Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/157/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému W. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., B. XXX/X, v konaní o zaplatenie 177,73 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14Csp/191/2017-56 zo dňa 05. 02. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka je neplatná (výrok II.); vo výroku, ktorým žalobu čo do sumy 141,75 € s príslušenstvom zamietol (výrok III.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.); potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu (výrok I.) nedotknutý.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 53,48 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 09. 03. 2016 až do zaplatenia, všetko titulom plnenia zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8053134 zo dňa 14. 10. 2014 (ďalej v texte „zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný stal užívateľom účastníckeho programu „mobilný internet Štart“ a súčasne obdržal od žalobcu SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Okresný súd priznal žalobcovi sumu 53,48 € s príslušenstvom ako dôvodný nárok žalobcu na cenu za poskytnuté služby a poplatok za upomienku na základe faktúry č. 5315597593 splatnú dňa 01. 10. 2015 vo výške 17,99 €, č. 5319849170 splatnú dňa 31. 10. 2015 vo výške 17,99 € a č. 5324111934 splatnú dňa 01. 12. 2015 vo výške 12,50 € spolu s faktúrou za upomienku č. 5319849238 splatnú dňa 31. 10. 2015 vo výške 5,- €. Keďže žalovaný uvedené sumy spolu vo výške 53,48 € žalobcovi nezaplatil, okresný súd tieto priznal spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd pri priznaní nároku žalobcovi aplikoval ust. § 43 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 12 písm. b/, zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej v texte „Zákon o elektronických komunikáciách“).

2. Pokiaľ však išlo o žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 141,75 €, v tomto rozsahu nepovažoval žalobu za dôvodnú, a to z nasledovných dôvodov:

3. Žalobca si uvedený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil v zmysle článku 2 bod 2.5 druhá veta v súvislosti s písm. a/ a tretia veta Dodatku zo dňa 29. 01. 2015 k zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej v texte „dodatok“), kde sa nachádza zmluvná podmienka, na základe ktorej je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 189,- €, ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bod 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku, alebo prostredníctvom podniku), pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti (ďalej v texte „zmluvná podmienka“).

4. Vo vzťahu k vyššie uvedenej zmluvnej podmienke okresný súd poukázal na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 298 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), na základe ktorých súdu prináleží právo z úradnej moci aj bez návrhu preskúmať zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách a určiť konkrétnu zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Nakoľko si žalobca uplatnil voči žalovanému ako spotrebiteľovi nárok na zmluvnú pokutu len z dôvodu porušenia záväzku žalovaného uhradiť včas a riadne cenu za služby (ďalej len „záväzok úhrady“), súd podrobil skúmaniu zmluvnú podmienku upravujúcu predmetný nárok žalobcu len v súvislosti s dôvodom, ktorý je upravený v článku 2 bod 2.5 druhá veta v časti týkajúcej sa písm. a/ a tretia veta dodatku. Okresný súd vychádzal z toho, že zmluvný vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy a dodatku je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

5. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že s poukazom na § 53 ods. 1, 2 a 4 písm. k/, § 3 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvná podmienka je neprijateľná, nie je dojednaná individuálne, je zmätočná, nejasná a nezrozumiteľná a je v rozpore s dobrými mravmi.

6. Konkrétne vzhľadom na vyššie uvedené právne závery konštatoval, že zmluvná podmienka je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, nakoľko požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Na druhej strane však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech žalovaného, pre nedodržanie čo i len jednej zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Žalobca tak mal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, ak by bol žalovaný, teda spotrebiteľ, v omeškaní s úhradou ceny za poskytnuté služby alebo iné plnenia, hoci aj len v minimálnej sume napr. 5,- €. Súd tak poukázal na značný nepomer medzi uplatnenou sumou pokuty 141,75 € a jedným zo žalovaných porušených záväzkov úhrady 17,99 €, prípadne 12,50 €, či úhradu za upomienku vo výške 5,- €, ktorý by mal byť dôvodom vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. Žalobca však v žalobe neuviedol, ktorý konkrétny záväzok úhrady porušený zo strany žalovaného týmto dôvodom je.

