Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6S-27-2014.pdf
PDF · 222.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o., Národná trieda 39, Košice, práv. zást.: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100303/1/85729-610133/2013/4897 zo dňa 20.12.2013, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/85729-610133/2013/4897 zo dňa 20.12.2013, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4430197/2013 zo dňa 30.09.2013 a v r a c i a vec Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4430197/2013 zo dňa 30.09.2013, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane v sume 39.403,90 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané na podklade protokolu č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2013 vyhotovenom po vykonaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 a február 2007 u platiteľa dane - VISK, s.r.o. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane bol jeho záver o nepriznaní nároku na odpočítane dane v sume 1.187.082,- Sk (39.404,- eur), ktorý daňový subjekt VISK, s.r.o. deklaroval tromi faktúrami od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Košická 44, Bratislava za „rýdze zlato Au“ - č. XXXXXXXX zo dňa 26.02.2007, č. XXXXXXXXX zo dňa 27.02.2007 a č. XXXXXXXX zo dňa 28.02.2007 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil tieto skutočnosti o jednotlivých subjektoch zapojených do obchodovania s komoditou zlato vo februári 2007: Zistený dodávateľsko-odberateľský reťazec je uzatvoreným kruhom, v ktorom sa fakturovaný tovar dostal od prvého dodávateľa cez piatich deklarovaných obchodníkov späť k tomuto dodávateľovi, t.j. uvedený reťazec vykazuje znaky typického karuselového obchodovania. V dňoch 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007 dodávateľ RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov fakturoval po 4 000 g zliatkov AU 999/1000 odberateľovi ALHALA s.r.o., Prešov, dodávateľ ALHALA s.r.o., Prešov fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi UNION STEEL s.r.o., Košice faktúrami č. XXVFXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, č. XXVFXXXX s dátumom dodania 27.02.2007 a č. XXVFXXXX s dátumom dodania 28.02.2007, dodávateľ UNION STEEL, s.r.o., Košice fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava faktúrami č.
XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi VISK, s.r.o., Košice faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ VISK, s.r.o., Košice fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika faktúrami č. Z., č. Z. a č. Z. s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov faktúrami č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007. Z časového hľadiska je nereálne, aby sa uvedené dodania medzi jednotlivými spoločnosťami zapojenými do obchodovania, ktoré sídlia v rôznych mestách Slovenska a následne intrakomunitárne dodanie do Českej republiky, (ktoré žalobca preukazuje čestnými prehláseniami kupujúceho, že tovar prevzal a fyzicky prepravil do Českej republiky) uskutočnili v jednej deň tak, ako boli deklarované na vystavených faktúrach. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, že neodôvodnene zmenil právny názor bez podstatnej zmeny skutkových a právnych okolností, žalovaný uviedol, že správca dane od orgánov činných v trestnom konaní zistil aj nové skutočnosti týkajúce sa spoločností RESTAR TRANS s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. a jej konateľov, t.j. získal nové dôkazy vo veci, a preto bol povinný zisťovať a preverovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu daňovej kontroly s cieľom úplne zistiť skutočný stav veci. Dokazovanie na základe nových skutočností a informácií viedlo k úplnému zisteniu skutkového stavu a následne k objektívnym a logickým záverom správcu dane. K námietke, že správca dane po zistení, že argumentácia dodaním investičného zlata nie je spôsobilá odôvodniť neuznanie odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., tomuto prispôsobil daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie, dokazovanie a hodnotenie dôkazov, uviedol, že práve využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane viedlo k úplnému zisteniu skutkového stavu. Ak si žalobca v zdaňovacom období február 2007 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a deklaroval oslobodenie od dane faktúrami pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca neuviedol konkrétne, ktoré právne predpisy správca dane svojím postupom, ktorý podriadil úplnému zisteniu skutkového stavu, porušil. K namietanému neakceptovaniu výpovedí svedkov - D. J. a J. T. zo strany správcu dane, ktoré tento zabezpečil vo vyrubovacom konaní na žiadosť žalobcu, žalovaný uviedol, že tieto svedecké výpovede nepreukázali dodanie zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. ani dodanie zlata pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. Svedok D. J. nebol priamym účastníkom deklarovaných obchodov so zlatom, ale v januári a februári 2007 mal poskytovať svoje priestory konateľovi žalobcu na odovzdávanie a preberanie tovaru. Svedok J. T. bol vypočutý pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 30.09.2011 a správcom dane vo vyrubovacom konaní dňa 28.08.2013, kedy nepotvrdil konkrétne dodanie zlata v konkrétnych termínoch a množstvách, a nepreukázal ani intrakomunitárne dodanie a prepravu zlata z tuzemska do iného štátu Európskej únie. Výpoveďou dňa 28.03.2013 síce pozmenil, ale jednoznačne nespochybnil svoju skoršiu výpoveď zo dňa 30.09.2011. Česká daňová správa skonštatovala, že z dokladov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli daňového subjektu EUROPA GOLD, s.r.o. (konateľom bol J. T.), nie je možné jednoznačne preukázať, že tovar (zlato) bol prepravený do Českej republiky. K námietke, že zistenie správcu dane, že nákup a predaj zlata bol ostatnými dodávateľmi a odberateľmi deklarovaný v dňoch 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, nemôže tvoriť dôkazné bremeno žalobcu, žalovaný uviedol, že uvedené dátumy sú ako dátumy dodania fakturovaného tovaru uvedené na faktúrach všetkých daňových subjektov zistených v dodávateľsko-odberateľskom reťazci RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov - ALHALA s.r.o., Prešov - UNION STEEL, s.r.o., Košice - Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava - VISK, s.r.o., Košice - EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika - RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov. Správca dane nepreniesol na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa ostatných dodávateľov a odberateľov v reťazci. Správca dane skutočnosti týkajúce sa obchodovania so zlatom v uvedenom dodávateľsko-odberateľskom reťazci sám zisťoval a preveroval. Za neopodstatnenú považuje žalovaný aj námietku žalobcu, že jednotliví obchodní partneri v dodávateľsko-odberateľskom reťazci (okrem konateľa spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o.) potvrdili existenciu a dodanie zlata, ale vyjadrovali rozdielny názor na jeho charakter a námietky týkajúce sa záverov správcu dane vo veci nereálneho obchodovania so zlatom. Ďalej uviedol, že uvedené skutočnosti boli preukázané a vyplývajú z obsahu spisu. Konatelia jednotlivých spoločností v dodávateľsko-odberateľskom reťazci pri daňových kontrolách a miestnych zisťovaniach nespochybnili nimi deklarované dodania, vystavené faktúry, účtovníctvo a daňové priznania, ale tieto skutočnosti nepreukázali. Jednoznačný záver správcu dane, že žalobca bol v zdaňovacom období január 2007 a február 2007 zapojený do dodávateľsko- odberateľského reťazca spoločností, ktoré „papierovo“ obchodovali s komoditou zlato, má oporu v dôkazoch, ktoré obsahuje spisový materiál správcu dane. K namietaným rozporom v konaní správcu dane s postupmi, ktoré vyplynuli z rozsudkov Súdneho dvora EÚ - správca dane nikde neuvádza, na základe čoho daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca a ako to objektívne preukázal, uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Spôsob obchodovania žalobcu so spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. nespĺňa všeobecné očakávané štandardy obsahu a formy právnych vzťahov. Žalobca obchodoval so zlatom minimálne neštandardným spôsobom, keď ani on, ani jeho obchodní partneri neboli spôsobilí doložiť k posudzovaným obchodom žiadne objektívne dôkazy, k nákupu a predaju zlata dochádzalo v rovnaký deň, pred rokom 2007 sa zaoberal stavebnou činnosťou, jediný konateľ spoločnosti prevádzkoval a dodnes prevádzkuje stolársku dielňu, nikdy predtým neobchodoval s drahými kovmi, nie je registrovaným obchodníkom s drahými kovmi, obchodovať so zlatom začal v januári 2007 vo veľkých finančných objemoch na základe svojich osobných kontaktov. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 07.01.2014.
