Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-165-2017.pdf
PDF · 120.77 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/165/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu BARVY A LAKY TELURIA, s.r.o., so sídlom Skrchov 1, 679 61 Letovice, Česká republika, IČO: 434 20 371 (pôvodné obchodné meno TELURIA, spol. s r.o.), právne zast. JUDr. Tatiana Brichtová, advokátka, Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava proti žalovanému REMAL s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 045 870, právne zast. Zathurecky InPartners, s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 578, v mene ktorej v konaní koná konateľ
- advokát JUDr. Eugen Záthurecký, o ochranu práv pred nekalou súťažou, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/164/2007-777 zo dňa 14.februára 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/164/2007-777 zo dňa 14.februára 2017 mení tak, že žalovaný je povinný zmeniť svoje obchodné meno REMAL, s.r.o. v spoločenskej zmluve spoločnosti a podať návrh na zápis zmeny obchodného mena do príslušného obchodného registra Okresného súdu, ako aj ohlásiť zmenu obchodného mena príslušnému Okresnému úradu - odbor živnostenského podnikania, tak aby bola celkom jednoznačne vylúčená zameniteľnosť obchodného mena žalovaného a označenia V..
II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/164/2007-777 zo dňa 14.februára 2017 v časti trov prvostupňového konania mení tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 100%.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o ochranu pred nekalou súťažou a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.8.2007 ešte pod pôvodným obchodným menom TELÚRIA, s. r. o. domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zmeniť svoje obchodné meno REMAL, s. r.o. v spoločenskej zmuve a podať návrh na zápis zmeny obchodného mena do príslušného obchodného registra okresného súdu ako aj ohlásiť zmenu obchodného mena príslušnému okresnému úradu - odbor živnostenského podnikania tak, aby bola celkom jednoznačne vylúčená zameniteľnosť obchodného mena žalovaného a označenia V.. Uviedol, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia BARVY a LAK, n.p. Skrchov a BARVY a LAKY, š. p. Praha od roku 1998 vyrábajú a uvádzajú na trh maliarsku belobu pod označením „V.“, ktorá bola na územie Slovenska, teda na Slovenský trh dodávaná minimálne od roku 1992 a je dodávaná aj v súčasnosti. Dňa 1.2.1971 bola podaná prihláška slovnej ochrannej známky V., POZ č. XXXXX, č. zápisu XXXXXX pre tovary v triede 2 - nátěrové hmoty a pomocné přípravky, pričom majiteľom ochrannej známky bola spoločnosť Barvy a laky, s.p., Praha 9, Česká
republika - právny predchodca žalobcu. Platnosť predmetnej ochrannej známky zanikla 03.06.2001. Od 01.01.2003 do 18.01.2006 podnikal S. G. pod obchodným menom S. G. - V., pričom predmetom jeho podnikania boli aj „maliarske a natieračské práce“. Dňa 09.05.2005 podal S. G. na Úrade priemyselného vlastníctva SR prihlášku kombinovanej ochrannej známky „V.“, POZ č. XXXX-XXXX, pre triedy 2, 5 a 37. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prihláške ochrannej známky vyhovel a zapísal ju do registra ochranným známok. Následne dňa 18.05.2005 vyhovel obchodný register Okresného súdu Banská Bystrica návrhu, na základe ktorého žalovaný zmenil svoje obchodné meno - pôvodne SECURICOM, s.r.o. - na REMAL s.r.o. a súčasne v plnom rozsahu zmenil predmet svojej činnosti, keď prestal vykonávať strážnu službu a začal mimo iné vykonávať „maliarske, natieračské a sklenárske práce“. Okresný súd uviedol, že registráciou obchodného mena z horného nezapísaným označením, ku ktorému disponuje právom prednosti žalobca, ktoré sa stalo dlhodobým užívaním príznačné pre výrobky žalobcu a jeho používaním pre podobné tovary a služby v hospodárskej súťaži sú podľa žalobcu naplnené znaky špeciálnej skutkovej podstaty nekalej súťaže, a to vyvolávania nebezpečenstva zámeny s poukazom na § 47 písm. b/ Obchodného zákonníka, keď vyvolanie nebezpečenstva zámeny je aj použitie osobitných označení výrobkov, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa. Podľa žalobcu používaním obchodného mena zo strany žalovaného v hospodárskej súťaži je potom objektívne vyvolávaný dojem o prepojení výrobkov žalobcu dlhodobo uvádzaných na trh pod označením V. a súvisiacich služieb poskytovaných žalovaným, ktorý na svoje rozlíšenie v obchodnom styku, resp. v hospodárskej súťaži používa totožné označenie. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že mu nie je známa existencia spoločnosti BARVY a LAKY, n.p. Skrchov, ktorú žalobca uvádza ako svojho právneho predchodcu. Známou a zistiteľnou je výlučne existencia spoločnosti BARVY a LAKY, n.p. Praha, ktorá bola v roku 1989 zmenená na štátny podnik a medzi organizačné zložky patril aj závod 06 Skrchov. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal žiadne právne skutočnosti, ktoré by osvedčovali tvrdenie o jeho právnom nástupníctve po spoločnosti BARBY a LAKY. Uviedol, že v čase, keď začal podnikať zapísal svoju živnosť a podnikateľskú činnosť pod obchodným menom živnostníka s dodatkom V., urobil tak na základe overenia, že k označeniu V. sa neviažu žiadne práva z ochrannej známky, nie je zapísané ani ako obchodné meno obchodnej spoločnosti či živnostníka, že na trh Slovenskej republiky sa tovary a služby pod týmto označením dlhšiu dobu nedodávali. Po zrušení rozhodnutia okresného súdu odvolacím súdom a po konaní pred okresným súdom, ktorý konštatoval, že strany sporu nepredložili žiadne ďalšie relevantné dôkazy alebo návrhy na dokazovanie poukázal na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžh/2/2010 zo dňa 19.5.2011, ktorý bol potvrdený napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/51/2009-87 zo dňa 23.4.2010 a rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR č. POZ XXXX-XXXX N/XX-XXXX L. zo dňa 30.4.2012.
2. Okresný súd na základe predložených dôkazov dospel k k záveru, že žalobca nepreukázal, že označenie V. v rozhodnom období v zákazníckych kruhoch platilo pre žalobcu za príznačné. Uviedol, že k zmene obchodného mena žalovaného došlo v máji r. 2005, pričom žalobca nepreukázal u priemerného spotrebiteľa naplnenie atribútov osobitnej skutkovej podstaty nekalej súťaže - vyvolanie nebezpečenstva zámeny. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa až v r. 2007 začal domáhať ochrany, keď na Úrad priemyselného vlastníctva SR podal návrh na výmaz ochrannej známky S. G.. Zdôraznil, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 16 zákona č. 174/88 Zb., keď nepodal návrh na zápis práv k ochrannej známke č. XXXXXX. Q. súd uzavrel, že konaním žalovaného v rozhodnom období nedošlo k porušeniu pravidiel a zvyklostí zodpovedajúcich podnikateľskej činnosti, teda ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže, teda nepreukázal naplnenie jedného z troch kumulatívnych znakov nekalej súťaže v rámci generálnej klauzuly nekalej súťaže, a preto žalobu zamietol.
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej odvolacej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že žaloba je odôvodnená nekalosúťažným konaním žalovaného, ktoré spočívalo vo vyvolaní nebezpečenstva zámeny medzi obchodným menom žalovaného a nezapísaným označením žalobcu podľa § 47 písm. b/ Obchodného zákonníka a taktiež všeobecne nekalosúťažným konaním zakázaným v generálnej klauzule podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, ktorý chápal príznačnosť právnej kategórie podľa § 47 písm. b/ Obchodného zákonníka
a kategórie rozlišovacej spôsobilosti podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zákona o ochranných známkach za rôzne kategórie, pričom podľa názoru žalobcu ide o kategórie z materiálneho hľadiska identické, pričom v oboch prípadoch chránia práva k nezapísanému označeniu pri splnení identických predpokladov, a to množstva, exkluzivity, teritoriality a doby používania. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne interpretoval pojem zákaznícke kruhy, ktorý má samozrejme zásadný dopad na hodnotenie kľúčových predpokladov príznačnosti. Súd prvej inštancie odôvodnil príznačnosť novým a doposiaľ nepoužitým tvrdením, že zákaznícke kruhy a obchodný styk nie sú identické, nakoľko Obchodný zákonníka obsahuje pojem obchodný styk v § 265 a keby zákonodarca v § 47 písm. b/ mal na mysli obchodný styk, tak tento pojem použije aj priamo v § 47 Obchodného zákonníka. Uvedené tvrdenie súd prvej inštancie podložil tým, že nekalá súťaž ochraňuje nielen iných súťažiteľov, ale aj spotrebiteľov a z uvedených tvrdení potom dospel k záveru, že pojem zákaznícke kruhy je spájaný len so spotrebiteľmi. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vníma hospodársku súťaž ako takú, pretože je veľký počet súťažiteľov, ktorých zákazníkmi sú iní podnikatelia a nie spotrebitelia. Len pre ilustráciu žalobca uviedol, že takouto interpretáciou súdu prvej inštancie by nebola napr. poskytovaná ochrana k označeniu F. V., ani žiadnej inej spoločnosti, ktorá principiálne vykonáva živnosť veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, ako aj obchodná sieť METRO.
