Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-55-2019.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Subarea
5Co/55/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom AK so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Košice, proti žalovanému: DPS financial consulting, s.r.o., Tamaškovičova 14/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k 3C/13/2019-59 zo dňa 04.03.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. nariadil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese W. I., obci Z., katastrálne územie Z., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele reg. „C“, parcelné č. XX o výmere 457 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok na parcele reg. „C“ parcelné č. XX o výmere 220 m2, druh pozemku: záhrady a pozemok na parcele reg. „C“ parcelné č. XX o výmere 704 m2, druh pozemku: orná pôda, všetko vo výlučnom vlastníctve žalobcu do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súdu prvej inštancie ust.§ 123 ods.2, § 132 ods.1, § 324 ods.1, 3, § 325 ods.1,2, § 326 ods.1,2, § 328 ods.1, § 329 ods.1 a § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) a ust.článku 20 ods.1,3,5 Ústavy SR.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že mal za preukázané, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a zároveň hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nakoľko žalobca namieta neplatné postúpenie pohľadávky na žalovaného, ako aj neplatnosť záložnej zmluvy, výkonom záložného práva žalovaného by sa mohlo vymôcť aj to, na čo by žalovaný nemal nárok a teda nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade na mieste. Predmetom záložného práva je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, ktorú zdedil po svojom nebohom synovi a počas celého trvania tohto práva je vystavený jedine konaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o tom, že nehnuteľnosť možno dražiť plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na vlastnícke právo žalobcu. Dobrovoľná dražba predstavuje jeden z výkonov záložného práva a je typická tým, že jej výkon je realizovaný bez akejkoľvek kontroly verejnej moci nad dodržiavaním zákonnosti tohto procesu a teda nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako jediný prostriedok dočasnej ochrany, ktorým možno zabrániť vzniku značnej škody na právach žalobcu. Navyše jeho nariadením nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože aktuálny právny vzťah k nehnuteľnosti sa nemení - žalovaný je naďalej evidovaný ako záložný veriteľ na uvedených nehnuteľnostiach a dočasne mu je len pozastavený výkon
jeho záložného práva. Za situácie, keď žalobca poukazuje na neplatnosť samotnej záložnej zmluvy, výkonom záložného práva formou dražby by mohlo dôjsť k vzniku škôd aj tretím subjektom, ktorí by mohli v rámci dražby spornú nehnuteľnosť kúpiť.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 262 ods.1 C.s.p., keď konštatoval, že rozhodol iba v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, preto o trovách celého konania bude rozhodnuté vo veci samej.
5. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 365 ods.1 písm.f/ a h/ C.s.p. Žalovaný konštatoval, že z uznesenia o neodkladnom opatrení je zrejmé, že súd má vedomosť o tom, že žalobca nadobudol dlh voči žalovanému v dedičstve. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil žalobca aj uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2D/102/2018-62 zo dňa 01.08.2018, ktoré je právoplatné 01.08.2018 a ktorým súd určil všeobecnú hodnotu majetku zomrelého na sumu 35.000,- Eur, výšku dlhov na sumu 21.692,61 Eur a čistú hodnotu dedičstva na sumu 13.307,39 Eur. Medzi dlhmi uviedol súd v uznesení o dedičstve aj pohľadávku žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.07.2015 v celkovej výške 14.432,19 Eur. Súd v tomto uznesení o dedičstve zároveň uložil žalobcovi ako jedinému dedičovi povinnosť uhradiť pohľadávky veriteľov nahlásené do dedičského konania v lehote a v splátkach, na ktorých sa s veriteľmi dohodne. Žalobca v konaní o dedičstve existenciu pohľadávky žalovaného ani jej výšku žiadnym spôsobom nenamietal a dňa 01.08.2018 sa výslovne vzdal práva podať opravný prostriedok proti uzneseniu o dedičstve. Ani dodatočne tieto skutočnosti nenamietal. Podľa ust. § 45 ods. 2 písm. e/ Exekučného poriadku je exekučným titulom aj rozhodnutie o dedičstve. Žalovaný zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 12.09.2018, ktorú žalobca prevzal 20.09.2018 a ktorou žalovaný vyzval k oznámeniu akým spôsobom splatiť pohľadávku spoločnosti žalovaného, priznanú v uznesení o dedičstve vo výške 14.432,19 Eur a upozornil