Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/351/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobkyne: Z.. G. T., nar. XX.X.XXXX, Y. XXX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Ing. H. T., nar. XX.X.XXXX, Y. 9, X., v konaní zast.: JUDr. Natália Borsosová, advokát, Ul. bisk. Királya 6, Komárno, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 8C/52/2013- 294 zo dňa 26. júna 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov takto:

I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje : A. Hnuteľné veci: 1. Sedacia súprava v hodnote ..................................................... 350 eur 2. posteľ .........................................................................................75 eur 3. koberec.........................................................................................75 eur 4. stôl so 4 stoličkami .....................................................................75 eur 5. 2 ks svietidlá................................................................................ 25 eur 6. žehlička ... ....................................................................................25 eur 7. vysávač .........................................................................................25 eur 8. konferenčný stolík .....................................................................12,50 eura 9. Osobné motorové vozidlo T. A. X.XHTP, T.: NZ XXXFL ( pred tým KN XXXBV) výrobné číslo: W eura B. zostatok na účte žalobkyne vedený v Y. sporiteľni, a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške XXX,XX eura

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje: A. zostatok na účte žalobcu vedený v R. banke, a.s. číslo účtu XXXXXXXX/XXXX vo výške XX XXX,XX eura

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania sumu 8603,47 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa a žalovaný s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 584,50 eura na účet Okresného súdu Komárno v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ku dňu zániku ich manželstva tak, že hnuteľné veci 1.sedacia súprava v hodnote 350 eur, 2.posteľ v hodnote 75 eur, 3. Koberec v sume 75 eur, 4. stôl so 4 stoličkami v sume 75 eur, 5.2ks svietidlá v hodnote 25 eur, 6.žehlička v sume 25 eur, 7.vysávač v sume 25 eur, 8. konferenčný stolík v sume 12,50 eura, 9.osobné motorové vozidlo Škoda A. X.XHTP, T.: NZ XXXFL výrobné číslo: W v hodnote 1922 eur, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na úplne vyrovnanie sumu 8603,47 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 584,50 eura na účet Okresného súdu Komárno v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

1.2 Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 150 ods. 1 CSP, § 148 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho považoval návrh na vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za dôvodne podaný. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 20.9.2003 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 6C/13/2010-35 zo dňa 25.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.4.2010. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že strany sporu za trvania ich manželstva nadobudli do BSM hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku v predmetnej veci posudzoval či došlo k vyporiadaniu BSM dohodou tak, ako to tvrdil žalovaný, keďže žalobkyňa popierala akúkoľvek dohodu o vyporiadaní BSM. Podľa svedkyne X. T. (matky žalovaného), v júni 2010 došlo medzi bývalými manželmi k dohode, podľa ktorej si žalobkyňa mala zobrať nábytok, auto. Tieto veci vtedy nezobrala s tým, že si musí zabezpečiť auto, nakoniec si veci zobrala až v roku 2015. Žalobkyňa si pôvodne mala zobrať 3000 Eur, šperkovnicu a stravné lístky. Súd prvej inštancie výpoveď svedkyne považoval za účelovú, vyhovujúcu tvrdeniam jej syna. Poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi právnou zástupkyňou žalobkyne a žalovaným v období od 30.1.2013 do 10.2.2013 ( pred podaním žaloby), v ktorej sa žalovaný nevyjadroval o žiadnej dohode o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi stranami sporu. Súd bol toho názoru, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, tak už v tejto komunikácii by žalovaný tvrdil, že došlo k vyporiadaniu dohodou a tiež by bol žalovaný žalobkyňu vyzval už v roku 2010 ( emailom alebo písomne- dôkazy produkované žalovaným nie sú) na prevzatie si vecí, ku ktorým mala byť uzavretá dohoda. Túto skutočnosť, že mala byť uzavretá ústna dohoda o vyporiadaní BSM prvý krát začal tvrdiť až dňa 12.4.2013 ( vo vyjadrení k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu). Tiež súd poukázal na to, že až dňa 15.9.2015 žalovaný vydal hnuteľné veci žalobkyni a dokonca viac ako 5 rokov užíval motorové vozidlo. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd mal za to, že nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou a preto pristúpil k jeho vyporiadaniu podľa § 149 ods. 3 Obč. zákonníka.