7. Naviac, predmetná zmluvná podmienka nebola podľa okresného súdu so žalovaným dojednaná individuálne. Z formulárového textu dodatku je zrejmé, že žalobca mal obsah dodatku vopred pripravený a dopĺňal len údaje o žalovanom, účastníckom programe, mobilnom telefóne a sume zmluvnej pokuty, pričom žalovaný v takomto prípade nemá možnosť ovplyvniť znenie dodatku vrátane zmluvnej podmienky upravujúcej pokutu. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

8. Okresný súd mal za to, že všetky uvedené skutočnosti, vyššie konštatované, spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, pričom nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán, teda dodávateľ, zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana, teda spotrebiteľ bezvýhradne prijme, alebo s ním dodávateľ zmluvne neuzavrie.

9. Následne okresný súd dospel k právnemu záveru, že zmluvná podmienka je zo strany žalobcu formulovaná takým spôsobom, v dôsledku ktorého je mätúca, nejasná a nezrozumiteľná. Predovšetkým spôsob výpočtu redukovanej výšky pokuty, uvedený v tretej vete článku 2 bod 2.5 dodatku, je na pochopenie pre bežného spotrebiteľa veľmi komplikovaný a matematickým postupom zložitý. Pri aplikácii určeného spôsobu výpočtu výšky pokuty v dodatku na prípad najskôr splatnej žalovanej faktúry, dospel súd k sume 126,- € tak, že vypočítal rozdiel medzi počtom mesiacov doby viazanosti - 24 a počtom celých mesiacov od uzavretia dodatku do porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným - 8 (od februára 2015 predstavujúceho prvý celý mesiac po uzavretí dodatku až do septembra 2015 predstavujúceho posledný celý mesiac od porušenia povinnosti žalovaným v súvislosti s najstaršou splatnou žalovanou faktúrou), pričom rozdiel je 16 mesiacov. Vynásobil tento rozdiel zlomkom, ktorý má v čitateli určenú výšku pokuty - 189,- € a v menovateli počet mesiacov doby viazanosti - 24, s tým, že pri aplikácii určeného spôsobu výpočtu na prípady neskôr splatných žalovaných faktúr, dospel súd k sume 118,13 € a 110,25 €. Žalobca ale pri výpočte výšky pokuty dospel k sume 141,75 €, pričom je zrejmé, že k uvedenej sume dospel nesprávnou aplikáciou určeného spôsobu výpočtu v dodatku. Navyše žalobca nekonkretizoval, ktoré porušenie záväzku úhrady považoval za dôvod pre vznik jeho nároku na zmluvnú pokutu, keďže predmetom konania sú tri neuhradené faktúry za služby a jedna neuhradená faktúra za upomienku, pričom ani v jednom z týchto prípadov nie je možné dospieť k výsledku v sume 141,75 €. Okresný súd preto konštatoval, že spôsob výpočtu zmluvnej pokuty musí byť určený tak, aby si spotrebiteľ pri porušení svojej konkrétnej zmluvnej povinnosti vedel jednoduchým spôsobom vypočítať správnu výšku tejto pokuty, alebo skontrolovať správnosť výšky vypočítanej dodávateľom. V predmetnom prípade sa tak nestalo, preto súd mal za to, že zmluvná podmienka je neplatná aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Na dôvažok okresný súd ustálil, že zmluvná podmienka je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko spôsob výpočtu výšky zmluvnej pokuty určený v dodatku zohľadňuje okrem časového hľadiska aj výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu. Žalobca pri úprave svojho nároku na zmluvnú pokutu nadväzuje na iné ustanovenia, nachádzajúce sa v článku 1 bod 1.2 posledná veta a článku 2 bod 2.5 prvá veta dodatku, z ktorých vyplýva, že mobilný telefón je žalovanému predávaný za zľavnenú cenu 1,- € len z jediného dôvodu, a to že na seba žalovaný prevzal záväzok viazanosti. V dodatku sa súčasne nachádza údaj o tom, že bežná maloobchodná cena predmetného mobilného telefónu bez zľavy bola vo výške 190,- €. Z uvedeného vyplýva, že výška zľavy predstavuje 189,- €. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že pokiaľ žalobca viazal v dodatku poskytnutie zľavy na kúpnu cenu za mobilný telefón na dodržanie záväzku viazanosti, tak potom nie je možné, aby sankcionoval žalovaného za porušenie záväzku úhrady zmluvnou pokutou vo výške tejto zľavy, alebo jej časti, aj hoci záväzok viazanosti žalovaný neporušil. Zo žaloby, ani z písomných dôkazov predložených žalobcom totiž nevyplýva, že by žalovaný porušil záväzok viazanosti ako podmienku poskytnutia zľavy. V súvislosti s poskytnutím zľavy je potrebné poukázať aj na to, že žalobca poskytol žalovanému výhodnú zľavnenú kúpnu cenu za mobilný telefón dobrovoľne, pričom je nepochybné, že práve toto bolo účelom jeho marketingovej a obchodnej stratégie s cieľom získať tak čo najširší okruh zákazníkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že zmluvná podmienka je neplatná aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

