Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Saz-10-2019.pdf
PDF · 130.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: C. C. H. C.-R., nar. XX.XX.XXXX v meste R., gubernia R., E. K., E. štátnej príslušnosti, C. národnosti a jeho maloletých detí 1. H. C.-R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť E. K., 2. H. C.-R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť E. K., toho času všetci na neznámom pobyte, zastúpení Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 01.02.2019 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-110-34/2018-Ž zo dňa 17.12.2018, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-110-134/2018-Ž zo dňa 17. decembra 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi a jeho maloletým deťom azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa XX.XX.XXXX priletel na Slovensko z P. a pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru L. K. - Z. požiadal v mene svojom, ako aj v mene svojich dvoch maloletých detí o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z nasledujúcich dôvodov: „Žiadam o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pre seba a svoje deti z politických dôvodov, pretože je pre mňa nebezpečné vrátiť sa do mojej krajiny pôvodu, nakoľko v oblasti kde žijem prebieha vojna“. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol so žalobcom vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný. So žiadnymi bezpečnostnými, či inými zložkami štátu nemal nikdy žiadne problémy a prenasledovaný nimi nebol. Taktiež uviedol, že v krajine pôvodu bol od roku XXXX radovým členom strany Y. Ľ. F.. V žiadnych ozbrojených zložkách nikdy neslúžil, v krajine pôvodu získal stredoškolské vzdelanie a po jeho absolvovaní pracoval dva roky (v rokoch XXXX C. XXXX) ako V. v meste R.. Od roku XXXX bol zamestnancom na H. J. C. B.. Oficiálnu zmluvu s H. však uzavrel až v roku XXXX. Do roku XXXX na H. pracoval ako J.. Od roku XXXX bol v Š. pomere, pričom pracoval ako X. (B.). Túto prácu vykonával až do opustenia krajiny pôvodu. Okrem toho od roku XXXX pracoval vyše G. C. J. K. v N., kam vycestoval na základe udelených víz. Počas tohto obdobia čerpal neplatené voľno zo svojho zamestnania v E.. Ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX spolu so svojou rodinou vycestoval legálne letecky a bez akýchkoľvek
problémov z mesta C. do R.X. M.. Z E. vycestoval na E. cestovný pas, ktorý hneď po pasovej kontrole na letisku v E. vyhodil. Ďalej cestoval na svoj služobný cestovný pas, ktorý si vybavil dňa XX.XX.XXXX. Ako Š. B. mal nárok na bezplatné vystavenie tohto cestovného dokladu. V tomto pase mal zapísané svoje dve maloleté deti, aj svoju manželku. V R. zotrval spolu so svojou rodinou do XX.XX.XXXX v prenajatom byte v meste M.. Zo R. ďalej cestoval letecky do V., kde zotrvali asi do XX.XX.XXXX a odtiaľ leteli do U. F.. Z F. sa dopravili autobusom do P.. V U. sa taktiež zdržali v prenajatom byte. Z P. sa následne letecky dopravil aj so svojou rodinou do Bratislavy, kam pricestoval XX.XX.XXXX.
3. Ďalej sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uvádza, že vo vstupnom rozhovore žalobca konštatoval, že po zabití bývalého E. prezidenta a predsedu strany Y. Ľ. F. R. P. v decembri XXXX, začali členovia strany z E. utekať, lebo sa obávali, že by im bolo ublížené. Členov strany prenasledujú tak Húsiovia, ako aj prívrženci súčasného prezidenta P.. Členovia strany Y. Ľ. F. mali problémy v práci, nevychádzali z domu. Ako žalobca uviedol, jemu samotnému sa nič nestalo, avšak z dôvodu panujúcej situácie sa rozhodol E. opustiť. Sám do styku s Húsijmi po zabití R. neprišiel. V prípade návratu sa však obáva, že by ho mohli ako člena strany uväzniť alebo zabiť. O medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky žiada z dôvodu obavy o bezpečnosť seba, aj svojej rodiny. V krajine prebieha vojna, chýbajú tam základné potraviny, voda a približne tri roky nedostal plat. Nechce, aby jeho deti žili v bojovej zóne a v nedôstojných podmienkach. Na Slovensku chce zostať legálne žiť a pracovať. Chce, aby tu jeho deti chodili do školy. Iné dôvody svojej žiadosti menovaný neuviedol. Do konania o azyle žalobca predložil rodinnú knihu a rodné listy svojich maloletých detí. Zároveň si Migračný úrad prostredníctvom Úradu hraničnej a cudzineckej polície, oddelenia analýzy cestovných dokladov vyžiadal odborno-technické skúmanie služobného pasu menovaného. Výsledkom jeho skúmania je, že ide o pravý doklad, bez neoprávnených a neodborných zásahov a iných úprav. Taktiež si Migračný úrad zabezpečil informácie ku krajine pôvodu žiadateľa.