1.3 Súd prvej inštancie do vyporiadania BSM zahrnul hnuteľné veci uvedené vo výroku, na ktorých zostatkových cenách sa strany sporu zhodli, a to celkom v sume 662,50 eura. Ďalej do BSM zahrnul osobné motorové vozidlo T. 1.2HTP, ŠPZ: KN XXXBV, výrobné číslo: W v hodnote 1922 Eur, ktorá suma bola určená znaleckým posudkom č. 4/2017 Ing. Flóriána Dejczö zo dňa 16.3.2017, ktorý ho hodnotil ku dňu, kedy bolo vydané žalobkyni ( t.j. 15.9.2015). Uviedol, že tento znalec vychádzal z parametrov, ktoré sú uvedené v osvedčení o evidencii, znalec predmetné motorové vozidlo aj videl a teda vzhliadol jeho aktuálny stav. Znalecký posudok č. 59/2017 Ing. Ladislava Bedecsa zo dňa 23.2.2017 predložený žalovaným nepovažoval za posudok, ktorý by odrážal cenu motorového vozidla v čase, kedy došlo k vyporiadaniu. Zdôraznil, že znalec auto nevidel, vychádzal len z kópie osvedčenia o evidencii, nadobúdacej faktúry, výpisu zo servisnej knižky a účtu za montáž zariadenia. Ďalej súd poukázal na to, že toto motorové vozidlo bolo zakúpené od REAL-N, spol. s.r.o. dňa 20.3.2006 za sumu 330990,-Sk a to tak, že žalobkyňa dňa 21.3.2006 poukázala zo svojho účtu sumu 162 729,93 Sk ( 5401,64 Eur) na účet predajcu motorového vozidla a žalovaný taktiež dňa 21.3.2006 poukázal zo svojho účtu sumu 168 246,34 Sk ( 5584,76 Eur). Do masy BSM súd prvej inštancie zahrnul aj zostatok na účte žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX, ku dňu 14.4.2010 je to suma XXX,XX eura, sumu XXX,XX eura predstavujúca odkúpnu hodnotu životného poistenia KOMPLET, ktorá bola vyplatená žalobkyni a zostatok na účte žalobcu č. XXXXXXXX/XXXX ku dňu 14.4.2010 vo výške 15753,03 eura. Z tejto sumy bola čiastka 12.000 eur poukázaná z účtu žalovaného č. XXXXXXXX/XXXX dňa 4.2.2009 na termínovaný vkladový účet č. XXXXXXXX/XXXX s 12- mesačnou viazanosťou, následne bol zrušený a

dňa 4.2.2010 bola suma 12.552 eur opätovne poukázaná na jeho účet č.XXXXXXXX/XXXX. Žalovaný v priebehu konania namietal, že prostriedky na jeho účte nepatria do BSM pretože mali oddelené hospodárenie so žalobkyňou, súd však zdôraznil, že zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik BSM. Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť iba ten majetok, ktorý existoval ku dňu zániku BSM ako spoločný. Žalovaný žiadal pojať do predmetu BSM aj zlaté veci vrátane jeho zlatého prívesku v znamení panny, zlatej retiazky, zlatej ihly do kravaty, obrúčky, sumy 3.000 eur, ktorú mal vyplatiť žalobkyni a stravných lístkov v hodnote 210 Eur, tu však žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že tieto veci mali byť odovzdané žalobkyni.

