Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/35/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ 24785199, právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o. so sídlom Eliščino nábreží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátni kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: N. J., Y.. X.X.XXXX, L. E. R. X/XXXX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 885,40 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 885,40 euro s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 885,40 eura od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu celkom vo výške 885,40 eur s príslušenstvom. V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalovaným bola dňa 24.12.2013 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 570747956, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1 080,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 60,- eur s dátumom prvej splátky úveru dňa 31.12.2013 a dátumom poslednej splátky úveru dňa 17.02.2015. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvoril žalovaný dňa 24.12.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie doplnkovej dobrovoľnej služby, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska žalovaného. Za túto službu sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu vo výške 556,20 eur formou splátok, ktoré boli splatné spoločne so splátkami úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť tak predstavovala sumu vo výške 1 895,58 eur. Túto sumu sa žalovaný zaviazal zaplatiť v týždenných splátkach vo výške 31,60 eur. Žalovaný uhradil sumu celkom vo výške 194,60 eur. Dňa 16.12.2016 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Hodnota pohľadávky ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 1 700,98 eur. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému uplatňuje zostatok istiny poskytnutého úveru vo výške 885,40 eur s príslušenstvom.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.04.2019, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Žalobca a jeho právny zástupca požiadali o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadali, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti. Žalovaný bol na pojednávanie predvolaný zverejnením

predvolania na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.

3. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi, zmluvou o úvere č. 570747956 zo dňa 24.12.2013, zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, platobnou históriou, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou zo dňa 10.10.2018 s podacím hárkom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Medzi právnym predchodcom žalobu a žalovaným došlo dňa 24.12.2013 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1 080,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi v 60 týždenných splátkach s výškou prvej až predposlednej splátky 22,33 eur a výškou poslednej splátky 21,91 eur. Žalovaný spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvoril so žalobcom Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný za poskytnutie doplnkovej služby zaviazal zaplatiť žalobcovi celkom 556,20 eur v 60 týždenných splátkach s výškou prvej až predposlednej 9,27 eur a výškou poslednej splátky 9,27 eur. Celková dlžná suma tak predstavovala sumu vo výške 1 895,58 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1 080,- eur, administratívneho poplatku vo výške 259,38 eur a odmeny za poskytnutie doplnkovej služby vo výške 556,20 eur. Týždenná splátka poskytnutého úveru, vrátane odmeny za poskytnutie doplnkovej služby predstavovala sumu vo výške 31,18 eur.

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je právne dôvodná a opodstatnená a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 24.12.2013 k platnému uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej žalovaný vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nakoľko o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzavretej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorý sa tento zaviazal vrátiť formou pravidelných týždenných splátok s dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 17.02.2015. Žalovaný odo dňa poskytnutia úveru zaplatil sumu celkom vo výške 194,60 eur, ktorú žalobca v plnej výške započítal na istinu poskytnutého úveru. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáha zostatku poskytnutej istiny úveru vo výške 885,40 eur (1 080,- eur - 194,60 eur) spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy. Súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil, v zmysle citovaného ust. § 155 ods. 1 C.s.p. za nesporné a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 885,40 eur priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo 5 % ročne zo sumy 885,40 eur od 17.12.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu, do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., a preto súd aj v časti uplatneného úroku z omeškania žalobcovi vyhovel

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu,

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.