Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-54-2018.pdf
PDF · 72.33 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: V. bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v K., Q., dieťa rodičov: matka: F., otec: Z., o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. mája 2018, č.k. 4P/40/2017-156, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II., III. a IV. potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Výrokom I. zastavil konanie v časti o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky z dôvodu späťvzatia tejto časti konania. Výrokom II. zaviazal otca k plateniu výživného po 100 eur mesačne za obdobie od narodenia maloletého do rozvodu manželstva rodičov maloletého (12.12.2017), pričom pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočností zistených v medzičasom ukončenom rozvodovom konaní, v ktorom sa rodičia dohodli na výške výživného 100 eur mesačne. Výživné priznal aj za obdobie pred podaním návrhu, pretože na strane matky zistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúce v zhoršenom zdravotnom stave maloletého a z toho vyplývajúcej zvýšenej starostlivosti o neho, ktorú navyše musela matka vykonávať sama. Výrokom III. povolil otcovi splatiť dlh na výživnom v splátkach po 50 eur mesačne.
2. Proti rozsudku, a to do výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal zmeniť rozsudok a návrh matky zamietnuť. Podľa otca nebolo možné výživné priznať, pokiaľ nebol maloletý v rozhodnom období zverený matke. Otec nepovažoval za dostatočne preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného, najmä preto, že zdravotný stav maloletého nebol zhoršený hneď od narodenia ako aj preto, že podanie návrhu na rozhodnutie o výživnom vyžaduje relatívne málo času, ktorý si mohla matka aj popri starostlivosti bez problémov nájsť. Otec napokon nesúhlasil ani s určenou výškou výživného, pretože nezodpovedá jeho príjmovým pomerom (cca 250 eur mesačne). Za významnú považoval aj priemernú (363 eur) a minimálnu mzdu (175 eur) v krajine jeho pobytu (N.).
3. Matka a kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca považovali odvolanie za nedôvodné a žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 CSP.
5. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
6. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
7. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že podmienkou priznania výživného na maloletého nebolo jeho zverenie do starostlivosti matky, ako sa nesprávne domnieva otec. Rozhodnutie súdu o výživnom na maloleté dieťa prichádza do úvahy vždy, pokiaľ si rodič svoju vyživovaciu povinnosť neplní, prípadne ako rodičia spolu nežijú. Skutočnosť, že rodičia v rozhodnom období spolu nežili nebola zo strany otca spochybnená.
8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Opodstatnene nebol uplatnený ani odvolací dôvod týkajúci sa danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného podľa citovaného ustanovenia. Je zrejmé, že od narodenia maloletého vykonávala starostlivosť o neho matka sama. Už len to je činnosť vyťažujúca do takej miery, že pokiaľ matky samé popri tom zabezpečujú starostlivosť o domácnosť a samé seba, sú všestranne plne vyťažené. Pokiaľ sa k tomu pridružia hoci i menšie zdravotné komplikácie dieťaťa alebo matky, je záťaž matky ešte väčšia. Za daného stavu teda nie je namieste posudzovať závažnosť zdravotných komplikácií maloletého a hľadať mieru, pri ktorej ešte bolo v možnostiach matky zaoberať sa súdením s otcom maloletého, a pri ktorej už nie. Odvolací súd sa preto stotožnil so súdom prvej inštancie, že v danom prípade boli dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného naplnené. Opačný záver by predstavoval nedocenenie významu starostlivosti o malé dieťa a podcenenie záťaže matky, ktorá je touto starostlivosťou spojená zvlášť pri zdravotných komplikáciách, hoci aj nie závažných.
10. Napokon bol správny záver súdu prvej inštancie aj o výške priznaného výživné, pokiaľ za východisko svojho rozhodnutia považoval dohodu rodičov uzatvorenú v inom konaní, keďže východiskom tejto dohody boli obdobné skutočnosti ako v posudzovanom prípade. Bez ohľadu na deklarovaný príjem otca a štatistické údaje o ekonomických pomeroch krajiny jeho pobytu je najvierohodnejším ukazovateľom jeho pomerov jeho vlastné rozhodnutie vyjadrené súhlasom s konkrétnou výškou výživného v rámci rodičovskej dohody uzavretej v rozvodovom konaní. Pokiaľ teda otec sám v inom konaní uzavrel na čas po rozvode rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa zaviazal platiť výživné 100 eur mesačne, nebol pri obdobných východiskách dôvod rozhodnúť inak o výške výživného na čas pred rozvodom.
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti a v závislom výroku IV. o trovách konania potvrdil a podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).