11. Okresný súd zároveň nemohol opomenúť poukázať aj na nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu, a to v tvrdení v žalobe o tom, že pri uzavretí dodatku k zmluve odpredal žalovanému mobilný telefón s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 141,75 €; uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko výška zmluvnej pokuty uvedená v dodatku predstavuje 189,- € a v tvrdení (v pokuse o pokonávku) o tom, že žalovaný je povinný mu uhradiť nárok vo výške 141,75 € titulom zmluvnej pokuty a zároveň aj titulom náhrady škody; z uvedeného vyplýva, že žalobca vedome uvádzal žalovaného do pochybností a správnej právnej kvalifikácii tohto nároku.

12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže ju uplatnil na základe neplatnej zmluvnej podmienky a v tomto rozsahu žalobu zamietol.

13. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva, zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa.

14. Na záver okresný súd konštatoval, že postupoval podľa § 298 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Okresný súd preto vo svojom druhom výroku určil zmluvnú podmienku, týkajúcu sa zmluvnej pokuty, dojednanú v článku 2 bod 2.5 druhá veta v časti týkajúcej sa písm. a/ a tretia veta Dodatku zo dňa 29. 01. 2015 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 10. 2014 za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

15. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu, v ktorom okresný súd jeho žalobe nevyhovel. Prioritne žalobca namietal, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práva uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a teda aj k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko okresný súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca má však za to, že v danom prípade neboli naplnené podmienky v zmysle § 297 CSP a okresný súd mal vo veci nariadiť pojednávanie preto, aby bol žalobcovi poskytnutý priestor na vyjadrenia sa k tej časti nároku, v ktorom bola jeho žaloba zamietnutá.

17. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vyplývajúcej z článku 2 bod 2.5 druhá veta v časti týkajúcej sa písm. a/ a tretia veta uzavretého dodatku, najmä namietal, že okresný súd vyhlásil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú bez poskytnutia možnosti žalobcovi vyjadriť sa k nej. Došlo tým k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania, ktorý zabezpečuje stranám sporu rovnaké právo vyjadriť sa k podstatným a rozhodujúcim okolnostiam v danej veci. Nebol mu tak daný žiadny priestor na predloženie dôkazov a tvrdení, ktorými by mohol preukázať, že sporná zmluvná podmienka nie je neprijateľnou. Aj týmto postupom tak došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.

18. Vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré určil okresný súd zmluvnú podmienku v článku 2 bod 2.5 druhá veta v časti týkajúcej sa písm. a/ a tretia veta uzavretého dodatku, konštatoval, že súd sa uchýlil k zovšeobecňovaniu a paušalizovaniu určitých skutočností a javov, pretože následné rozhodnutie súdu založené na generalizovaných skúsenostiach nemôže vychádzať zo spravodlivo a objektívne zisteného skutkového a právneho stavu, v čoho dôsledku takéto rozhodnutie odporuje nielen zákonu, ale aj zásadám a princípom demokratického a právneho štátu.

19. V prvom rade poukázal na to, že uzavretá zmluva, ako aj dodatok predstavujú vzájomný konsenzus medzi žalobcom a žalovaným v rámci zmluvnej autonómie charakteristickej pre zmluvné záväzkové právo, k uzatvoreniu zmluvy a dodatku predchádzala predzmluvná fáza, v rámci ktorej žalobca informoval žalovaného o podstatných a nevyhnutných informáciách. Žalovaný mal možnosť uzatvoriť zmluvu aj bez zakúpenia zľavneného mobilného zariadenia, prípadne uzatvoriť zmluvu s rozdielnym obsahom. Žalovaný však uzavrel zmluvu a dodatok na základe vlastnej vôle bez akéhokoľvek donútenia, či nátlaku a zároveň mal možnosť oboznámiť sa so zmluvou a dodatkom, s ich konečným obsahom, prípadne tento následne modifikovať.

