Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/88/2018

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobcu Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 zastúpeným Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 890 proti žalovanej D. L., F.. X.X.XXXX, T. J. XXXX, XXX XX P., Č.Á. S. v konaní o zaplatenie 2.309,32 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd konanie o zaplatenie 2.309,32 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil súdu dňa XX.XX.XXXX žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 2.309,32 eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 1.675,17 eur, zmluvného úroku vo výške 18,19% ročne zo sumy 2.309,32 eur od 1.8.2018, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2.309,32 eur od 1.8.2018 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 39,65 eur a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné podmienky žalobcu a Sadzobník poplatkov. Žalovaná svojim podpisom na zmluve o úvere potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 2.360,- eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť istinu žalobcovi a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru, právny predchodca žalobcu v zmysle § 565 ods. 9 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa XX.XX.XXXX úver za predčasne splatný. Žalovaná po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru časť dlžnej sumy neuhradila, a to ani len z časti.

3. Na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe žalobca predložil listiny: Obchodné podmienky pre úver - lepšia splátka účinné od 16.02.2012, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 23.06.2012, Sadzobník poplatkov platný od 1.10.2013, Aktuálny stav pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX ku dňu 25.11.2018, Zmluva o postúpení pohľadávky č. I/2018 zo dňa 08.08.2018, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 29.06.2015, Podací hárok č. L.XXXXXXXXX zo dňa podania 30.06.2015, Aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2018, Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.07.2015, Fotokópia doručenky.

4. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie

- výzva na vyjadrenie k žalobe na adresu uvedenú žalobcom v žalobe, ktorú uviedol ako adresu pobytu Obec T. č. XX, pričom zásielka sa vrátila súdu nedoručená z dôvodu, že adresát nie je známy.

5. V zmysle ust. § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

6. Podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

7. Podľa ust. § 108 ak to súd považuje za potrebné, môže určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom útvaru policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície.

8. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo, že žalovaná bola prihlásená na trvalý pobyt v Obci T. súp. č. XX v čase od 16.04.2014 do 19.06.2015 a že žalovaná má štátnu príslušnosť Č. S.. Súd doručoval žalobu s prílohami a ostatnými listinami žalovanej aj prostredníctvom útvaru Policajného zboru (Obvodné oddelenie PZ v U.), pričom pri doručovaní zásielky bolo zistené od obyvateľky domu súp. č. XX, že žalovaná sa na uvedenej adrese nezdržiava vyše 2 rokov a mala by sa nachádzať niekde v ČR, kde sa vrátila za svojimi rodičmi.

9. Zo správy podanej Obcou T. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalovaná nebola a nie je prihlásená na trvalý ani prechodný pobyt v obci a istý čas žila s Ľ.K. Z. ml. na adrese T. Č.. XX, pričom Obci T. nie je známe, kde žalovaná odišla a kde sa v súčasnosti zdržiava. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v správe o prešetrení pobytu žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX uviedlo, že v systéme nie sú uvedení rodinní príslušníci žalovanej, nakoľko sa jedná o osobu cudzinca bez pobytu v SR. Z evidencie cudzincov s povoleným pobytom na území SR vyplynulo, že žalovaná sa narodila v meste P. v Č. S..

10. Následne súd zisťoval adresu žalovanej cez dožiadaný orgán v Českej republike (Obvodní soud pro Prahu 7), z ktorej z odpovedi zo dňa 14.12.2018 bolo zistené, že žalovaná má v Centrálnej evidencii obyvateľov ČR záznam o adrese pobytu a to na ulici J. XXXX R. P., v Č. S..

11. Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalobca osoba so sídlom a žalovaná ako osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom, bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.

12. Súd teda doručoval žalovanej žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe na adresu oznámenú dožiadaným orgánom, ktorú zásielku žalovaná prevzala 6.2.2019. Súd žalovanej následne doručoval predvolanie na pojednávanie spolu s poučením podľa nariadenia Brusel I, v ktorom súd žalovanú poučil o práve namietať nedostatok právomoci Okresného súdu Humenné, o práve nezúčastniť sa konania, ako aj o následkoch námietky nedostatku právomoci a nezúčastnenia resp. zúčastnenia sa konania.