4. Dňa 19.11.2018 bolo v priestoroch Migračného úradu umožnené v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámiť sa so spisom splnomocnenej právnej zástupkyne žalobcu. Po oboznámení sa so spisovým materiálom jej bol poskytnutý priestor na vyjadrenie. Vo svojom stanovisku z 23.11.2018, doručenom Migračnému úradu, okrem iného uvádzala:
- Žiadateľ svoju žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany odôvodnil počas pohovoru dňa XX.XX.XXXX obavou o svoj život z politických dôvodov a z dôvodu vojenského konfliktu v krajine pôvodu, keďže jeho život a život jeho rodiny je v nebezpečenstve, čo súvisí s jeho prácou v kancelárii prezidenta a s tým, že je prívrženec bývalého režimu prezidenta R. a sám je vo vedúcej pozícii politickej strany Y. Ľ. F..
- Z dokazovania Migračného úradu a výpovede menovaného nebolo možné bez pochybností vyvodiť záver, že žiadateľovi a jeho blízkym rodinným príslušníkom v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie z dôvodu jeho členstva v politickej strane Y. Ľ. F., ako aj z dôvodu vysokej politickej funkcie v administratíve zavraždeného exprezidenta E..
- Navrhuje, aby žiadateľovi a jeho maloletým deťom bol udelený azyl v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, a to z dôvodu opodstatnenej obavy žiadateľa z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov. Prenasledovanie zo strany Húsiov, ale aj zo strany ozbrojených skupín prezidenta P. v prípade žiadateľa spočíva v hrozbe použitia psychického násilia.
- V prípade nevzhliadnutia dôvodov na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle sa prihovára k udeleniu azylu z humanitárnych dôvodov a v prípade, ak Migračný úrad neudelil menovanému azyl v zmysle § 8 alebo § 9 zákona o azyle, splnomocnená zástupkyňa menovaného navrhuje poskytnúť mu doplnkovú ochranu.
5. Ďalej v odôvodnení žalovaný uvádza, že z výpovede menovaného je zrejmé, že v krajine pôvodu nikdy nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu, či neštátnych pôvodcov. Ako vyhlásil, v E. nebol nikdy trestne stíhaný, väznený, nebol zadržaný a žiadnym problémom zo strany štátnych zložiek nikdy nečelil. Sám pracoval v Š. C. ako K. Š. B. H. J. C. B., a to od roku XXXX. Na čele E. v súčasnosti stojí prezident P., a to od roku XXXX, teda Š. B. sa stal za P. úradovania. Taktiež mu bol za úradovania P. XX.XX.XXXX vystavený služobný cestovný pas, na ktorý majú nárok len Š. B.. Tiež sa mu podarilo legálne na svoj cestovný doklad bez akýchkoľvek problémov vycestovať letecky z E. z mesta C., ktoré je pod kontrolou oficiálne uznanej E. vlády na čele s prezidentom P.. „Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že sám menovaný nebol objektívne vystavený žiadnemu prenasledovaniu pred svojim vycestovaním z krajiny pôvodu zo strany štátnych zložiek, respektíve P. režimu a jeho prívržencov. Z uvedeného dôvodu preto vyjadrenia o tom, že členovia strany Y. Ľ. F. sú prenasledovaní
prívržencami prezidenta P. vyznieva príliš vágne a v súvislosti s ním irelevantne, najmä s ohľadom na skutočnosť, že sa absolútne žiadnym takýmto problémom zo strany režimu prezidenta P. nečelil, čo jednoznačne vyplýva z jeho vyjadrenia. Navyše uvedené postráda logiku aj v tom zmysle, že sám prezident P. je členom uvedenej politickej strany, preto ani z hľadiska prospektívnosti tu nemožno nájsť objektívny dôvod opodstatnenosti jeho strachu z prenasledovania zo štátnych zložiek P. režimu. Obdobne možno vyhodnotiť aj konanie neštátnych pôvodcov voči jeho osobe. Ako prehlásil, sám zo strany Húsiov nečelil žiadnym problémom“. Možno teda vyvodiť objektívny záver, že on sám svojimi osobnými charakteristikami nebol predmetom ich záujmu zo žiadnych dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Preto ani z hľadiska prospektívnosti tu nemožno nájsť objektívny dôvod opodstatnenosti jeho strachu z prenasledovania zo strany neštátnych zložiek aktérov súčasného konfliktu v E., teda Húsiov.