2. Žalobca vo včas podanej žalobe, doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 13.02.2014, po poukázaní na obsah odôvodnenia žalovaného v bode I žaloby, navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4430197/2013 zo dňa 30.09.2013 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu žalovaný nahradil trovy konania. Podľa bodov žaloby žalobca má za to, ako uviedol v bodoch II a III žaloby, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Svoju žalobu argumentačne odôvodnil tým, že napriek tomu, že správca dane v obnovenom takmer súbežnom konaní za marec 2007, ktoré bolo ukončené rozhodnutím Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/X/XXXXXXX/XXXX/H., L. z 18.11.2013, vychádzal aj z dôkazov z kontroly za január a február 2007, v uvedenom rozhodnutí dospel k záveru, že vecné plnenie z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. sa uskutočnilo. Správca dane uvádza, že vo všetkých dožiadaniach, ktorými sa preveroval reťazec nákupu a predaja zlata, bolo zistené, že predmetom fakturácie v celom zistenom reťazci bolo rýdze zlato 999,9/1000 vo forme zlatých tehličiek od certifikovaného výrobcu ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko. Jednalo sa o rýdze zlato spĺňajúce pre zákonné náležitosti investičného zlata, a to hmotnosť akceptovanú trhom drahých kovov (forma tehla, prút), rýdzosť (995/1000) a viac. Fakturované zlato, z ktorého si žalobca odpočítal daň malo hmotnosť jednotlivých kusov zlatých tehličiek 500 g a 1000 g, tvar tehličky, rýdzosť 999,9/1000 a požadované rozmery. Skutočnosť, že sa jednalo o investičné zlato potvrdzujú neoddeliteľné súčasti faktúr, ktorými boli kúpna zmluva č. XX/XXXX/R. z 15.01.2007, protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, certifikáty a objednávky, z ktorých je zrejmý výrobca zlata ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko, hmotnosť, počet dodaných kusov zlata, rýdzosť zlata, tvar a rozmery zlata. Z nahliadnutia do spisu správcu dane dňa 04.02.2014 vyplýva, že v preverovanom reťazci dodávateľov správca dane ani dožiadané daňové úrady nikde neuvádzajú, že spoločnosti v reťazci až na RESTAR TRANS s.r.o. nepreukázali údaje deklarované vo faktúrach. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Ak správne orgány za rovnakého stavu veci v jednom rozhodnutí dospejú k záveru, že bolo dodané investičné zlato bez nároku na odpočítanie dane a súčasne v druhom rozhodnutí dospejú k záveru, že zlato nebolo dodané a neexistuje, a preto nárok na odpočítanie dane nevznikol, potom ide o účelové nakladanie so zisteniami a dôkazmi svedčiacimi o absolútnej a ničím nelimitovanej svojvôli. Takéto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Napriek tomu, že svedok D.. J. potvrdil obchody so zlatom, bol pri nich vždy prítomný, poznal konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. E.. B., zlato videl, mal ho v ruke, podľa žalovaného reálne dodanie zlata nebolo preukázané. Svedok neuviedol konkrétne termíny dodania zlata, jeho množstvo a akosť, čo viedlo správne orgány k absurdnému záveru, že zlato neexistovalo. Takéto hodnotenie dôkazov je v rozpore so zásadami logického myslenia. Preukazovaniu termínov dodania, množstva a akosti tovaru musí predchádzať preukázanie existencie tovaru a jeho dodania. Ak sa nepreukáže reálnosť plnenia, potom je bezpredmetné skúmať a preukazovať termíny dodania množstva a akosti tovaru. Žalovaný uvádza, že dokazovanie dodania tovaru do Českej republiky súviselo so zisteným „karuselovým obchodovaním“ s tovarom. Žalobca k tomu uvádza, že karuselový obchod bol podľa daňových orgánov založený na fiktívnych dodávkach zlata a nie na reálnom nákupe a predaji toho istého zlata. Tak poukazuje na § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Podľa ods. 5 uvedeného ustanovenia platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia dane podľa ods. 1 až 4 uvedeného ustanovenia. Ak žalobca nepreukázal existenciu tovaru, potom nesplnil podmienky podľa ods. 1 a správca dane z uvedeného dôvodu už nemal čo preverovať. Ak žalovaný na jednej strane tvrdí, že zlato reálne neexistovalo a na strane druhej uvádza, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia (neexistujúceho zlata) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., potom tieto závery žalovaného sú nezrozumiteľné, nelogické a vnútorne rozporné. Ďalej namietal, že daňové orgány výpoveď svedka T. zo dňa 23.08.2013 označili za účelovú, pritom sa vôbec nezaoberali tým, že tento svedok pri tejto výpovedi len potvrdil to, že v roku 2007 obchodoval so zlatom, spoločnosť VISK, s.r.o. (žalobca) mu zlato predala, pozná konateľa, boli v kontakte, podpisoval faktúry, objednávky a protokoly o prevzatí a odovzdaní tovaru, pričom pri výsluchu pred orgánmi polície dňa 30.09.2011 uviedol, že so zlatom neobchodoval, zlato nikdy nevidel, neprevzal, nevyviezol do Českej republiky. Žalovaný za dôkaz, že sa jednalo o fiktívne obchody považuje zistenia, že nákup a predaj zlata bol u všetkých odberateľov a dodávateľov deklarovaný 31.01.2007 (žalobca zrejme mal na mysli dátumy 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, čo súd považoval za zrejmú chybu pri písaní žaloby) a zlato malo odísť na trase Trebišov, Prešov, Košice, Bratislava, Košice, Praha a následne späť do Trebišova. Toto zistenie nemôže podľa žalobcu tvoriť jeho dôkazné bremeno a žalobca nemôže z toho dôvodu znášať dôkaznú núdzu. Správca dane spochybňuje vierohodnosť všetkých faktúr vyhotovených v reťazci, no údaju o nákupe a predaji zlata 31.01.2007 (žalobca zrejme mal na mysli dátumy 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, čo súd považoval za zrejmú chybu pri písaní žaloby) prisudzuje absolútnu vierohodnosť. Spoločnosti v reťazci mali sídla v rôznych mestách v tuzemsku, to však neznamená, že pre účely jeho dodania zlato muselo absolvovať trasu cez sídla uvedených spoločností. Ak mala spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. sídlo v Prahe, to neznamená, že zlato muselo byť dopravené až do Prahy. Žalobca súčasne poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá uvádza, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Tento záver žalovaného je nelogický a vnútorne rozporný, pretože ak tvrdí, že zlato neexistovalo, potom žalobca musel vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu. Je otázne, aké mal prijať dostatočne primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Súdny dvor EÚ v rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopreté. Žalobca ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a Peter Dávid, z ktorých vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 z 30.06.2011, v ktorých súd reprodukuje právne závery z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Žalovaný uvádza, že spôsob obchodovania žalobcu nespĺňal všeobecne očakávané štandardy obsahu a formy právnych vzťahov, pričom ale neuvádza, aké sú kritéria štandardných obchodov. Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou faktúr boli kúpne zmluvy č. XX/XXXX/R. z 15.01.2007 a č. XXXX/X/XX/L. z 12.01.2007, objednávky, protokoly o odovzdaní a prevzatí tovaru, kontrola rýdzosti a množstva dodávaného tovaru a v niektorých prípadoch aj certifikáty. Daňový úrad Sabinov vykonal v čase od 21.06.2007 do 23.07.2007 v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac marec 2007 a v platobnom výmere vydanom na základe výsledkov tejto kontroly sa uvádza, že daňová povinnosť za mesiac marec 2007 sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní. Daňový úrad teda považoval za správne odpočítanie dane z nakúpeného zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., ktoré bolo následne predané žalobcovi. O dodávateľsko- odberateľskom reťazci sa dozvedel až na základe protokolu z daňovej kontroly za mesiac marec 2007, a preto nevie, ako mohol a mal vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a akým neštandardným spôsobom obchodoval so zlatom, ak daňové orgány ešte v júli 2007 potvrdili nielen existenciu zlata, ale aj správnosť odpočítania dane v reťazci dodávateľov. Správca dane sa nikde nezmieňuje, že svedok T. vo výpovedi pred orgánmi polície 28.08.2011 uviedol, že s P. ho zoznámil T., t.j. konateľ spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., ktorý uviedol, že s P. bude jednať a obchodovať T., pretože „R.. T. nechcel, aby sa R.. P. dozvedel, že zlato je cez neho.