Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4Co-246-2018.pdf
PDF · 102.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/246/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R., Ul. M. R. N. XXX/ X, zastúpeného JUDr. N. L., advokátom, so sídlom R., D. XX, proti žalovanému A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R., Z. XXX/XX, o náhradu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto Nad Váhom zo dňa 13. marca 2018, č. k. 8C/262/2015-44, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti III. p o t v r d z u j e .
V napadnutej výrokovej časti V. o náhrade trov konania vo vzťahu k nároku o náhrade za bolestné rozsudok z m e ň u j e tak, že v tejto časti p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.marca 2018, č. k. 8C/262/2015-44 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.807,80 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. konanie v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil, vo výroku III. vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol, vo výroku IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu K súdny poplatok vo výške 108 Eur, do 10 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku V. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnená súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania má za preukázané že žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1T/89/2013-140 zo dňa 01.07.2013 uznaný za vinného, že dňa 11.12.2012 v čase okolo 13.30 h. v okrese Nové Mesto nad Váhom, v obci K. R., na miestnom parkovisku, nachádzajúcom sa na D. ulici, napadol Q. Q. takým spôsobom, že počas hádky Q. Q. s osobou menom S. M., udrel Q. Q. rukou zovretou v päsť do pravej časti tváre, konkrétne do oblasti sánky, čím tak svojím konaním spôsobil poškodenému Q. Q. zlomeninu sánky v oblasti pravého uhla s miernou dislokáciu úlomkov (Fr. Angulus mandibulae I. dx.), s dobou liečenia zranenia a obmedzením na bežnom spôsobe života v dôsledku uvedených zranení v trvaní po dobu 4-6 týždňov, teda inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Za uvedený skutok bol žalovaný odsúdený na trest povinnej práce. Žalobca ako poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodujúcou príčinou vzniku škody bolo konanie (fyzické násilie) žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný porušil dôležité povinnosti stanovené mu zákonom, naplnil skutkovú podstatu dvoch trestných činov a za uvedené bol právoplatne odsúdený, ako je uvedené vyššie. Boli preukázané predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu a tým zodpovednosť žalovaného s poukazom na § 420 Občianskeho zákonníka za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi. Tieto skutočnosti v konaní neboli ani sporné. Nebolo preukázané, že k predmetnej škode na zdraví žalobcu došlo i zavinením žalobcu ako poškodeného. Žalobca za účelom preukázania výšky bolestného ako náhrady škody na zdraví žalobcu, v konaní predložil lekársky posudok. Výška bolestného bola stanovená v súlade § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z.. Bolestné bolo v lekárskom posudku určené spolu 115 bodmi a to ako položka 15b
- zlomenina sánky s posunom úlomkov vpravo počtom bodov 70 so zvýšením o 35 bodov
- z dôvodu nutnosti operačného zákroku, spolu 105 bodov a položka 62a - extrakcia jedného zuba následkom úrazu - 10 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo ohodnotené (lekársky posudok o bolestnom vypracovaný MUDr. N. T. zo dňa 126.10.2016). Žalobcovi tak patrí náhrada za bolesť za 115 bodov, pri hodnote jedného bodu 15,72 Eur (§ 5 ods. 2, 4 Zák. č. 437/2004 Z. z., Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 3266-OL-2012 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012), čo predstavuje sumu 1.807,80 Eur. Žalobu v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobca vzal späť, preto súd v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Žalobca si ďalej uplatnil voči žalovanému náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000.