Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-416-2018.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/416/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: U. N., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom R. V. XXX/XX, XXX XX W., K.: XX XXX XXX, zast.: Mgr. Andrea Legényová, advokátka, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o vymoženie istiny 1 162,67 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/425/2014-36 zo dňa 14. júna 2018 spolu s Opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/425/2014-67 zo dňa 6. novembra 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/425/2014-36 zo dňa 14. júna 2018 spolu s Opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/425/2014-67 zo dňa 6. novembra 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 5Er/425/2014-36 zo dňa 14. júna 2018 prvou výrokovou vetou rozhodol, že exekučné konanie zastavuje. V druhej výrokovej vete uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Rozhodnutie odôvodil tým, že dňa 30. mája 2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00829/13 zo dňa 3. júla 2013, ktorým bol oprávnenému voči povinnej priznaný nárok zo zmenky. Povinná podala dňa 28. júla 2017 exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie. Ako dôvod uviedla, že v čase poskytnutia pôžičky oprávneným bola živnostníčkou, avšak úver si zobrala ako fyzická osoba, pôžičku si zobrala na živobytie z toho dôvodu, že jej manžel mal ťažký úraz a jej ako živnostníčke nebolo vyplatené za poskytnuté služby. Exekučný súd uviedol, že z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 1. júla 2011 (ďalej len „Zmluva“) je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd po preštudovaní exekučného spisu, exekučného titulu a Zmluvy zistil, že povinná je v Zmluve označená okrem identifikačného čísla aj menom a priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo ju jednoznačne identifikuje ako fyzickú osobu, ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako subjekt v rámci podnikateľskej, či inej zárobkovej činnosti. Jediný doklad, ktorý mohla povinná predložiť k žiadosti o úver, bol živnostenský list, pričom žalovaný sa ďalej nezaujímal o využitie poskytnutých peňažných prostriedkov. Exekučný súd ďalej bez ohľadu na skutočnosť, či právny vzťah, ktorému predchádzalo vydanie exekučného titulu, má občianskoprávny charakter, je povinný ex offo počas celého konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, prípadne ďalšie okolnosti vyžadované ustanovením § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a v prípade, že je v rozpore s citovaným ustanovením, exekučné konanie zastaví. Pri opätovnom preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu exekučný súd dospel k názoru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, čiastočne zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, a to v časti týkajúcej sa uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy do zaplatenia. Podľa čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového majiteľ môže postihom žiadať 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané, 2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti, 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Z tohto citovaného Zákona zmenkového a šekového je zrejmé, že majiteľ zmenky má nárok na tzv. postihovú sumu, ktorá prestavuje zmenkovú sumu aj s úrokmi, ktoré na zmenke boli dohodnuté, avšak tieto má právo žiadať len do splatnosti zmenky. Od splatnosti zmenky až do skutočného zaplatenia má majiteľ zmenky nárok len na zákonnú 6 % ročnú sadzbu úrokov zo zmenkovej sumy. Uvedené ustanovenie však oprávnený nerešpektoval a uplatnil si v rozhodcovskom konaní počnúc dňom splatnosti zmenky 0,25 % denný zmenkový úrok napriek tomu, že zákon určuje zákonnú 6 % ročnú sadzbu úrokov zo zmenkovej sumy. Z uvedených dôvodov exekučný súd exekučné konanie zastavil.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Posúdenie postavenia povinnej zo strany exekučného súdu ako spotrebiteľa výslovne odmietol. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že dňa 1. júla 2011 uzavrel s povinnou Zmluvu, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel podnikania. Povinná pritom v Zmluve uviedla a aj osobitne podpísala, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na tento účel. Zo Zmluvy vyplýva, že povinná je živnostníkom zapísaným v živnostenskom registri. Vzťah medzi oprávneným a povinnou je potrebné posudzovať ako vzťah obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o vzťah medzi dvomi podnikateľmi. Podľa oprávneného je dôležité to, na aký účel bol úver poskytnutý a nie to, na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky skutočne použila. Povinná navyše nemá zo zákona žiadnu informačnú povinnosť voči oprávnenému ohľadom účelu použitia peňažných prostriedkov. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je plne postačujúci prejav vôle uvedený v Zmluve. Oprávnený ďalej uviedol, že je potrebné akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Exekučný súd preto nepostupoval správne, keď exekúciu proti povinnej zastavil z uvedených dôvodov. Oprávnený preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie exekučného súdu vo výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila podaní zo dňa 2. októbra 2018 a uviedla, že odvolanie oprávneného považuje za čisto účelové. Povinná už v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že Okresný súd Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/175/2015 ako predbežnú otázku posudzoval platnosť exekučného titulu a posúdil ho ako neplatný, pričom jeho názor mal byť potvrdený aj Krajským súdom v Banskej Bystrici ako odvolacím súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co/63/2016. Rozhodcovská zmluva uzatvorená k Zmluve je podľa povinnej absolútne neplatná a nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok. V uvedenom konaní už bola vyriešená predbežná otázka o spotrebiteľskom charaktere vzťahu medzi oprávneným a povinnou. Keďže povinná považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu za vecne správne, žiadala odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie exekučného súdu potvrdil a zaviazal oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania povinnej.
4. Exekučný súd následne dňa 6. novembra 2018 vydal Opravné uznesenie č. k. 5Er/425/20104-67, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. novembra 2018, a ktorým opravil v záhlaví uznesenia č. k. 5Er/425/2014-36 zo dňa 14. júna 2018 priezvisko povinnej na znenie „Viola Lendvaiová“.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie prebieha na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00829/13 zo dňa 3. júla 2013, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 162,67 Eur spolu s príslušenstvom. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnej na základe zmenky na zmenkovú sumu 1 162,67 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 23. novembra 2012, kde povinná vystupuje ako jej vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku si rozhodcovský súd odvolil právomoc vo veci rozhodnúť a vydať exekučný titul na základe rozhodcovskej zmluvy z nešpecifikovaného dňa, podľa ktorej sa účastníci konania dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov a oje platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník konania môže v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku požiadať rozhodcovský súd o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, a to iným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.
7. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise, pričom v tomto spise sa nenachádza rozhodcovská zmluva, ktorá podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku mala založiť právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť v danej veci. V spise sa však nachádza Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 1. júla 2011 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré neobsahujú žiadnu rozhodcovskú doložku.
8. Keďže v danom prípade exekučný súd v čase rozhodovania nedisponoval rozhodcovskou zmluvou, na ktorú odkazuje rozhodcovský rozsudok a ani rozhodcovskou doložkou, ktorá by bola súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 1. júla 2011 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nebolo možné jednoznačne zistiť, či v preskúmavanom prípade bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva (doložka) oprávňujúca rozhodcovský súd konať a rozhodnúť vo veci. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený spôsobilý exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 3/2012). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť tak podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy“. Pre posúdenie, či exekučné konanie môže prebiehať na základe predloženého rozhodcovského rozsudku, je preto potrebné zistiť, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve.
10. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.
11. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil, v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie, pričom si na účel doplnenia dokazovania vyžiada od oprávneného rozhodcovskú zmluvu, a zistí, či na základe nej bola daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 na vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).