Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-101-2019.pdf
PDF · 91.85 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/101/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v exekučnej veci oprávneného: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420 proti povinnému: D.. U. X., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., zast. TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, so sídlom Exekútorského úradu Kmeťkova 30, 949 01 Nitra vedenej pod sp. zn. EX 392/2014 o vymoženie 252.930,39,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 11Er/334/2014-189 zo dňa 18. októbra 2018 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 11Er/334/2014-189 zo dňa 18. októbra 2018 z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného vo výške 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30.5.2014 bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V. pod č.k. 3Zm/554/2010-17 dňa 13.1.2011 a rozsudku Okresného súdu Bratislava V., č.k. 3CbZm/38/2011-55 zo dňa 16.2.2012.
3. Zo spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 4.11.2013 Okresný súd Banská Bystrica povolil reštrukturalizáciu dlžníka U. X. - LUKA, miesto podnikania Cerovo 221, 962 52 Cerovo, IČO: 32 804 946. Dňa 6.6.2014 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
4. Okresný súd uviedol, že z dôvodu, že reštrukturalizácia povinného bola povolená až po vzniku pohľadávky oprávneného, tento si ju mal voči povinnému prihlásiť do reštrukturalizácie, čo však neurobil. Potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom dňa 2.6.2014 sa pohľadávka stala nevymáhateľnou v zmysle § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe týchto skutočností mal súd za preukázané, že exekúciu nie je možné ďalej viesť a je potrebné ju zastaviť, nakoľko v čase, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na začatie exekúcie prebiehala reštrukturalizácia povinného, čo bránilo možnosti začatia exekúcie na majetok dlžníka. Súd uviedol aj, že exekučné konanie prebieha nezákonne, nakoľko v čase začatia exekúcie existovala procesná prekážka jeho začatia, a to v podobe reštrukturalizácie povinného. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
5. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na zastavenie exekúcie zamietne.
Oprávnený sa nestotožnil s aplikáciou ustanovení § 114 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a dôvodil, že povolenie reštrukturalizácie má účinky len na exekučné konania a konania o výkone rozhodnutia, ktoré už v čase začatia reštrukturalizácie prebiehali. Nakoľko však k začatiu exekučného konania došlo dňa 30.4.2014, a teda po začatí reštrukturalizácie a aj po jej povolení, nedošlo v zmysle 118 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii k jej zastaveniu podľa predmetného ustanovenia. Oprávnený poukázal aj na ustanovenie § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom uviedol, že potvrdenie reštrukturalizačného plánu spôsobilo vo vzťahu k veriteľom, ktorí si riadne a včas neprihlásili pohľadávku do reštrukturalizácie, zánik jej vymáhateľnosti od dlžníka, resp. z majetku dlžníka. Zdôraznil, že nedochádza k zániku týchto pohľadávok, resp. zabezpečovacích práv, tieto zostávajú zachované vo forme naturálnej obligácie. Podotkol, že ustanovenie § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ex lege nespôsobuje zastavenie exekučných konaní voči dlžníkovi. Oprávnený sa vyjadril aj k ustanoveniu § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že súd je oprávnený exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Podľa názoru oprávneného však ide o situáciu, kedy buď Exekučný poriadok alebo osobitný predpis ustanovuje, že dochádza k zastaveniu exekúcie. Avšak, takéto ustanovenie § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje. Oprávnený preto dospel k názoru, že nebol daný právny základ, na podklade ktorého mohol konajúci súd rozhodnúť o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Týmto konaním bola zároveň oprávnenému odňatá možnosť podať odvolanie voči uzneseniu.
6. Oprávnený v odvolaní poukázal aj na skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým tento vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici následne uznesením zo dňa 1.12.2015 vedeným pod sp. zn. 5CoE/52/2015 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnený ďalej v odvolaní konštatoval, že nárok na vymoženie pohľadávky vznikol na základe uplatnenia zmenky, vystaviteľom ktorej bol povinný identifikovaný menom, priezviskom, bydliskom a dátumom narodenia, z čoho vyplýva, že oprávnený si uplatňuje svoj nárok voči fyzickej osobe a nie voči subjektu, ktorý bol v obchodnom vestníku identifikovaný obchodným menom fyzickej osoby, miesta podnikania, identifikačného čísla a zápisu v príslušnom registri, ktorým je živnostenský register. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či ide o pohľadávku voči povinnému fyzickej osobe alebo o pohľadávku voči podnikateľovi. Oprávnený sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení zo dňa 1.12.2015, ktorý uviedol, že nie je možné spájať pohľadávku tretej osoby voči fyzickej osobe - nepodnikateľovi a pohľadávku tretej osoby voči podnikateľovi, ktorý je fyzickou osobou a dospieť k záveru, že ide o pohľadávky voči tomu istému subjektu práva, ktoré mali byť spoločne prihlásené do reštrukturalizačného konania, pretože ide de iure o dva samostatné subjekty práva. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 320/2016 zo dňa 17.5.2016. Oprávnený súčasne zastáva názor, že o návrhu povinného na zastavenie exekúcie už bolo rozhodnuté odvolacím súdom, a preto opätovnému rozhodovaniu o tejto veci, resp. zastaveniu exekúcie z rovnakých dôvodov bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
7. K odvolaniu oprávneného podal povinný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku nie je odvolanie prípustné. Mal zároveň za to, že okresný súd postupoval pri rozhodovaní správne a v súlade s platnou právnou úpravou. Poukázal aj na tvrdenie oprávneného, že exekúcia začala v čase trvania reštrukturalizácie, z ktorého povinný vyvodil, že exekúcia začala v čase, kedy bolo jej začatie ex lege vylúčené a takúto exekúciu je nutné zastaviť. Povinný zároveň uviedol, že vymáhateľnosť dlhu povinného zanikla z dôvodu potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom. Povinný sa v plnej miere stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a navrhol, aby bolo odvolanie oprávneného odmietnuté.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 30.4.2014 predložením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Dňa 12.5.2014 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Partizánske návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol následne postúpený Okresnému súdu Zvolen. Exekučným titulom v prejednávanej veci je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. č.k.
