Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/210/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711, zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, proti žalovaným: 1. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., O. XX, 2. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., O. XX, o zaplatenie 15.415,19 eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/135/2014-341 zo dňa 24. februára 2017 v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o trovách konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že: Žalovaní v I. a II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 13.870,94 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.194,07 eur od 01.04.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,5 promile denne zo sumy 6.194,07 eur od 01.04.2015 do zaplatenia. V zostávajúcej časti súd konanie zastavuje. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,66 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 488, § 489, § 696, § 697, § 544 ods.1, 2, 3, § 545a, § 517 ods.2, § 52 ods.1, § 53 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 8a ods.1,7 § 10 ods.1, 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 3 Nar. vl. SR č.87/1995 Z. z. tým, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy15.415,19 eur ako nedoplatku na poplatkoch za výkon správy a na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv v sume 3.095,34 eur podľa zmluvy o výkone správy z 30.05.1997 (ku ktorej žalovaní pristúpili dňa 02.09.1997) a podľa zmluvy o výkone správy z 15.03.2011 a to za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2015 a to pokiaľ ide o byt vo vlastníctve žalovaných nachádzajúci sa v O. K., na ulici O. XX v bytovom dome č. súp. XXXX, zaplatenia kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 2.103,61 eur a tiež zaplatenia zmluvnej pokuty pre porušenie týchto zmlúv v sume 7.117,51 eur. Podaním z 24.10.2016 žalobca súdu oznámil, že na žalobe trvá v rozsahu zaplatenia 13.870,94 eur a na zaplatení zmluvnej pokuty, v zostávajúcej časti svoju žalobu zobral späť. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili a uviedli, že nie sú žalobcovi dlžní nič, žalobca udáva rôznu výšku dlhu, ale oni dlhy nemajú, na časť pohľadávky týkajúcej sa obdobia od 01.01.2004 do 21.12.2008 vzniesli námietku premlčania. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané z LV č.XXXX pre kat. územie O. K., že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 nachádzajúceho sa v O. K., v bytovom dome č. súpisné XXXX na parc. č. XXXX/XX. Zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi žalobcom ako správcom a žalovanými v 1. a 2. rade ako vlastníkmi bytu zo dňa 30.05.1997 súd zistil, že strany sa ňou dohodli na tom, že žalobca bude vykonávať správu predmetného domu a žalovaní budú poukazovať do fondu prevádzky, opráv údržby a správy domu preddavky (čl. 3 ods. 2, 3, 4) vždy do 25-teho dňa v mesiaci a platiť mu

príspevok na odmenu za výkon správy a pre prípad omeškania s týmito platbami sa žalovaní zaviazali platiť poplatok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy, pričom od 01.07.1997 je celková výška týchto poplatkov uvedená v predpise nájomného, ktorý tvorí súčasť zmluvy. Zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi žalobcom ako správcom a žalovanými v 1. a 2. rade ako vlastníkmi bytu dňa 15.03.2011 súd zistil, že žalovaní sa zaviazali uhrádzať príspevky do fondu údržby a opráv preddavkovo (čl. II bod 4) a dohodli sa na tom, že správca vypočíta výšku mesačných preddavkov na úhradu na jednotlivé byty (čl. III bod 6), že vlastníci bytov sú povinní mesačne vopred uhrádzať správcom stanovené príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv (čl. IV bod 1) a že v prípade omeškania s týmito platbami sú vlastníci povinní platiť úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ a výška zmluvnej pokuty sa v takom prípade rovná výške poplatku z omeškania (čl. IV bod 3). Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žaloba je nereálna hlavne preto, že žalobca nepreukázal ako a kedy mal tento dlh vzniknúť, oni vždy to čo mali predpísané riadne platili, on nikdy zmluvu so žalobcom nepodpísal. Namietal, že posudok je založený na nezmysloch, pokutu uvádzanú znalcom neuznáva, žalobca menil sumu, ktorú od nich žiadal a on nesúhlasí s tým, čo uvádza znalec. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že jej stanovisko je zhodné s vyjadrením žalovaného v 1. rade, žalobcovi nedlhujú nič, všetko majú uhradené, zmluvu o výkone správy nepodpísali. Pokiaľ ide o znalecký posudok namietala, že posudok je nezmyselný, nejasný a neurčitý, nedá sa k nemu vyjadriť, neboli predložené všetky potrebné doklady a zopakovala, že oni majú všetko uhradené a že žalobca neuniesol dôkazové bremeno. Zo znaleckého posudku č. 17/2015 z 11.12.2015 vyhotoveného Ing. U. N., znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo súd zistil, že znalec na otázky súdu odpovedal tak, že určil, že nedoplatok žalovaných v I. a II. rade za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2015 podľa zmlúv o výkone správy z 30.05.1997 a 15.03.2011 je vo výške 15.415,19 eur. Z doplnenia č.1 znaleckého posudku zo dňa 31.03.2016 súd zistil, že žalovaní mali v období od 01.01.2004 do 31.03.2015 podľa zmlúv o výkone správy medzi nimi uzavretých dňa 30.05.1997 a dňa 15.03.2011 uhradiť žalobcovi celkovo 22.111,93 eur, úrok z omeškania 2.103,61 eur a zmluvné pokuty 7.117,51 eur. Súd bol toho názoru, že zmluva o výkone správy je síce zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca ako správca bytového domu vykonáva funkciu správcu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto má postavenie dodávateľa služieb v zmysle § 52 ods. 1 OZ a žalovaní nekonali pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto sú v postavení spotrebiteľov plniacich si zároveň povinnosti vyplývajúce im z osobitného predpisu, no pri dojednávaní zmluvných podmienok so správcom, majú možnosť obsah zmluvy ovplyvniť a vybrať si takého správcu s ktorým dokážu dohodnúť pre obe strany prijateľné podmienky zmluvy. Vlastníci bytov si zmluvu o výkone správy schvaľujú nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom takto schválená zmluva jej zmena, prípadne zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov, čo vyplýva z ustanovenia § 8a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zákonodarca v § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje a rieši aj spôsob pristúpenia k zmluve o výkone správy v prípade prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka bytu. V takomto prípade je vlastník bytu povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu. Z vyššie uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že aj v prípade, že by žalovaní v 1. a 2. rade nepodpísali zmluvu o výkone správy, v zmluve o prevode vlastníctva bytu svojim podpisom museli vyjadriť súhlas s pristúpením k takto uzavretej zmluve. V uvedenom prípade ide o špeciálnu úpravu riešenia vzťahov medzi vlastníkmi bytov a správcov, ktoré nemožno považovať za odporujúce spotrebiteľskému právu. Pokiaľ ide zmluvnú pokutu, tú možno charakterizovať ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Z uvedeného vyplýva, že zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu tzn., že strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Takáto dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Pri skúmaní platnosti dojednania zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov je nutné zvážiť funkciu zmluvnej pokuty (funkcia preventívna, uhradzovacia, sankčná). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy je treba tiež vziať výšku zaistenej čiastky, z ktorej je možné usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (rozsudok NS ČR sp.zn. 33Odo 438/2005). V tomto prípade si účastníci v zmluve o výkone správy dohodli zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa poplatku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom primeranosť je potrebné posúdiť predovšetkým