20. Následne sa nestotožnil s právnym záverom o zmätočnosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti vyššie uvedenej zmluvnej podmienky. Formulácia dojednania o zmluvnej pokute je jasná, určitá a zrozumiteľná, je zrejmá výška zmluvnej pokuty, ako aj spôsob jej určenia. Článok 2 bod 2.5 dodatku obsahuje aj spôsob primeraného znižovania výšky zmluvnej pokuty v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynie od uzavretia dodatku do času porušenia zmluvných povinností. Keďže žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a dodatku prestal plniť, keď riadne a včas neuhradil cenu poskytnutých služieb celkovo vo výške 53,48 €, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku 2 bod 2.3 písm. a/, písm. c/ a písm. e/ dodatku.

21. V súvislosti s nárokom na zmluvnú pokutu žalobca v odvolaní zároveň poukázal na článok 1 bod 1.2 uzavretého dodatku, v zmysle ktorého si žalovaný bol vedomý, že mobilné zariadenie je mu odpredávané za akciovú cenu výlučne z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované žalobcom v zmysle uzavretej zmluvy a dodatku. Predaj mobilného zariadenia za zníženú cenu pritom predstavuje len vedľajšie zmluvné dojednanie zmluvy s viazanosťou na dobu určitú. V zmysle článku 2 bod 2.5 dodatku žalovaný porušil povinnosť riadne a včas uhradiť cenu za poskytované služby žalobcom a zároveň žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu bez prerušenia alebo obmedzenia poskytovania služieb žalobcom, nakoľko v dôsledku konania žalovaného bol žalobca vo vzťahu k žalovanému nútený pristúpiť k odpojeniu poskytovania telekomunikačných služieb.

22. Žalobca mal za to, že zmluvná pokuta bola medzi ním a žalovaným dojednaná v súlade so zákonom, bola presne určená výška zmluvnej pokuty, ako aj spôsob jej postupného primeraného znižovania v závislosti od vzniku záväzku do času porušenia zmluvných povinností a v žiadnom prípade nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Dodatočne doplnil, že žalovaný sa dostal do omeškania už na začiatku zmluvného vzťahu a za účelom preukázania týchto tvrdení by chcel žalobca predložiť ako dôkaz prehľad platieb žalovaného, ktorý vzhľadom na vydanie rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nie svojou vinou nemohol predložiť už v prvoinštančnom konaní pred okresným súdom. Na základe prehľadu týchto faktúr a platieb zo dňa 13. 03. 2018 je tak zrejmé, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške nižšej, než na akú mal v súlade s uzavretým dodatkom nárok, nakoľko v prípade žalovaného žalobca zohľadnil až 6 celých mesiacov a zmluvnú pokutu v dojednanej výške primerane znížil na sumu vo výške 141,75 €. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo alternatívne tento rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

24. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka je neplatná (výrok II.) vo výroku, ktorým žalobu čo do sumy 141,75 € s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty zamietol (výrok III.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. Výrok, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 53,48 € s príslušenstvom (výrok I.) nebol odvolaním napadnutý, preto v tomto rozsahu zostáva nedotknutý.

26. Žalobca prioritne namietal nesprávny procesný postup okresného súdu, ak vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, v dôsledku čoho došlo k odňatiu jeho práva konať pred súdom, konkrétne k odňatiu práva uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ak sa nemal možnosť vyjadriť k neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku 2 bod 2.5 písm. a/ dodatku, na základe ktorej okresný súd žalobcovi nepriznal zmluvnú pokutu, ktorá bola jej obsahom.

27. Podľa § 297 písm. b/ CSP nie je potrebné nariadiť pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

28. Formulácia § 297 písm. b/ CSP korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, pričom ich spoločnými znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagateľný cenzus. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu. Bagateľný cenzus pri spotrebiteľských sporoch (1.000,- €) je nižší ako pri iných sporoch (2.000,- €), čo je odôvodnené záujmom poskytnúť spotrebiteľovi väčšiu ochranu jeho práv prostredníctvom ústneho a bezprostredného konania.