“ Žalobca sa pred rokom 2007 zaoberal nielen stavebnou činnosťou, ako to uvádza správca dane a žalovaný, ale aj obchodnou činnosťou s obratom niekoľko desiatok miliónov Sk. Z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 vyplýva, že dôkazné bremeno k záveru, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, znáša správca dane. Skutková podstata, z ktorej vychádzal žalovaný je v extrémnom rozpore s obsahom spisov, jeho rozhodnutie je vnútorne rozporné, nelogické a protirečivé, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Doplnením žaloby, podaním zo dňa 26.06.2014, žalobca súdu zaslal fotokópiu úradného záznamu Daňového úradu Košice I č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/ J. z 09.08.2007, z ktorej vyplýva, že konateľ žalobcu ukázal správcovi dane 1 kg obchodovaného zlata, s ktorým obchoduje a obchodoval aj v apríli 2007, oznámenie Puncového úradu Slovenskej republiky z 24.10.2007 o začatí správneho konania, ktoré sa začalo na podnet daňového úradu a rozhodnutie Puncového úradu Slovenskej republiky z 28.11.2007 č. X/XXX/XXXX, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 50.000,- Sk za neoznámenie v zákonnej lehote puncovému úradu, že podniká v oblasti drahých kovov.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.05.2014, doručeným súdu dňa 02.06.2014, v ktorom uviedol: „Žalobca uviedol námietky v bodoch II. a III. podanej žaloby. Žalobca v bode II. namietal, že ak správne orgány za rovnakého stavu veci v jednom rozhodnutí dospejú k záveru, že bolo dodané investičné zlato bez nároku na odpočítanie dane a súčasne v druhom rozhodnutí dospejú k záveru, že zlato nebolo dodané a neexistuje, a preto nárok na odpočítanie dane nevznikol, potom ide o účelové nakladanie so zisteniami a dôkaz svedčiaci o absolútnej a ničím nelimitovanej svojvôli. Takéto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. K uvedenému žalovaný uvádza, že žalovaný ako odvolací orgán v danom prípade preskúmal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 9801402/5/4429142/2013 dňa 30.09.2013 a na základe zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí. Finančné riaditeľstvo SR svoje rozhodnutie riadne odôvodnilo a vyjadrilo sa ku všetkým námietkam, ktoré boli uvedené v odvolaní. Žalobca v bode III. uviedol skutočnosti týkajúce sa skutkového zistenia žalovaného a jeho odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí. V bode III. žalobca namietal, že hodnotenie dôkazu
- svedeckej výpovede D.. J., je v rozpore so zásadami logického myslenia, a žalobca z dôvodu preukázania existencie tovaru navrhol vypočutie svedka D.. J., ktorý potvrdil existenciu tovaru. Ďalej žalobca uviedol, že závery žalovaného (ohľadom dokazovania dodania tovaru do Českej republiky s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) sú nezrozumiteľné, nelogické a vnútorne rozporné. Vnútorne rozpornú označil žalobca aj výpoveď J.. T. zo dňa 28.08.2011 pred orgánmi činnými v trestnom konaní a žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že výpoveď J.. T. zo dňa 23.08.2013 je účelová. Ďalej žalobca uviedol, že zistenie, že nákup a predaj zlata bol ostatnými dodávateľmi a odberateľmi deklarovaný 31.01.2007 nemôže tvoriť jeho dôkazné bremeno a žalobca nemôže z toho dôvodu znášať dôkaznú núdzu. Žalobca v podanej žalobe poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ - rozhodnutia Optigen Ltd (C-354/03), C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft a Peter Dávid, a rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/l/2010 a 5Sžf/49/2010. Ďalej žalobca poukázal na výsledky daňovej kontroly Daňového úradu Sabinov v spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. s poukázaním na to, že žalobca sa dozvedel o dodávateľsko - odberateľskom reťazci až na základe protokolu z daňovej kontroly za mesiac marec zo dňa 04.07.2008. Žalovaný k uvedenému uvádza, že žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré žalobca namieta v podanej žalobe (námietky sú tie isté, ktoré namietal aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane). Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádza, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania (ako to uvádza žalobca v žalobe), ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Z uvedeného vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Aj z ustálenej judikatúry NSSR (napríklad č. 2SžF/28/2010 zo dňa 18.05.2011) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007- 119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. V zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne svojim charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené, odrážajú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ, t.j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa. Ide o osobu, ktorá má platiť daň z pridanej hodnoty a súčasne, ktorá uskutočnila plnenie v rámci podnikania. Správca dane posudzoval uplatnené právo daňového subjektu na odpočítanie dane z nákupu zlata (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31.01.2007) vo svetle všetkých daňovým subjektom predložených a vlastnou činnosťou správcu dane nadobudnutých dôkazov, pričom pri ich vyhodnocovaní postupoval v zmysle ustanovení Daňového poriadku a analyzoval každé plnenie vo svetle relevantných objektívnych okolností, za účelom preskúmania skutočnosti, či išlo o prevod tovaru za hospodársku protihodnotu, a identifikácie vnútornej a skutočnej povahy týchto plnení. Vykonanou analýzou správca dane zistil, že kombináciou objektívnych okolností, za ktorých, napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom o dani z pridanej hodnoty, účel tohto zákona nebol dodržaný, a situácia umožňujúca vzniknúť uplatneniu práva na odpočítanie dane bola čisto umelá. Daňový subjekt VISK, s.r.o. nepreukázal reálnosť dodania tovaru deklarovaného dodávateľskou faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31.01.2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., nepredložil žiadny relevantný dôkaz toho, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľnej dodávky, t.j. k dodaniu tovaru - zlata dodávateľom. Žalovaný vykonaným dokazovaním zistil, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EUROPA GOLD, s.r.o. neboli reálne uskutočnené a k dodaniu predmetu fakturácie nedošlo. Skutočnosť, že jednotliví obchodní partneri v dodávateľsko-odberateľskom reťazci vyjadrovali rozdielny názor na charakter fakturovaného tovaru, žalovaný uviedol ako nepriamy (podporný) dôkaz o neznalosti tovaru, s ktorým mali obchodovať. Žalovaný jednotlivé zistenia a dôkazy hodnotil samostatne a v ich vzájomných súvislostiach. V danej veci boli podstatné zistenia, že konateľ spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., ktorý je bezdomovec a spoločnosť, ktorej je konateľom nepozná, že spoločnosť podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2006, že dodania spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. neboli žiadnym spôsobom preukázané a všetky následné dodania v dodávateľsko- odberateľskom reťazci boli subjektmi dokladované iba vystavenými faktúrami, pričom dodávateľsko- odberateľský reťazec končil opäť u daňového subjektu RESTAR TRANS s.r.o. Konatelia jednotlivých spoločností v dodávateľsko-odberateľskom reťazci pri daňových kontrolách a miestnych zisťovaniach nespochybnili nimi deklarované dodania, vystavené faktúry, účtovníctvo a daňové priznania, ale tieto skutočnosti nepreukázali. (Spoločnosť UNION STEEL, s.r.o. bola dňa 16.05.2012 ex offo vymazaná z obchodného registra a spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. je od 31.10.2010 bez konateľa.) Jednoznačný záver žalovaného v danej veci, že žalobca bol v zdaňovacom období január 2007 a február 2007 zapojený do dodávateľsko-odberateľského reťazca spoločností, ktoré „papierovo“ obchodovali s komoditou zlato, má oporu v dôkazoch. Dokazovaním správca dane preukázal, že k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo a ani nemohlo dôjsť, nakoľko bolo spochybnené obchodovanie s deklarovaným tovarom a boli spochybnené jednotlivé dodávky tovaru v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca šiestich zúčastnených subjektov, pretože všetky dodávky mali byť uskutočnené dňa 31.01.2007. Kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaného tovaru - zlata a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu z titulu dodania tovaru, z čoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane u daňového subjektu VISK, s.r.o. v sume 1 187 082,- Sk, z dôvodu porušenia ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty, a to, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt - žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. K námietke žalobcu, že Daňový úrad Sabinov považuje za správne odpočítanie dane z nakúpeného zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktoré táto spoločnosť nakúpila od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. a následne predala žalobcovi žalovaný uvádza nasledovné: Uvedená námietka nebola žalobcom namietaná v daňovom konaní, teda ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, preto by súd v správnom súdnictve na uvedenú námietku nemal prihliadať. Podľa ustálenej judikatúry NSSR predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie argumenty uvedené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré žalobca už predtým namietal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a s ktorými by sa preto žalovaný ako odvolací správny orgán musel v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyporiadať. V opačnom prípade by potom preskúmavacie súdne konanie zasahovalo do sféry odvolacieho správneho konania, ktorého právoplatné skončenie je nevyhnutným predpokladom na možné podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia tohto odvolacieho správneho orgánu. Navyše v danom prípade z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri vyvodení záveru vo veci nevychádzal z rozhodnutia Daňového úradu Sabinov číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/I. zo dňa 27.07.2008, ktorým na základe vykonanej kontroly bola spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. určená daň z pridanej hodnoty, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2007. Skutkové zistenia uvedené v predmetnom rozhodnutí Daňového úradu Sabinov sú relevantné pre daňový subjekt Tatra Trade Corporation, s.r.o. a z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné jednoznačne potvrdiť skutočnosť, že sa týkajú tej istej veci. Daňový úrad Košice I preveroval splnenie podmienok pre odpočítanie dane u žalobcu, pričom vychádzal z konkrétnych faktúr, dokladov, vyjadrení konateľov žalobcu a Tatra Trade Corporation, s.r.o. týkajúcich sa predmetných obchodov, ako aj z vyjadrení zástupcov ďalších subjektov v reťazci nákupu a predaja zlata. Z dokladov predložených daňovým subjektom, z výsledkov šetrení miestne príslušných správcov dane, z vyjadrení kompetentných osôb je zrejmé (a žalobca tieto skutočnosti ani nespochybňuje), že sa jednalo o nákup a predaj rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999/1000, predmetné zlato sa nakupovalo a predávalo vo forme zlatých tehličiek a ani jeden z preverovaných daňových subjektov nie je platiteľom, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato. Podľa dostupných informácií žalovaného, spoločnosť UNION STEEL, s.r.o. bola dňa 16.05.2012 ex offo vymazaná z obchodného registra a spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. je od 31.10.2010 bez konateľa. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia dospel k záveru, že posúdenia skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že všetky námietky daňového subjektu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať, a tieto námietky nie sú opodstatnené. Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby súd vydal tento rozsudok: Žaloba sa zamieta. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“
4. Dňa 20.04.2016 doručil žalobca súdu svoje stanovisko (repliku) zo dňa 12.04.2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe, v ktorom v bodoch I/1 až 14 a II/15 až 16 uviedol: „Dňa 01. 03. 2016 bolo zastúpenému žalobcovi doručené vyjadrenie Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX k žalobe z 11. 02. 2014. Právny zástupca žalobcu, vzhľadom na obsah uvedeného vyjadrenia žalovaného a za účelom účinnej ochrany práv žalobcu považuje za nevyhnutné zaujať k uvedenému vyjadreniu stanovisko. I. 1. Žalovaný s odkazom na ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, judikatúru Ústavného súdu, Najvyššieho súdu SR a Nejvyššího správního soudu ČR poukazuje na to, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Žalovaný, rovnako ako správca dane zistil, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURÓPA GOLD, s.r.o. neboli reálne uskutočnené a k dodaniu predmetu fakturácie nedošlo. 2. Stanovisko žalobcu. Podľa žalobcu uvedené tvrdenie žalovaného dokumentuje zásadnú systémovú chybu v posudzovaní rozloženia dôkazného bremena medzi daňovými orgánmi a žalobcom v postavení daňového subjektu. Bez ohľadu na dôkazné bremeno daňového subjektu aj pri správe daní platí, že dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto nejakú okolnosť tvrdí, a nie toho, kto ju popiera (ei incumbit probatio qui dicit, non qui negat - Paulus Iulius D. 22, 3, 2). Daňové orgány tvrdia, že v rámci obchodného vzťahu medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom tovar nikdy reálne neexistoval a dodávateľ vystavoval len fiktívne faktúry, potom podľa daňových orgánov žalobca bol priamym a vedomým účastníkom na daňovom podvode. Žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. C-439/04 Kittel, C-440/04 Recolta Recycling SPRI, C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid, atď.), ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/49/2010 z 30. 06. 2011 z ktorých vyplýva, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. Ak daňové orgány vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní založili na neexistencii tovaru, potom bolo ich dôkazným bremenom preukázať, že tovar neexistoval. 3. Žalovaný jednotlivé zistenia a dôkazy hodnotil samostatne a v ich vzájomných súvislostiach. V danej veci boli podstatné zistenia, že konateľ spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., ktorý je bezdomovec, spoločnosť ktorej je konateľom nepozná, že spoločnosť podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2006, že dodania spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. neboli žiadnym spôsobom preukázané a všetky následné dodania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci boli subjektmi dokladované iba vystavenými faktúrami, pričom dodávateľsko-odberateľský reťazec končil opäť u daňového subjektu RESTAR TRANS, s.r.o. Konatelia jednotlivých spoločností v dodávateľsko-odberateľskom reťazci pri daňových kontrolách a miestnych zisťovaniach nespochybnili nimi deklarované dodania, vystavené faktúry, účtovníctvo a daňové priznania, ale tieto skutočnosti nepreukázali. 4. Stanovisko žalobcu. Deklarovaný nákup a predaj zlata v uvedených zdaňovacích obdobiach prebehol medzi zistenými spoločnosťami v uzavretom kruhu RESTAR TRANS, s. r. o., ALHALA, s. r. o., UNION STEEL, s. r. o., Tatra Trade Corporation, s. r. o., VISK, s. r. o. a EUROPA GOLD, s. r. o., pričom tovar skončil u toho istého obchodníka, ktorý ho prvý predal, t. j. v spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o. Z obsahu spisu vyplýva, že okrem konateľa spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o. každý v reťazci dodanie zlata potvrdil. Zástupca spoločnosti ALHALA, s. r. o. predložil faktúry za nákup zlata od dodávateľa RESTAR TRANS, s. r. o. a vyjadril sa, že zlato bolo dodané. Jednotliví obchodní partneri vyjadrovali rozdielny názor na predávanú komoditu (neinvestičné zlato, investičné zlato), no z uvedeného nie je možné vyvodiť záver, že obchodovanie so zlatom nebolo reálne. 