6. Ďalej v odôvodnení sa žalovaný zaoberal aj správou International Crisis Group, ktorú predložila právna zástupkyňa žalobcu, v ktorej uvádza, že Húsiovia zabili bývalého prezidenta R., jeho rodinných príslušníkov a vysokopostavených členov strany. Húsiov sa zameriavajú na ich aktívnych odporcov v rámci strany a sami rozlišujú medzi prívržencami R., ktorí voči ním pozdvihli aktívne zbraň a zvyšnými členmi strany.
7. Ohľadom žalobcu sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyjadril, že bol radovým členom strany bez akejkoľvek funkcie alebo postavenia v strane. Nemal žiaden dopad na vedenie a smerovanie strany, nepodieľal sa na tvorbe jej politiky a postojov. Prakticky sa neangažoval, okrem lepenia plagátov a roznášania letákov v predvolebnom období, pritom posledné parlamentné voľby sa uskutočnili v rok 2003 a posledné prezidentské v roku 2012, kedy bol jediným kandidátom práve súčasný prezident P.. Sám menovaný je členom uvedenej strany od roku XXXX. Preto z toho titulu nečelil v E. žiadnym problémom a neboli mu z titulu jeho charakteristiky pripisované neštátnymi aktérmi žiadne dôvody v zmysle § 8 zákona o azyle, čo evidentne vyplýva aj z jeho výpovede.
8. V ďalšej časti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný pomerne podrobne rozoberá osobnú situáciu žalobcu a jeho vzťah k strane a k dôvodom politického prenasledovania jeho osoby, pričom dochádza k záveru, že menovaný neopustil krajinu pôvodu pred bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom akéhokoľvek prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle. Jeho hlavným dôvodom opustenia E. teda bola obava pred problémami v domovskej krajine, ktoré však idú na vrub prebiehajúceho konfliktu. Všetky eventuálne problémy menovaného teda súvisia s vnútroštátnym konfliktom a nie s jeho osobnými charakteristikami. Čelia im prakticky všetci obyvatelia bez rozdielu. Ako vyplýva z informácií o E., všetky strany konfliktu sú zodpovedné za obete z radov civilného obyvateľstva za svojvoľné a nezákonné zabíjanie, zmiznutia osôb, únosy, verbovanie, mučenie a kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie.
9. K materiálom doloženým do administratívneho konania žalobcom, teda k rodinnej knihe a rodným listom jeho maloletých detí, žalovaný uvádza, že ich Migračný úrad zobral na vedomie. Spolu s jeho služobným pasom prispeli k ustáleniu, respektíve potvrdeniu jeho identity. Tieto však nijako nesúvisia s dôvodmi jeho žiadosti, respektíve nie sú spôsobilé nijako ovplyvniť rozhodnutie vo veci samotnej. Navyše, počas pohovoru s menovaným, ktorý bol vykonaný za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti sám prehlásil, že do konania ešte predloží preukaz B. H. J. C. B., členský preukaz politickej strany, či sobášny list alebo potvrdenie o štúdiu. Žiaden z týchto dokladov však do konania na potvrdenie svojich tvrdení do vydania rozhodnutia v jeho veci nepredložil. Takže jediným jeho dôkazným prostriedkom v konaní o azyle zostáva jeho výpoveď. Preto ju Migračný úrad nespochybňoval a akceptuje v plnom rozsahu.