29. V prejednávanej veci je zrejmé, že skutkové tvrdenia strán - žalobcu neboli sporné, nakoľko žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14Csp/191/2017-52 zo dňa 24. 11. 2017. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci okresný súd žalobe v rozsahu plnenia zo zmluvy a dodatku priznal žalobcovi cenu poskytnutých služieb vo výške 53,48 € s príslušenstvom, nakoľko nárok žalobcu považoval za preukázaný predloženými listinnými dôkazmi, a to konkrétnymi faktúrami o tom, že žalovaný cenu poskytnutých služieb neuhradil riadne a včas. Následne posudzoval otázku (ne)prijateľnosti zmluvných podmienok vrátane zmluvnej podmienky týkajúcej sa dohody o zmluvnej pokute, ktoré zmluvné podmienky súd skúma ex offo bez návrhu a posudzuje ich z hľadiska noriem spotrebiteľského práva. Je teda zrejmé, že podmienky v zmysle ust. § 297 písm. b/ boli naplnené a práva spotrebiteľa boli ex offo chránené zo strany súdu aj bez nariadenia pojednávania. Civilný sporový poriadok tak nevylučoval rozhodnúť prejednávanú vec bez nariadenia pojednávania, ak podstatné a rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie nároku žalobcu musia vyplývať zo žaloby, ku ktorej je nevyhnutné pripojiť dôkazy vzťahujúce sa k nároku. Okresný súd neporušil ustanovenia Civilného sporového poriadku a postupom, keď rozhodol bez nariadenia pojednávania nedošlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces, ak boli naplnené podmienky ust. § 297 písm. b) CSP.

30. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že sa nemal možnosť vyjadriť k záveru okresného súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku 2 bod 2.5 písm. a/ dodatku, ak uvedené právo využil práve podaním odvolania, v ktorom sa k záverom okresného súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyjadril a keď aj v rámci odvolacieho konania mohol k právnym záverom okresného súdu vysloviť svoj názor, vyjadriť sa spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú procesnoprávne predpisy. Ak sa aj žalobca nemal možnosť vyjadriť k záveru okresného súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku 2 bod 2.5 písm. a/ dodatku vzhľadom na rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, ide o vadu odstrániteľnú v odvolacom konaní. Žalobca sa v odvolaní k neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyjadril a spochybnil závery okresného súdu, s ktorými dôvodmi, uvedenými nižšie sa odvolací súd podrobne zaoberal. Ani v tomto rozsahu preto nie je možné dospieť k záveru o porušení procesných práv žalobcu.

31. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah, ak sa rozhodol uzavrieť zmluvu za podmienok v nej uvedených, zmluvu mohol len ako celok prijať alebo by s ním uzavretá nebola. Nemožno mať za to, že žalovaný mal možnosť vylúčiť niektoré ustanovenia zmluvy či dodatku, nešlo o možnosť žalobcu meniť obsah zmluvy. Túto mohol len ako celok uzavrieť alebo by k uzavretiu tejto zmluvy nedošlo. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a dodatku preto s poukazom na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako i článku 3 bod 2 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bol na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie o zmluvnej pokute nepreukázal. Za takýto dôkaz nemožno považovať jeho tvrdenie, že žalovaný mal možnosť uzatvoriť zmluvu aj bez zakúpenia zľavneného mobilného zariadenia, prípadne uzatvoriť zmluvu s rozdielnym obsahom, a tento následne modifikovať. K žiadnej modifikácii v zmluve nemohlo dôjsť, ak z formulárového textu dodatku je zrejmé, že žalobca mal obsah dodatku vopred pripravený a dopĺňal len údaje o žalovanom, účastníckom programe, mobilnom telefóne a sume zmluvnej pokuty, pričom žalovaný v takomto prípade nemá možnosť ovplyvniť znenie dodatku vrátane zmluvnej podmienky upravujúcej pokutu. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky resp. dojednania za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia. Je teda zrejmé, že pokiaľ mal záujem žalovaný odkúpiť mobilný telefón resp. uzavrieť zmluvu a dodatok za v zmluve a dodatku uvedených podmienok, neostávalo mu iné, ako prijať i obsah zmluvnej podmienky vo vzťahu k zmluvnej pokute. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