5. Dokazovaním správca dane preukázal, že k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo a ani nemohlo dôjsť, nakoľko bolo spochybnené obchodovanie s deklarovaným tovarom a boli spochybnené jednotlivé dodávky tovaru v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca šiestich zúčastnených subjektov, pretože všetky dodávky mali byť uskutočnené dňa 31.01.2007. 6. Stanovisko žalobcu. Žalobca nezodpovedá za správnosť fakturácie iných subjektov v reťazci. Medzi faktúrami od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o. pre žalobcu a faktúrami žalobcu pre odberateľa EUROPA GOLD, s. r. o. existuje vecná, časová a cenová nadväznosť, ktorá je dokumentovaná aj preberacími protokolmi. Zistenie, že všetky dodávky mali byť uskutočnené 31. 01. 2007 vychádza len z faktúr v reťazci dodávateľov. Daňové orgány faktúry často označujú za listinné dôkazy, ktoré v daňovom konaní nie sú bez ďalšieho dokazovania dôkazom a technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitú dodávku tovaru bez ohľadu na to, či bol tovar dodaný. Paradoxne, ak však faktúry v reťazci dodávateľov, na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv vykazujú nedostatky, z ktorých je možné prijať závery v neprospech žalobcu, potom správca dane a žalovaný týmto technicky vyhotoveným dokladom prisudzuje absolútnu hodnotu pravdivosti a sú hodnoverným dôkazom toho, že k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo. 7. Žalovaný uvádza (str. 7), že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný platiteľom uvedeným na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Daňový subjekt - žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. 8. Stanovisko žalobcu. Podľa ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Toto zákonné ustanovenie je potrebné vykladať a uplatňovať tak, že v rozhodnutí sa musia uviesť dostatočné a jednoznačné dôvody, na základe ktorých je založené. Správca dane uvádza, že deklarovaný nákup a predaj zlata, ktoré „papierovo“ obiehalo v reťazci uvedených spoločností - v kruhu, nepreukazuje reálne obchodovanie, t. j. reálnu ekonomickú činnosť, deklarované dodania tovarov sa jednoznačne ukázali len ako formálne. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že zdaniteľné obchody žalobcu so spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s. r. o. a EUROPA GOLD, s. r. o. neboli reálne uskutočnené a k dodaniu predmetu fakturácie nedošlo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že správne orgány nepriznanie nároku na odpočítanie dane od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o. nezaložili na spochybnení osoby dodávateľa ale na tom, že zlato reálne neexistovalo. Dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy v prvom rade vedené k preukazovaniu uskutočnenia dodania tovaru alebo služby, teda vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru alebo služby, a teda samozrejme ich existencie. Uvedené tvrdenie žalovaného je zmätočné, pretože ak zlato reálne neexistovalo, potom je bezpredmetné spochybňovať osobu dodávateľa. 9. Námietka žalobcu, že Daňový úrad Sabinov považuje za správne odpočítanie dane z nakúpeného zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. od dodávateľa UNION STEEL, s.r.o. žalovaný uvádza, že uvedená námietka nebola žalobcom namietaná v daňovom konaní, teda ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, preto by súd v správnom súdnictve na uvedenú námietku nemal prihliadať. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie argumenty uvedené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré žalobca už predtým namietal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a s ktorými by sa preto žalovaný ako odvolací správny orgán musel v rámci svojej rozhodovacej činnosti vysporiadať . V opačnom prípade by potom preskúmavacie súdne konanie zasahovalo do sféry odvolacieho správneho konania, ktorého právoplatné skončenie je nevyhnutným predpokladom na možné podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia tohto odvolacieho správneho orgánu. 10. Stanovisko žalobcu. Žalobca uvádza, že právny názor, ktorým argumentuje žalovaný je už prekonaný. Žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/8/2010 z 31. 05. 2011 (obdobne aj NS SR sp. zn. 5Sžf/69/2011 z 30. 04. 2012) v ktorom sa okrem iného uvádza, že procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01,I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03). Podľa súčasnej rozhodovacej praxe je zásadne prípustné uplatniť v správnej žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní (bližšie pozri komentár k ustanoveniu § 249 O. s. p., Števček/Ficová a kolektív, vydavateľstvo C-H Beck, 2. vydanie). 11. Daňový úrad Košice I preveroval splnenie podmienok pre odpočítanie dane u žalobcu, pričom vychádzal z konkrétnych faktúr, dokladov, vyjadrení konateľov žalobcu a Tatra Trade Corporation, s.r.o. týkajúcich sa predmetných obchodov, ako aj z vyjadrení zástupcov ďalších subjektov v reťazci nákupu a predaja zlata. Z dokladov predložených daňovým subjektom, z výsledkov šetrení miestne príslušných správcov dane, z vyjadrení kompetentných osôb je zrejmé (a žalobca tieto skutočnosti ani nespochybňuje), že sa jednalo o nákup a predaj rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999/1000, predmetné zlato sa nakupovalo a predávalo vo forme zlatých tehličiek a ani jeden z preverovaných daňových subjektov nie je platiteľom, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato. Podľa dostupných informácií žalovaného, spoločnosť UNION STEEL, s.r.o. bola dňa 16.05.2012 ex offo vymazaná z obchodného registra a spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. je od 31.10.2010 bez konateľa. 12. Stanovisko žalobcu. Uvedené tvrdenie žalovaného je v extrémnom rozpore s jeho závermi uvedenými v rozhodnutí a s dôvodmi, na základe ktorých je založené. Žalovaný v rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe uvádza, že k reálnemu dodaniu tovaru spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o. žalobcovi nedošlo. Ak podľa žalovaného bolo zistené, že sa jednalo o nákup a predaj rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999/1000, predmetné zlato sa nakupovalo a predávalo vo forme zlatých tehličiek, potom zlato reálne existovalo. 13. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že za úplnosť dokazovania, bez ohľadu na dôkazné bremeno daňového subjektu zodpovedá len správca dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť.
V danom prípade bolo potrebné objasniť to, či zlato v obchodnom vzťahu medzi dodávateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom reálne existovalo a nie to, či niekto z preverovaných daňových subjektov je alebo nie je platiteľom, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato. 14. Skutočnosť, že spoločnosť UNION STEEL, s.r.o. bola 16. 05. 2012 ex offo vymazaná z obchodného registra a spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. je od 31. 10. 2010 bez konateľa nie je dôkazom, že v roku 2007 nevykonávali obchodnú činnosť. II. 15. Žalobca v doplnení žaloby predložil súdu fotokópiu úradného záznamu Daňového úradu Košice I č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/J. z 09. 08. 2007, vyhotoveného počas kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2007, z ktorého vyplýva, že 09. 08. 2007 konateľ žalobcu ukázal správcovi dane 1 kg obchodovaného zlata, s ktorým obchoduje VISK, s. r. o. aj v 04/2007. Správca dane uvádza, že išlo o kovovú podlhovastú tehlu matnej zlatej farby, ktorá mala oblé tvary, veľkosť asi 8 x 12 cm, hrúbka asi 1 cm, mala oblé hrany a oblý vytvarovaný rám, asi 1 cm. 16. K predloženej zlatej tehle Daňový úrad Košice v rozhodnutí č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/J. z 30. 07. 2014 za zdaňovacie obdobie apríl 2007 uvádza, že táto zlatá tehla nepreukazuje, že išlo o obchodovateľný kus v apríli 2007 a išlo len o názornú ukážku deklarovaného predmetu fakturácie. Žalobca k tomu uvádza, že ak išlo o názornú ukážku deklarovaného predmetu fakturácie, potom mohol mať na mysli len deklarovaný predmet fakturácie od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o. alebo od dodávateľa UNION STEEL, s. r. o., pretože nikto iný žalobcovi zlato nefakturoval.
5. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 07.12.2018, sa žalovaný už nevyjadril.
6. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po opätovnom preskúmaní rozhodnutia žalovaného, po opätovnom oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, predloženou súdu vo fotokópiách, ktoré sú zhodné s originálmi spisovej dokumentácie pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6S/28/2014, po vypočutí právneho zástupcu žalobcu a žalobcu, konajúc v neprítomnosti žalovaného, za dodržania postupu podľa ust. § 105 ods. 1 písm. a) a c) SSP a § 106 SSP, viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jeho uznesení sp.zn. 4Sžf/63/2016 zo dňa 12.09.2017, postupujúc v zmysle ust. § 491 ods. 1 SSP, dospel k záveru, že žalobe žalobcu je treba priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
7. Na nariadenom pojednávaní súdu dňa 11.04.2019 právny zástupca žalobcu uviedol: „Keďže v podstate prejednávame žalobu, ktorá bola z februára roku 2014, takže obsah spisu je súdu dôverne známy, nebudem preto poukazovať na detaily, ale chcem poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR v úplne identickej veci žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2007 sp.zn. 4Sžfk/9/2016, ktorý rozsudok je z 05.12.2017 a určite je senátu krajského súdu dôverne známy, pretože Najvyšší súd SR riešil vec, ktorá bola rozhodovaná na krajskom súde v tomto senáte. Najvyšší súd SR zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Zdôrazňujem, že ide o úplne identickú vec ako je dnešná vec, ktorá je predmetom dnešného súdneho konania. Myslím si, že k tomu nie je už potrebné viac dodávať. Samozrejme, že navrhujeme zrušiť rozhodnutie žalovaného a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie a rozhodnúť o trovách konania.“ Na otázku predsedu senátu právny zástupca žalobcu ešte uviedol, že potvrdzuje to, čo uviedol správcovi dane, že v tomto prípade, pokiaľ išlo o obchod so zlatom, išlo o neinvestičné zlato a dodal: „Na okraj by som ešte chcel dodať, že p. B. už v roku 2008 sa vyjadroval k tomu, že obchody prebiehali na U. X v P., toto už v roku 2008 tvrdil a nepoprel to nikdy.“
8. Konateľ žalobcu p. P. vo veci na otázku predsedu senátu, v akom vzťahu bol konateľ spoločnosti VISK, s.r.o. so svedkom J., uviedol: „Poznám sa s p. J. okolo 20 rokov. Každý si robil svoj biznis za tie roky a náhodne sme sa stretávali v meste akože, a keď som chcel začať obchodovať s komoditou zlato, tak som si bol vedomý toho, že je to komodita, ktorá je veľmi citlivá na informácie, na dôveru, že obchodujem s takouto komoditou. Moja prevádzka je v Košiciach v T., na konci mesta a chcel som mať k dispozícii nejaký priestor na prevzatie tohto zlata v centre mesta, kde by sa dalo aj dobre zaparkovať a hlavný dôvod bol ten, aby som tento tovar nepreberal len sám pred štyrmi očami, pretože všetko by sa mohlo stať a tak som požiadal p. J., či by mi nevedel pomôcť v tom, ak by som potreboval na pár hodín jeho priestory, tak som mu vysvetlil, v čom je moja starosť alebo obava, prečo by som to chcel urobiť. On súhlasil s podmienkou, že nedá mi len tak kľúče od svojho priestoru a že bude stále prítomný, čo sa aj stalo, pretože keď obchod prebiehal, tak on bol stále prítomný v priestoroch. To bolo tak všetko. On do obchodu priamo nezasahoval, pretože nebol účastníkom. On len poskytol priestor. To čo uviedol vo svojej výpovedi, to sa aj reálne tak stalo.“
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dane dodané.
Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ust. § 71.
10. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej.
11. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného súd zistil, že žalobca ako daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie február 2007 riadne daňové priznanie v počte 1 ks dňa 26.03.2007. Žalobca si v zdaňovacom období február 2007 uplatnil odpočítanie dane podľa ust. § 41 až § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v celkovej sume 1.200.633,- Sk. Podľa predložených účtovných dokladov si uplatnil odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb:
a) nákup „rýdze zlato Au“ od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., základ dane 6.247.800,- Sk, odpočítaná daň 1.187.082,- Sk,
b) nákup materiálu na zákazku (stavebný materiál, farby), spolu odpočítaná daň 11.670,40 Sk,
c) nákup služieb: spracovanie účtovníctva, telekomunikačné služby, kopírovanie, spolu odpočítaná daň 1.880,60 Sk. V zdaňovacom období uviedol dodanie tovaru a služby podľa ust. § 8 a § 9 zákona v základe dane 227.333,- Sk, daň 43.194,- Sk a podľa predložených dokladov a záznamov k DPH fakturoval faktúrou č. Z. zo dňa 27.02.2007 dodanie prác na objekte Poštová 8, Košice (oprava stien, stropov, maľovanie, atď.) odberateľovi KIMEX, a.s.
12. Správca dane preveroval nákup tovarov a služieb, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane v zmysle podmienok ustanovených v ust. § 49 zákona o DPH, so zameraním na nákup rýdzeho zlata Au od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., základ dane 6.247.800,- Sk, odpočítaná daň 1.187.082,- Sk. Zo získaných účtovných dokladov zistil, že v dňoch 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007 dodávateľ RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov fakturoval po 4 000 g zliatkov AU 999/1000 odberateľovi ALHALA s.r.o., Prešov, dodávateľ ALHALA s.r.o., Prešov fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi UNION STEEL, s.r.o., Košice faktúrami č. XXVFXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, č. XXVFXXXX s dátumom dodania 27.02.2007 a č. XXVFXXXX s dátumom dodania 28.02.2007, dodávateľ UNION STEEL, s.r.o., Košice fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava faktúrami č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi VISK, s.r.o., Košice faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ VISK, s.r.o., Košice fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika faktúrami č. Z., č. Z. a č. Z. s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov faktúrami č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007. Reálne zlato, vo forme zlatých tehličiek, bolo od certifikovaného výrobcu spoločnosti ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko, ako to bolo uvedené v odpovediach na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obchod so zlatom
- prebiehal v reťazci RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov (konateľ U., bezdomovec), ALHALA s.r.o., Prešov (konateľ P.), UNION STEEL, s.r.o., Košice (konateľ T.), Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava (konateľ B.), VISK, s.r.o., Košice (konateľ P.), EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika (konateľ T., čašník
- barman, ktorý vo všetkých úkonoch, ktoré vykonal, konal podľa pokynov T.) a končí tam, kde začal v spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov (konateľ U., bezdomovec), ktorý reťazec už na prvý pohľad je podozrivým reťazcom, typickým pre karuselový obchod,
- prebiehal u všetkých vyššie v reťazci uvedených spoločností v jeden a ten istý deň 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, každý deň.
13. Keďže správca dane mal na základe vyššie uvedených faktúr dôvodné pochybnosti o reálnosti zistených obchodov, vrátane vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či predložené faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a faktúry pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. z 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007 odrážajú skutočnosť, a preto vykonal dokazovanie aj na preverenie a získanie dôkazov o tom, či žalobca prijal fakturované zlato od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a či ho následne dodal spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., so sídlom v Prahe, a to odpoveďou na dožiadanie správcu dane, listom konateľa žalobcu R. P. - „Odpovede na otázky uvedené v zápisnici“, predloženom správcovi dane dňa 28.03.2013, výsluchom svedka J. T., konateľa spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., so sídlom v Prahe, dňa 23.08.2013 a výsluchom svedka D. J. v zápisnici o ústnom pojednávaní u správcu dane z 19.06.2013, a keďže žalobca netrval na výsluchu konateľa UNION STEEL, s.r.o., Košice, T., ktorého pôvodne navrhol vypočuť, ďalšie dôkazy už správca dane nevykonal.
14. Konateľ žalobcu R. P. v liste - „Odpovede na otázky uvedené v zápisnici“, predloženom správcovi dane dňa 28.03.2013, uviedol, že objednávky na nákup zlata od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. vyhotovoval on na základe objednávky, boli uzatvorené kúpne zmluvy, zlato doniesol osobne v taške E. B. (konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.). Ako došlo k obchodnej spolupráci si už presne s odstupom času nepamätá. Zlato odovzdával konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. E. B. a on ho prevzal. Na objednávkach bolo uvedené, že sa má prevziať v sídle odberateľa z dôvodu, že išlo o súkromnú adresu konateľa žalobcu. K fyzickému odovzdávaniu vo všetkých prípadoch však došlo v prevádzkových priestoroch D. J.Q.P. - E., U. X, P.. Predaj zlata odberateľovi EUROPA GOLD, s.r.o., Praha prebiehal na základe telefonického kontaktu s konateľom pánom T., ktorý konkretizoval záujem, na základe čoho bola vyhotovená objednávka a platba bola poukázaná na účet žalobcu pred samotným dodaním zlata. Kúpne zmluvy uzatvárali konatelia spoločností, ktorí vystavovali aj protokoly o prevzatí tovaru.