z pohľadu zaistenej povinnosti platiť preddavky do fondu, prevádzky údržby a opráv, preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu, ďalšie služby a poplatok za výkon správy. Napriek tomu, že Občiansky zákonník neobsahuje právnu úpravu vo veci určenia konkrétnej výšky zmluvnej pokuty (t. j. minimálnu alebo maximálnu výšku zmluvnej pokuty) v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka zákonodarca zakotvil princíp tzv. moderačného práva súdu, t. j. právo súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti súd dodal, že zmyslom každej zmluvnej pokuty je zaistiť plnenie povinnosti, ktoré sú obsahom záväzkov. Jej účelom je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške (sankčný charakter zmluvnej pokuty). Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepovažoval dohodnutú výšku zmluvnej pokuty z dlžnej sumy za každý deň omeškania z pohľadu zaistenej povinnosti, ako aj vo vzťahu k ostatným vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za neprimeranú a dohodu o zmluvnej pokute nepovažuje za vyjadrenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ. Z uvedeného dôvodu súd nevyužil ani tzv. moderačné právo a neznížil výšku zmluvnej pokuty rešpektujúc jednak vôľu zmluvných strán pri dojednávaní výšky zmluvnej pokuty a jednak cieľ a zmysel zmluvnej pokuty donútiť každého vlastníka bytu v bytovom dome pravidelne si plniť svoje povinnosti a tým chrániť práva ostatných vlastníkov bytov, najmä pred platobnou neschopnosťou správcu uhrádzať platby pre všetkých zmluvných dodávateľov služieb a médií do bytového domu, kedy následky sústavného porušovania platobnej disciplíny by mohli mať negatívny dopad na ostatných vlastníkov bytov, ktorí si svedomito plnia svoje povinnosti. Z vykonaného dokazovania a to znaleckého dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba v rozsahu v ktorom žalobca na nej zotrval, je dôvodná. Súd uviedol, že pritom vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku a jeho doplnenia, ktoré boli v konaní vyhotovené a mal za to, že medzi stranami boli platne uzavreté zmluvy o výkone správy a to dňa 30.05.1997 (ku ktorej žalovaní pristúpili dňa 02.09.1997) a podľa zmluvy o výkone správy z 15.03.2011, v zmysle ktorých mali žalovaní povinnosť platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv. Znaleckým posudkom a jeho doplnením bolo ustálené, aké sumy mali žalovaní za žalované obdobie žalobcovi uhradiť a aké sumy uhradili. Znalec určil, že dlh žalovaných za dané obdobie na príspevkoch do fondu bol 6.194,07 eur (ktorá suma vznikla odpočítaním kapitalizovaných úrokov z omeškania a kapitalizovanej zmluvnej pokuty od celkového dlhu určeného znalcom na sumu 15.415,19 eur), jeho nepremlčaná časť ku dňu 31.12.2008 (keďže námietka premlčania žalovaných bola vznesená práve do tohto dátumu) predstavuje sumu 1.544,25 eur, ktorú sumu súd žalobcovi ako nedoplatok žalovaných do fondu opráv priznal. Súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade i k zaplateniu kapitalizovaného úroku z omeškania a kapitalizovanej zmluvnej pokuty z dlhu na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv (2.103,61 eur a 7.117,51 eur) ku dňu 31.03.2015 z rovnakých dôvodov ako je nižšie uvedené v dôvodoch priznania úroku z omeškania a zmluvnej pokuty za ďalšie obdobie. Výšku týchto nárokov určil znalec v doplnení znaleckého posudku č. 1 práve na uvedené sumy. Súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade i k zaplateniu úroku z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. zo sumy, ktorú sú do fondu údržba a opráv dlžní, nakoľko sú s platením peňažného dlhu v omeškaní a to od 01.04.2015, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej zo splátok príspevku do fondu opráv. Pokiaľ ide o námietky