10. Ohľadom stanoviska právnej zástupkyne žalobcu doloženého do konania okrem už spomínaných konštatácií žalovaný uvádza, že zrejme pri písaní stanoviska došlo k zjavnej chybe v jeho písaní, a to vo viacerých ohľadoch. „Treba predovšetkým uviesť, že menovaný nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany, ale žiadosť o udelenie azylu, v rámci ktorej sa v zmysle § 20 ods. 4 zákona o azyle posudzuje aj doplnková ochrana, a to v prípade, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu. Vstupný pohovor s menovaným nebol vykonávaný XX.XX.XXXX, ale XX.XX.XXXX. Konštatovanie právnej zástupkyne, že život menovaného a jeho rodiny je v nebezpečenstve z dôvodu jeho práce v kancelárii prezidenta, teda z dôvodu vysokej politickej funkcie v administratíve zavraždeného exprezidenta E. a z dôvodu, že je vo vedúcej pozície politickej strany Y. Ľ. F., sa nezakladajú na pravde, respektíve nekorešpondujú s výpoveďou menovaného. Ako už bolo uvedené, žiadnu vedúcu funkciu v uvedenej strane nikdy nevykonával, čo sám potvrdil. Bol radovým členom strany a prakticky sa politicky neangažoval. Pracoval
ako radový štátny zamestnanec na jednom z H., najprv ako J. a neskôr ako X. F. J.. V kancelárii exprezidenta R. nikdy nepôsobil a žiadnu vysokú politickú funkciu nikdy nezastával.“
11. K otázke zváženia udelenia azylu žalovanému z humanitárnych dôvodov, ktorú právna zástupkyňa vo svojom stanovisku navrhla žalovaný uvádza, že z dikcie § 9 zákona o azyle je zrejmé, že Migračnému úradu, ako správnemu orgánu, nevyplýva žiadna povinnosť pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Tento druh ochrany nemožno odvodiť zo Ženevského dohovoru, ani z Ústavy Slovenskej republiky a nejde ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Čo sa týka udelenia azylu v zmysle § 10 zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny, tieto neboli v prípade menovaného splnené z objektívnych dôvodov, keďže menovaný nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.
12. V ďalšej časti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (strana 9-10) sa žalovaný podrobne venuje ozbrojenému konfliktu v E. a popisuje jeho priebeh od začiatku až po vypuknutie občianskej vojny. Taktiež ohľadom bezpečnostnej situácie v E. uvádza, že možno v súčasnosti na základe aktuálne dostupných informácií uplatniť rozsudok Európskeho súdneho dvora C-465/04, ktorý vyložil relevantné ustanovenia Smernice Rady 2004/83/ES z 29.04.2004. Ďalej poukazuje na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ v č. (35), ktorá uvádza, že riziká, ktorým je spravidla vystavené obyvateľstvo krajiny alebo časť obyvateľstva obvykle samotné nespôsobujú individuálne ohrozenie, ktoré by sa kvalifikovalo ako vážne bezprávie. Na základe uvedeného teda Migračný úrad dospel k záveru, že nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako je to uvedené v § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle a preto mu poskytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky.
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
13. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi.
14. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z (i) nesprávneho právneho posúdenia opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania z politických, rasových, národnostných a náboženských dôvodov a dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine a taktiež (ii) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. K bodu žaloby, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia opodstatnenosti obavy žalobcu z prenasledovania právna zástupkyňa žalobcu uvádza všeobecné východiská ku statusu utečenca, ako aj to, akým spôsobom sa má status utečenca preukazovať. Poukazuje na vojnový konflikt v E. a v tomto kontexte zastáva názor, že bolo povinnosťou žalovaného, aby sa čo najbližšie zaoberal individuálnymi dôvodmi, ktoré žalobca v konaní označil ako dôvody jeho žiadosti o azyl. Má za to, že v stanovisku pred vydaním rozhodnutia zo dňa 23.11.2018 tieto dôvody dostatočne podložila a vysvetlila, prečo skutkové okolnosti prípadu je správne posúdiť ako splnenie dôvodov podľa § 8 zákona o azyle a na týchto dôvodoch aj naďalej zotrváva. Na podporu svojho tvrdenia uvádza rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka povinnosti správneho orgánu náležite zistiť skutkový stav vo veciach medzinárodnej ochrany o krajine pôvodu (sp.zn. 1Sža/19/016 zo dňa 09.01.2017).