15. J. T., konateľ spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., so sídlom v Prahe ako odberateľ žalobcu, do zápisnice správcu dane z 28.08.2013, za prítomnosti konateľa žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, uviedol, že jeho spoločnosť, ktorú založil niekedy v novembri alebo v decembri 2006 po dohode s jeho obchodným partnerom p. T., sa mala zaoberať predajom dreva a ocele v Českej republike a jeho obchodný partner vedel obchodovať so zlatom, požiadal ho na spoluprácu, aby tam boli nejaké obraty, že jeho výpoveď dňa 30.09.2011 pred vyšetrovateľom bola ovplyvnená faktom, že mu bolo povedané, že sa jedná o podozrenie z trestného činu v rámci jeho transakcie vo firme EUROPA GOLD, s.r.o., preto sú tam jeho výpovede účelovo pozmenené a s niektorými súhlasí. Účelovo je pozmenená výpoveď najmä čo sa týka nákupu zlata v tom zmysle, že nevidel zlato, ale sa zľakol a mal obavy, že sa do niečoho namočí. Detaily koľkokrát sa stretli si už nepamätá. Jednalo sa o obchod so zlatom, niekoľkokrát išiel on z Prahy za pánom P.. Nespomína si koľkokrát prebehol obchod so zlatom v januári a februári 2007 ani to, koľko dodávok zlata sa uskutočnilo. Kúpené zlato sa predalo ďalej záujemcovi o zlato, ktorého zohnal pán T.. Niekedy pri preberaní zlata bol, niekedy nie, lebo nebol kľúčovou osobou, aby bol pri všetkom. Prvýkrát prepravoval zlato, lebo bol zvedavý ako vyzerá, raz sa stretol s pánom T. na polceste a išli spolu do Prahy a raz malo byť zlato prepravené jeho autom. Koľkokrát osobne prepravoval zlato zo Slovenska do Česka si nepamätá, podpisoval doklady o prevzatí a podľa toho sa to dá zistiť. Doklady - faktúry za predaj zlata, ako uviedol, nerobil a tvrdil, že zrejme ich vystavoval T. alebo účtovníčka. P. T. mu poslal peniaze na účet jeho spoločnosti a on uhradil platby za kúpený tovar.
16. Správca dane o tejto spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., so sídlom v Prahe ďalej zistil, že odberateľ žalobcu, spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o., so sídlom v Prahe, bola zrušená v roku 2009 a dožiadaním od Českej finančnej správy bolo zistené, že nemožno jednoznačne preukázať, že tovar bol dopravený žalobcom do Českej republiky. Táto spoločnosť predložila iba faktúry od žalobcu ako dodávateľa a certifikáty vystavené výrobcom ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko a faktúry vystavené pre odberateľa RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov.
17. Svedok D. J., ktorého navrhol vypočuť ako svedka obchodu so zlatom žalobca, v zápisnici o ústnom pojednávaní z 29.05.2013 u správcu dane, za prítomnosti konateľa žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, uviedol, že v januári a februári 2007 mal prevádzku v priestoroch na U. K. X v P. ako fyzická osoba D. J. - E., že konateľa žalobcu pána R. P. pozná a poskytoval mu priestory vo svojej prevádzke na U. K. X, P. za účelom obchodov, ktorý ho informoval, že ide o obchod so zlatom. Tieto obchody boli uskutočňované cez pracovnú dobu, t.j. do 16:00 hod. a na dátumy ich uskutočnenia si nepamätá. Jednalo sa o odovzdávanie a preberanie tovaru, doklady sa nevystavovali. Tieto boli už prichystané. Koľkokrát bol obchod uskutočnený, nevedel presne odpovedať, iba uviedol, že to bolo viackrát. Pri odovzdávaní a preberaní tovaru boli prítomné viaceré osoby, z ktorých okrem pána P. poznal ešte E. B.. Videl na stole položených viac kusov zlata obdĺžnikového tvaru, neboli balené a jeden mal aj v ruke. K osobe p. T. sa nevedel vyjadriť. Nevedel ani uviesť, či táto osoba bola v jeho priestoroch.
18. V obsahu spisovej dokumentácie žalovaného sa nachádza aj výpoveď D. U., konateľa spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov, ktorý pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 21.03.2011 uviedol, že nevie, že je konateľom tejto spoločnosti a vôbec ani nevie, čo je to konateľ. Je bezdomovec a zdržiava sa na B. v H.. Nikdy v živote s drahými kovmi neobchodoval, spoločnosti ALHALA s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. nepozná a nepozná ich konateľov.
19. Puncový úrad Slovenskej republiky, pobočka Košice v odpovedi na dožiadanie správcu dane uviedol, že spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov, ALHALA s.r.o., Prešov, VISK, s.r.o., Košice nie sú zapísané v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej republiky podľa § 43 zákona č. 10/2004 Z.z. Kontrolou zistili, že žalobca sídli v panelákovom dome v byte pána R. P., ktorý na výzvy nereagoval. Dňa 30.06.2008 bola na Puncovom úrade Slovenskej republiky registrovaná spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., dňa 11.12.2006 bola na Puncovom úrade Slovenskej republiky registrovaná spoločnosť UNION STEEL, s.r.o., ktorá má obchodovať s rýdzim zlatom, ktoré nakupuje od spoločnosti PNEU VAN, s.r.o. Košice a predáva ho spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava. Pri vykonaní inšpekcie v spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. nebola preukázaná žiadna fyzická existencia obchodovaného zlata. V zmysle kúpnej zmluvy č. XX/XXXX medzi UNION STEEL, s.r.o. ako predávajúcim a Tatra Trade Corporation, s.r.o. ako kupujúcim sa zmluvné strany dohodli, že obchod sa zrealizuje a prevzatie tovaru sa uskutoční po vykonaní kontroly rýdzosti a hmotnosti, ale certifikáty o vykonaní kontroly neboli predložené.
20. Na základe takto vykonaného dokazovania správca dane následne vyhodnotil získané dôkazy tak, že v hore uvedených prípadoch sa nejedná o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi. Predmetné plnenia nepredstavujú hospodársku činnosť, pretože nespĺňajú objektívne kritériá, na ktorých je tento pojem založený. Na deklarované obchodné operácie možno pozerať ako na simulácie, pretože použité dokumenty a uskutočnené úkony v skutočnosti nespôsobili právne následky (práva a povinnosti), len sa voči tretím stranám snažili vyvolať dojem, že takéto právne následky vyvolávajú. Samotné predloženie faktúr, účtovníctva nie sú dôkazom o tom, že zdaniteľné plnenie uskutočnili tak, ako je toto deklarované faktúrami, pretože je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.
21. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného nevyplýva, že by v tomto daňovom konaní bol správca dane vypočul konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. E.. B. ako dodávateľskej spoločnosti žalobcu, o ktorom sa zmieňujú hore uvedení konatelia spoločností v zistenom reťazci (P., T.) a svedok J..
22. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že správca dane, ale ani žalovaný nepostupovali logicky pri hodnotení dôkazov, ktoré boli zadovážené správcom dane a získané aj zo spisu vyšetrovateľa PZ, že správca dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, hoci v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (C-354/03, C-353/03, C-484/03, rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a Peter Dávid a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2010, 5Sžf/49/2010) skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. K tejto právne významnej a rozhodnej žalobnej námietke žalobcu súd uvádza, že ju považuje za dôvodnú, pretože aj keď žalobca, ktorý od začiatku daňového konania tvrdil, že obchodoval so zlatom, aj keď obchodoval neštandardným spôsobom, pretože si nesplnil zákonnú povinnosť a nebol zapísaný v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej republiky podľa § 43 zákona č. 10/2004 Z.z., a preto na základe podnetu Daňového úradu Košice I mu bola rozhodnutím Puncového úradu Slovenskej republiky č. X/XXX/XXXX z 28.11.2007 uložená pokuta podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 10/2004 Z.z., a je tiež zrejmé, že nemal v obchode so zlatom skúsenosti a nebol ani dostatočne obozretný, ak si bližšie nepreveril svojho dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., tak napriek tomu žalobcovi nemôže byť odopreté právo na uplatnenie odpočtu dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, pokiaľ o podvode nevedel. To, že sa žalobca podieľal na podvodnom konaní v rámci typického karuselového obchodu však daňovými orgánmi nebolo žalobcovi zatiaľ podľa názoru súdu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aj keď vyššie v bode 12 tohto rozsudku uvedený reťazec vykazuje znaky typického karuselového reťazca, začínajúci obchodom so zlatom v rovnakých dňoch (26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007) u spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov (konateľ D. U., bezdomovec) pokračuje cez spoločnosť ALHALA s.r.o., Prešov, UNION STEEL, s.r.o., Košice, Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava, žalobcu VISK, s.r.o., Košice, EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika a končiaci u tej istej spoločnosti, u ktorej mal obchod začať, u spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov (konateľ D. U., bezdomovec).
