Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-22-2018.pdf
PDF · 153.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: EUROSTAV MICHALOVCE s.r.o., so sídlom Pri Mlyne 1, Michalovce, IČO: 36 607 410, zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanej: Obec Beňatina, IČO: 00 325 023, so sídlom Beňatina 10, zastúpenej JUDr. Miroslavom Hospodárom, advokátom, Nám. slobody 13, Michalovce, o zaplatenie 6.189,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 18Cb/48/2014-146 zo dňa 20.9.2017 takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6.189,60 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.9.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.2.2014 uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie peňažnej sumy 6.189,60 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 15.9.2011 do zaplatenia, titulom zaplatenia náhrady za výkon technického dozoru na stavbe: Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami - Obec Beňatina, čo odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľom bola uzatvorená Zmluva o dielo zo dňa 9.12.2009, predmetom ktorej bolo uskutočnenie stavebných prác na diele, že podľa článku II. uvedenej zmluvy začatie prác bolo dohodnuté na marec 2010 a ukončenie na marec 2011 a že uvedené dielo bolo odovzdané zápisom o odovzdaní a prevzatí dňa 14.7.2011. Uviedol tiež, že na základe Mandátnej zmluvy č. 01/2010 zo dňa 12.10.2010 na uvedenom diele vykonala pre žalovanú spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. technický dozor, čo dokladoval žalobca jej predložením, pričom uvedená zmluva bola podpísaná iba mandatárom, podpis na zmluve nie je uvedený a touto zmluvou sa mal mandatár zaviazať vykonávať za odplatu pre mandanta - žalovanú výkon technického dozoru na uvedenom diele. Za vykonaný technický dozor na stavbe spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. (mandatár) vystavil aj faktúru pre žalovanú č. 16/2011 zo dňa 15.8.2011 na sumu 6.189,60 eur, z ktorej vyplýva, že sa jedná o fakturáciu na základe uvedenej mandátnej zmluvy na výkon technického dozoru na diele. Spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.12.2011 (ako postupca) uvedenú pohľadávku z faktúry č. 16/2011 postúpila žalobcovi, čo žalobca rovnako dokladoval predložením zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.12.2011
a zároveň postupca spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany - mandatár podaním z 9.1.2012 oznámil žalovanej postúpenie tejto pohľadávky.
3. Súd prvej inštancie poukázal aj na stanovisko žalovanej, ktorá v odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhla žalobu zamietnuť, predovšetkým z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Potvrdila, že spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. jej listom zo dňa 9.1.2012 oznámila postúpenie pohľadávky žalobcovi, avšak následne listom zo dňa 26.6.2012 jej žalobcom bolo oznámené, že vyššie uvedenú pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 16/2011 postúpil v prospech postupníka E. H., bytom Q. XX, P., o čom predložila žalovaná aj oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcom z 26.6.2012. Tvrdila tiež, že technický dozor bol vykonávaný zo strany pôvodného mandatára na základe nepodpísanej zmluvy, zmluva bola zaslaná žalovanej spolu so samotnou faktúrou, o čom žalovaná predložila aj list mandatára a to spoločnosti INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. z 15.8.2011. Zdôraznila, že pôvodná dohoda medzi žalobcom a žalovanou bola, že výkon technického dozoru uhradí samotný žalobca ako zhotoviteľ diela. Nespochybnila, že samotný technický dozor stavby vykonával konateľ spoločnosti INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. O.. T. F..
4. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania (oboznámením sa so Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi žalovanou ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom z 9.12.2009, so zápisom o odovzdaní a prevzatí diela zo 14.7.2011, s návrhom Mandátnej zmluvy č. 1/2010 z 12.7.2010, so Zmluvou o postúpení pohľadávky z 29.12.2011 medzi postupcom INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. a postupníkom EUROSTAV Michalovce s.r.o., s oznámením o postúpení pohľadávky z 9.1.2012 adresované žalovanej od postupcu INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o., s oznámením žalobcu z 26.6.2012 adresované žalovanej o postúpení pohľadávky E. H., s faktúrou č. 16/2011 z 15.8.2011, výsluchom strán sporu, svedka O.. T. F., ako aj ďalším obsahom spisu) zistil, a to z výpovede konateľa žalobcu H. R., že pokiaľ sa týka postúpenia pohľadávky, zaplatenie ktorej je predmetom sporu, E. H. na základe oznámenia žalobcu z 26.6.2012, že táto pohľadávka nebola postúpená a k zaslaniu tohto podania došlo omylom, keďže žiadna zmluva medzi žalobcom a E. H. nebola urobená. Uviedol, že E. H. boli postúpené iné pohľadávky a nie predmetná pohľadávka. Pokiaľ sa týka samotného diela, náhrada za dielo bola zo strany žalovanej riadne uhradená. Tvrdil, že k samotnému postúpeniu pohľadávky od mandatára došlo z toho dôvodu, že tento mal finančné problémy a tak postúpil pohľadávku žalobcovi.