16. Ďalej v žalobe uvádza, že administratívny spis neobsahuje žiadne informácie týkajúce sa možného prenasledovania a zaobchádzania s členmi politickej strany D. J. M. a s vysoko postavenými Š. Ú. a ich rodinnými príslušníkmi pracujúcimi pre exprezidenta R.. V tejto súvislosti dáva do povedomia Migračnému úradu správu ICG (International Crisis Group), ktorá sa venuje práve dlhoročnému komplikovanému vzťahu exprezidenta R. a jeho politickej strany s príslušníkmi Houthiou. Taktiež poukazuje na pravidlo v azylovom konaní, že v prípade pochybností, sa má prihliadať v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu a že konanie o medzinárodnej ochrane je konaním špecifickým v zmysle, že ide o prospektívne rozhodovanie. Z celkového vykonaného dokazovania Migračného úradu, ako aj z výpovede žalobcu podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu nebolo možné bez pochybností
vyvodiť záver, že jemu a jeho rodine v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie z dôvodu členstva v politickej strane D. J.R. M.. Žalobcove tvrdenie je preto potrebné vyhodnocovať v kontexte celkovej bezpečnostnej a politickej situácie v E., ktorú Migračný úrad detailne monitoroval v priebehu konania.
17. Ohľadom neudelenia azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, čo považuje právna zástupkyňa žalobcu za nesprávne právne posúdenie a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uvádza, že pokiaľ sa správny orgán náležite nevysporiada s odôvodnením výroku rozhodnutia o neudelení azylu, nemá skratkovite prejsť k odôvodneniu výroku o poskytnutí, respektíve neposkytnutí doplnkovej ochrany. Iný postup správneho orgánu by odporoval Dohovoru o právnom postavení utečencov, Kvalifikačnej smernici, Procedurálnej smernici a taktiež samotnému zákonu o azyle. Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí sa upiera na skutočnosť, že situáciu žalobkyne možno subsumovať pod reálnu hrozbu vážneho bezprávia, ktorá spadá pod definíciu inštitútu doplnkovej ochrany. Tým, že žalovaný konštatuje v rozhodnutí, že na ochranu menovaného pred prípadnými následkami neselektívneho násilia je poskytnutá doplnková forma ochrany v súlade so zákonom o azyle, sa právna zástupkyňa žalobcu nazdáva, že sa žalovaný dopustil porušenia ustanovení zákona o azyle, pretože primárne neposudzoval splnenie podmienok na udelenie azylu, ale splnenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany. „Následne keď vyhodnotil, že situáciu žalobcu možno chápať ako reálnu hrozbu vážneho bezprávia, spadajúcu pod inštitút doplnkovej ochrany, tým argumentoval v odôvodnení výroku o neudelení azylu z humanitárnych dôvodov. Na základe vyššie uvedených argumentov dospel k záveru, že žalobca má oprávnene dôvody sa obávať prenasledovania z politických dôvodov, pre ktoré sa nemôže a nechce vrátiť do E.. On, aj jeho maloleté dcéry splnili podmienky podľa § 8 písm. a) zákona o azyle a mal im byť udelený azyl. Pokiaľ Migračný úrad dospel k opačnému záveru a azyl neudelil, pochybil, nakoľko svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení.“ Z toho dôvodu žiada časť rozhodnutia o neudelení azylu zrušiť.