4. Ďalej podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie v rozpore so zaujatým právnym názorom krajského súdu nesprávne interpretoval materiálu identickosť v § 47 písm. b/ Obchod. zákonníka a § 7 ods. 1 písm. f/ zákona o ochranných známkach. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť ochranu nezapísaného označenia aj voči formalizovaným právam, ako je to v prípade ochranných známok, či obchodného mena. Obe pritom principiálne smerujú k ochrane vo sfére podnikania hospodárskej súťaže. Potom je ale v rozpore s princípom právnej istoty a vnútornej racionality právneho systému, keď v jednom svete (ochranné známky) predpoklad ochrany nezapísaného označenia splnený je a v druhom svete (nekalá súťaž) tento predpoklad splnený nie je napriek tomu, že sa jedná o úplne identický okruh dotknutých subjektov, identický predmet ochrany skutkovej situácie a účel a ciel týchto ustanovení. Žalobca v náväznosti na vyššie uvedené jednoznačne odmieta, aby pri hodnotení príznačnosti boli ako relevantne hodnotené len tie dôkazy o predaji, ktoré priamo preukazujú predaj spotrebiteľom, pričom žalobca stále vníma ako všeobecne známu skutočnosť, že predaj prostredníctvom veľkoobchodu a cez iných distribútorov má dopad aj na zákazníkov z radov spotrebiteľov a teda dodanie tovaru veľkoodberateľom a maloodberateľom je spôsobilé preukazovať príznačnosť v zákazníckych kruhoch.
5. Čo sa týka exkluzivity používania označenia V.alobca poukázal na hodnotenie súdu prvej inštancie vychádzajúceho z existencie skoršej ochrannej známky č. XXXXX patriacej pôvodne právnemu predchodcovi žalobcu, u ktorej neprišlo k formalizácii prevodu práv na žalobcu. Krajský súd opakovane posudzoval existenciu ochrannej známky č OZ XXXXXX ako prekážku exkluzivity v používaní nezapísaného označenia V.alobcom zo strany žalobcu a v zhode s názorom Úradu priemyselného vlastníctva SR v konaní o výmaze ochrannej známky V.. OZ XXXXXX patriacej S. G. skonštatoval, že zápis predmetnej ochrannej známky (XXXXXX) nemal dosah na exkluzivitu v používaní označenia V., práve s poukazom na existenciu Zmluvy o prevode práv priemyselného a iného duševného vlastníctva z 30.6.1993, ktorá okrem toho, že právne relevantným spôsobom vyjadrovala vôľu subjektu BARVY a LAKY, š. p. previesť ochrannú známku V.. OZ XXXXXX na žalobcu predstavovala súčasne súhlas s používaním tejto ochrannej známky.
6. Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že svedecké výpovede nepreukázali existenciu iného výrobcu farby pod označením V., preto podľa názoru žalobcu preukázal exkluzivitu používania označenia V. pre farby, keď neexistoval na Slovensku iný subjekt, ktorý by farby pod týmto označením vyrábal, alebo dovážal a následne predával.