5. Z výpovede R. E. súd zistil, že je starostom od 27.12.2010, teda nepodieľal sa na uzatvorení zmluvy o dielo. Potvrdil, že mandatár vykonával technický dozor na uvedené práce, teda spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o., avšak podľa informácie predchádzajúceho starostu mala byť urobená dohoda, podľa ktorej práce za stavebný dozor mal uhradiť samotný žalobca. Návrh mandátnej zmluvy č. 1/2010 predložený žalobcom nebol prejednaný na obecnom zastupiteľstve žalovanej a medzi E. H. a žalovanou neboli žiadne jednania ohľadom uhradenia predmetnej pohľadávky.
6. Z výpovede predchádzajúceho starostu I. H. súd zistil, že mala byť predbežná dohoda o tom, že stavebný dozor bude vykonávať niekto iný, konkrétne pán M., avšak následne na podnet samotného žalobcu došlo k dohode, že stavebný dozor bude vykonávať spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o.. Návrh mandátnej zmluvy č. 1/2010 nepodpísal, keďže bolo dohodnuté, že práce na výkon stavebného dozoru uhradí samotný žalobca. Potvrdil, že takáto dohoda so žalobcom nebola predmetom jednania na obecnom zastupiteľstve, dohoda bola urobená s konateľom žalobcu H. R. ešte pred zahájením samotných prác, čo však konateľ žalobcu H. R. poprel s tým, že žiadna dohoda nebola uzatvorená a nevie o takejto dohode.
7. Z odborného vyjadrenia spoločnosti ZINPRO a.s. Michalovce z 1.8.2017 vo veci stanovenia obvyklej výšky odplaty za výkon stavebno-technického dozoru na predmetnom diele v čase od júla 2010 do augusta 2011, ktorý predložil žalobca, súd zistil, že pri stanovení obvyklej ceny sa vychádzalo z rozpočtového nákladu stavby 412.000,00 eur s tým, že cena sa stanovila v rozpätí medzi 1 až 2,5 % z rozpočtových nákladov a pri priemere medzi týmito percentami obvyklá cena bola stanovená na sumu 8.652,00 eur s DPH.
8. Súd z výpovede konateľa spoločnosti INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. O.. T. F., súd zistil, že písomne mandátna zmluva nebola uzatvorená, keďže ani jeden zo starostov nechcel podpísať mandátnu zmluvu a zároveň aj potvrdil, že mandátna zmluva bola predložená až pri zaslaní konečnej faktúry, pretože žalovaná nebola ochotná túto zmluvu podpísať. Pokiaľ sa týka postúpenia pohľadávky
z uvedenej faktúry, túto postúpil z dôvodu, že obec odmietala zaplatiť faktúru, ako podnikateľ potreboval peniaze a z toho dôvodu aj pohľadávku postúpil žalobcovi. Tvrdil, že nemal vedomosť o tom, aká bola dohoda medzi obcou a žalobcom , pokiaľ sa týka nezaplatenia týchto prác, nemal o tom ani žiadnu písomnosť.
9. Žalovaná v priebehu konania aj keď nerozporovala, že práce boli vykonané, zotrvala na svojej námietke týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a okrem iného zdôraznila, že z ustanovenia § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre dlžníka je právne významná tá skutočnosť, že mu bolo postupcom oznámené postúpenie pohľadávky a v takomto prípade sa súd nemá zaoberať prejudiciálne ani otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy z toho dôvodu, že existuje doklad o postúpení pohľadávky, ktorý bol doručený žalovanej dňa 4.7.2012. Zdôraznila žalovaná, že postúpením pohľadávky postupca (pôvodný veriteľ) stráca oprávnenie vymáhať od dlžníka plnenie, pretože namiesto neho sa stal veriteľom postupník. Na podporu tohto svojho názoru, teda ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, žalovaná predložila aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/01 a poukázala aj na právnu vetu tohto rozsudku, v zmysle ktorej „relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.“ Rovnako poukázala žalovaná aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. 32Obdo/635/2003 z 31.8.2004, v ktorom odôvodnení je uvedené „v ustanovení § 530 Občianskeho zákonníka, dáva postupcovi možnosť vymáhať pohľadávky svojim menom v prospech postupníka, ak ho o to požiada postupník. Postupiteľ nie je povinný žiadosti postupníka vyhovieť, na druhej strane sám postupca bez súhlasu postupníka nie je oprávnený pohľadávku vymáhať. Účelom tohto opatrenia je predchádzať možnosti dvojitého vymáhania pohľadávky.“ Žalovaná rovnako zdôraznila poukazujúc na oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcu zo dňa 26.6.2012, že v tomto oznámení je výslovne uvedené, že pohľadávka bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky na E. H. a podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa súd vôbec nemá zaoberať, či zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a E. H. bola alebo nebola uzatvorená, či existuje alebo neexistuje, a teda žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby.
10. Žalobca rovnako zotrval na svojom názore, že v danom prípade je aktívne vecne legitimovaný, pretože pohľadávka ktorú nadobudol, nebola postúpená E. H., keďže žiadna zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a týmto postupníkom nebola uzavretá a rovnako namietal aplikáciu ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že nebola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky a teda postupník E. H. nemohol dať súhlas na vymáhanie takejto pohľadávky.
11. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci predvolal svedka E. H. na deň 16.6.2017 a 20.9.2017, ktorý sa však pojednávania nezúčastnil, a preto súd v súlade s ustanovením § 194 ods. 3 CSP vyzval svedka, výzvou zo dňa 17.8.2017, aby tento svedok, pokiaľ sa nemôže zúčastniť pojednávania, zodpovedal otázky uložené súdom. Uvedený svedok podaním zo dňa 18.9.2017 na otázku súdu, či mu bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom konania, teda z faktúry č. 16/2011, odpovedal, že „uvedená pohľadávka mu postúpená nebola, a keďže mu nebola postúpená nepredložil súdu ani Zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže takáto neexistuje.“
12. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní, citujúc ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že Občiansky zákonník v ustanovení § 524 ustanovil postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorá musí mať písomnú formu, inak by bola absolútne neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávky sa môže uzavrieť nielen bez súhlasu, ale aj bez vedomia dlžníka, pričom medzi jej podstatné náležitosti patrí označenie účastníkov zmluvy, postupca - doterajší veriteľ a postupník - nový veriteľ s tým, že pohľadávka musí byť dostatočne identifikovaná, aby nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka a kedy bola postúpená.
13. S poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi spoločnosťou INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom z 29.12.2011 spĺňa náležitosti stanovené vyššie citovaným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka je platná a žalobca túto pohľadávku nadobudol 29.12.2011. Uviedol tiež, že v zmysle ust. § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré rovnako citoval, sa nič nemení na právnom postavení dlžníka. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa určuje, že dlžníkovi sa musí postúpenie pohľadávky oznámiť. Mal za to, že oznamovacia povinnosť je tak
daná pôvodnému veriteľovi, ako aj novému veriteľovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je dlžníkovi oznámené postupcom, alebo pokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Z uvedeného vyvodil, že od oznámenia, resp. preukázania postúpenia pohľadávky dlžníkovi, môže sa dlžník zbaviť záväzku jeho splnením iba postupníkovi, okrem prípadov uvedených v ust. § 530 ods. 1 druhá veta OZ, keď postupník dá postupcovi na vymáhanie súhlas, v prípade, že ju sám nevymáha.
14. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 530 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že z ustanovenia § 530 ods. 1 prvá veta dáva postupcovi možnosť vymáhať pohľadávku vo svojom mene v prospech a na účet postupníka, ak ho o to postupník požiada. Postupca nie je povinný žiadosti postupníka vyhovieť, na druhej strane sám bez súhlasu postupníka nie je oprávnený pohľadávku vymáhať.
15. Pokiaľ žalovaná v konaní poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Odo/635/2003, súd prvej inštancie uviedol, že uvedené rozhodnutie vykladá vyššie citované ustanovenie § 530 ods. 1 práve z pohľadu aktívnej vecnej legitimácie postupcu, postupníka a postavenie dlžníka pri tomto postúpení. Zastával názor, že z odôvodnenia citovaného rozsudku je zrejmé, že toto ustanovenie možno aplikovať na daný stav vtedy, pokiaľ skutočne dôjde k postúpeniu pohľadávky z postupcu na postupníka. Uviedol, že Najvyšší súd Českej republiky konštatuje, že podľa § 530 ods. 1 na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám svojím menom na účet postupníka a v tomto ustanovení sa jedná o úpravu aktívnej legitimácie pre vymáhanie postúpenej pohľadávky. Pri zmene veriteľa následkom postúpenia pohľadávky stráca pôvodný veriteľ oprávnenie vymáhať plnenie od dlžníka, keďže veriteľom sa stáva postupník. Postupca nie je povinný žiadosti postupníka na vymáhanie vyhovieť, na druhej strane bez súhlasu postupníka nie je oprávnený pohľadávku vymáhať a účelom tohto opatrenia je predísť možnosti dvojitého vymáhania pohľadávky. Výklad tohto ustanovenia je pre predmetnú vec bezvýznamný, keďže k postúpeniu pohľadávky na E. H. nedošlo a keďže zmluva o postúpení pohľadávky medzi týmito subjektmi nebola uzavretá.
16. Pokiaľ žalovaná svoje stanovisko k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu oprela aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/2001, podľa ktorého, relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení, uviedol súd prvej inštancie, že tento právny názor Najvyššieho súdu SR nie je súdnou praxou bezvýhradne akceptovaný, je prekonaný ďalším neskorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.1.2009.
17. V nadväznosti na vyššie uvedené, uviedol súd prvej inštancie, že v citovanom ustanovení Najvyššieho súdu SR je riešený prípad naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom na návrh dlžníka. V citovanom rozhodnutí na strane 7 okrem iného je uvedené: Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Pre takéto rozlišovanie /dualitu/ v postavení dlžníka /porovnaj R119/2003 - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/01/ nemožno nájsť oporu v ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že „dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“
18. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v ustanovení § 526, ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možnosti namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol, že v slovenskom právnom poriadku platí princíp, podľa ktorého sú súdy viazané len zákonom; čo znamená, že súd pri svojom rozhodovaní prihliada a prípadne aj aplikuje súdny judikát, či stanovisko len vtedy, ak dôjde k záveru, že sú v súlade so zákonom, článok 144 ods. 1, 152
ods. 4 Ústavy SR. Zastával názor, že vyššie citovaný právny názor Najvyššieho súdu v rozsudku sp.zn. 4Obo/210/01, nie je v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho zákonníka a je prekonaný neskorším vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho sudu Slovenskej republiky.
19. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z citovaného ustanovenia /§ 526/ vyplýva, že samotné oznámenie o postúpení pohľadávky v danej veci oznámením postupcu zo dňa 26.6.2012 je právne významné len z hľadiska posúdenia vzniku povinnosti dlžníka, žalovanej plniť postupníkovi /E. H./ s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku. Pokiaľ však k splneniu záväzku v oznámení uvedenému postupníkovi /E. H./ nedošlo a zaplatenie takejto pohľadávky sa stalo predmetom konania na súde pri skúmaní aktívnej legitimácie postupníka /E. H./ na vymáhanie pohľadávky, je nutné riešiť aj otázku existencie zmluvy o postúpení a jej platnosti. Aktívne legitimovaným podľa názoru súdu je ten účastník v spore, kto podľa hmotného práva je skutočne nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, ktorým v danom prípade je žalobca, spoločnosť EUROSTAV Michalovce s.r.o., ktorý nadobudol pohľadávku na základe zmluvy zo dňa 29.12.2011.
20. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri prejednávaní veci a pri rozhodovaní musí rešpektovať právo, ale výklad a aplikácia práva musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušným právnym predpisom. Riešenie sporov, ktoré sa prieči požiadavke rozumného usporiadania vzťahov je neprijateľné.
21. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovanej, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a že aktívne vecne legitimovaný je postupník, v danom prípade E. H., keďže E. H. pohľadávku nenadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a žalovaná takýmto výkladom sa zbaví svojho záväzku za vykonané práce.
22. S poukazom na vyššie uvedené vyvodil, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v uvedenom konaní.
23. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ohľadom prác stavebného dozoru medzi spoločnosťou INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. a žalovanou, keďže písomne vyhotovená zmluva medzi účastníkmi nebola. Mandátna zmluva predložená mandatárom z 12.7.2010, nie je podpísaná žalovanou, nebola prejednaná obecným zastupiteľstvom žalovanej, starosta žalovanej poprel, aby došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevedení týchto prác, a preto s prihliadnutím na to, že žalovaná nenamietala nárok ako taký, ani jeho výšku, z dôvodu ktorého nebolo nutné vykonať dokazovanie ohľadne samotného nároku a jeho výšky (§ 186 ods. 2 CSP) vyvodil súd prvej inštancie, že v danom prípade žalovaná získala bezdôvodné obohatenie v súlade s ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, t.j. z neplatného právneho úkonu, alebo plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd prvej inštancie zastával názor, že v danom prípade sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu, keďže zmluva nebola uzavretá, že predmetom obohatenia žalovanej bolo získanie majetkovej hodnoty z vykonaného výkonu prác mandatárom pri technickom dozore na uvedenom dielo, výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý žalovaná získala plnením bez právneho dôvodu a pri stanovení náhrady sa vychádza z peňažnej náhrady, ktorú žalovaná v danom čase a mieste musela vynaložiť na dosiahnutie rovnakého plnenia, ktoré učinil mandatár. Keďže obvyklá cena, ktorá bola stanovená odborným vyjadrením spoločnosti ZINPRO a.s. z 1.8.2017 je vyššia ako žalovaná suma, súd priznal žalobcovi požadovanú čiastku 6.189,60 eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia a to s poukazom na to, že súd nie je viazaný právnym dôvodom uplatneného nároku a tento môže priznať aj z iného právneho dôvodu, než ktorý požadoval žalobca.
24. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z uplatnenej istiny a to s odkazom na ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1990 Zb., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže ku dňu 15.9.2011, bola základná úroková sadzba 1,5
% súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 9,5 % a pokiaľ sa týka splatnosti úroku z omeškania, súd určil splatnosť od 15.9.2011, keďže samotná faktúra bola vystavená 15.8.2011 a splatnosť bezdôvodného obohatenia nastala, keď veriteľ požadoval od dlžníka zaplatenie obohatenia, ktoré získal, čo je v danom prípade splnené odoslaním citovanej faktúry.
25. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu náhradu trov konania v pomere 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
26. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná zastávala názor, že z vykonaného dokazovania aj z predložených listinných dokladov bolo nesporne preukázané, že pôvodným vlastníkom -veriteľom pohľadávky vo výške 6.189,60 eur - faktúra č. 16/2011 z 15.8.2011 splatná dňa 14.9.2011 bola spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o., že listom zo dňa 9.1.2012 oznámila spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. žalovanej, že postúpila svoju pohľadávku spoločnosti EUROSTAV Michalovce s.r.o. t.j. žalobcovi a že žalobca EUROSTAV Michalovce s.r.o. písomne listom z 26.6.2012 oznámil žalovanej - Obci Beňatina, že vyššie uvedenú pohľadávku, ktorú získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 9.1.2012 od veriteľa INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. vyplývajúcu z faktúry č. 16/2011 zo dňa 15.8.2011 postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky v prospech postupníka E. H. nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, P.. Písomné oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovanej dňa 14.7.2012, uvedené oznámenie bolo ako dôkaz predložené súdu prvej inštancie dňa 11.4.2014 s námietkou, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Zdôraznila, že z judikatúry k ust. § 526 Občianskeho zákonníka vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, že súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Zdôraznila žalovaná, že tvrdenie o tom, že žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný, podložila aj stanoviskom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku č. 4Obo/210/2001, súd prvej inštancie však neakceptoval tento právny názor a to s odkazom na rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/76/2007 z 28.1.2009. Podľa názoru žalovanej rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/76/2007 rieši predovšetkým právne postavenie dlžníka pri postúpení pohľadávky a jeho možnosť resp. právo podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s dohodou medzi dlžníkom a veriteľom o zákaze postúpenia pohľadávky, a preto nie je aplikovateľné na daný prípad a čiastočne rozsudok aj citoval. Zastávala názor, že tento právny názor NS SR sa týka výlučne práv dlžníka, ktorý mal s veriteľom uzatvorenú písomnú dohodu, že nedôjde k postúpeniu pohľadávky, pričom v danom prípade žalovaná - dlžník takúto dohodu uzatvorenú nemala a namietala výslovne aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu - veriteľa z dôvodu postúpenia pohľadávky žalobcom na nového veriteľa. V žiadnom prípade žalovaná nenamieta platnosť resp. existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené považovala žalovaná tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje za účelové, ničím nepreukázané a v konečnom dôsledku aj za právne irelevantné. Z výkladu k § 526 ods. 2 OZ jednoznačne vyplýva, že ak oznámenie postupcu voči dlžníkovi spĺňa náležitosti právneho úkonu t.j. je zrozumiteľné, určité a bolo urobené vážne a slobodne (§ 37 OZ) platí, že dlžník nemá dôvod dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko na jeho právnom postavení sa nič nemení a to platí bez ohľadu na to, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná, resp. či vôbec vznikla. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom EUROSTAV Michalovce s.r.o. a E. H. neexistuje, a to iba na základe výpovede konateľa žalobcu H. R. a písomnej odpovede E. H. na otázky súdu, uviedla, že ak konateľ žalobcu H. R. k vyhotoveniu a zaslaniu oznámenia o postúpení pohľadávky z 26.6.2012 uviedol, že došlo omylom, pričom okolnosti za akých došlo k vyhotoveniu a odoslaniu oznámenia respektíve to, ako došlo k tomuto omylu, nevedel opísať, ani vysvetliť, ani ničím preukázať. Okrem toho tiež uviedol, že na E. H. boli postúpené iné pohľadávky, aj keď si nespomenul aké, vyhlásil však, že vie to predložiť na ďalšom pojednávaní, čo však neurobil. Jeho odpoveď na otázku, prečo nedošlo k zrušeniu
oznámenia o postúpení pohľadávku potom, keď zistil, že pohľadávka bola postúpená omylom, uviedol „nepokladali sme za potrebné zrušiť niečo a obec na to ani nereagovala“. Vzhľadom na vyššie uvedené spochybňovala žalovaná vierohodnosť takýchto tvrdení a dotazovala sa, či uvedená odpoveď je naozaj vierohodná, či bolo žalobcovi jedno komu by žalovaná plnila a ak áno, prečo potom podal žalobu. Žalovaná zastávala názor, že týmto si žalobca vo svojej odpovedi odporuje. Vzhľadom na uvedené rozpornosti žalovanej nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o neexistencii zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a E. H. považoval za preukázané. Zdôraznila, že tento názor súdu považuje z hľadiska právneho za veľmi nebezpečný precedens, pretože v takom prípade by mohli byť označené za neexistujúce akékoľvek zmluvy o postúpení pohľadávky napriek tomu, že by oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky na nového veriteľa spĺňalo zákonné požiadavky tohto jednostranného právneho úkonu t.j. písomnú formu, označenie všetkých dotknutých strán (pôvodný a nový veriteľ, dlžník) presnú špecifikáciu postupovanej pohľadávky, pečiatku a podpis štatutárneho zástupcu postupcu a zákonné právo nedoložiť zmluvu o postúpení pohľadávky, pokiaľ je toto postúpenie oznamované postupcom, pričom bolo nepochybné a konateľ žalobcu to aj potvrdil, že podpis na oznámení je jeho vlastnoručný, vrátane pečiatky, a teda oznámenie z 26.6.2012 je platné. Žalovaná ďalej namietala, že súd svojim postupom porušil procesné práva žalovanej tým, že neumožnil položiť svedkovi otázky a že svoje otázky súd zaslal svedkovi bez toho, aby svedok relevantným spôsobom preukázal, že sa pojednávania nemôže zúčastniť. V nadväznosti na to zdôraznila, že účasť svedka sa snažili zabezpečiť listom