18. Na základe výzvy súdu sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný listom zo dňa 28.02.2019. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uvádza, že žalovaný sa nevyhol posudzovaniu splnenia podmienok pre udelenie azylu, i keď návrhu právnej zástupkyne vyhovel v tej časti, kde žiada poskytnúť doplnkovú ochranu (ak jej mandantovi nebude udelený azyl). K námietke právnej zástupkyne žalobcu, podľa ktorej „strach“ žiadateľa o udelenie azylu nemusí nevyhnutne vychádzať z jeho osobnej skúsenosti, ale to, čo sa stalo príbuzným, priateľom alebo iným príslušníkom tej istej sociálnej skupiny, poukazuje na výpoveď žalobcu, v ktorej sa neodvoláva na obavy z prenasledovania s ohľadom na to, že by jeho príbuzní, rodina alebo iní, či už jemu blízki alebo iní radoví členovia politickej strany boli prenasledovaní. Preto sa žalovaný domnieva, že subjektívne pociťované hrozby eventuálne násilia súvisiace s prenasledovaním neboli determinované ani vlastnou skúsenosťou, ani skúsenosťou jemu blízkych ľudí, ktorí by čelili prenasledovaniu. V neposlednom rade rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/17/2016, na ktorý právna zástupkyňa poukazuje, nie je vhodnou analógiou aj preto, že navrhovateľovi v danom (judikovanom) prípade boli údajne adresované výhražné listy, ako aj mal unikať pred streľbou zo strany pôvodcu prenasledovania. Podľa názoru najvyššieho súdu, v jeho prípade išlo zo strany vlády o plošné zatýkanie a prenasledovanie i radových členov politickej strany, ktorej bol príslušníkom. Naproti tomu v žalobcovom prípade sa stavajú obeťou prenasledovania len aktívni odporcovia, pričom žalobca bol radový člen strany, bez akejkoľvek funkcie a ako už bolo povedané vyššie, osobne ho Húsiovia nekontaktovali, ani sa mu nevyhrážali. Druhý žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/19/2016 hovorí o potrebe konfrontovať výpoveď žiadateľa o azyle so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Žalovaný má za to, že žalobcovu výpoveď posudzoval vo vzťahu k informáciám o krajine pôvodu, ktoré si práve na jej základe zaobstaral do administratívneho spisu. Právna zástupkyňa v ďalšom texte neoznačila konkrétnu časť výpovede žalobcu, ktorá by takéto zistenia postrádala, hoci by išlo o jeden z taxatívneho výpočtu dôvodov na udelenie azylu, ako to predpokladá citovaný judikát.
19. Námietku, že administratívny spis neobsahuje žiadne informácie týkajúce sa možného prenasledovania a zaobchádzania s vysokopostavenými Š. Ú. a ich rodinnými príslušníkmi exprezidenta R., považuje žalovaný za lapsus právnej zástupkyne v správnej žalobe, ako aj vo vyjadrení pred vydaním rozhodnutia, pretože došlo k opakovanej chybe zo strany právnej zástupkyne, ktorá zrejme kopírovaním z iných dokumentov označuje žalobcu za vysokopostaveného štátneho úradníka. Táto skutočnosť však nezodpovedá jeho vlastným tvrdeniam, pričom žalobca o sebe hovoril, že pracoval na H. J.K. C. B. najprv ako J., neskôr ako B.. V tejto súvislosti nemožno žalovanému vyčítať, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré žalobca ani netvrdil.
20. Ohľadom námietky neudelenia azylu z humanitárnych dôvodov a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalovaný vo vyjadrení uvádza, že v tejto súvislosti odkazuje právnu zástupkyňu žalobcu priamo na napadnuté rozhodnutie, konkrétne na strany 8-9, kde žalovaný sa zaoberá aj otázkou udelenia azylu z humanitárnych dôvodov. Vzhľadom na to, že na základe vyššie uvedených dôvodov považujú napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, navrhujú, aby Krajský súd v Košiciach rozsudkom žalobu zamietol.
III. Právny názor správneho súdu
21. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
22. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa 01.05.2018 požiadal o udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-110-34/2018-Ž zo dňa 17.12.2018, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť žalobcovi azyl.
23. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
24. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
25. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním je závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v:
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
26. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je: 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
27. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
28. Podľa § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
29. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.
30. Podľa §19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
31. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:
32. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu.
33. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o neudelení azylu žalobcu ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle, konkrétne že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.
34. Zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobcu je teda otázka existencie, resp. neexistencie prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu a to v tom zmysle ako ho definuje citované ustanovenie § 2 písm. d) v kontexte § 19a zákona o azyle.
35. Preukazovanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania tak, ako ich definuje § 8 zákona o azyle, je predmetom dokazovania správneho orgánu, ktorý musí vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, aby objektívne zistil skutočný stav vecí. V zmysle zásady regulovanej v § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle, žiadateľ o azyl nemusí predložiť dôkazy o všetkých svojich tvrdeniach a vyhláseniach, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Ak však v konaní predloží dôkazy o svojich tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s jeho skorším tvrdením, resp. vyhlásením, je nutné takýto stav považovať za neunesenie dôkazného bremena zo strany žiadateľa o azyl a následne to môže mať vplyv na celkový výsledok konania o azyle.