23. Pokiaľ daňové orgány tvrdia, že v rámci obchodného vzťahu medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom tovar nikdy reálne neexistoval a dodávateľ žalobcu vystavoval len fiktívne faktúry žalobcovi, potom podľa názoru súdu nie je táto skutočnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná zo strany dodávateľa zlata žalobcovi, pretože to spochybňuje najmä výpoveď svedka J. a tiež výpoveď konateľa spoločnosti - odberateľa žalobcu, EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika, T., ako sú tieto výpovede vyššie uvedené.
24. Vzhľadom na chýbajúcu výpoveď konateľa dodávateľa zlata žalobcovi v predmetnom daňovom konaní, ak je základným poslaním konania v správnom súdnictve preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, keďže súd nie je súdom skutkovým, potom bude potrebné zo strany správcu dane zabezpečiť si všetky zápisnice o výpovediach B., ktorý bol už vypočutý v daňovom konaní, ktorého prieskum bol vykonaný tunajším súdom pod sp.zn. 6S/108/2015, v ktorom išlo o daňovú kontrolu za obdobie máj 2007, v ktorom konaní bol zamietajúci rozsudok tunajšieho súdu v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2017 zmenený tak, že bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2016 a vec vrátená na ďalšie konanie žalovanému, z ktorého rozsudku súd zistil, že tento konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. E.. B. vypovedal v tomto daňovom konaní až tri razy, a to dňa 22.07.2014, 19.09.2014 a 15.04.2015, pričom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval množstvo rozporov v jeho výpovediach v porovnaní s jeho výpoveďami pred novembrom 2013, kedy bol taktiež vypočutý. Takýto podkladový materiál ako sú výpovede konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. B. do novembra 2013 (ani nasledujúce výpovede dňa 22.07.2014, 19.09.2014 a 15.04.2015, ktoré objektívne nemohli byť zohľadnené správcom dane vzhľadom na dátumy ich vykonania) sa totiž zatiaľ v spisovej dokumentácii žalovaného nenachádza. Ani jeho výsluch v tomto daňovom konaní nebol správcom dane zabezpečený.
25. Preto súd posudzujúc otázku, či zistenie skutkového stavu žalovaným bolo dostačujúce pre posúdenie veci žalobcu dospel k záveru, že daňové orgány nepostupovali v daňovom konaní dôsledne, ak si nezabezpečili uvedené výpovede, resp. nevypočuli konateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., t.j. dodávateľa zlata žalobcovi E.. B., ktorého výsluchy boli vykonané aj pred novembrom roku 2013, avšak v inom daňovom konaní, pri inej daňovej kontrole za mesiac máj 2007, v ktorom však odberateľom zlata bol iný daňový subjekt, a to spoločnosť EURO AD, s.r.o. Praha, Česká republika a v inom reťazci obchodu so zlatom (PNEU-VAN, s.r.o., UNION STEEL, s.r.o., Tatra Trade Corporation, s.r.o. a C&T, s.r.o., Nová Dubnica) a v ktorom daňovom konaní konateľ E.. B. vypovedal aj o dodávkach zlata rôznym spoločnostiam za celý rok 2007, a teda aj za február 2007, ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2017.
26. Na základe uvedeného súd zastáva názor, že v daňovom konaní bude nevyhnutné pre riadne a dostatočné zistenie skutkového stavu veci a jeho následné posúdenie, ktoré sa zatiaľ súdu javí ako nedostatočné, podrobne vypočuť konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. E.. B. k dodávke zlata žalobcovi v mesiaci február 2007 aj v tomto daňovom konaní a jeho výpovede do novembra 2013 konfrontovať s výpoveďami zo dňa 22.07.2014, 19.09.2014 a 15.04.2015 (ako na to poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2017), tieto výpovede potom vyhodnotiť v spojitosti s výpoveďou svedka J., ktorý potvrdil obchody so zlatom, pri ktorých bol, ako to tvrdil, prítomný, poznal konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. E.. B., zlato videl, mal ho v ruke, a z nich vychádzať pri novom rozhodnutí o tom, či išlo o fiktívne obchody aj medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom. Podľa obsahu výpovede konateľa E.. B. zvážiť aj konfrontáciu tohto konateľa so svedkom J., na výpoveď ktorého žalobca dáva dôraz, a výsledok konfrontácie následne vyhodnotiť v novom rozhodnutí.
27. Len po takomto podrobnom výsluchu konateľa dodávateľa žalobcu Tatra Trade Corporation, s.r.o. E.. B. a prípadnej do úvahy pripadajúcej konfrontácii so svedkom žalobcu J., vzhľadom na obsah výpovede tohto svedka, bude možné posúdiť, či žalobca o podvodnom konaní svojho dodávateľa vedel alebo mohol vedieť, a teda, že sa prijatím plnenia podieľal na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, pretože žalobcovi nemôže byť odopreté právo na uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, ako na to poukazuje aj žalobca v žalobe, kde súčasne tvrdí, že nevedel o tomto podvodnom konaní. Podľa hore uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky totiž okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu (v tomto prípade žalobcu), stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku medzi daňovými subjektmi. Túto dôkaznú povinnosť si správca dane pre chýbajúci výsluch konateľa dodávateľa zlata žalobcovi Tatra Trade Corporation, s.r.o. E.. B. evidentne nesplnil, keďže nevykonal dokazovanie v uvedenom smere, ak žalobca v daňovom konaní od začiatku daňového konania tvrdil, že so zlatom obchodoval so spoločnosťou, dodávateľom, Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorej konateľ E.. B. nebol zatiaľ vypočutý a čo žalobcovi potvrdil svedok J. a aj konateľ odberateľa žalobcu T., ktoré výpovede čo do ich vierohodnosti daňové orgány spochybnili. Aj dôkazné bremeno daňových orgánov je totiž spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností daňovými orgánmi, a to zatiaľ nebolo naplnené.
28. Preto z vyššie uvedených dôvodov a úvah súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane pre nedôsledné uplatnenie vyššie citovaného ust. § 3 ods. 3, § 24 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP, t.j. z dôvodu, že zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci žalobcu, zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie, a to za použitia ust. § 191 ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP.
29. Úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní teda bude vykonať podrobný výsluch konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o E.. B. k dodávke zlata v mesiaci február 2007 žalobcovi a jeho výpovede do novembra 2013 konfrontovať s výpoveďami zo dňa 22.07.2014, 19.09.2014 a 15.04.2015, tieto výpovede potom vyhodnotiť v spojitosti s výpoveďou svedka J., ktorý potvrdil obchody so zlatom, pri ktorých bol, ako to tvrdil, prítomný, poznal konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. E.. B., zlato videl, mal ho v ruke, a z nich vychádzať pri novom rozhodnutí o tom, či išlo o fiktívne obchody aj medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom. Podľa obsahu výpovede konateľa E.. B. zvážiť aj konfrontáciu tohto konateľa so svedkom J., na výpoveď ktorého žalobca dáva dôraz, a výsledok konfrontácie následne vyhodnotiť v novom rozhodnutí. Ak daňové orgány vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní založia na neexistencii tovaru od svojho dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., čo je ich dôkazným bremenom, tak až potom, ak sa to preukáže, môžu konštatovať, že zlato, s ktorým žalobca, ako tvrdí, obchodoval so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o, neexistovalo.
30. Podľa ust. § 191 ods. 6 prvá veta SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
31. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania súd priznal právo úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).
32. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.