žalobcu, že v prípade ak do 14 dní žalovaný neobdrží stanovisko žalobcu, pristúpi k ďalšiemu vymáhaniu zostatku tejto pohľadávky. Žalovaný predložil ako dôkaz výzvu na úhradu zo dňa 12.09.2018 s doručenkou. Ani po tejto výzve, resp. v určenej lehote, žalobca pohľadávku žalovaného ani jej výšku nenamietal, preto pohľadávku žalovaného proti žalobcovi považuje žalovaný za existujúcu a to v takej výške, v akej je priznaná v uznesení o dedičstve zo dňa 01.08.2018. Keďže z rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia sa zdá, že súd sa nedostatočne oboznámil s povinnosťou určenou žalobcovi v uznesení o dedičstve zo dňa 01.08.2018, čo znamená, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil, považuje žalovaný záver súdu o tom, že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia za nesprávny. K existencia záložného práva poukázal žalovaný na ust. § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Z., je v časti C: ťarchy k nehnuteľnostiam (tvoriacim záloh) zapísané záložné právo žalovaného podľa zmluvy V XXX/XXX zo dňa 06.06.2008 - 41/08 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.07.2015, Z 984/15-3340/15. Žalovaný je presvedčený, že na základe vyššie uvedeného zápisu v katastri nehnuteľností jej záložné právo k nehnuteľnostiam vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností. Tohto záložného práva sa nikdy nevzdal a keďže naďalej existuje rozhodnutím súdu priznaná pohľadávka, ktorú toto záložné právo zabezpečuje, toto záložné právo naďalej trvá, preto žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu o neexistencii záložného práva k nehnuteľnostiam tvoriacim záloh. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.
6. Odvolanie bolo zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu, vyjadrenie doručené nebolo.
7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.§ 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Preto odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd poukazuje na ust.§ 324 ods.1 C.s.p., podľa ktorého pred začatím konania, počas konania a po skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods.1 C.s.p.). Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenie nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený.
10. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a zároveň hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochranu. Žalobca namieta neplatné postúpenie pohľadávky na žalovaného, ako aj neplatnosť záložnej zmluvy. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že výkonom záložného práva žalovaného by sa mohlo vymôcť aj to, na čo by žalovaný nemal nárok a teda nariadenie neodkladného opatrenie je v tomto prípade na mieste. Predmetom záložného práva je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, ktorú zdedil po svojom nebohom synovi a počas celého trvania tohto práva je vystavený jedine konaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o tom, že nehnuteľnosť možno dražiť plne na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu s priamym dosahom na vlastnícke právo žalobcu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že pri dobrovoľnej dražbe je výkon realizovaný bez akejkoľvek kontroly verejnej moci nad dodržiavaním zákonnosti tohto procesu a teda nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako jediný prostriedok dočasnej ochrany, ktorým možno zabrániť vzniku značnej škody na právach žalobcu. Zároveň je možné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalovaný je i naďalej evidovaný ako záložný veriteľ na uvedených nehnuteľnostiach a dočasne je mu len pozastavený výkon jeho záložného práva.
11. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že osvedčenie o dedičstve je exekučným titulom iba vtedy, pokiaľ dedičia vyporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, pričom nadobúdajúci dedič sa zaviazal výplatou voči odstupujúcemu dedičovi, teda priamo v osvedčení je zahrnutý konkrétny záväzok dediča voči oprávnenej osobe. Takýto záväzok dediča voči inému dedičovi možno bez ďalšieho vymáhať. Pokiaľ sa v osvedčení o dedičstve konštatuje prechod určitých dlhov poručiteľa na dediča a pokiaľ ten uzavrel s veriteľom poručiteľa dohodu o vyporiadaní jeho pohľadávky, nemôže veriteľ poručiteľa podať návrh na exekúciu voči dedičovi iba na základe osvedčenia o dedičstve. V tomto prípade osvedčenie o dedičstve nepredstavuje exekučný titul. Veriteľ poručiteľa musí získať voči dedičovi exekučný titul, teda rozsudok vo vyhľadávacom konaní (pozri aj R 19/1988).
12. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 387 C.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.