13. Podľa článku 4 nariadenia Brusel I ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa článku 26 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

Podľa článku 26 ods. 2 písm. b) nariadenia Brusel I vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

Podľa článku 28 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa článku 62 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

14. Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko, stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených pojmov v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.

15. Podľa § 80 zákona č. 89/2012 Sb. Zákon občanský zákoník platného a účinného v Č. S. člověk má bydliště v místě, kde se zdržuje s úmyslem žít tam s výhradou změny okolností trvale; takový úmysl může vyplývat z jeho prohlášení nebo z okolností případu. Uvádí-li člověk jako své bydliště jiné místo než své skutečné bydliště, může se každý dovolat i jeho skutečného bydliště. Proti tomu, kdo se v dobré víře dovolá uvedeného místa, nemůže člověk namítat, že má své skutečné bydliště v jiném místě. Nemá- li člověk bydliště, považuje se za ně místo, kde žije. Nelze-li takové místo zjistit, anebo lze-li je zjistit jen s neúměrnými obtížemi, považuje se za bydliště člověka místo, kde má majetek, popřípadě místo, kde měl bydliště naposledy.

16. V spotrebiteľských veciach nariadenie Brusel I upravuje osobitnú právomoc na konanie, ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej alebo žalovanej. V prejednávanej veci je spotrebiteľ na strane žalovanej, a teda druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.

17. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovanej so Slovenskou republikou, z ktorej je možné prijať záver, že v čase začatia konania mala bydlisko na území Slovenskej republiky. Zmluva o úvere bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, v čase kedy žalovaná mala ako cudzinka evidovaný pobyt na území SR, avšak súd konštatuje, že žalobca v tejto zmluve nesprávne uviedol žalovanej štátnu príslušnosť, ktorá mu musela byť zrejmá z predloženého dokladu o povolení na trvalý pobyt č. S..

18. Na základe zisťovania skutočného pobytu žalovanej súd zistil, že žije Č. S. v meste P.. Žalovaná nemá žiadnych rodinných príslušníkov na území SR, tiež bolo zistené, že žalovaná odišla do Č.L. S. za svojimi rodičmi. Žaloba s prílohami, ako aj predvolanie na pojednávanie s poučením boli riadne doručené žalovanej na vyššie uvedenej adrese v P..

19. Okrem vecí, ktoré patria podľa čl. 24 nariadenia č. 1215/2012 do výlučnej právomoci súdov, súd nemôže preskúmavať svoju právomoc skôr, ako doručí žalobu s prílohami žalovanému a umožní mu, aby sa k nej vyjadril. Žalovanej bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 06.02.2019, a predvolanie na pojednávanie s poučením podľa článku 26 ods. 2 nariadenia Brusel I boli žalovanej doručené dňa 21.03.2019. Žalovaná sa do dnešného dňa k žalobe nevyjadrila a pojednávania vytýčeného na deň 25.04.2019 sa nezúčastnila, čím neprejavila záujem zúčastniť sa konania. Súd preto nemôže založiť právomoc ani postupom podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel I upravujúceho tzv. podrobenie sa právomoci súdu, ktorému bola podaná žaloba. Na základe uvedeného súd v súlade s citovanou právnou úpravou konštatuje, že nemá právomoc konať vo veci.

20. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

21. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, jeho povinnosťou je spoľahlivo ustáliť, do právomoci, ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.

22. Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaná nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, zdržuje sa na území Českej republiky, žalobca sa voči žalovanej domáha splnenia povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, a žalovaná sa konania na tunajšom súde nezúčastnila, súd skonštatoval, že nemá právomoc vo veci konať, a pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

25. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v procese doručovania žaloby žalovanej, je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaná. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, kedy zavinenie za zastavenie konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak súd konanie zastavil bez preukázateľného zavinenia niektorej zo strán sporu, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno v zmysle ustanovenia § 357 písm. a/, a m/ Civilného sporového poriadku podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.