36. Vo vyššie naznačenom kontexte správny súd posudzoval aj správnu žalobu a v nej obsiahnuté žalobné dôvody. V súvislosti s prvým žalobným bodom, t.j. že správny orgán nesprávne právne posúdil opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, pretože sa bližšie nezaoberal individuálnymi dôvodmi, ktoré žalobca v konaní označil ako dôvody jeho žiadosti o azyl, správny súd poznamenáva, že v kontexte žalobnej argumentácie (8. bod správnej žaloby), kde právna zástupkyňa má za to, že v stanovisku pred vydaním rozhodnutia zo dňa 23.11.2018 tieto dôvody dostatočne podložila a vysvetlila, možno súhlasiť s názorom žalovaného, že došlo k zjavnému lapsusu vo viacerých ohľadoch. Ak právna zástupkyňa žalobcu namieta nedostatočnú individualizáciu dôvodov na udelenie azylu žalobcovi, ktoré žalobca označil, pričom uvádza také skutočnosti, ktoré žalobca nikdy o sebe netvrdil (pozri č.l. 36 administratívneho spisu, 38. otázka a porovnaj so stanoviskom pred vydaním rozhodnutia zo dňa 23.11.2018 na č. l. 129; pozri aj bod 10. rozsudku), potom nemožno žalovanému
vytknúť, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré žalobca ani netvrdil a neobsiahol ich v odôvodnení rozhodnutia. Takýto postup správneho orgánu je zákonný a nemožno mu nič vytknúť.
37. Ohľadom žalobnej námietky, že žalovaný sa nezaoberal informáciami o možnom prenasledovaní a zaobchádzaní s členmi politickej strany D. J. M. a s vysokopostavenými Š. Ú. J. J. R.Z.U., čo malo mať za následok nesprávne právne posúdenie opodstatnených obáv žalobcu z prenasledovania, správny súd len pre doplnenie vyššie uvedeného (36. bod rozsudku) uvádza, že žalovaný sa podrobným spôsobom vysporiadal s touto otázkou, ktorú dostatočným spôsobom vyargumentoval (pozri bod 8, 12 rozsudku).
38. Podobne správny súd hodnotil aj druhú žalobnú námietku, t.j. neudelenie azylu z humanitárnych dôvodov a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Správna žaloba obsahuje konštatáciu o nedostatočnom odôvodnení výroku rozhodnutia o neudelení azylu, no bez hlbšej analýzy, v čom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Ako bolo vyššie spomenuté, preskúmavané rozhodnutie obsahuje zákonné zdôvodnenie (pozri body 11,12,20 rozsudku) a preto je bez významu znovu opakovať dôvody, pre ktoré nebolo možné udeliť žalobcovi azyl zo strany žalovaného (aj z humanitárnych dôvodov).
39. Napriek vyššie uvedenému, správny súd dáva do pozornosti aj právnu skutočnosť, ktorá sa stal známou až počas súdneho konania, ktorou je opustenie územia Slovenskej republiky žalobcom a jeho maloletými deťmi (č. l. 47 súdneho spisu). V kontexte § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle a tvrdenia žalobcu zachyteného na č.l. 37 administratívneho spisu (32. otázka), že jeho cieľová krajina je Slovenská republika, možno konštatovať, že žalobca nie je dôveryhodnou osobou a nemá skutočný záujem o udelenie azylu orgánmi Slovenskej republiky. Táto skutočnosť len dopĺňa celistvú charakteristiku žalobcu pre účely konania o udelení azylu.
40. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 a § 10 zákona o azyle. Zároveň však žalovaný postupoval správne, keď priznal žalobcovi doplnkovú ochranu v zmysle § 13a zákona o azyle.
41. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť, aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny a správny záver.
42. K žalobnému dôvodu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd konštatuje, že účelom azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá právna ochrana vo veci azylu, musí byť preukázané že je nositeľom určitého či už politického, náboženského a podobne, pre ktoré je v krajine, ktorej je občanom, reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Správny súd je však toho názoru, že v predmetnej veci k naplneniu vyššie uvedeného nedošlo.
43. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.
44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.