1.4 Hodnotu BSM súd prvej inštancie určil sumou 19.487,88 eura (662,50 + 1922 + 733,72 + 416,63 + 15753,03), preto pri rovnosti podielov oboch manželov každému pripadá z masy BSM polovica, t.j. 9.743,94 Eur. Žalobkyni súd prikázal hnuteľné veci v sume 662,50 eura, motorové vozidlo v hodnote 1922 eur, sumu 733,77 eura ( zostatok na jej účte) a sumu 416,63 eura (odkupná hodnota životného poistenia), spolu veci v hodnote 3 734,85 Eur. Žalobkyňa by mala na vyplatenie jej podielu dostať sumu 6009,09 eura, t.j. 9 743,94 Eur - 3 734,85 Eur. V konaní však súd mal za preukázané, že žalobkyňa mala založenú vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX od 28.1.2000 na meno G. O., ktorá bola zrušená 21.3.2005 prevodom na účet Euro Plus Fond - AM SLSP, z tohto účtu jej dňa 21.3.2006 bola vyplatená suma 5401,64 eura. Ku dňu 28.7.2003 mala na tomto účte (XXXXXXXXXX/XXXX) sumu 156.316,70 Sk, t.j. 5188,76 Eur (manželstvo bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX). Suma 5188,76 Eur tvorila súčasť jej účtu, z ktorého potom sumu 162 729,93 Sk (5401,64 Eur) dňa 21.3.2006 poukázala zo svojho účtu sumu na účet predajcu motorového vozidla. Súd uviedol, že podľa rozhodovacej praxe súdov (NS SR 6 Cdo 128/2012) to, čo každý z manželov vynaložil zo svojho na spoločný majetok, má mu byť uhradené zo spoločného druhým manželom vo výške, ktorá zodpovedá pomeru veľkosti podielu, ktorý sa každému z nich dostáva z BSM, a teda celková hodnota masy BSM sa znižuje o uvedenú sumu a delí sa dvomi. Preto súd polovicu zo sumy 5401,64 eur, ktorú žalobkyňa vynaložila zo svojho na spoločný majetok (motorové vozidlo), t.j. sumu 2 594,38 eura pripočítal žalobkyni k sume 6009,09 eura. Následne potom suma 8603,47 eura predstavuje vyrovnací podiel žalobkyne, ktorú sumu súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni. Súd prvej inštancie v zmysle § 2 ods. l písm. c/ Zákona č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch v spojitosti s položkou 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal strany sporu zaplatiť na účet súdu spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 584,50 eura určenej vo výške 3% z hodnoty BSM , t.j. zo sumy 19 787,88 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 s tým, že v konaní mala plný úspech žalobkyňa. Poukázal na to, že žalobkyňa sa so žalovaným chcela dohodnúť, avšak žalovaný sa s touto dohodou nestotožňoval a tvrdil, že medzi nimi došlo k dohode. Ďalej dôvodil, že žalobkyňa bola v spore úspešná aj preto, že preukázala, že žalovaný mal na účte úspory, o ktorých výške žalobkyňa nevedela, keďže nemala prístup k jeho účtu a tieto žalovaný nechcel vyporiadať.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplné zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sú uvedené iba hnuteľné veci, ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. V odôvodnení však v bode 13 súd uviedol, že do masy BSM patria aj zostatky na účtoch strán sporu, ako aj odkupná hodnota životného poistenia KOMPLET. Ďalej namietal zistenie zostatku na účte žalobkyne ku dňu 14.4.2010 vo výške 733,72 eura, pretože na listinnom dôkaze na strane spisu 91 (Vyjadrenia sa k žiadosti SLSP zo dňa 24.3.2014) banka oznámila súdu zostatok na jej účte ku 14.4.2010 v sume 2.792,94 eura. Ďalej uviedol, že žalobkyňa uhradila vyššie uvedenú sumu na kúpu motorového vozidla, avšak v konaní nepreukázala, že uvedené finančné prostriedky vniesla do manželstva ku dňu 20.9.2003. Poukázal na to, že žalobkyňa dňa 15.9.2015 si prišla prevziať hnuteľné veci, ktoré jej patrili v zmysle dohody o vyporiadaní BSM z júna 2010. Je toho názoru, že súd mal do BSM pojať aj zlaté veci, nakoľko žalobkyňa sama na pojednávaní dňa 18.2.2013 uviedla, že zobrala šperkovnicu v hodnote 600 eur, vyššie uvedené potvrdila aj svedkyňa X. T., pričom do masy BSM patria aj stravné lístky v hodnote 210 eur, ako aj finančná hotovosť 3.000 eur, ktorú zobrala za prítomnosti jeho matky. Čo sa týka ustálenia hodnoty motorového vozidla uviedol, že súd sa nedostatočne oboznámil s predloženými znaleckými posudkami, nakoľko posudok predložený žalobkyňou bol vypracovaný na úplne inú verziu motorového vozidla, než ktoré je predmetom sporu. Znalec Dejczö pri určení hodnoty vozidla nezohľadnil skutočnú výbavu vozidla, takže výsledok tohto znaleckého posudku zásadným spôsobom znížil všeobecnú hodnotu vozidla, a teda stanovená hodnota všeobecnej hodnoty vozidla v posudku č. 4/2017 je nereálna. Záveru súdu, že pri určení ceny motorového vozidla bolo treba vychádzať z ceny motorového vozidla ku dňu 15.9.2015