3Zm/554/2010-17 zo dňa 13.1.2011 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č.k. 3CbZm/38/2011-55 zo dňa 16.2.2012, právoplatné a vykonateľné dňa 12.3.2013. Dňa 6.6.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
10. Dňa 21.11.2014 bol okresnému súdu predložený návrh povinného na odklad exekúcie a na jej zastavenie, a to z dôvodu, že oprávnený nevyužil svoje právo a neprihlásil do reštrukturalizácie pohľadávku voči povinnému, v dôsledku čoho sa pohľadávka stala v zmysle § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevymáhateľnou. Povinný k návrhu priložil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/6/2013-37 zo dňa 4.11.2013, ktorým súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/6/2013-178 zo dňa 27.5.2014, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán, ako aj zoznam pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní dlžníka, z ktorého vyplýva, že oprávnený si pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásil. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11Er/334/2014-71 zo dňa 23.12.2014 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 5CoE/52/2015-97 zo dňa 1.12.2015 tak, že uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, pričom uviedol, že nie je možné spájať, resp. zamieňať pohľadávky tretej osoby voči fyzickej osobe - nepodnikateľovi a pohľadávky tretej osoby voči podnikateľovi, ktorý je fyzickou osobou a dospieť k záveru, že ide o pohľadávky voči jednému, tomu istému subjektu práva, ktoré mali byť spoločne prihlásené do reštrukturalizačného konania.
11. Keďže nárok oprávneného vznikol na základe zmenky, oprávnený, plniac si povinnosť stanovenú ustanovením § 243f Exekučného poriadku, doplnil v zákonom stanovenej lehote návrh na vykonanie exekúcie o zákonom vyžadované náležitosti.
12. Dňa 28.6.2017 podal povinný opätovne návrh na odklad exekúcie a na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, ktoré následne doplnil a predložil súdu uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/28/2017-338 zo dňa 22.11.2017, rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 14Cb/12/2017-202 zo dňa 10.4.2018 a rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 6Cb/11/2017-280 zo dňa 22.2.2018, v ktorých bol navrhovateľ, resp. žalobca Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. a dlžník, resp. žalovaný povinný v tomto konaní. O návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 11Er/334/2014-189 dňa 18.10.2018 tak, že exekúciu zastavil.
13. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
14. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“), živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
16. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
17. Podľa § 118 ods. 1 ZKR, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
18. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
19. Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
20. Odvolací súd mal za preukázané, že reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - fyzickej osobe podnikateľovi U. X. - LUKA, s miestom podnikania Cerovo č. 221, 962 52 Cerovo, IČO: 32 804 946 začalo dňa 25.10.2013 zverejnením uznesenia súdu o jeho začatí v obchodnom vestníku. Uznesením zo dňa 4.11.2013, zverejneným v obchodnom vestníku č. 216/2013 dňa 8.11.2013, povolil Okresný súd Banská Bystrica reštrukturalizáciu dlžníka - povinného v prejednávanej veci.
21. Odvolací súd považuje za nevyhnutné vysporiadať sa v prvom rade so skutočnosťou namietanou oprávneným, a teda, že oprávnený si uplatňuje v exekučnom konaní nárok voči fyzickej osobe - nepodnikateľovi a nie voči subjektu, ktorý bol v obchodnom vestníku identifikovaný obchodným menom fyzickej osoby, miestom podnikania a identifikačným číslom. Z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a § 2 živnostenského zákona vyplýva, že fyzická osoba - podnikateľ podniká vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, z čoho vyplýva, že za svoje záväzky z podnikania ručí celým svojím majetkom, a teda aj tým, ktorý na podnikanie nevyužíva a patrí do jeho vlastníctva ako fyzickej osoby - nepodnikateľa.