žalovaných týkajúce sa podpisu na zmluvách o výkone správy, oni takú zmluvu nikdy nepodpísali, súd konštatuje, že žalovaní pri tomto svojom tvrdení neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali, že by skutočne uvedené zmluvy nepodpísali, neprodukovali (okrem svojho tvrdenia o ich nepodpísaní) žiadne dôkazy, najmä nenavrhovali znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu s ich menom na týchto zmluvách, pričom podľa § 207 ods. 1 CSP súd znalecké dokazovanie vykoná iba na návrh. Pokiaľ ide o výhrady žalovaných ku znaleckému posudku a jeho dodatku týkajúce sa ich tvrdení o tom, že posudok je nezmyselný, nejasný a neurčitý, nedá sa k nemu vyjadriť, neboli predložené všetky potrebné doklady, oni majú všetko uhradené, na tieto súd neprihliadol, pretože z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že znalec zohľadnil všetky platby, ktoré žalovaní uhradili, resp. ktorých úhradu preukázali a žalovaní okrem svojich tvrdení o tom, že žalobcovi nič nie sú dlžní, neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by zohľadnené neboli a neuniesli svoje dôkazné bremeno v tom, že by preukázali, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením. V časti uplatneného nároku v ktorej žalobca svoju žalobu dňa 24.10.2016 zobral späť, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní úspešnému v rozsahu 13/15 priznal právo na náhradu trov konania v tomto rozsahu, keď vychádzal z toho, že predmetom konania bolo (bez príslušenstva ) zaplatenie istiny 15 415,19 €, žalobca bol úspešný v konaní v časti o zaplatenie 13.870,94 €, v zostávajúcej časti svoju žalobu vzal späť a zavinil tak zastavenie konania v tejto časti, preto pomer jeho úspechu je 14/15 ku 1/15 úspechu žalovaných, t.j. 14/15 mínus 1/15 = 13/15 úspechu žalobcu v konaní, teda 86,66 %. O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1, 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania včas podaným odvolaním napadla žalovaná v 2. rade. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, v rozpore s ustanoveniami § 100 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 39 Občianskeho zákonníka,§ 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. Ďalej uviedla, že v napadnutom rozsudku súdu nie je uvedené, za ktoré obdobie by mal byť dlh (mesiac a rok), nie je uvedená ani splatnosť dlhu (mesiac a rok), čiže chýba špecifikácia. Z rozsudku nie je jasná dlžná suma 13.870,94 eur a nie je jasné, za aké obdobie by sa mal platiť úrok z omeškania a zmluvná pokuta. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 06.12.2012 na zaplatenie sumy 9.458,28 eur s prísl. (1.210,49 eur za výkon správy,2.186,63 eur do fondu opráv, 1.169,22 eur úroky z omeškania, 4.891,94 eur zmluvná pokuta) za obdobie október 2010 až november 2012. Voči platobnému rozkazu bol podaný odpor, bolo nariadené pojednávanie, na ktorom žalovaní za spomínané obdobie preukázali úhrady, ktoré sa nachádzajú v spise. Následne žalobca dňa 10.04.2015 podal návrh na zmenu žaloby, rozšírenie žaloby za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2015 na sumu 15.415,19 eur s príslušenstvom. Súd stanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Proti návrhu na zmenu petitu žaloby podali námietky a namietali premlčanie podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2008. Pokiaľ žalobca mal za to, že mu dlhujú, mal možnosť tri roky odo dňa splatnosti na to, aby podal žalobu na súd. Návrh na zmenu petitu bol podaný v roku 2015, preto sú žalovaní povinní preukazovať tri roky spätne úhrady, čo súdu aj preukázali, preto nepovažujú rozsudok o úrokoch z omeškania, dlžnú sumu a zmluvnú pokutu za správne, pretože z rozsudku sa nedá vydedukovať, za čo by to malo byť (mesiac, rok, splatnosť, dôvod). Žalovaná v spore uplatňuje námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka za obdobie od 01.01.02004 do 30.03.2012. Úhrada za obdobie od 01.04.2014 do 30.03.2015 bola súdu preukázaná. Rozhodovanie sudcu bolo subjektívne. V bode 7. rozsudku sa uvádza, že žalovaní podpísali dňa 15.03.2011 zmluvu o výkone správy so žalobcom, čo nie je pravdou, pretože sám žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že žalovaní zmluvu nepodpísali. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sú uvedené podmienky, za akých sa má pristupovať k zmluve. Táto podmienka nebola splnená, žalovaní zmluvu nevideli, nepodpísali, čo uvádza i sám žalobca. V zmluve o výkone správy zo dňa 15.03.2011 bolo písacím strojom doklepané, že menný zoznam vlastníkov s podpismi je súčasťou tejto zmluvy, ale bez uvedenia dátumu. Zo zmluvy sa dá vyčítať, že bola podpísaná, ale len medzi predsedom predstavenstva a členom predstavenstva. Tento menný zoznam zo dňa 14.03.2011 sa týka celkom inej veci. Z vyššie spomínaných listín je vidieť, že zoznam vlastníkov nikdy nebol a nemohol byť súčasťou spomínanej zmluvy, keďže zoznam vlastníkov bol vytlačený z počítača o jeden deň skôr, než bola vyhotovená zmluva. V bode 9. rozsudku je vyjadrenie žalovanej k znaleckému posudku, že namietala vyjadrenie znalca a to že za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2008 by mali zaplatiť žalobcovi sumu 22.111,93 eur, čo je nemysliteľné a ako sa znalec dopracoval k takej sume, keď právny zástupca mu dňa 21.10.2015 odoslal nejaké dostupné doklady s tým, že niektoré boli skartované. To, že žalovaní znalcovi nezaslali doklady, nebolo ich povinnosťou, pretože znalec žiadal doklady, ktoré v zmysle zákona nemuseli uchovávať. V bode 10. rozsudku sa uvádza, že za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2015 je nedoplatok vo výške 15.415,90 eur v znaleckom posudku č. 17/2015. V bode 11.rozsudku sa uvádza, že za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2008 v dodatku znaleckého posudku zo dňa 31.03.2016 je súhrn úhrad vo výške 22.111,94 eur. Znalec sa jasne vyjadruje k dátumu 01.01.2004 do 31.12.2008, no súd udáva obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2015, čo je celé zmätočné a nejasné. Žalovaní za obdobie určené znalcom uhradili žalobcovi sumu vo výške 8.294,83 eur na základe predpisov mesačných úhrad vystavených žalobcom. Rozsudok nemá oporu v žiadnej skutkovej podstate, netýka sa merita veci, nakoľko preddavkové platby sa uskutočňovali výhradne predpismi o preddavkových platbách a neurčovali sa zmluvou o výkone správy. Takto sa ani k vypracovanému znaleckému posudku nedá vyjadriť a nemôže byť smerodatný pre súd. Body 12, 13, 14 rozsudku nie je možné uplatňovať, nakoľko žalobca sa nestal, ani nemohol stať poškodeným, ani veriteľom, naopak, z mimoriadneho účtu vlastníkov stiahol financie. Túto skutočnosť mal a mohol potvrdiť domový dôverník Ján Gábriš, ktorého žalovaní navrhli vypočuť ako svedka. Súd tohto svedka nevypočul, pravdepodobne ho nechcel vypočuť o skutkovom stave a praktikách žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol mať žiadny naliehavý právny záujem na podaní žaloby, nebol poškodený, naopak boli poškodení vlastníci bytov. V bode 20 rozsudku sa citujú práva a povinnosti vlastníkov, avšak súd pozabudol na to, že zmluva musí byť doručená. Žalovaným zmluva doručená nebola, nemohli k nej ani pristúpiť, nie to ešte podpísať. Súd sa vyjadruje, že žalovaní len tvrdia, že zmluvu nepodpísali, mali to aj inak dokázať, no súd pozabudol, že sám žalobca dňa 06.12.2012 potvrdil, že žalovaní zmluvu nepodpísali. Súd sa nesprávne vyjadruje, keď tvrdí, že žalovaní neuniesli dôkazné