7. Čo sa týka používania označenia V.alobca uviedol, že výklad súdu prvej inštancie je reštriktívny, pretože neprihliada pri interpretácii pojmu zákaznícke kruhy na dodanie tovaru okrem spotrebiteľov na veľkoodberateľov a maloodberateľov. Právne hodnotenie zákazníckych kruhov má podľa jeho názoru bezprostredný dopad na hodnotenie množstevných aspektov, keď ako relevantné dôkazy vníma súd prvej inštancie len tie, ktoré preukazujú dodanie tovaru spotrebiteľom a neprihliada na dávky farieb označených týmto označením veľkoodberateľom a maloodberateľom. V tejto súvislosti poukázal aj na právny názor krajského súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcich uzneseniach, keď konštatoval, že množstevné aspekty boli zo strany žalobcu v dostatočnom rozsahu preukázané, ako aj na právny názor krajského súdu, ktorý hodnotil používanie označenia V. v spojitosti s množstvom dodávaného tovaru od r. 1992,
pričom dodávanie tovaru počas tohto obdobia považoval za právne relevantné a postačujúce pre nadobudnutie príznačnosti. Podľa názoru žalobcu sú v danom prípade splnené všetky predpoklady špeciálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 47 písm. b/ Obchodného zákonníka vrátane rozporu s dobrými mravmi súťaže. Ďalej konkretizoval, že súd prvej inštancie sa s otázkou porušenia generálnej klauzuly nekalej súťaže vysporiadal nepresvedčivo a nesprávne. Zdôraznil, že nie je povinnosťou žalobcu mať všetky práva k označeniam používaným v obchodnom styku za formalizované, z toho dôvodu je predmetom tohto konania ochrana nezapísaného označenia, preto platné právne predpisy nezapísanému označeniu ochranu poskytujú. Záverom zdôraznil, že ochrana práv žalobcu v rámci tohto konania nastala v situácii, keď žalovaný svojim aktívnym konaním začal brániť žalobcovi vo formalizácii jeho práv k nezapísanému označeniu podaním námietok voči prihláške ochrannej známky V.. POZ XXXX-XXXX zo dňa 28.7.2006 odôvodnených obchodným menom žalovaného, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie nehodnotil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaný je povinný zmeniť svoje obchodné meno REMAL, s. r. o. v spoločenskej zmluve spoločnosti a podať návrh na zápis v zmene obchodného mena do príslušného obchodného registra okresného súdu, ako aj ohlásiť zmenu obchodnému mena príslušnému živnostenskému úradu tak, aby bola jednoznačne vylúčená zameniteľnosť obchodného mena žalovaného a označenia V..
8. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania vzniku a najmä existencie práva na nezapísané označenie V. v rozhodnom období zápisu obchodného mena žalovaného do obchodného registra, z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Konkrétne uviedol, že hmotnoprávna podmienka vzniku práva, a to exkluzivita používania nezapísaného označenia nijako nezávisí od uzavretia Zmluvy o prevode zo dňa 30.6.2003, ide o skutkový neformálny predpoklad vzniku práva. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že štatutárny zástupca žalovaného pôsobil pred vznikom žalovaného ako živnostník pod obchodným menom S. G. - V. od 1.1.2003 do 18.1.2006 s predmetom podnikania maliarske natieračské práce, a to v celoslovenskom rozsahu. Od roku 2003, 2004 používal grafické označenie V., ktoré bolo následne prihlásené ako ochranná známka č. POZ XXXX-XXXX dňa 30.5.2005 zapísaná 9.5.2006. Podľa živnostenského registra pred rokom 2005 pôsobilo na Slovensku okrem žalovaného ďalších osem živnostníkom s obchodným menom s dodatkom V. a ďalší živnostníci právnické osoby s obchodnými menami ľahko zameniteľnými. Uvedené vyvracia tvrdenie o exkluzívnom označení používania V. zo strany navrhovateľa v rozhodnom období. Posúdenie otázky používania označenia žalobcom z hľadiska časového a množstevného uviedol, že žalobca používal označenie minimálne od r. 1992 do r. 2005. Uvedený názor odvolacieho súdu podľa žalovaného nemá priamy vplyv na posúdenie časového aspektu pre priznanie práva na nezapísané označenie. Podstatným za splnenie ďalších podmienok je v tomto prípade preukázanie dlhodobého kontinuálneho používania označenia na trhu. Ďalej uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy týkajúce sa podielu na trhu v rozhodnom období, pretože neuniesol