32. Je pravdou, že v zmysle článku 4 smernice Rady 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko.

33. Ak žalobca tvrdil, že pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu, pri úprave svojho nároku na zmluvnú pokutu nadväzuje na iné ustanovenia nachádzajúce sa v článku 1 bod 1.2 posledná veta článku 2 bod 2.5 prvá veta dodatku, z ktorých ale vyplýva, že mobilný telefón je žalovanému predávaný za zľavnenú cenu 1,- € len z jediného dôvodu a to, že na seba žalovaný prevzal záväzok viazanosti. Zo žaloby ale ani z písomných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by žalovaný porušil záväzok viazanosti, ako podmienku poskytnutia zľavy. Žalovaný od zmluvy neodstúpil, nepožiadal o ukončenie zmluvy, jej zmenu a ani nemal záujem preniesť si číslo k inej spoločnosti. Ak teda žalovaný napriek tomu, že si svoju povinnosť tvrdenia v žalobe nesplnil, v odvolaní dodatočne tvrdí, že pristúpil k odpojeniu poskytovania telekomunikačných služieb žalovanému, toto tvrdenie ani v rámci odvolacieho konania nedoložil žiadnym listinným dôkazom, za ktorý nemožno považovať ani aktuálny prehľad platieb zo dňa 13. 03. 2018.

34. Uvedené prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany žalobcu, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, považuje odvolací súd za dôvodné, nakoľko ich odvolateľ bez svojich viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vo veci nenariadil pojednávanie a za týmto účelom zmaril možnosť žalobcu vyjadriť sa k neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorej obsahom je dohoda o zmluvnej pokute pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Napriek uvedenému však odvolací súd konštatuje, že uvedený prehľad faktúr a platieb zo dňa 13. 03. 2018, ktorý listinný dôkaz bol pripojený k odvolaniu, nič nemení na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ak žalobca v konaní na základe ním podanej žaloby a k nej pripojených listinných dôkazov si neuplatňoval plnenie resp. porušenie povinnosti žalovaného voči nemu za mesiac marec 2015 v zmysle faktúry splatnej dňa 31. 03. 2015, ktorá faktúra netvorila nárok žalobcu, resp. neobsahovala tento nárok v čase podania žaloby. Z prehľadu platieb predložených žalobcom v odvolacom konaní zo dňa 13.03.2018 ( č.l. 69 spisu ) vyplýva, že žalovaný sa s plnením svojich zmluvných povinností, t. j. úhradou vystavených faktúr, dostal do omeškania už na začiatku zmluvného vzťahu, t. j. v mesiaci marec 2015, avšak túto povinnosť dodatočne splnil, za jej nesplnenie žalobca neuplatňuje žalobou špecifikovaný nárok. Nárok si žalobca na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od nezaplatených faktúr č. 5315597593 splatnej dňa 01. 10. 2015 vo výške 17,99 €, č. 5319849170 splatnej dňa 31. 10. 2015 vo výške 17,99 € a č. 5324111934 splatnej dňa 01. 12. 2015 vo výške 12,50 €, spolu s faktúrou za upomienku č. 5319849238 splatnú dňa 31. 10. 2015 vo výške 5,- €. Preto ani argumentácia žalobcu o uplatnení nižšej zmluvnej pokuty nie je dôvodná, naopak je zavádzajúca.

35. Nemožno preto z uvedeného vyvodiť, že by si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške nižšej, než na akú mal v súlade s uzavretým dodatkom nárok, naopak odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu o nezrozumiteľnosti a nejasnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, ak pri aplikácii určeného spôsobu výpočtu výšky pokuty v dodatku na prípad najskôr splatnej žalovanej faktúry dospel správne okresný súd k sume 126,- € s tým, že pri aplikácii určeného spôsobu výpočtu na prípady neskôr splatných žalovaných faktúr dospel súd k sume 118,13 € a 110,25 €. Žalobca tak pri výpočte výšky pokuty dospel k sume 141,75 €, pričom nie je vôbec zrejmé, ako k uvedenej sume dospel. Naviac ani v odvolacom konaní nekonkretizoval, ktoré porušenie záväzku úhrady považoval za dôvod pre vznik jeho nároku na zmluvnú pokutu, keďže predmetom konania sú tri neuhradené faktúry za služby a jedna neuhradená faktúra za upomienku, pričom ani v jednom z týchto prípadov nie je možné dospieť k výsledku 141,75 €. Žalobca ani v odvolacom konaní neponúkol spôsob svojho výpočtu, ktorým by závery okresného súdu spochybnil.