z dôvodu, že do tej doby som motorové vozidlo užíval žalovaný je tiež zmätočný, nakoľko on motorové vozidlo neužíval, bolo odovzdané v bezchybnom stave. Pri oceňovaní týchto vecí platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ich stavu ku dňu zániku BSM. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené ku dňu 14.4.2010, pričom žalobkyňa prevzala motorové vozidlo v roku 2015, a vtedy nenamietala zlý technický stav vozidla. Nakoniec namietal výrok o trovách konania, lebo skutočnosť, že sa nechcel so žalobkyňou dohodnúť pred začatím konania, nezakladá právo žalobkyne na 100% -nú náhradu trov konania. Poukázal na to, že súd rozhodol o úhrade súdneho poplatku tak, že so žalobkyňou je povinný uhradiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne, preto má za to, že v konaní ani jedna zo strán sporu nebola úspešnejšia ako druhá. V konaní o vyporiadanie BSM je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania, najmä keď súd nie je viazaný návrhom. Z hľadiska výsledku konania v tejto veci nebola plne úspešná žiadna zo strán, keď vzhľadom na určené rovnaké podiely boli obe strany rovnako úspešné. Preto súd mal postupovať v súlade s § 255 ods. 2 CSP.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že žalobkyňa so žalovaným žiadnu dohodu o vyporiadaní BSM neuzavrela a žalovaný to ani nepreukázal. Z konania vyplynulo, že žalovaný mal snahu v prvom rade zatajiť existenciu spoločných úspor, pre ktoré v konečnom dôsledku žalobkyňa návrh podala. Žalobkyňa sa stotožnila s tým, že súd na skutočnosti tvrdené žalovaným, ktoré tento nepreukázal, nemohol prihliadnuť, ako napríklad pri tvrdení žalovaného o tom, že žalobkyňa mala zobrať finančnú hotovosť v sume 3000 eur z titulu vyporiadania BSM. Takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula a žalobkyňa ju poprela. Uviedla, že rozhodnutie súdu vychádza v plnom rozsahu z vykonaného dokazovania, a to tak v časti určenia vecí patriacich do BSM, ich všeobecnej ceny ako aj majetkových hodnôt patriacich do BSM. Žalobkyňa považovala za správne a spravodlivé aj rozhodnutie súdu v časti týkajúcej sa trov konania, keď je nesporné, že žalovaný nemal snahu sa so žalobkyňou dohodnúť a v podstate v priebehu celého konania jej právo na vyporiadanie BSM popieral. Rozsudok sudu prvej inštancie považovala za správny a zákonný, preto ho navrhla potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť s poukazom na ustanovenie § 388 CSP.

5. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

6. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

7. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Stranám sporu z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.

8. V prejednávanej veci žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva doručený na súd dňa 14.02.2013. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 6C/13/2010-35 zo dňa 25.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.4.2010. V žalobe uviedla, že jej manželstvo uzavreté so žalovaným dňa 20.9.2003 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno 6C/13/2010-35 zo dňa 25.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.4.2010. Počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov hnuteľné veci a úspory, ktoré mimosúdnou cestou nevedeli vyporiadať. Do predmetu BSM navrhla pojať motorové vozidlo zn. ŠX., sedaciu súpravu, posteľ, koberec, stôl so 4 stoličkami, žehličku, vysávač, konferenčný stolík, úspory na účte žalobcu 10.000 eur a cca 13.000 eur.

9. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Žalovaný v konaní i odvolaní namietal predovšetkým skutočnosť, že súd vyporiadaval BSM napriek tomu, že uzavrel so žalobkyňou ústnu dohodu o vyporiadaní BSM v roku júni 2010, v zmysle ktorej si mala žalobkyňa prevziať hnuteľné veci - zariadenie bytu, motorové vozidlo Škoda Fabia, stravné lístky v hodnote 210 eur, ako aj finančnú hotovosť 3.000 eur.

10. Podľa § 149 OZ existujú tri spôsoby vyporiadania, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a uplynutím doby. Zákon preferuje dohodu, pre ktorú, pokiaľ jej predmetom nie sú nehnuteľností, nie je ustanovená žiadna forma. Dohoda môže byť uzavretá písomne, ústne i mlčky, resp. konkludentným činom. Svojou povahou je však právnym úkonom, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 34 až 50 OZ. Pre platnosť dohody je tiež nevyhnutné, aby sa týkala všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo. V zmysle § 149 ods. 1 OZ sa vyporiadanie musí vykonať podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ. Dohoda iba o časti bezpodielového spoluvlastníctva by následne pri súdnom vyporiadaní znemožnila komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom na všetky hľadiská obsiahnuté v týchto zásadách. V ustanovení §149 ods.2 OZ je uložená povinnosť, aby si účastníci dohody na požiadanie vydali písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Nemožno tiež vylúčiť, aby k dohode o vyporiadaní pripojili doložku, že nemajú voči sebe ďalšie nároky vyplývajúce z ich bezpodielového spoluvlastníctva. Účastníci dohody takto spravidla chcú prejaviť, že obidvaja uznávajú, že vyporiadanie sa týkalo všetkých vecí, ktoré ako spoločné existovali v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva, teda aj vecí v dohode neuvedených.

11. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný bez pochybností nepreukázal, že došlo k uzavretiu ústnej dohody o vyporiadaní BSM v júni 2010. Napriek svedectvu matky žalovaného X. T., ktorá mala byť pri uzatvorení tejto dohody, je odvolací súd toho názoru, že k dohode medzi bývalými manželmi nedošlo. O tom svedčí aj v konaní preukázaná skutočnosť, že žalobkyňa si neprevzala uvedené veci v júni 2010. Až v priebehu konania v septembri 2015 na základe dohody so žalovaným si prevzala hnuteľné veci - zariadenie bytu a motorové vozidlo. O nepravdepodobnosti uzavretia dohody svedčí aj skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo žalovaný aj po júni 2010 užíval, keď v konaní znaleckým posudkom bolo preukázané, že k aprílu 2010 ( zánik BSM) malo mať vozidlo 10 500 km a pri jeho prevzatí žalobkyňou v septembri 2015 malo najazdených cca 40 000 km. Je zrejmé, že v prípade uzavretia dohody by sám žalovaný urgoval žalobkyňu o prevzatie hnuteľných vecí a neuskladňoval by ich po dobu 5 rokov. Tak ako je uvedené vyššie, žalovaný pre nepochybné preukázanie uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM, mohol so žalobkyňou podpísať aspoň písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. V danom prípade to bol práve žalovaný, ktorý bol v dôkaznej núdzi ohľadom preukázania uzavretia ústnej dohody o vyporiadaní BSM. Čo sa týka vyporiadania zlatých predmetov, ktoré patrili žalovanému a ktoré si zobrala žalobkyňa v šperkovnici, keď z domu odchádzala, tento nárok žalovaného nepatrí do vyporiadania masy BSM, keďže má ísť o veci v jeho výlučnom vlastníctve.

12. Žalovaný ďalej namietal súdom zistenú výšku zostatku na účte žalobkyni v Y. v sume 733,72 eura ku dňu 14.4.2010, keďže na čl. 91 spisu Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila súdu zostatok vo výške 2 792,94 eura. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že nie je dôvodná, pretože uvedený zostatok patril ku dňu 23.3.2014. Z prílohy k tomuto oznámeniu - výpisu z účtu žalobkyne za obdobie od 4.12.2008 do 14.4.2010 (čl. spisu 92-96) vyplýva, že ku dňu 14.4.2010 mala žalobkyňa na účte sumu 733,72 eura, rovnaký stav vyplýva aj zo skoršieho oznámenia banky ( čl. 32 spisu).