z 5.4.2017, avšak predmetný list bol vrátený s tým, že adresát si ho v odbernej lehote nevyzdvihol. V tejto súvislosti navrhli výsluch svedka a na pojednávaní konanom dňa 5.5.2017 a súd oznámil, že bude svedka predvolávať s možnosťou úvahy, že svedkovi bude umožnené odpovedať na otázky položené súdom písomne v prípade nedostavenia sa na pojednávanie vytýčené na deň 16.6.2017. Žalovaná s odkazom na bod 26. napadnutého rozsudku poukázala na to, že pojednávanie konané dňa 16.6.2017 bolo odročené a následného pojednávania dňa 20.9.2017 sa však svedok nezúčastnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti bez toho, aby túto pracovnú zaneprázdnenosť akýmkoľvek spôsobom preukázal. Súd prvej inštancie však podaním zo dňa 17.8.2017 vyzval svedka na zodpovedanie dvoch otázok, čím podľa názoru žalovanej bola svedkovi vopred daná možnosť odmietnuť osobnú účasť na pojednávaní, napriek tomu, že jeho adresa bola známa a mal zákonnú povinnosť zúčastniť sa pojednávania, ktorá písomným zodpovedaním otázok nebola dotknutá. Týmto postupom súdu nemohla žalovaná svedka osobne vypočuť, nemohla mu klásť otázky, pričom otázky, na ktoré mal svedok písomne súdu odpovedať boli podľa názoru žalovanej nedostatočné. Zastávala názor, že odpoveď E. H. ale ani výpoveď H. R., ako jediné dôkazy na strane žalobcu o neexistencii zmluvy o postúpení pohľadávky nepreukázali neexistenciu zmluvy a nedali odpoveď na to, prečo postupca t.j. žalobca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na menovaného, ak k takému postúpeniu nemalo podľa neho vôbec dôjsť a prečo ho nezrušil, keď chcel, aby žalovaná plnila žalobcovi. Zároveň žalovaná nespochybnila tú skutočnosť, že súd podľa § 185 CSP sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, mala však za to, že vyššie uvedené dôkazy nie sú dostatočné pre prijatie záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a E. H. neexistovala. Uviedla, že právo na spravodlivú súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie vyplýva ako z čl. 46 ods. 1 tak z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a toto právo zahŕňa aj právo na vykonávanie dôkazov s cieľom ustálenia skutkových okolností súdenej veci, ktoré sú pre jej právne posúdenie podstatné a sú medzi účastníkmi konania sporné. V nadväznosti k dôkazom výpoveďou svedka poukázal na uznesenie NS ČR z 8.4.2009 sp.zn. 30Cdo/3577/2008, ktoré aj čiastočne citoval. Zdôraznila žalovaná, že žalobca poprel existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky, ale toto svoje tvrdenie oprel iba o svoju výpoveď a výpoveď osoby, s ktorou mal pôvodne zmluvu uzavrieť a ktorú v platnom oznámení o postúpení pohľadávky označil za nového veriteľa. Až do podania odporu zo strany žalovanej, ktorým namietla žalovaná aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, oznámenie nebolo anulované ani spochybňované. Opakovane zdôraznila, že H. R. konateľ žalobcu nevedel vysvetliť vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s oznámením postúpenia pohľadávky žalovanej, na navrhovaný dôkaz predložiť účtovníctvo, tento dôkaz namietal s poukazom na to, že nebude vyvolávať žiadne právne účinky, maximálne je možné zistiť, či je správne alebo nesprávne vedené účtovníctvo a zároveň uviedol, že na jeho kontrolu je podľa neho príslušný daňový úrad a nie súd. Tento názor žalobcu, nepovažovala žalovaná za správny, pretože zmenu osoby veriteľa žalobca žalovanej riadne oznámil a do podania žaloby túto zmenu nijakým spôsobom neodvolal a ak by bolo postúpenie vedené v účtovníctve, bolo by dôkazom existencie zmluvy, nakoľko do účtovníctva je možné tieto skutočnosti zaevidovať len na základe listinného dokumentu. Preto zotrvala na vykonaní vyššie uvedených dôkazoch. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností trvala, aby boli zo strany žalobcu predložené zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré mal žalobca uzatvorené s E. H., keďže tieto žalobca
nepredložil. V nadväznosti na to citoval aj čl. 15 základných princípov CSP a § 191 CSP vrátane ich výkladu.
27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Zastával názor, že výsledok rozhodovacieho procesu bol zo strany súdu založený na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom, a preto odvolacie námietky tvrdené žalovanou nepovažoval za dôvodné. Mal za to, že súdu prvej inštancie dostatočne preukázal, že k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania medzi žalobcom a E. H. nedošlo a že k oznámeniu o postúpení predmetnej pohľadávky došlo zo strany žalobcu iba omylom. Vzhľadom na túto skutočnosť E. H. pohľadávku nenadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ani ju nevymáhal, preto považoval za zrejmé, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný a žalovaná sa svojim konaním iba snaží zbaviť záväzku za riadne vykonané práce, pričom samotný nárok ani jeho výšku nenamietala. K námietke žalovanej, že súd E. H. zaslal otázky bez toho, aby relevantným spôsobom preukázal, že sa pojednávania nemôže zúčastniť uviedol, že E. H. súdu riadne a včas zaslal ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň odpoveďou zo dňa 18.9.2017 odpovedal na súdom kladené otázky. S odkazom na § 185 ods. 1 CSP uviedol, že prvostupňový súd v konaní vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na ich základe dospel k rozhodnutiu, ktoré je vecne správne. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že v konaní boli porušené procesné práva žalovanej, práve naopak, účelovým konaním žalovanej a prípadným akceptovaním tohto konania zo strany súdu by bolo porušené ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu, konanie žalovanej možno považovať za účelové v snahe oddialiť svoju povinnosť uhradiť žalobcovi dlžnú sumu. Za správne a v súlade so zákonom považoval žalobca aj rozhodnutie o trovách konania, v zmysle ktorého žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 100%.