36. Ak aj žalobca v odvolaní upresnil, že jeho nárok na zmluvnú pokutu uplatňuje v zmysle článku 2 bod 2.3 písm. a/, písm. c/ a písm. e/ dodatku, je nutné poukázať na to, že ak žalobca pristúpil k odpojeniu poskytovania telekomunikačných služieb, uvedené tvrdenie žalobca ničím nepreukázal. Naviac to, či žalobca pristúpi k odpojeniu poskytovania služieb žalovanému je v zmysle zmluvy a jej dodatku ponechané len na vôli žalobcu bez vzťahu k závažnosti porušenia povinností žalovaného, ich intenzity, či opakovanému porušeniu a pod. Ak teda žalobca odpojil poskytovanie služieb žalovanému, išlo o jeho jednostranný úkon, ktorý nemožno považovať za porušenie povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po celú dobu viazanosti. Nezaplatením faktúr v celkovej výške 53,48 € v období od októbra do decembra 2015 nemal žalovaný záujem o ukončenie platnosti zmluvy, a takýto výklad ponúkaný žalobcom je jednostranný vprospech žalobcu, ktorý by za akékoľvek porušenie povinnosti zaplatiť cenu služby riadne a včas, napr. aj za nezaplatenie 5 € pristúpil k odpojeniu spotrebiteľa a uplatňoval súčasne aj zaplatenie zmluvnej pokuty. Už tým, že žalobca odpojil žalovaného, bez ohľadu na to, že nie je zrejmé kedy k odpojeniu došlo, pristupuje bez ďalšieho sankcia aj vo forme zmluvnej pokuty.

37. Bez ohľadu na vyššie uvedené však odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, ktorý konštatoval, že uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Súd dôvodne poukázal na značný nepomer medzi uplatnenou sumou pokuty 141,75 € a jedným zo žalovaných porušených záväzkov úhrady: 17,99 € alebo 17,90 € alebo 12,50 €, či 5,- € za upomienku. Ak by aj odvolací súd konštatoval, že nárok žalobcu bol dôvodný čo do sumy 53,48 €, je zrejmé, že zmluvná pokuta vo výške 141,75 € predstavuje 165 % výšky neuhradenej pohľadávky žalobcu. Nemožno mať za to, že ide o zmluvnú pokutu primeranú, ak ide takmer o trojnásobok výšky, ktorá predstavuje porušenú povinnosť, a to za všetky žalobcom uplatnené porušenia povinnosti, teda za tri faktúry splatné v mesiacoch október a december 2015. Odvolací súd teda dopĺňa, že uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nespĺňa požiadavku transparentnosti (kedy, koľkokrát a v akej výške). Primeranosť musí zodpovedať závažnosti porušenia, napr. zmluvná pokuta za akékoľvek porušenie zmluvy je neprijateľná.

38. Ak sa žalobca rozhodol pre odpojenie poskytovania telekomunikačných služieb žalovanému, nemožno bez ďalšieho mať za to, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti a že takýmto postupom vznikla žalobcovi škoda, ktorú si kompenzuje zmluvnou pokutou.

39. Odvolací súd naviac poukazuje na okolnosť, že rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k žalobcovi, týkajúce sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka vo vzťahu k článku 2 bodu 2.5 dodatku nie je pre žalobcu argumentáciou prekvapivou, nejde teda o rozhodnutie prekvapivé, ak aj s poukazom na rozhodnutia iných všeobecných súdov Slovenskej republiky bolo uvedené zmluvné dojednanie považované za neprijateľné. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd napr. na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/145/2015 zo dňa 25. 01. 2016, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil uvedenú zmluvnú podmienku v článku 2 bodu 2.5 dodatku za neprijateľnú a výslovne konštatoval, že na jej neprijateľnosti nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. V každom prípade totiž nie každé porušenie povinnosti, bez ohľadu na to, kedy, v akom časovom období k porušeniu povinnosti došlo, je rovnakej intenzity a významu. Bez povšimnutia nemôže ostať ani výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností postupom trvania doby viazanosti, ktoré však vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho-ktorého porušenia povinnosti a ani výšky pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške, a to ako kompenzáciu kúpnej ceny.

40. K primeranosti zmluvnej pokuty je treba dodať, že neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej (porovnaj rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10). Zmluvná pokuta v rámci súdnej kontroly obstojí buď ako celok, alebo neobstojí a v takomto prípade niet právneho priestoru na to, aby z nej súd nejako moderoval plnenie do prijateľnej, či primeranej podoby.