bremeno, keďže dôkazné bremeno je na strane žalobcu tak, ako mu ukladá § 8a ods. 1 Zákona č. 182/1993 Zb. Zmluva musí byť doručená každému vlastníkovi. V bode 23. rozsudku sa poukazuje na zákon, ktorý už nie je v tejto podobe, bol v roku 2016 novelizovaný. V bode 27. rozsudku sa opisujú podmienky zmluvnej pokuty, avšak v prípade žalovaných sa nedá aplikovať. Správca si nesplnil povinnosť zaslania a doručenia zmluvy, čím žalovaní k nej nemohli pristúpiť. K zmluvnej pokute musí byť písomne uzatvorená dohoda. Bod 32. rozsudku je alarmujúci z dôvodu, čo sudca bral za smerodajné. Alarmujúce sú roky 2004 až 2011, ktoré v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka boli premlčané a na ktoré bola uplatnená námietka premlčania zo strany žalovaných, čo súd nevzal do úvahy. Žalovaní žiadali o špecifikáciu dlhu (mesiac, rok), znalec ani súd sa tým neobťažovali. Žalovaní súdu úhrady za posledné tri roky od podania žaloby preukázali, riadne platili v zmysle predpisov o mesačných platbách, každý rok mali pri vyúčtovaní preplatok, čo bolo súdu zaslané. S poukazom na bod 36. rozsudku uviedla, že súd nedal priestor žalovaným na dokazovanie svojej pravdy, nebral do úvahy ich námietku premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka, čím ubral žalovaným na ich právach. Súd nikde nežiadal znalca o presnú špecifikáciu dlhu, vznik a splatnosť dlhu, čo žalovaní viackrát žiadali. Pokiaľ by bola predložená presná špecifikácia dlhu, žalovaní by mohli dokazovať doložením jednotlivých platieb úhrady, i napriek tomu, že túto povinnosť majú len za posledné tri roky v zmysle zákona. Súd neumožnil výsluch svedka, ktorý by objasnil bližšie tvrdenia žalovaných, že žalobca nemal naliehavý právny dôvod na podanie žaloby. Z vyššie uvedeného je možné vydedukovať len predpojatosť sudcu s právnym zástupcom žalobcu.

3. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu žalovanej v 2. rade. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že z dôvodov odvolania, ktoré prezentovala žalovaná v 2. rade, nie je evidentné, prečo by mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Určité náznaky dôvodnosti takéhoto postupu zo strany odvolacieho súdu, resp. z odôvodnenia odvolania možno vystopovať v tej časti odôvodnenia odvolania, v ktorej sa žalovaná v 2. rade odvoláva, resp. napáda body 12, 13 a 14 rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaná tvrdí, že žiadala vypočuť v konaní ako svedka domového dôverníka Jána Gábriša, keďže vraj tento už z titulu svojej funkcie vie o všetkých finančných transakciách, ktoré sa týkajú fondu opráv a mimoriadneho fondu vlastníkov bytov. Z kontextu a z odôvodnenia, prečo by mal byť vypočutý menovaný svedok však vyplýva, že vypočutie svedka by sa netýkalo podstaty sporu a bolo a je evidentné, že domový dôverník by v tomto smere nič nové vo veci objasniť nevedel a nemohol. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ nevypočul svedka Gábriša, lebo k celej veci by nič nové povedať nevedel, ani by sa nevedel vyjadriť k výške dlhu a prípadným príčinám vzniku dlhu žalovaných. Keďže sa týmito dôvodmi odvolania vysporiadal, resp. ich považuje za neopodstatnené, potom je evidentné, že ani ostatné dôvody odvolania nie sú presvedčivé a nemajú takú dôkaznú silu, aby spochybnili napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaná vo svojom odvolaní stále poukazuje na to, že žalovaní v podstate žalobcovi nič nedlhujú a čo dlhovali, to je premlčané. Túto argumentáciu žalovanej však vyvracia skutočnosť, že podľa sumárnej analýzy platieb obaja žalovaní do 01.04.2017, t. j. aktuálne do posledných dní pred podaním vyjadrenia k odvolaniu dlhujú žalobcovi 17.107,12 eur. Za služby spojené s užívaním bytu dlhujú 1.257 eur, do fondu opráv dlhujú vyše 4.000 eur a zbytok dlhujú titulom príslušenstva k týmto pohľadávkam žalobcu. Sumárnu analýzu platieb predkladá len ako ilustráciu na preukázanie nepravdivých tvrdení žalovanej v odvolaní. Žalobca akceptoval námietku premlčania zo strany žalovaných a v určitej časti zobral žalobu späť. Žalobca taktiež akceptoval dôkaz, ktorý bol prevedený znalcom z odboru účtovníctva a považuje znalecké dokazovanie za úplné a správne. Žalovaná v 2. rade neuviedla ani jeden relevantný dôvod, prečo by súd prvej inštancie nemohol za základ svojho rozhodnutia vziať v úvahu tento znalecký posudok. Súd prvej inštancie vo veci nerozhodol len na