Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého X. K., nar. XX.XX.XXXX, dieťa bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: matky K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X. XXX a otca K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X., toho času bytom S. XX, H., v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 26P/146/2018-82 zo dňa 22.10.2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého syna X. K., nar. XX.XX.XXXX v celom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd zdôraznil, že základným východiskom pri určovaní výšky výživného v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine je povinnosť oboch rodičov podieľať sa na výchove dieťaťa podľa pomeru svojich možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Nie je podľa neho prípustné, aby podstatná časť vyživovacej povinnosti bola prenesená len na jedného rodiča. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec maloletého je od septembra 2017 doposiaľ zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a dosahuje pravidelný príjem. Podľa jeho výpovede v minulosti zarábal cca 800,- Eur mesačne, avšak zmenil zamestnanie, aby sa zamestnal vo svojej profesii, na ktorú je kvalifikovaný. Takéto vysvetlenie ale podľa okresného súdu zjavne nezodpovedá skutočnosti, nakoľko je zrejmé, že od roku 2016 otec maloletého vystriedal viacero zamestnaní (v ktorých zjavne nedosahoval príjem 800,- Eur mesačne) a následne bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. Je teda podľa okresného súdu nepochybné, že reálna peňažná čiastka, ktorá je otcovi z jeho výplaty poukazovaná na účet, je nízka vzhľadom na exekučné zrážky, pričom ide o výdavky, ktoré si otec zavinil sám, a preto pri posudzovaní objektívnych možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť na tieto nie je možné prihliadať. Konkrétne konštatoval, že v prípade jednej exekučnej zrážky sa má jednať o nedoplatky na povinnom zdravotnom poistení, kde podľa výpovede otca mu vznikol nedoplatok z toho dôvodu, že bol určité obdobie nezamestnaný, ale sa nezaevidoval na úrade práce. V druhom prípade ide o exekúciu na výživnom. Súd mal za preukázané, že otec bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T 3/2016 zo dňa 20.02.2017, právoplatným dňa 20.02.2017 za prečin zanedbania povinnej výživy, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustil na tom skutkovom základe, že si voči maloletému X. neplnil vyživovaciu povinnosť v období od mesiaca jún 2014 do 20.02.2017, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1 238,75 Eur. Skutočnosť, že voči otcovi je vedená exekúcia na výživné, ktoré v minulosti úmyselne neplatil, pochopiteľne nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre zníženie výživného splatného v budúcnosti. Naviac na strane matky a maloletého dieťaťa neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by prípadne odôvodňovali zníženie výživného a takéto rozhodnutie by bolo v zásadnom rozpore s oprávnenými záujmami dieťaťa. Maloletý X. je už tohto času vyššieho veku než v čase poslednej úpravy výživného, navštevuje už tohto času základnú školu, venuje sa športu, s čím sú spojené zvýšené výdavky v porovnaní s výživným, ktoré bolo upravené naposledy. Od obdobia roku 2013, kedy bolo naposledy o výživnom rozhodnuté, nastal i nárast celkových životných nákladov. Otec sa pritom na výžive maloletého inou formou prakticky nepodieľa, preto z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné podmienky na zníženie výživného a okresný súd návrh otca v celom rozsahu zamietol.

3. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte „CMP“) rozhodol okresný súd o náhrade trov konania v spojení s § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Mal za to, že rozhodnutie je voči nemu „zaujaté“, pretože žiadal o zníženie výživného hlavne kvôli jeho finančnej situácii, v ktorej sa momentálne nachádza. Dokladom sú jeho výplatné pásky, ktoré predložil pred súdom a z ktorého príjmu sa mu nedá vyžiť. Ak sa zmení jeho finančná situácia, je ochotný platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne, tak ako bolo súdom určené, avšak v súčasnej dobe je schopný platiť výživné len vo výške 50,- Eur.

5. Opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému uplynula doba viac ako 5 rokov a za uvedené obdobie do súčasnosti podstatne vzrástli životné náklady, dieťa je fyzicky vyspelejšie a zvýšili sa výdavky na jeho stravu, obuv, obliekanie, školské potreby, ale i záujmovú činnosť, či náklady spojené s bežnou lekárskou starostlivosťou. Poukázal na to, že otec maloletého je v súčasnej dobe zamestnaný, nedošlo u neho k podstatnej zmene pomerov, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

7. V dôsledku odvolania otca maloletého, krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“) prejednal odvolanie otca maloletého v zmysle § 62 až § 67 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd nepovažuje odvolanie otca maloletého voči rozsudku okresného súdu za opodstatnené, a to z nasledovných dôvodov:

11. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa § 191 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný a na tieto dôvody v podrobnostiach odkazuje, najmä v bodoch 11 až 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

12. Pri určovaní výšky výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti zdravotného stavu, jeho kultúrno- spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému rozhodol vecne správne, ak tento zamietol, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Naviac odvolací súd uzatvára, že pred všetkými výdavkami, ktoré rodičom vznikajú, je vyživovacia povinnosť voči maloletému prvoradou zákonnou povinnosťou, ak výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, vrátane exekúcií, na ktoré okresný súd dôvodne neprihliadal, nakoľko v prípade jednej exekučnej zrážky ide o nedoplatky na povinnom zdravotnom poistení, ktoré si otec zo zákona neplnil napriek tomu, že nebol nezamestnaný, avšak sám uvedené zapríčinil, ak sa nezaevidoval na úrade práce. Ďalšia exekúcia sa týka práve okolností súvisiacich so zanedbaním povinnej vyživovacej povinnosti voči maloletému X., preto by bolo v rozpore so záujmom dieťaťa, ak by z tohto dôvodu došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti voči nemu.

13. Okrem dôvodov, na ktoré poukazoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k pomerom na strane maloletého dieťaťa je však nevyhnutné poukázať i na to, že na strane maloletého naopak došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko od posledného rozhodovania súdu o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému X. uplynula doba viac ako 5 rokov. Za uvedené obdobie do súčasnosti podstatne vzrástli životné náklady, maloletý je fyzicky vyspelejší, tohto času navštevuje 2. ročník základnej školy, navštevuje školskú jedáleň, školskú družinu i záujmové krúžky, a to futbalový a plavecký, teda u maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože sa zvýšili výdavky i na jeho stravu, obuv, obliekanie, školské potreby, záujmovú činnosť i náklady spojené s bežnou lekárskou starostlivosťou. Je teda zrejmé, že naopak v prípade, ak by situácia na strane otca maloletého nebola naozaj vážna, bol by naopak dôvodným návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, ktorý je však vzhľadom na jeho finančnú situáciu v súčasnej dobe nereálny, keďže aj odvolací súd prihliada na to, že reálna peňažná čiastka, ktorá je otcovi z jeho výplaty poukazovaná na účet, je naozaj nízka. Pomery na strane oboch rodičov maloletého, ako i na strane maloletého dieťaťa, ktoré podrobne opísal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 11 a 12 však nepopierateľne odôvodňujú zamietnutie návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny, nakoľko odvolanie otca žiadnym spôsobom nespochybnilo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, tento v odvolaní len zopakoval svoju zlú finančnú situáciu, na základe ktorej návrh na zníženie vyživovacej povinnosti podal a s ktorými argumentmi sa okresný súd dôsledne vysporiadal v priebehu konania, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

15. Okresný súd teda dôvodne pri rozhodovaní prihliadol prioritne na záujem maloletého dieťaťa, ak je zrejmé, že otcovi maloletého v súčasnej dobe nič nebráni v tom, aby primerane svojmu veku, zdravotnému stavu a vzdelaniu zabezpečil príjem, z ktorého je v prvom rade povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 57 CMP v spojení s § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).