28. Žalovaná vo vyjadrení k podaniu žalobcu uviedla, že žalobca sa hlavne k argumentácii žalovanej uvedenej v odvolaní v podstate nevyjadril a zotrval iba na svojich ničím nepodložených argumentoch o dostatočnom preukázaní, že k postúpeniu pohľadávky na E. H. došlo omylom. Preto žalovaná zotrvala na dôvodoch odvolania a opakovane uviedla, že zmenu v osobe veriteľa žalobca riadne a platne oznámil žalovanej listom z 26.6.2012, v ktorom žalobca výslovne uvádza, že k postúpeniu došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Následnú zmenu veriteľa t.j. z E. H. na žalobcu, žalobca ani E. H. žalovanej do dnešného dňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali.
29. Žalobca k vyjadreniu žalovanej z 12.12.2017 uviedol, že žalovaná počas celého prvostupňového konania účelovo vykladá tvrdenie žalobcu, žalobca nikdy netvrdil, že došlo k postúpeniu pohľadávky na E. H., takáto zmluva nikdy uzavretá nebola a ani neexistuje v žiadnych účtovných záznamoch a žalobca tvrdil, že došlo iba k mylnému zaslaniu listu, obsahom ktorého bolo to, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu napriek opakovaným žiadostiam žalovanej o predloženie účtovníctva, tento návrh súd zamietol aj z týchto vyššie uvedených dôvodov. Opakovane poukázal na výpoveď svedka písomnou formou, ktorý potvrdil, že žiadna zmluva o postúpení pohľadávky nikdy uzavretá nebola, čo tvrdí aj žalobca, teda existuje zhodný prejav vôle oboch strán o neexistencie tejto zmluvy o postúpení pohľadávky, preto sa žiadosť žalovanej o predloženie účtovníctva javí za absolútne nelogickú. Žalovaná počas celého konania ani raz neodpovedala prečo nezaplatila pohľadávku E. H. ani žalobcovi, jej konanie smeruje k tomu, že sa účelovo chce vyhnúť zaplateniu tejto pohľadávky, či už jednej alebo druhej strane.
30. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
31. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 17.2.2014, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a odvolanie bolo žalovanou podané v roku 2017, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.
32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.
33. Z obsahu spisu a predložených listinných dokladov odvolací súd zistil, že pôvodným veriteľom pohľadávky uplatnenej aj v súdnom konaní vo výške 6.189,60 eur z faktúry č.16/2011 z 15.8.2011 splatnej dňa 14.9.2011 bola spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. IČO: 36 686 956 so sídlom Hviezdoslavova 56/98, Kapušany. Z uvedenej faktúry vyplýva, že sa jedná o fakturáciu na základe Mandátnej zmluvy č. 01/2010 na výkon technického dozoru na diele (na stavbe „Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami - Obec Beňatina“ - pozn. odvolacieho súdu), ktorá však žalovanou podpísaná nebola a žalovaná v priebehu konania, ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania aj poprela, aby došlo k uzavretiu zmluvy o prevedení týchto prác s uvedenou spoločnosťou. Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že listom z 9.1.2012 oznámila spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. žalovanej, že postúpila svoju pohľadávku spoločnosti EUROSTAV MICHALOVCE s.r.o. - žalobcovi a následne žalobca písomne listom zo dňa 26.6.2012 oznámil žalovanej (Obci Beňatina), že vyššie uvedenú pohľadávku, ktorú získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 9.1.2012 od pôvodného veriteľa INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. vyplývajúcu z faktúry č. 16/2011 zo dňa 15.8.2011, postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky v prospech postupníka E. H. nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, P., čo v konaní rovnako nebolo sporné. Nespornou bola aj tá skutočnosť, že písomné oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovanej dňa 4.7.2012, ktorá v podanom odpore, teda pri prvom úkone, namietala s odkazom na platnú právnu úpravu (§ 526 Občianskeho zákonníka) nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a na podporu svojho právneho názoru predložila aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/2001, podľa ktorého „relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu resp. platnosť zmluvy o postúpení.“ Žalobca v priebehu konania a to potom, ako žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu (relevantného oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky) tvrdil, že v danom prípade je aktívne vecne legitimovaný, pretože pohľadávka, ktorá je predmetom konania a ktorú nadobudol nebola postúpená E. H., pretože medzi žalobcom a týmto postupníkom (E. H.) Zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá a zároveň tvrdil, že žalovanej bolo oznámené postúpenie pohľadávky omylom.
34. V prejednávanej veci podstatným pre posúdenie uplatneného nároku je posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca, ktorý si uplatnil nárok, uplatnil ho ako oprávnená osoba v súlade so zákonom. Je nesporné, že postúpenie tejto spornej pohľadávky na nového veriteľa oznámil žalobca žalovanej, z čoho možno vyvodiť, že relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany žalobcu je pre žalovanú nespochybniteľný právny úkon, keďže zákon jej v tomto prípade neumožňuje domáhať sa preukázania existencie Zmluvy o postúpení pohľadávky. Navyše, súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu (žalobcu) dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť Zmluvy o postúpení.
35. Odvolací súd po preskúmaní veci, vrátane súdom zisteného skutkového stavu tak ako vyplýva z obsahu spisu, dospel k záveru, že žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci bez pochybností nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, pretože závery súdu prvej inštancie s prihliadnutím aj na okolnosti danej veci nezodpovedajú zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi.
36. Pre účely odvolacieho konania z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a po zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe, vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti v prejednávanej veci vyplynul záver, že predložené „Oznámenie o postúpení pohľadávky z 26.6.2012“ (doručené žalovanej 4.7.2012) nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní.
37. Vecná legitimácia vo vzťahu k stranám vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom oprávnenia (povinnosti), ktoré je predmetom konania a ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom vzťahu a zakladá žalovateľnosť nároku. Strana konania, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia má aktívnu legitimáciu. Jej nedostatok v konaní má za následok zamietnutie žaloby bez meritórneho preskúmania veci.
38. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (rozhodnutie NS SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2Cdo/205/2009).
39. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
40. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
41. Postúpenie pohľadávky podľa § 526 a nasl. Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa potom ako mu niektorý z účastníkov Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi, spôsobom predpokladaným v ust. § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku.
42. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo/210/2001 uverejnený pod č. R 119/2003).
43. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR nie je súdnou praxou bezvýhradne akceptovaný a je prekonaný okrem iného ďalším neskorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.1.2009 (uverejnený pod č. R 46/2009), na ktorý v napadnutom rozhodnutí poukázal a aj čiastočne citoval, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie, na ktoré poukázal aj odvolateľ v prejednávanej veci (R 119/2003), jeho závery boli síce neskôr čiastočne relativizované v rozhodnutí, na ktoré poukazuje aj súd prvej inštancie (R 46/2009), pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky v rozpore s § 525 Občianskeho zákonníka, ale o taký prípad v prejednávanej veci nejde, teda v rozhodnutí, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje, je riešený iný právny problém ohľadne
postúpenia pohľadávky. Navyše žalovaná sa v prejednávanom prípade nedovolávala neplatnosti zmluvy alebo jej neexistencie (čo bolo riešené v spore 1Cdo/76/2007- R 46/2009, na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie), ale žalovaná na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky považovala Zmluvu o postúpení pohľadávky za existujúcu a platnú a tvrdila, že na jej základe došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej spochybnenie jednoznačne a bez pochybnosti žalobca nepreukázal.
44. Odvolací súd považuje v nadväznosti na vyššie uvedené zdôrazniť, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky však zostal vo všeobecnosti nedotknutý, čo vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.9.2014, v ktorom odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave, ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení, dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, iba že by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom. Inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu t.j. k zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorý sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania.
45. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje za potrebné prisvedčiť odvolateľovi, a to s prihliadnutím na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o neexistencii Zmluvy o postúpení pohľadávky a o tom, že k oznámeniu postúpenia pohľadávky na nového veriteľa (E. H. - postupníka) došlo len omylom, len na tvrdení žalobcu a odpovedi vyššie menovaného svedka, ktorý so žalobcom nesporne spolupracoval, a to bez toho, aby žalobca tieto svoje tvrdenia relevantným spôsobom preukázal, napriek tomu, že dôkazné bremeno na preukázanie tejto rozhodujúcej skutočnosti, t. j. že k oznámeniu o postúpení pohľadávky došlo omylom, bolo na žalobcovi. Len takto formulované všeobecné tvrdenia žalobcu (konateľa spoločnosti) bez toho, aby tieto tvrdenia akýmkoľvek spôsobom preukázal a objasnil, má za následok neunesenia dôkazného bremena, a v dôsledku toho záver, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a E. H. došlo, ale jej predloženie v konaní nebolo v ich záujme. Rovnako tvrdenie žalobcu o tom, že nepovažoval za potrebné „zrušiť toto oznámenie o postúpení pohľadávky a oznámiť tento omyl žalovanej“ je potrebné považovať za tvrdenie bez právnej relevancie.
46. Pokiaľ súd prvej inštancie napriek vyššie uvedenému uveril tvrdeniu žalobcu, na čom v konečnom dôsledku založil rozhodnutie, vrátane jeho tvrdenia, že žalovanej bolo oznámené postúpenie pohľadávky omylom, pochybil, ak nevzal do úvahy skutočnosť, že ak bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky aj keď omylom, mala jej byť následne táto skutočnosť oznámená, pretože v súlade so zákonom (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka) oznámením postúpenia pohľadávky postupcom bola žalovaná viazaná. Je totiž potrebné zdôrazniť, že oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany žalobcu je pre žalovanú nespochybniteľný právny úkon, keďže zákon jej v tomto prípade neumožňuje domáhať sa preukázania existencie Zmluvy o postúpení pohľadávky.
47. Za takejto situácie je potom potrebné považovať tvrdenie žalobcu o (ne)existencii Zmluvy o postúpení pohľadávky vrátane oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej omylom za účelové,
pretože predložením Zmluvy o postúpení pohľadávky by bola nesporne preukázaná aktívna legitimácia postupníka, na čom však žalobca už nemá záujem, pretože predložením takejto Zmluvy o postúpení pohľadávky by potvrdil absenciu svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore.
48. Po preskúmaní prvoinštančného konania a napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, pretože vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania žalobca neuniesol bremeno dôkazu na preukázanie svojich tvrdení a súd prvej inštancie s poukazom aj na súdnu prax, ktorá dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
49. O trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
50. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).