- Eur. Túto odôvodnil tým, že suma žalovaná titulom nemajetkovej ujmy zodpovedá z jeho pohľadu tomu, čo bol nútený znášať následkom trestného činu žalovaného s tým, že bol hospitalizovaný, v priebehu liečby sa vyskytli ďalšie komplikácie, zápal, predĺžila sa tak doba liečenia, podrobil sa bolestivým a komplikovaným zákrokom, po ktorých nemohol viesť riadny život, bol práceneschopný po dobu dlhšiu ako tri mesiace, nemohol chodiť do školy, športovať, sa venovať svojim záľubám, musel upraviť stravu, rodičia sa ho báli niekam pustiť. Ustanovenia § 11 až 16 Občianskeho zákonníka upravujú právo na ochranu osobnosti ako jednotné právo zabezpečujúce v občianskoprávnej oblasti rešpektovania osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Nie je vylúčené, že jedným konaním, jedným zásahom, budú súčasne naplnené predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, ako aj podmienky náhrady škody (§ 444 Občianskeho zákonníka - bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia). Priznanie bolestného žalobcovi, ako náhrady škody zo strany žalovaného, je odôvodnené vyššie. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Obč. zák. musí byť preukázaný zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Neoprávneným zásahom je zásah, ktorý je v rozpore so zákonom, v rozpore s právom. Skutočnosť, či ide o zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, je potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho, to ako poškodený vníma zo svojho subjektívneho hľadiska takého konanie, zásah, nie je významná. Objektívne spôsobilé zasiahnuť do chránených osobnostných práv je konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenie jej uplatnenia v spoločnosti. Pokiaľ ide o samotný vznik nemajetkovej ujmy a jej rozsah, tieto skutočnosti musia byť preukázané žalobcom ako poškodeným. Z dokazovania vyplynulo, že konaním žalovaného došlo k zásahu na fyzickú integritu žalobcu. Spočiatku sa nárok žalobcu týkajúci sa nemajetkovej ujmy súdu javil ako dôvodný, v konečnom dôsledku (najmä s poukazom na vykonané dokazovanie na pojednávaní) však nebolo zo strany žalobcu preukázané, že v dôsledku uvedeného zásahu došlo i k nemajetkovej ujme na strane žalobcu. Žalobca nepreukázal, že došlo k zásahu do jeho osobnosti, dôstojnosti a cti na jeho strane, ako i k vážnosti žalobcu v spoločnosti v dôsledku zásahu (ublíženia na zdraví) zo strany žalovaného. Skutočnosti, ktorými žalobca preukazoval vznik nemajetkovej ujmy (výpoveď žalobcu) sa súdu javia ako skutočnosti odôvodňujúce sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu (odškodnenie spoločenského uplatnenia je nárokom zo škody na zdraví, ktorá má trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane jeho prípravy na povolanie, vzdelávanie a v športovom živote, bez zníženia vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti, na verejnosti, u spoluobčanov). Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- Eur zamietol. Žalobca bol v konaní s poukazom na § 4 ods. 2 písm. i/ Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku. Z dôvodu, že súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.807,80 Eur, poplatková povinnosť v súlade s § 2 ods. 2 veta prvá Zák. č. 71/1992 Zb. prešla na žalovaného. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 108,- Eur (pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Predmetom konania bol nárok žalobcu na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, ako i nemajetkovú ujmu. V časti o zaplatenie bolestného bol žalobca úspešný, neúspešný bol žalobca v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy. Žalobu v časti o zaplatenie sťaženia spoločenského
uplatnenia zobral žalobca späť. Vzhľadom na to, že žalobca, ako aj žalovaný mali vo veci čiastočný úspech, súd rozhodol, tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti tomuto rozsudku, a to výroku III., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o náhradu nemajetkovej ujmy a výroku V. o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že už z podanej žaloby a neskôr aj výsluchu žalobcu na pojednávaní vyplýva, že trestný čin žalovaného predstavoval u žalobcu taký zásah do jeho osobnosti, ktorý objektívne výrazne znížil jeho dôstojnosť a tiež vážnosť a tiež negatívne ovplyvnil jeho uplatnenie v spoločnosti /škola - príprava na povolanie/. Žalobca mal dlhší čas po vážnej operácii sánky upravenú stravu, musel znášať opuchy i opakované zápaly. Nemohol ako mladý človek športovať, či vôbec chodiť medzi ľudí /dôstojnosť/. Ak ani toto súd nevyhodnotil ako zásah do osobnosti, potom pochybil a je potrebné, aby na to prihliadol odvolací súd pri svojom rozhodovaní. Zdôraznil, že žalobca bol v tom čase žiakom len 3. ročníka strednej školy a nemohol ju celé týždne navštevovať, teda nemohol sa riadne učiť a pripravovať tak na povolanie. Mal strach chodiť von v dôsledku trestného činu, čo patrí tiež medzi dôvody, keď je zasiahnuté do osobnosti človeka a preto mu je potrebné poskytnúť ochranu podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Utrpel tiež jeho vzťah s priateľkou, ktorí spolu nemohli vôbec chodiť von a tráviť spolu čas. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval tiež za nepreskúmateľné, keď súd v odôvodnení neuviedol, prečo sa mu najskôr nárok zdal ako dôvodný a neskôr ho posúdil ako nedôvodný. Nesúhlasil s názorom súdu, podľa ktorého mu sa skutočnosti preukazujúce vznik nemajetkovej ujmy javili ako skutočnosti odôvodňujúce sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca požadoval v sume 3 000 Eur, ktorá zodpovedá z jeho pohľadu v peňažnom vyjadrení tomu, čo bol nútený znášať následkom trestného činu žalovaného. V dôsledku rozsiahlych zranení bol hospitalizovaný v Bratislave, počas liečby sa vyskytli ďalšie komplikácie - zápal, kedy počas dvoch mesiacov bral antibiotiká, čo predĺžili liečbu na mesiace. Poukázal na to, že v prípade nemajetkovej ujmy je podľa judikatúry rozhodujúce objektívne hľadisko, teda to, či predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Bol presvedčený, že v prípade žalobcu toto objektívne hľadisko je prítomné. Súd preto nesprávne aplikovať právny predpis. Tiež žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že v čase podania žaloby nedisponoval posudkom týkajúcim sa sťaženia spoločenského uplatnenia tento posudok ani nežiadal vypracovať. K výroku V. o náhrade trov konania uviedol, že v prípade, ak dôjde k zmene rozhodnutia o náhrade nemajetkovej ujmy v prospech žalobcu, súd prizná tiež náhradu trov konania žalobcovi, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný. Aj bez ohľadu na to žiadal, aby odvolací súde prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa /§ 257 CSP/, ktoré sú dané konaním žalovaného, ktoré bolo posúdené súdom ako trestný čin. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj na to, že žalobca bol s nárokom na bolestné úspešný, žiadal priznať žalobcovi náhradu trov konania v pomere tomu prislúchajúcom, keďže úspech u žalobcu bol čiastočný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil výroku III. napadnutého rozsudku tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.000 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež žiadal zmeniť výrok V. napadnutého rozsudku tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 100%.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že za uvedený trestný čin bol odsúdený trestom povinnej práce vo výmere 60 hodín, ktorý trest si zodpovedne odrobil a žalobcovi sa niekoľkokrát ospravedlnil a so žalobcom sa dohodli, že na incident zabudnú. Jeho návrh považoval za účelový, nakoľko nemá záujem inou cestou si zarobiť na živobytie a nikdy ani nemal. Poukázal na to, že počas uplynulej doby sa mu narodila vážne chorá dcéra, ktorá je po dvoch ťažkých operáciách a čaká ju ďalšia. S manželkou venujú všetok čas a peniaze dcére, aby mohla v rámci svojich zdravotných obmedzení vôbec žiť. Nesúhlasil s nepodloženými obvineniami, že sa žalobca nemohol riadne učiť a pripravovať na povolanie, nakoľko do školy v tom čase vôbec nechodil, a ako mu sám povedal, nemal ani záujem. K tvrdeniu žalobcu o priateľke sa vyjadril tak, že v tom čase žiadnu priateľku žalobca nemal. Tiež pripomenul, že žalobca ho v ten deň ako prvý /slovne aj fyzicky/ napadol, a že skončil s otrasom mozgu na pohotovosti v Myjave. Dva mesiace po ich potýčke ho žalobca a jeho kamaráti „zmangľovali“ na chate v R., mal opuch hlavy, prasknuté zápästie a iné. Dodnes má šraub v ruke po operácii na traumatologickom oddelení v Žiline. Žiadal o nevyhovenie a zamietnutie požiadavky žalobcu.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP (rozsudok vo výroku III., ktorým bola žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy zamietnutá a vo výroku V. o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení § 219 ods.
3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné vo vzťahu k výrokovej časti III. a je čiastočne dôvodné vo vzťahu k výrokovej časti V.