13. Predmetom vyporiadania bolo aj motorové vozidlo T. A. X.XHTP, T.: X. XXX BV, pri ktorom žalovaný namietal cenu vozidla, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie. Obe strany v konaní predložili znalecké

posudky, ktoré určovali cenu vozidla. Žalovaný predložil znalecký posudok č. 59/2017 Ing. Ladislava Bedecsa zo dňa 23.2.2017, ktorý určil cenu motorového vozidla ku dňu zániku BSM ( 14.4.2010) v sume 6 336 eur. Znalecký posudok č. 4/2017 Ing. Flóriána Dejczö zo dňa 16.3.2017, predložený žalobkyňou, obsahoval určenie dvoch obstarávacích hodnôt vozidla, a to ceny vozidla ku dňu 25.3.2010 vo výške 4 558 eur a ceny vozidla ku dňu kedy bolo vydané žalobkyni, t. j. 15.9.2015 vo výške 1922 eur.

14. Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku ako spoločná existovala, ale aj v akom stave vec bola (napr. jej kvalita, vek, miera opotrebenia a pod.). Tento stav je rozhodujúci aj pre ocenenie veci, pričom však treba vychádzať z cien zodpovedajúcich, či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov, alebo vývoja cien vecí, cenám platným v čase, keď sa vykonáva vyporiadanie. Inak by bol jeden z manželov neodôvodnene zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému ( zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3. Februára 1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972).

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri určovaní cien hnuteľných vecí treba vychádzať z ich stavu ku dňu zániku BSM a ich hodnoty ku dňu vyporiadania. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v znaleckom posudku č. 4/2017 bola zásadným spôsobom znížená všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla. Znalecký posudok č. 59/2017 Ing. Ladislava Bedecsa zo dňa 23.2.2017 predložený žalovaným síce vychádzal zo stavu vozidla ku dňu zániku BSM, avšak aj jeho cenu určoval k tomuto dňu a nie ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku ( 23.2.2017), preto takto určená hodnota motorového vozidla nebola správna. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie priklonil k určeniu ceny Ing. Flóriánom Dejczö, ktorý určil cenu vozidla vychádzajúc z jeho stavu a hodnoty ku dňu kedy bolo vydané žalobkyni - 15.9.2015. Vzhľadom k tomu, že vozidlo až do 15.9.2015 držal a užíval žalovaný, keďže na ňom bolo najazdených o 30 000 km viac ako v čase zániku BSM, určená hodnota 1922 eur zohľadňovala aj jeho opotrebenie spôsobené žalovaným. V konaní navyše strany sporu nenavrhli iné dokazovanie smerujúce k určeniu hodnoty motorového vozidla.

