdobných exekučných veciach vystupovala pravidelne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. O inom postavení účastníkov v konaní nebol predložený žiaden dôkaz. Ďalej uviedol, že na právny vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného možno v súčasnosti nahliadať ako na „de facto“ spotrebiteľský vzťah. V zmysle vyššie uvedeného mal exekučný súd za to, že ustanovenie § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy stricto sensu, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). V dôsledku neunesenia dôkazného bremena o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa (dodávateľa) k povinnému exekučný súd si nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, exekučný súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

2. Proti predmetnému uzneseniu v rozsahu prvej výrokovej vety, ktorým exekučný súd exekúciu zastavil podal oprávnený odvolanie. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Oprávnený uviedol, že ním predložené doplnenie návrhu mal súd vyhodnotiť ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, pretože neexistoval dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv. Uviedol, že pred 01. januárom 2004, t.j. v čase podpisu zmluvy medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., vydaním zmenky, základným konaním vedeným pred rokom 2004, neexistovala v Slovenskej republike úprava spotrebiteľských zmlúv a aj ustanovenie § 52 a nasl. bolo do Občianskeho zákonníka doplnené len s účinnosťou od 01. apríla 2004 (zákonom č. 150/2004 Z.z.) a exekučným súdom uvedené ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka bolo prechodným ustanovením k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a teda toto prechodné ustanovenie platilo na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté v čase od začiatku ich právnej úpravy, t.j. od 01. apríla 2004 po účinnosť zákona č. 568/2007 Z.z., teda neplatilo podľa oprávneného na zmluvy, ktoré boli uzavreté do 31. marca 2004. Zároveň súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenej ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, keďže právna úprava od oprávneného do 22. decembra 2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní uplatniť výklad ním citovaných ustanovení v súlade so zásadou právnej istoty a zákazu retroaktivity, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podľa oprávneného nemohol zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Oprávnený zároveň namietal, že exekučný súd mu svojim rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom a v minulosti zákonne získané právo na nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené sa oprávnený domáhal zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia a žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery exekučného súdu, prípadne doplnil dokazovanie o navrhnutý dôkaz - spis základného súdneho konania. Zároveň žiadal, aby odvolací súd posúdil súlad prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou SR, pričom ak dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR navrhol postúpiť návrh Ústavnému súd na zaujatie stanoviska a toto konanie prerušiť.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Zákonom č. 438/2015 Z.z. z 15. decembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol novelizovaný aj Exekučný poriadok, keď do ust. § 39 bol doplnený odsek 4, podľa ktorého je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ak navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň je povinný pripojiť k návrhu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V zmysle prechodných ustanovení k tejto úprave sa uvedená povinnosť vzťahuje aj na skôr začaté exekučné konania, v ktorých bol exekučným titulom priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom oprávnený musí návrh doplniť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Dňom vyhlásenia zákona č. 438/2015 Z.z. boli vyššie uvedené exekučné konania začaté pred jeho účinnosťou ex lege odložené (§ 243f ods. 3 EP). V prípade, že oprávnený si splní svoju povinnosť a doplní návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, súd musí preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a pokiaľ také dôvody nájde, exekúciu podľa tohto ustanovenia zastaví. Exekučný súd je povinný zastaviť takto odloženú exekúciu aj vtedy, keď oprávnený návrh nedoplní. V zásade platí, že dôvody na zastavenie exekúcie sú dané, ak sa v konaní nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP). V prípade, že dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z doplnenia návrhu a pripojených dôkazov nevyplývajú, súd rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. V posudzovanom prípade je exekúcia vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 12. februára 1998 č.k. 1Zm 905/97, t.j. rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky. Povinným je fyzická osoba. Oprávnený si v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúcej sa jeho vlastného vzťahu s povinným, avšak ako vyplýva z obsahu exekučného spisu nepredložil exekučnému súdu príslušnú zmluvu, z ktorej vznikla pohľadávka oprávneného zabezpečená zmenkou, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučným titulom. Odvolací súd uvádza, že exekučný súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Exekučný súd by mal preto v prvom rade skúmať charakter uzavretej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V posudzovanom prípade exekučný, ako oj odvolací súd nemohol preskúmať zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, nakoľko ju oprávnený nepredložil. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že zmluvou nedisponuje, nakoľko má k dispozícií len zmenku, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky po vydaní rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému.

12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.1998 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

13. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom exekučného súdu ohľadne spotrebiteľského vzťahu, vyplývajúceho zo vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Z citovaného ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že už v čase právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinný zákon výslovne používal pojem spotrebiteľa, ktorým bola fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a taktiež definoval predávajúceho, ako podnikateľa, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. Zároveň tento predpis upravil povinnosti pre predávajúceho a poskytovateľa služieb spotrebiteľovi, napr. zákaz klamania spotrebiteľa, zákaz diskriminácie spotrebiteľa, ktoré ho viazali pri akomkoľvek type zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď nebola pomenovaná, a preto nemožno súhlasiť s námietkou oprávneného, ktorou namietal, že v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je Zmenkový platobný rozkaz. Odvolací súd zo spisu zmenkového súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm 905/97 zistil, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného, na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje. Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm 905/97 nevyplýva, že by oprávnený preukázal že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod 1 až 3 Exekučného poriadku.

15. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“

16. Odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, pretože nedospel k záveru o splnení podmienok na konanie o súlade právnych predpisov, a teda na prejednávanú vec aplikoval § 243f Exekučného poriadku.

17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).