41. Naviac, ak žalobca poukazuje na to, že žalovaný sa sám rozhodol pre produkt obsahujúci zmluvnú pokutu, treba poznamenať, že je to práve žalobca, ktorý v rámci svojej obchodnej politiky ponúkol produkt s bagateľnou cenou telekomunikačných zariadení a prípadné straty spôsobené nebonitnými, či nezodpovednými spotrebiteľmi, má pokryť inštitút zmluvnej pokuty, ktorý pomerne paušálnym spôsobom umožňuje žalobcovi podávať žaloby. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

42. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že tak okresný, ako ani odvolací súd nepodrobil skúmaniu aj zmluvnú podmienku upravujúci nárok žalobcu na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia záväzku žalovaného užívať služby poskytované žalobcom po celú dobu viazanosti (ďalej len „záväzok viazanosti“), nachádzajúcu sa v článku 2 bod 2.5 druhá veta v časti týkajúcej sa písm. b/ dodatku, nakoľko žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu z tohto dôvodu neuplatňoval. Žalobca si totiž uplatnil žalobou podanou na súde nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia záväzku žalovaného uhradiť včas a riadne cenu za služby, teda záväzok úhrady, v dôsledku čoho súd podrobil skúmaniu zmluvnú podmienku upravujúcu predmetný nárok žalobcu len v súvislosti s dôvodom, ktorý je upravený v článku 2 bod 2.5 veta druhá v časti týkajúcej sa písm. a/ a tretia veta dodatku. Ak teda žalobca až v odvolaní poukazuje na to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu viacerých zmluvných ustanovení, vyplývajúcich z článku 2 bod 2.3 písm. a/, písm. c/, písm. e/ dodatku, uvedené tvrdenia zo žaloby vôbec nevyplývali. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe majú totiž osobitný význam. Spolu so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby. Obsah žaloby nie je determinovaný každým jednotlivým tvrdením žalobcu, ale celkovou súdržnosťou skutkového deja, ktorý žalobca uvádza. V zmysle § 132 ods. 1 CSP sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie nielen označenie strán, ale i pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno však nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Ak ale až v odvolaní žalobca tvrdí, že svoj nárok na zmluvnú pokutu uplatňuje i z iného ustanovenia článku dodatku, než tvrdil v žalobe, ide o podstatnú zmenu, resp. doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v zmysle § 140 ods. 2 CSP, teda o zmenu žaloby, dispozičný úkon, ku ktorému dosiaľ zo strany žalobcu nedošlo. Naviac, v zmysle § 371 CSP v odvolacom konaní žalobu meniť nemožno.

43. Odvolací súd preto na záver uvádza, že zo strany okresného súdu nedošlo k procesnému postupu, ktorým by došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, k porušeniu práva na spravodlivý proces, či k porušeniu princípu kontradiktórnosti.

44. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá argumentácia okresného súdu mu však bola známa i z iných konaní všeobecných okresných a krajských súdov Slovenskej republiky, napriek tomu odvolací súd konštatuje, že pokiaľ sa žalobca k neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky vyjadril v odvolaní, bola tým zhojená jeho možnosť vyjadriť sa k neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky a bolo tak zabezpečené stranám sporu rovnaké právo vyjadriť sa k podstatným a rozhodujúcim okolnostiam v danej veci. To, že odvolací súd sa s právnou argumentáciou žalobcu nestotožnil, nie je porušením práva žalobcu na spravodlivý proces. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že okresný súd sa pri prejednaní a rozhodovaní uchyľoval k zovšeobecňovaniu a paušalizovaniu určitých skutočností a javov, nakoľko naopak konkrétnym spôsobom posúdil, na základe čoho považuje zmluvnú podmienku za neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, s ktorým právnym záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a uvedenú zmluvnú pokutu považuje za neprimeranú. Už len tento právny záver sám o sebe oprávňuje a ukladá povinnosť súdu vysloviť vo výroku znenie zmluvnej podmienky, ktorú považuje za neprijateľnú a na základe ktorej nárok žalobcovi nepriznal. Odvolací súd preto v napadnutom rozsahu rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutý, avšak ide o výrok závislý.

45. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému, ktorý úspešný v odvolacom konaní bol, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané a odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaného (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).