16. Ďalšia námietka žalovaného smerovala proti náhrade za výlučné finančné prostriedky žalobkyne vnesené do manželstva v sume 5188,76 eura, keď žalobkyňa nepredložila súdu dôkaz o existencii uvedených finančných prostriedkov ku dňu uzavretiu manželstva (20.9.2003). Ani s touto námietkou odvolací súd nesúhlasil a plne sa stotožnil so zisteniami súdu prvej inštancie. Z listinných dôkazov v spise nepochybne vyplýva, že žalobkyňa mala založenú vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX. od 28.1.2000, ktorá bola zrušená 21.3.2005 prevodom na účet P. R. A. - AM Y. č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 5 346,03 eura. Z výpisu z uvedenej vkladnej knižky vyplýva, že ku dňu uzavretia manželstva 20.9.2003 mala nasporenú sumu 156 316,70 Sk ( 5188,76 eura). Ku dňu zrušenia vkladnej knižky ( 21.3.2005) bola celá nasporená suma 5346,03 eura prevedená na vyššie uvedený účet Euro Plus Fond - AM SLSP( peňažný fond), z ktorého bola dňa 21.3.2006 celá suma 5401,64 eura prevedená na osobný účet žalobkyne a odtiaľ na účet predajcu motorového vozidla. Z takto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie je nesporné, že žalobkyňa poskytla na kúpu motorového vozidla svoje výlučné finančné prostriedky vo výške 5188,76 eura, preto odvolacia námietka žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou je nedôvodná.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil masu BSM, keď jej hodnotu určil vo výške 19.487,88 eura, a do ktorej zahrnul hnuteľné veci pod bodom 1 - 8 v sume 662,50 eura, motorové vozidlo uvedené pod bodom 9 v sume 1922 eur, zostatok na účte žalobkyne v sume 733,72 eura, sumu zo životného poistenia KOMPLET vo výške 416,63 eura a zostatok na účte žalovaného v sume 15 753,03 eura. Vyporiadanie masy BSM - rozdelenie hnuteľných vecí a zostatkov na účtoch súd prvej inštancie urobil na základe dohody strán sporu, pričom správne uviedol, že žalobkyni boli prikázané veci v hodnote 3734,85 eura a žalovanému v sume 15 753,03 eura. Keďže každej strane sporu patrí rovnaký podiel v hodnote 9 743,94 eura, žalobkyni zostávalo doplatiť sumu 6 009,09 eura. K tejto sume súd prvej inštancie správne pripočítal polovicu zo sumy 5188,76 eur ( výlučný vnos žalobkyne), t.j. 2594,38 eura. Celkovo potom vyrovnací podiel pre žalobkyňu predstavuje sumu 8 603,47 eura, ktorú musí žalobkyni vyplatiť žalovaný.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, k pochybeniu však došlo vo výrokovej časti rozsudku, keď súd prvej inštancie opomenul vyporiadať aj zostatky na účtoch strán sporu. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom zmena rozhodnutia spočíva iba v doplnení vyporiadania

zostatku na účte žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXX0 ku dňu 14.4.2010 vo výške 733,72 eura a zostatok na účte žalobcu č. XXXXXXXX/XXXX ku dňu 14.4.2010 vo výške 15753,03 eura. Sumu 416,63 eura predstavujúcu odkúpnu hodnotu životného poistenia KOMPLET, ktorá bola vyplatená žalobkyni odvolací súd do výroku vyporiadania masy BSM nezahrnul, pretože v čase vyporiadania toto životné poistenie neexistovalo a premietlo sa len do vyúčtovania v rámci podielov strán sporu.

19. Odvolací súd výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa trov konania potvrdil s poukazom na § 387 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni v rozsahu 100% dôvodiac, že žalobkyňa sa chcela so žalovaným mimosúdne dohodnúť, s čím žalovaný nesúhlasil. V konaní o vyporiadanie BSM je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania, najmä keď súd nie je viazaný návrhom. V tejto veci žalovaný však od počiatku namietal žalobu o vyporiadanie BSM, keď tvrdil, že strany sporu sa na vyporiadaní BSM dohodli, a preto navrhoval žalobu zamietnuť. Žalovaný v podstate namietal spôsob vyporiadania masy BSM, ako i vyplatenie vyrovnacieho podielu pre žalobkyňu. Z hľadiska výsledku konania v tejto veci preto bola jednoznačne úspešná žalobkyňa, pretože na základe jej žaloby došlo k vyporiadaniu BSM v súdnom konaní. Na rozhodnutie súdu o poplatkovej povinnosti, t.j. že súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku obe strany sporu spoločne a nerozdielne, nemá vplyv úspech jednej zo strán sporu. Za samotné vyporiadanie, t.j. meritórne rozhodnutie súdu o predmete konania sa platí súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka a ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. určuje poplatníkov v prípade, ak poplatková povinnosť vzniká v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Pri konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 OZ sú teda poplatníkmi obe strany sporu, súd však môže rozhodnúť, že poplatníkom bude len jeden z nich, čo platí najmä v prípade oslobodenia strany od platenia súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobkyni priznal plný úspech voči žalovanému.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, pretože aj v odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).