dôkaznú povinnosť vo vzťahu k jednému z najdôležitejších kritérií pre zistenie príznačnosti označenia. Ku kritériu používania označenia vo vzťahu k tovarom žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal počet a vzhľad jednotlivých balení výrobku, z ktorých by bolo možné vyvodiť spojenie nezapísaného označenia s výrobkom žalovaného. Nepreukázal používanie označenia ako ochrannej známky vo vzťahu k dotknutým tovarom, a to ani v takom rozsahu, akým spôsobom bol označený V. v spojení s výrobkami žalobcu potencionálne prístupnej spotrebiteľskej verejnosti. Ku kritériám verejnej podpory a ochrany žalobca nepredložil žiadne tvrdenia, ani dôkazy týkajúce sa reklamnej činnosti a obchodnej podpory výrobkov a označenia V. v rozhodnom období do r. 2005, a tak neuniesol dôkaznú povinnosť vo vzťahu k ďalšiemu z najdôležitejších kritérií pre zisťovanie označenia. Tak neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu o nadobudnutí práva na nezapísané označenie, voči ktorému sa mal žalovaný dopustiť nekalosúťažného konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
9. K vyjadreniu žalovaného zaujal žalobca písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že žalovaný v rámci svojho vyjadrenia neuviedol žiadne nové skutočnosti oproti tým, ktoré opakovane prezentuje v rámci súdneho konania. Žalobca poukázal osobitne na to, že jednotlivé citácie žalovaného z predchádzajúceho priebehu konania sú vytrhnuté z kontextu, pričom žalovaný si selektívne volí aspekty hodnotenia súdov a vo svojej argumentácii, ktorá je výlučne v jeho prospech. Žalobca navrhol upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že v rozpore s kľúčovým právnym názorom súdu prvej inštancie žalovaný pri hodnotení celej veci opakovane podporne argumentuje rozhodovacou praxou súdu prvej inštancie EÚ, pričom oba citované rozsudky D-137/08-414/07 sa týkajú rozhodnutí súdu prvej inštancie v konaniach o ochranných známkach spoločenstva a prípustnosti ich registrácie. Samotný žalovaný
akceptuje, že pri hodnotení materiálnych aspektov by sa mali pri ochrane nezapísaného, označenia a z hľadiska nekalej súťaže aplikovať identické kritériá ako v prípade ochranných známok, na čo mal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku opačný názor. Uviedol, že za zásadný faktor žalobca považuje existenciu Zmluvy pri prevode práv priemyselného a iného duševného vlastníctva zo dňa 30.6.1993, ako aj ostatných zmluvných vzťahov súvisiacich s privatizáciou závodu 06 Skrchov BARVY a LAKY, š. p. na novozaloženú spoločnosť žalobcu, ktoré založili právne nástupníctvo žalobcu po BARVY a LAKY, š.p. Zdôraznil, že počas celého obdobia od jej vyvinutia až do súčasnosti bola farba pod označením V. vyrábaná výlučne v závode Skrchov ako predpokladá § 47 ods. 1 písm. b/, keď hovorí o príznačnosti pre určitý podnik alebo závod súťažiteľa. Pri hodnotení exkluzivity používania označenie v súvislosti so zapísanou ochrannou známkou V.. XXXXXX patriacej pôvodne právnemu predchodcovi žalobcu, pri ktorej síce neprišlo k formalizácii prevodu práv na žalobcu, ale ktorej existencia tým nemôže byť na prekážku exkluzivity používania žalobcom. Pri hodnotení času používania označenia V., kedy nemožno opomínať používanie označenie V. pred rokom 1992 ako aj rozsah používania tohto označenia v predchádzajúcom období, pričom doba používania, ale aj zásadný trhový podiel právneho predchodcu žalobcu v predchádzajúcich obdobiach nebola rozporovaná a bola tiež preukázaná vykonanými listinnými dôkazmi. Všetky ním predložené faktúry majú potom vplyv na hodnotenie množstevných aspektov, ktoré boli podľa názoru žalobcu preukázané v dostatočnom rozsahu z vykonaných dôkazov v tomto konaní, a to navzdory k opačným tvrdeniam žalovaného. Ďalej žalobca uviedol, že sa domnieva, že samotné používanie označenia V. ako doplnku v rámci obchodného mena S. G. - REHA REMAL, ako aj použitie všetkými ostatnými subjektmi majetkove či personálne prepojenými so žalovanými predstavovalo zásah do práv žalobcu k jeho nezapísanému príznačnému označeniu a súd by nemal evidentne protiprávne konanie hodnotiť na ťarchu žalobcu a jeho práv. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ako uviedol v podanom odvolaní.
10. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v písomnom stanovisku doplnil k uzatvoreniu Zmluvy o prevode ochrannej známky V.. XXXXXXX v čase po rozdelení federácie medzi dvoma českými subjektmi na území Českej republiky, keď na základe českých právnych predpisov nemožno považovať za jednoznačný a nepochybný prejav vôle zmluvných strán previesť českú ochrannú známku zapísanú v registri ÚPV VČR, ako aj slovenskú ochrannú známku č. XXXXXX V. zapísanú v registri ÚPV SR na žalobcu. K neplatnosti zmluvy z 20.6.1993 žalobcovi uviedol, že je presvedčený, že táto Zmluva je prinajmenšom v časti o prevode ochrannej známky č. XXXXXX absolútne neplatná, preto nemôže predstavovať titul, od ktorého žalobca odvodzuje svoje právne nástupníctvo po pôvodnom majiteľovi vo vzťahu k ochrannej známke, či nezapísanému označeniu. Uviedol, že právne účinky zmluvy o prevode práv priemyselného a iného duševného vlastníctva z 30.6.1993, ktoré žalobca označuje za najzásadnejší faktor, na ktorom zakladá svoje právne nástupníctvo po spoločnosti BARVY a LAKY, š. p. Praha, týkajúce sa práva na používanie označenie V. nenastali, a z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 378, § 379, § 380 ods. 1, 3 , 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pretože po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie súdom prvej inštancie a takýto postup si nevyžaduje verejný záujem. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil.
12. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zmeniť obchodné meno REMAL, s. r. o. v spoločenskej zmluve spoločnosti a podať návrh na zápis zmeny obchodného mena do príslušného obchodného registra okresného súdu ako aj ohlásiť zmenu obchodného mena príslušnému živnostenskému úradu tak, aby bola celkom jednoznačne vylúčená zameniteľnosť obchodného mena žalovaného a označenia V.. Okresný súd žalobu zamietol, pričom dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho práva k nezapísanému označeniu podľa § 47 písm. b/ Obchodného zákonníka, pretože nepreukázal kategórie rozlišovacej spôsobilosti, a to exkluzivitu používania označenia V.alobcom, teritorialitu používania označenia V. a množstevné a časové aspekty označenia V. v zákazníckych kruhoch.
13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
14. Podľa ust. § 47 písm. b/ Obchodného zákonníka
15. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je jeho tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, keď podľa jeho názoru sa žalobcovi nepodarilo z hľadiska exkluzivity teritoriality a času preukázať používanie označenia V. pre výrobky žalobcu, čím nepreukázal konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca tvrdil, že žaloba je odôvodnená nekalosúťažným konaním žalovaného, ktoré spočíva vo vyvolávaní nebezpečenstva zámeny medzi obchodným menom žalovaného a nezapísaným označením žalobcu podľa § 47 písm. b/ Obchodného zákonníka a tiež nekalosúťažným konaním zakázaným v generálnej klauzule podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že chápanie kategórie príznačnosti podľa § 47 písm. b/ Obchodného zákonníka a kategórie rozlišovacej spôsobilosti podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zákona o ochranných známkach je kategóriou z materiálneho hľadiska identickou, pretože chráni právo k nezapísanému označeniu pri splnení identických predpokladov (množstvo, exkluzivita, teritorialita, doba používania).
17. Odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, ku ktorému dospel z definície ust. § 265 Obchod. zákonníka a § 7 ods. 1 písm. f/ Zákona o ochranných známkach, keď konštatoval, že pojem zákaznícke kruhy je spájaný len so spotrebiteľmi. Tomuto záveru okresného súdu odporuje samotná skutočnosť - zistenie aj v danom prípade, že hospodárska súťaž sa netýka len spotrebiteľov, ale aj iných podnikateľov. Tu je potrebné uviesť, že aj dodanie tovaru veľkoodberateľom alebo maloodberateľom vždy jednoznačne deklaruje, že označenie V. je príznačné pre výrobky žalobcu. Okresný súd síce správne konštatoval, že k zmene obchodného mena žalovaného došlo v máji v roku 2005, a že je nesporné, že aj od roku 2001 v dobe, keď žalobca nemal formalizovanú ochrannú známku na území SR, preukázal právo priority k nezapísanému označeniu V. tým, že bol jediným dodávateľom výrobkov V. na trhu v SR. Je potom zo strany žalobcu jednoznačne za preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 písm. b/ Obchodného zákonníka, keď v čase zmeny obchodného mena žalovaného nepretržite dodával na trh v SR výrobky označené V., čo spôsobilo vyvolanie nebezpečenstva zámeny medzi výrobkami žalobcu V. a obchodným menom žalovaného, ktoré mal zapísané v obchodnom registri s účinnosťou od 18.5.2005.
18. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie prijal nesprávny záver, keď pri hodnotení príznačnosti za relevantné dôkazy na preukázanie príznačnosti hodnotil len dôkazy o predaji spotrebiteľom, ale vylúčil dôkazy o predaji prostredníctvom veľkoobchodu a iných distribútorov, ktoré dôkazy aj podľa názoru odvolacieho súdu sú spôsobilé preukázať príznačnosť v zákazníckych kruhoch.
19. Je nepochybné zistené, že zo strany žalobcu nedošlo k formalizovaniu práv k ochrannej známke V.. XXXXXX, ale táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemá dosah na preukázanie exkluzivity v používaní označenia V. aj s poukazom na existenciu Zmluvy o prevode práv duševného vlastníctva zo dňa 30.6.1993, ktorá preukazovala vôľu previesť označenú ochrannú známku na žalobcu, ako aj súhlas s používaním tejto ochrannej známky. Tento záver napokon vyplýva aj z rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 5Sžh/2/2010 zo dňa 19.5.2011, v ktorom je uvedené, že k spochybneniu exkluzivity nezapísaného označenia žalobcu v súvislosti s používaním rovnakého označenia ako súčasti obchodného mena žalovaného vyplýva, že samotná existencia tohto obchodného mena, pod ktorým bol žalovaný od 1.1.2003 do 18.1.2006 zapísaný ako živnostník do živnostenského registra na spochybnenie exkluzivity nepostačuje. . 20. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že žalobca preukázal označenie výrobkov V. aj pred rokom 1992, keď bolo preukázané, že farba V. bola vyrábaná v podniku BARVY a LAKY, š. p. závod Skrchov od r. 1968. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný bránil žalobcovi vo formalizácii jeho práv k nezapísanému označeniu podaním námietok voči podanej ochrannej známke žalobcu č. POZ XXXXXXXX zo dňa 28.7.2009, ktoré odvodzoval svojim obchodným menom V..
21. Odvolací súd konštatuje, že cieľom ust. § 47 ods. 1 písm. b/ a § 7 ods. 1 písm. f/ zákona o ochranných známkach je zabezpečiť ochranu nezapísaného označenia voči formalizovaným právam, ako je to v prípade ochrannej známky a obchodného mena žalovaného.
22. Odvolací súd potom prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že nie je povinnosťou žalobcu mať formalizované práva k ochrannej známke, čo je vlastne dôvodom ochrany nezapísaného označenia v zmysle § 47 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka.
23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej žaloby, a preto napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zmeniť svoje obchodné meno REMAL, s. r. o. v spoločenskej zmluve v spoločnosti a podať návrh na zápis zmeny obchodného mena do príslušného obchodného registra obchodného súdu, ako aj ohlásiť zmenu obchodného mena príslušnému okresnému úradu - odbor živnostenského podnikania tak, aby bola celkom jednoznačne vylúčiteľná zameniteľnosť obchodného mena žalovaného a označenia V..
24. V zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu v časti prvostupňových trov konania tak, že ich náhradu zaviazal žalovaného v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v náväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v náväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
26. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
27. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).