22. Keďže fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom, nemožno k fyzickej osobe - nepodnikateľovi pristupovať v prípade dlhov raz ako k fyzickej osobe - podnikateľovi a následne ako k fyzickej osobe - nepodnikateľovi, pretože po celý čas sa jedná o tú istú fyzickú osobu, ktorej spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a spôsobilosť na právne úkony nadobúda v plnom rozsahu plnoletosťou. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je možné oddeľovať fyzickú osobu - podnikateľa a fyzickú osobu - nepodnikateľa, keďže ide stále o jeden a ten istý subjekt práva. Je preto irelevantné skúmať, či má oprávnený pohľadávku voči fyzickej osobe - podnikateľovi alebo fyzickej osobe
- nepodnikateľovi. Odvolací súd sa na základe uvedeného nemohol za žiadnych okolností stotožniť s názorom iného senátu konajúceho súdu, ktorý rozhodol v tomto exekučnom konaní uznesením č.k. 5CoE/52/2015-97 dňa 1.12.2015, v ktorom vyslovil, že fyzická osoba - podnikateľ a fyzická osoba - nepodnikateľ sú dva rôzne subjekty práva.
23. Ako už odvolací súd uviedol, reštrukturalizačné konanie začalo dňa 25.10.2013 a dňa 8.11.2013 bola okresným súdom povolená reštrukturalizácia dlžníka - povinného. Až následne, dňa 30.4.2014, malo byť začaté exekučné konanie doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
24. Je nutné dať oprávnenému za pravdu, že exekučné konania, ktoré začali pred začatím reštrukturalizačného konania sa jeho začatím ex lege prerušujú. Z ustanovenia § 114 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii však vyplýva, že po začatí reštrukturalizačného konania, ktoré začalo dňa 25.10.2013, nemožno začať exekučné konanie, ktoré sa malo začať dňa 30.4.2014, ak sa jedná o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, čo je prípad oprávneného. Ide o jeden z účinkov, ktoré nastupujú začatím reštrukturalizačného konania a ostávajú zachované aj po povolení reštrukturalizácie. Krajský súd pripomína, že s procesom reštrukturalizácie je spojená aj ochrana pred veriteľmi, ktorá chráni dlžníka - povinného v tomto konaní - pred tým, aby veritelia individuálne začali vymáhať svoje pohľadávky. Ochrana pred veriteľmi v podobe účinkov reštrukturalizačného konania nastupuje deň po uverejnení uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v obchodnom vestníku. Majetok dlžníka je počas reštrukturalizačného konania chránený pred exekučnými konaniami, a teda exekučné konanie nie je možné začať a v začatých exekučných konaniach nie je možné pokračovať, pretože sú zo zákona prerušené.
25. Z právnej teórie vyplýva, že aj v prípade exekučných konaní začatých počas reštrukturalizácie sa tieto ex lege prerušujú (obdobne ako pri exekučných konaniach začatých pred začatím reštrukturalizačného konania) a rozhodnutia vydané v tomto konaní nemajú také právne účinky, ktoré s nimi právne predpisy spájajú. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 114 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii je plne aplikovateľné na exekučné konanie, ktoré začalo po povolení reštrukturalizácie. Pri analogickej aplikácii ustanovenia § 118 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nutné dospieť k záveru, že k zastaveniu prerušeného exekučného konania došlo ex lege ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu povolenia reštrukturalizácie povinného, ktoré mu
predchádzalo. Dňom začatia exekučného konania (ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) nastali účinky prerušenia tohto exekučného konania podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže k tomuto dátumu už bolo začaté reštrukturalizačné konanie. K tomuto dátumu už bola reštrukturalizácia aj povolená, preto nastali zároveň účinky zastavenia exekučného konania podľa § 118 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Akýkoľvek iný výklad by bol v rozpore s charakterom a účelom kogentnej právnej úpravy ustanovenia § 114 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, ako je uvedené vyššie.
26. Súd prvej inštancie vo veci konal, a to napriek tomu, že predmetné exekučné konanie bolo ex lege zastavené ku dňu 30.4.2014, kedy bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že tomuto dátumu predchádzalo zverejnenie uznesenia o povolení reštrukturalizácie v obchodnom vestníku dňa 8.11.2013. Právne účinky zverejnenia nastali dňa 9.11.2013, teda deň nasledujúci po faktickom zverejnení.
27. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil exekúciu, ktorá už bola ex offo raz zo zákona zastavená, a teda v už zastavenom exekučnom konaní. Ide preto o nesprávne rozhodnutie súdu, ktoré ani nemalo byť vydané, preto ho odvolací súd musel v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť. Pretože neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, je aj poučenie o neprípustnosti odvolania voči napadnutému rozhodnutiu nesprávne.
28. O trovách exekúcie rozhodne súd prvej inštancie v zmysle Exekučného poriadku samostatným uznesením.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).