Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3C/111/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Anna Bejdová, v spore žalobcu: Z. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: K., s.r.o., so sídlom K. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému zo strany žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

III. Žalobca je p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eura a to na účet prevádzkovateľa systému a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 10.06.2015 domáhal voči žalovanému určenia, že úver zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi sporovými stranami, je bezúročný a bez poplatkov. Určenia, že zmluvná podmienka, v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 13.11.2008 č. zmluvy XXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 13. o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 13.11.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX vo výške 3 319,39 eura /100 000,- Sk/ a túto sumu mal vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 763,46 eura /23 400,- Sk/. Trvanie zmluvy bolo dohodnuté na 2 mesiace. Spolu teda mal vrátiť žalovanému 4096,53 eura /123 400,-Sk/. Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ veta za bodkočiarkou zákona. č. 258/2001 Z.z. znie: „ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver. So žalovaným uzavrel dňa 30.09.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX vo výške 10 000,- Sk, pričom trvanie zmluvy bolo dohodnuté na 2 mesiace. Podanou žalobou sa domáha určenia, že administratívny poplatok v zmluve č. XXXXXXX, zo dňa 13.11.2008, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poplatok vo výške 763,46 eura /23 400,- Sk/ je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. K zmluvnej podmienke, ktorá podľa jeho názoru neposkytuje dlžníkovi skutočné plnenie zo strany veriteľa sa SD EÚ vyjadril rozsudkom, sp. zn. C-143/13, z 26.02.2015 takto: 70/.Totiž, stále s výhradou overenia týmto súdom, niektoré okolnosti v spise zrejme

naznačujú, že predmet sporu vo veci samej sa netýka primeranosti medzi výškou tohto poplatku a akýmkoľvek plnením poskytnutým veriteľom, keďže sa tvrdí, že neposkytuje nijaké skutočné plnenie, ktoré by mohlo predstavovať protihodnotu tohto poplatku, takže otázka primeranosti tohto poplatku nemôže vzniknúť. 71/. Naopak, okolnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nasvedčujú tomu, že spor vo veci samej sa zameriava na otázku dôvodov, ktoré dotknuté podmienky odôvodňujú a osobitne na otázku, či tieto podmienky musia byť, čo sa týka skutočnosti, že spotrebiteľovi ukladajú povinnosť zaplatenia vysokého poplatku, ktorý má zabezpečiť splatenie úveru, zatiaľ čo sa tvrdí, že toto riziko je už zabezpečené hypotékou a že banka výmenou za tento poplatok neposkytuje spotrebiteľovi skutočnú službu výhradne v jeho záujme, považované za nekalé v zmysle článku 3 smernice 93/13. 72/. Nakoniec treba uviesť, že ak by vnútroštátny súd musel dospieť vzhľadom na skutočnosti poskytnuté Súdnym dvorom v odpovedi na položenú otázku k záveru, že dotknuté podmienky sú súčasťou hlavného predmetu zmluvy alebo že sú v skutočnosti spochybnené z pohľadu primeranosti ceny alebo odmeny, nič to nemení na skutočnosti, že tieto podmienky musia byť v každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, ak by sa malo konštatovať, čo musí tiež preskúmať vnútroštátny súd, že nie sú formulované jasne a zrozumiteľne. 77/. Po druhé, čo sa týka podmienok, ktoré upravujú „poplatok za riziko“, vzniká otázka, či dotknutá úverová zmluva uvádza transparentným spôsobom dôvody odôvodňujúce odmenu zodpovedajúcu tomuto poplatku, keďže sa spochybňuje povinnosť veriteľa poskytnúť skutočnú protihodnotu za získanie uvedeného poplatku, okrem prevzatia rizika nesplatenia úveru, ktoré je už údajne zabezpečené hypotékou. Nedostatok transparentnosti uvedenia dôvodov odôvodňujúcich tieto podmienky v zmluvách dotknutých vo veci samej je okrem toho zrejme potvrdená skutočnosťou, pripomenutou v bode 29 tohto rozsudku, že v predmetnej veci veriteľ navrhol dlžníkom nahradiť označenie uvedených podmienok označením „poplatok za správu úveru“ bez toho, aby zmenil ich obsah. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si K. nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za "niečo ako technickú podporu" závisel na výške poskytnutého úveru. Pohotovosť vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. Čo sa týka predmetného poplatku poukázal na rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/42/2012, z 13.9.2013, ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS Prešov sp. zn. 5Co 219/2013-91 zo dňa 21.08.2014. Uviedol, že žalobca sa stotožňuje s výkladom § 53a OZ tak ako ho vyjadril Krajský súd Banská Bystrica svojim rozsudkom sp. zn. 14Co/321/2012, z 10.9.2013: „Ustanovením §53a OZ sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia.“ Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 153 ods. 3 OSP, Rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem daný zákonom sa nepreukazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne podľa § 4 ods. 2/ cit. zákona v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná zmluva ani jednu z týchto náležitosti neobsahovala. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 citovaného

zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade ide o úver spotrebiteľský, nakoľko žalovaný sám zaškrtol účel úveru na podnikanie, keď využil existenciu môjho živnostenského oprávnenia, napriek tomu, že som ním preukazoval iba svoj zdroj obživy a nie účel použitia úveru. Žalovaný sústavne porušuje spotrebiteľské práva tým, že odopiera svojim zákazníkom domáhať sa vyrovnania vzniknutej nerovnosti v právach a povinnostiach voči profesionálnej nebankovej spoločnosti tým, že v zmluvách o úvere dopredu vyznačuje účel úveru iný, ako na osobnú spotrebu. V tejto súvislosti dávam súdu do pozornosti rozhodnutie Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp. zn. SK/0755/99/2012 a SK/0756/99/2012 z 27.05.2013, ktorý udelil spoločnosti K. pokutu vo výške 30 000,- eur, pretože „v prípade predmetnej zmluvy nedošlo k takémuto vyhodnoteniu a úver poskytnutý spotrebiteľke bol bez ďalšieho subsumovaný pod úpravu Obchodného zákonníka, čím bolo zhoršené postavenie spotrebiteľov vo vzťahu k zvýšenej právnej ochrane zabezpečenej právnym režimom zákona o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým vo vzťahu k informáciám, s ktorými je povinný veriteľ oboznámiť spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy, vo vzťahu k náležitostiam, k výške zákonom regulovanej odplaty a v neposlednom rade k neuvedeniu základného porovnávacieho údaju ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN).Uvedeným konaním došlo k naplneniu znakov nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čím došlo k porušeniu § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.“ Na realizáciu nekalej obchodnej praktiky zo strany účastníka konania reagovala aj rozhodovacia prax súdov, ktorá vyhodnotila takéto inštruovanie účastníka konania ako protiprávne. V uznesení Krajského súdu Prešov z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011 sa uvádza, že „Konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľov.“ Európska Komisia v liste adresovanom Slovenskej republike, Výzva - Porušenie č. 2012/4165 uvádza: „Napríklad v zmluvách, ktoré používala spoločnosť POHOTOVOSŤ, bola uvedená vopred formulovaná zmluvná podmienka, že účelom zmluvy je „výkon podnikania“, „výkon povolania“ alebo „výkon zamestnania“ hoci sa úver poskytoval spotrebiteľovi. Nie je vždy jasné, prečo sa v zmluve uvádza údajný účel v podobe výkonu podnikania, povolania či zamestnania a prečo ho spotrebitelia akceptujú a potvrdzujú ho svojím podpisom. Pokiaľ sa sťažovatelia k tejto skutočnosti vyjadrili, uvádzali, že takéto účely boli v zmluve uvádzané z iniciatívy poskytovateľa úveru. Sťažovatelia niekedy spresnili informácie a uviedli, že zástupca poskytovateľa úveru uviedol, že spotrebiteľ peniaze nedostane, pokiaľ nebude súhlasiť s uvedením iného ako spotrebiteľského účelu v zmluve. V niektorých prípadoch bol tento účel dokonca dopísaný poskytovateľom úveru po podpísaní zmluvy.“ Z pohľadu žalobcu ide o absolútne neprijateľné správanie spoločnosti K., ktorá napriek sankciám za úmyselné znevýhodnenie svojich zákazníkov. Z týchto dôvodov trval na uvedenej žalobe.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.08.2015 uviedol, že sa nestotožňuje s názormi žalobcu uvedenými v žalobe, pričom v danom prípade je nesporné, že v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere sú žalobcom citované ustanovenia týkajúce sa zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľné. Spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dňa 13.11.2008 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 8402878, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 3 319,39 eura. Podľa ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzavretia zmluvy): „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.“ V zmysle zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzatvorenia zmluvy) podľa ust. § 1 ods. 2 Zákon sa nevzťahuje na zmluvy podľa písm. f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. V predmetnej zmluve sa splatenie úveru dohodlo 2 splátkami v sume 2 048,06 eura. Okrem iného bola zmluva uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, keďže dlžník vystupoval na pozícii fyzickej osoby - podnikateľa pod IČOm XX XXX. XXX a úver si vzal za účelom podnikania. Nakoľko ide o vzťah medzi dvoma spotrebiteľskými subjektmi, nie je možné aplikovať iný zákon ako Obchodný zákonník. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať

ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené bolo by to v rozpore so zákonom. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanovenia, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: a) zo zmluvy o predajni podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej časti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žaloba ohrádza, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Je to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. Vylúčil, aby poplatky, ktoré mal žalobca uhrádzať boli skryté. Svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami, kde je ustanovené aké poplatky si môže nárokovať poskytovateľ úveru, za jeho poskytnutie. Skutočnosť, že zmluvu o úvere podpísal bez ich oboznámenia sa, nie je vinou veriteľa, obchodným zástupcom spoločnosti bol nimi oboznámený. V prípade ak by oboznámený nebol, nemalo dôjsť k podpísaniu zmluvy, nie to ešte k jej následným úhradám. Žalobca si berie na svoje riziko, keď nečíta ustanovenia prináležiace v zmluve, a bez toho dôležité dokumenty podpisuje. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti G. Wa AG publikovaný o.i. v I., J., N., J., I., M., E., M. akol. Q. zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu; per analogiam zamestnancom), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. akol.: Občiansky zákonník. Veľký akademický komentár. 1. svazek. § 1 - 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotrebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Dodal, že žalovaný žalobcu riadne oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom žalobca pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, t.j. sú vytlačené na zadnej strane každého rovnopisu zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a aj preto je žalovaný toho názoru, že predmetná Zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj RPMN. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobcu zamietnuť. 4. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.11.2016 pod č. k. 3C/111/2015-47 tak, že I. Určuje, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. uzavretej medzi účastníkmi konania, je bezúročný a bez poplatkov. II. Určuje, že zmluvná podmienka, v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 13.11.2008 č. zmluvy XXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 13. o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. III. Žalovaný je povinný zaplatiť na súdnom poplatku sumu 99,50 eura na účet Okresného súdu Svidník, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.03.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V zmysle intencií uznesenia Krajského súdu Prešov súd doplnil dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Na pojednávaní dňa 25.04.2019 súd pokračoval v konaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil a zároveň uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení vo veci.

7. Súd zistil, že dňa 13.11.2008 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX medzi žalobcom Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, F.: XX XXX XXX a žalovaným obchodnou spoločnosťou K. XXX XX G., F.: XX XXX XXX. Na základe uvedenej zmluvy sa zaviazal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver v sume X XXX,XX eura /100 000,- Sk/, za poplatok 776,74 eura /23 400,- Sk/, s tým, že celkovo zaplatí žalobca žalovanému sumu 4 096,12 eura, /123 400,- Sk/. Zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená na 2 mesiace, v dvoch mesačných splátkach, pričom výška jednej mesačnej splátky bola vo výške 2 048,06 eura, /61 700,- Sk/ na účet žalovaného špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zároveň v zmluve je uvedené, že žalobca ako dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

8. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobca Z. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. XXX bol registrovaný v sociálnej poisťovni so začiatkom registrácie od 01.01.2004 ako dobrovoľne poistená osoba na NP, pričom odvádzateľom ako samostatne zárobkovo činná osoba bol od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX s prideleným IČZ XXXXXXXXXX. Ako samostatne zárobkovo činná osoba odvádzal platby za obdobie od januára XXXX až september XXXX, október až december XXXX, január XXXX.

9. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu N. č. živnostenského registra: XXX-XXXX je zrejmé, že žalobca podnikal pod obchodným menom: Z. G. s miestom podnikania G. XXX, XXX XX, F.: XX XXX XXX s tým, že deň vzniku oprávnenia na uvedené predmety podnikania uvedené v živnostenskom registri je XX.XX.XXXX a deň zániku oprávnenia je XX.XX.XXXX.

10. Zástupca žalobcu uviedol, že trvá na uvedenej žalobe s tým, že úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi, tak sa jedna o spotrebiteľský úver. Dodal, že v tomto konaní sa domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v bode 13. úverovej zmluvy o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti uviedol, že v zmluve zo dňa 13.11.2008 absentujú viaceré podstatné náležitosti a to konečná splatnosť úveru, ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov, priemerné hodnota RPMN, a výška, počet, termíny splátok istiny a úrokov. Z tohto dôvodu je potrebné považovať predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa administratívneho poplatku, tak ako je doslovne uvedená v žalobe, uviedol, že tento administratívny poplatok, ako súčasť formulárovej zmluvy nebol individuálne dojednaný, a svojou výškou a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia zo strany žalovaného, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnej strany v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov trval na všetkých doteraz predložených stanoviskách a prejavoch. Pričom ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

11. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach poukázal nato, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania. Preto nie je možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Poukázal nato, že zmluva sa posudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, čo je aj vyznačené v zmluve. Dodal, že podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania. (Rozhodnutie ESD zo dňa 14.03.1991 vo veci 361/89 (Di Pinto)). Žalovaný nie je povinný preukázať na čo v skutočnosti navrhovateľ použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté. Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Dôležitá je Zmluva o úvere, a teda účel uvedený v zmluve o úvere a nie žiadosti. Zákon nehovorí o účele v žiadosti o úver. Poukázal na ustanovenie § 501 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. Dodal, že žalovaný s odbornou

starostlivosťou s prihliadnutím na dobu, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru uzatvoril zmluvu o úvere a oboznámil žalobcu s jednotlivými ustanoveniami. V čase uzavretia medzi žalobcom a žalovaným neexitovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Veriteľ, teda žalovaný môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie rovnako má právo na zabezpečenie svojej pohľadávky, či už zmluvnou pokutou alebo zmenkou. Okrem vyššie uvedených tvrdení dodal, že zmluvu nie je možné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 písm. f) je predmetná zmluva vyňatá spod pozitívneho vymedzenia spotrebiteľského úveru, pretože zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, pričom splatenie uvedeného úveru bolo dohodnuté na dve splátky. Žalobca z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (platného v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 15. Podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (platného v čase uzatvorenia zmluvy), na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. 16. Podľa § 497 Obchodného. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba nie je nedôvodná. Žalobca sa voči žalovanému domáha určenia, že úver zo zmluvy o úvere č. 8402878 uzavretej medzi účastníkmi konania, je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že zmluvná podmienka, v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 13.11.2008 č. zmluvy 8402878 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 13. o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Bolo preukázané, že dňa 13.11.2008 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX. podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalobcom Z., a žalovaným obchodnou spoločnosťou K.. Na základe uvedenej zmluvy sa zaviazal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver v sume 3 319,35 eura /100 000,- Sk/, za poplatok 776,74 eura /23 400,- Sk/, s tým, že celkovo zaplatí žalobca žalovanému sumu 4 096,12 eura, /123 400,- Sk/. Zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená na 2 mesiace, v dvoch mesačných splátkach, pričom výška jednej mesačnej splátky bola vo výške 2 048,06 eura, /61 700,- Sk/ na účet žalovaného špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zároveň v zmluve je uvedené, že žalobca ako dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobca Z. bol registrovaný v sociálnej poisťovni so začiatkom registrácie od 01.01.2004 ako dobrovoľne poistená osoba na NP, pričom odvádzateľom M. F.. Ako samostatne zárobkovo činná osoba odvádzal platby za obdobie od januára 2009 až september 2010, október až december 2011, január 2012. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Stropkov č. živnostenského registra: XXX-XXXX bolo preukázané, že žalobca podnikal v období od 03.04.2003 do 18.01.2012, pod obchodným menom: Z. s tým, že je preukázané, že Zmluva o úvere č.. bola uzatvorená dňa 13.11.2008, teda v čase keď žalobca vykonával podnikateľskú činnosť a úver zo strany žalovaného žalobcovi bol poskytnutý na podnikanie, tak ako je to uvedené aj v predmetnej zmluve. V uvedenom prípade bolo uvedenými dôkazmi preukázané, že v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere sú žalobcom citované ustanovenia týkajúce sa zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľné na danú Zmluvu o úvere. Keďže uvedenú Zmluvu o úvere zo dňa 13.11.2008 nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a preto sa na ňu nevzťahujú výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čo v danom prípade nebolo splnené, nakoľko uvedený úver bol poskytnutý žalobcovi na účely podnikania, čo bolo

preukázané nielen úverovou zmluvou, kde sám žalobca uviedol všetky svoje údaje ako podnikateľ, ale aj bolo preukázané lustráciou v registri sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy vykonával podnikateľskú činnosť od 03.04.2003 do 18.01.2013. Taktiež súd poukazuje nato, že podľa ust. § 1 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje na zmluvy na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. V uvedenej zmluve sa splatenie úveru dohodlo dvoma mesačnými splátkami, teda žalobca mal úver splatiť v lehote do dvoch mesiacov. Keďže Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, kde žalobca ako dlžník vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ, úver mu bol poskytnutý za účelom podnikania, preto uvedený zmluvný vzťah sa posudzuje podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Taktiež žalobca pri podpise Zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú súčasťou zmluvy o úvere a sú na zadnej strane uvedenej Zmluvy o úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa týka tvrdení žalobcu, že sa jedna o spotrebiteľskú zmluvu medzi sporovými stranami, tak s týmto tvrdením žalobcu sa súd nestotožnil vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto súd mu priznal nárok na trovy konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

21. O súdnom poplatku z návrhu súd rozhodol podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sadzobníka súdnych poplatkov položky 1 písm. a), pretože v danom prípade je predmet sporu zmluva o úvere podľa Obchodného. zákonníka, žalobca v konaní nebol úspešný a súd jeho žalobu zamietol. Preto súd zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť poplatok z návrhu sume 99,50 eur na účet prevádzkovateľa systému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súdu Svidník. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona