Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-1-2019.pdf
PDF · 73.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX G., proti manželovi A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX G., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom A. F., nar. XX.XX.XXXX a W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom V. práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/93/2017-25 zo dňa 08.12.2017, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III., V.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a zverenia mal. detí do svojej osobnej starostlivosti.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd manželstvo účastníkov W. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. XXX, XXX XX G., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Rímsko-katolíckom kostole v G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S. I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Maloletá A. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletý W. F., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky W. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude spravovať ich majetok a zastupovať ich v bežných veciach.
III. Otec A. F., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. F. vo výške 30 % životného minima sumou, t.j. sumou 27,32 eur a na výživu maloletého W. F. sumou 27,32 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, až do zmeny pomerov.
IV. Styk otca s maloletými deťmi súd n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 23 ods. 1, § 24 a nasl., 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. Súd zistil, že manželstvo účastníkov konania je vážne a dlhodobo rozvrátené, nefunkčné, bez nádeje na jeho obnovenie. Za príčinu rozvratu manželstva súd označil rozdielnosť pováh účastníkov a skutočnosť, že odporca nie je ochotný sa zamestnať. V súlade s ust. § 24 a nasl. zákona o rodine súd o zverení mal. detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu každého z mal. detí zákonným výživným, ktoré je toho času vo výške 27,32 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky až do zmeny pomerov. Styk otca s mal. deťmi súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, nakoľko to účastníci konania nežiadali a obaja rodičia bývajú v jednej obci blízko seba, preto má otec možnosť vidieť a navštíviť mal. deti kedykoľvek.
5. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
III. Obsah odvolania manžela
6. Proti výroku III. rozsudku podal odvolanie manžel. Uviedol, že poberá len dávku v hmotnej núdzi , iný príjem nemá. Nie je schopný platiť stanovenú sumu, nakoľko inak by mu nezostalo na živobytie. Navrhol zvážiť výšku výživného do času, kým si nenájde zamestnanie.
7. Ustanovený opatrovník k odvolaniu uviedol, že súdom určená výška výživného je povinnosťou rodiča, vyplývajúca z ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine. Navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania otca bola predmetom prieskumu odvolacieho konania vecná správnosť výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 27,32 eur, t.j. 30 % zo sumy životného minima v zmysle ust. § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).
10. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Odvolací súd uvádza, že citované ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine upravuje zákonnú minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný platiť každý rodič na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. K jeho aplikácii dochádza predovšetkým v prípadoch objektívnej nespôsobilosti rodiča zabezpečiť si príjem, z ktorého by mohla byť výška výživného určená v rámci štandardných pravidiel, zároveň slúži na ochranu oprávneného, aby aspoň v minimálnom rozsahu boli uspokojované jeho základné životné potreby.
12. Keďže nezamestnanosť nezbavuje povinného rodiča platiť výživné aspoň v minimálnej výške, za irelevantné považoval odvolací súd tvrdenie otca o jeho nezamestnanosti a poberaní dávky v hmotnej núdzi, výška ktorej mu neumožňuje hradiť súdom určené výživné.
13. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku III. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
14. Vecne správnemu výroku zodpovedá vecne správny súvisiaci výrok o trovách konania.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).