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutia v napadnutom výroku III., ktorým žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol na tom právnom závere, že žalobca nepreukázal, že došlo k zásahu do jeho osobnosti, dôstojnosti a cti na jeho strane, ako i k zníženiu vážnosti žalobcu v spoločnosti v dôsledku zásahu /ublíženia na zdraví/ zo strany žalovaného. Skutočnosti, ktorými žalobca preukazoval vznik nemajetkovej ujmy sa súdu javili ako skutočnosti odôvodňujúce sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je nárokom zo škody na zdraví, ktorá má trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane jeho prípravy na povolanie, vzdelávanie a v športovom živote, bez zníženia vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti, na verejnosti, u spoluobčanov. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 Eur zamietol.
6. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový stav veci a správne vec aj po právnej stránke posúdil. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
7. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia.
8. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
9. Podľa § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (ods. 1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ods. 2). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (ods. 2).
10. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a nároky na náhradu škody na zdraví za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka sú samostatnými právnymi prostriedkami ochrany fyzickej osoby, a preto ich nemožno uplatniť na základe totožných skutkových tvrdení. Nároky z titulu náhrady škody na zdraví sú špeciálnymi nárokmi vo vzťahu k všeobecným nárokom vzniknutým v režime ochrany osobnosti. Nie je však prípustné, aby sa osoba dotknutá na zdraví pokúšala žalobou na ochranu osobnosti nahrádzať, či navyšovať svoje nároky z titulu náhrady škody.
11. Podľa ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
12. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 cit. zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku /§ 7 a 8/. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
13. Z vykonaného dokazovania v danej veci nie je sporná skutočnosť, že protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahu do zdravia a telesnej integrity žalobcu. Sporné nie je ani to, že v súvislosti s poškodením zdravia mal žalobca preukázateľne nepriaznivé následky v jeho súkromnej sfére. Hospitalizácia a následné liečenie mali vplyv na realizáciu jeho životných úkonov, nemohol plnohodnotne
žiť, chodiť do školy po určitú dobu. Odvolací súd preto nerozporuje tvrdenia žalobcu, že dôsledky poškodenia zdravia sa prejavili aj vo viacerých sférach jeho súkromného života. Z pohľadu však hore citovanej právnej úpravy, ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, sú tieto ujmy kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorázovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Citované ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z., teda upravujú náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom, ale napríklad aj v politickom a športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života. Nič nemení na skutočnosti, že žalobca si neuplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko si nedal vyhotoviť takýto posudok. Nie je prípustné, aby sa žalobca ako osoba dotknutá na zdraví pokúšala žalobou na ochranu osobnosti nahrádzať svoje nároky z titulu náhrady škody, keď tieto nároky v danom prípade sú kryté práve náhradou za sťaženia spoločenského uplatnenia.
14. Odvolací súd pripúšťa, že pokiaľ by na základe rozhodných skutkových tvrdení poškodenej osoby nebolo odškodnenie z titulu náhrady škody na zdraví a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia dostatočnou satisfakciou za vniknutú ujmu na jej osobnostných právach, mohla by sa poškodená osoba domáhať ďalšej satisfakcie podľa zákonných ustanovení na ochranu osobnosti. Takéto uplatnenie nároku na ochranu osobnosti by však bolo úspešné len na základe iných skutkových tvrdení ako v žalobe o náhradu škody. A o takýto prípad sa v danej veci nejedná.
15. Odvolací súd preto odvolacie námietky žalobcu k veci samej nepovažoval za dôvodné.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Za nesprávny však odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti o náhrade trov konania vo vzťahu k nároku o náhradu bolestného, v ktorej časti bol žalobca úspešný.
18. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako kritérium priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov pri každom nároku samostatne. Nemôže teda úspech žalobcu v spore týkajúcom sa iba niektorého nároku založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch. Trovy, ktoré strany sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov (t. j. podľa toho, ako sa tá-ktorá vec zo spoločne prejednávaných podieľala na vzniku týchto trov).
19. O takýto prípad ide aj v danej veci, keď žalobca uplatnil tri samostatné nároky, náhradu za bolestné, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu nemajetkovej ujmy. Úspešný bol žalobca v nároku na náhradu bolestného a preto mu patrí nárok na náhradu trov za tento nárok samostatne. Ak teda súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov za tento nárok samostatne, rozhodol nesprávne a odvolanie žalobcu bolo v tejto časti opodstatnené i keď z iných dôvodov.
20. Odvolací súd z uvedených dôvodov výrokovú časť V. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
21. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko bol v tomto konaní /predmetom ktorého bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy/ úspešný.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).