základe tvrdení žalobcu a len na základe svojich právnych a iných úvah, ale svoje rozhodnutie po ekonomickej a účtovnej stránke a teda čo do správnosti a výšky požadovanej pohľadávky zo strany žalobcu, oprel o znalecké dokazovanie a v súlade so znaleckým dokazovaním rozhodol vo veci. Súd náležite rozhodol po úplnom, dôkladnom a správnom zistení skutkového stavu. Mal za to, že z takto úplne a správne zisteného skutkového stavu a správneho vyčíslenia pohľadávky žalobcu potom vyvodil správny právny názor v tom zmysle, že žalovaní svojim konaním založeným na zmluve o výkone správy uvedeného obytného domu, v byte, v ktorom bývajú, zapríčinili, že tento dlh vznikol. Mal za to, že námietky žalovanej v 2. rade, čo sa týka zmluvy o výkone správy z marca 2011 sú nesprávne interpretované, resp. ilustrujú niečo, čo v zmysle zákona nie je potrebné k tomu, aby zmluva o výkone správy zaväzovala každého jednotlivého vlastníka bytu obytného domu. To znamená, že nie je potrebné, aby všetci vlastníci bytového domu so zmluvou o výkone správy súhlasili a tento svoj súhlas prejavili podpisom zmluvy o výkone správy. Stačí ak tak urobí kvalifikovaná väčšina v zmysle príslušného

ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. Tak tomu bolo aj v tomto prípade a námietka žalovaných v tom smere je irelevantná. Zmluva o výkone správy ich zaväzuje a ako vlastníci túto zmluvu a jej výsledky dojednania musia rešpektovať.

4. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobkyne v 2. rade. Uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s odvolaním žalovanej v 2. rade.

5. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania strán sporu je potrebné podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

9. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

11. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu.

12. Žalovaná v 2. rade podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b),e),f), h) CSP.

13. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že predmetom konania je žaloba žalobcu zo dňa 06.12.2012, ktorou sa domáhal proti žalovaným v 1.a 2. rade zaplatenia sumy 9.458,28 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. O. K., a to bytu č.X,. nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode č. XX, bytového domu so súp. č. XXXX, zapísaného na parc.č. XXXX/XX spolu so zastavanou plochou a nádvorím o výmere 456 m2 s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 8261/289432-ín. Žalovaní v 1. a 2. rade popri zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 02.09.1997 zároveň pristúpili k Zmluve o výkone správy (ktorú uzavreli strany dňa 30.05.1997), ktorou žalobca zabezpečuje v zmysle čl. II. zmluvy prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu. Pôvodná zmluva bola nahradená novou Zmluvou o výkone správy uzavretou stranami dňa 15.03.2011, ktorú síce žalovaní v 1. a 2. rade nepodpísali, ale v zmysle platných predpisov a zákona č. 182/1993 Zb. sa vzťahuje aj na žalovaných v 1. a 2. rade. V zmysle čl. IV. bod 1, 2 Zmluvy sú vlastníci bytu, t.j. aj žalovaní v 1. a 2. rade povinní mesačne vopred uhrádzať na účet vlastníkov (platobné miesto), správcom stanovené preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu dodané vlastníkom do 25. dňa príslušného mesiaca a platiť správcovi mesačne príspevok za výkon správy. Okrem toho je vlastník bytu povinný mesačne vopred uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške schválenej vlastníkmi na účet vlastníkov (platobné miesto). V zmysle sumárnej analýzy platieb za obdobie do 31.10.2012 žalovaní dlhujú na službách spojených s užívaním bytu a za mesačný príspevok za výkon správy sumu 1.210,49 eur, na príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv za to isté obdobie sumu 2.186,63 eur, spolu sumu 3.397,12 eur. V zmysle čl. IV. bod 3 Zmluvy o výkone správy zo dňa 15.03.2011 žalovaní v 1. a 2. rade dlhujú k 31.10.2012 na úrokoch z omeškania sumu 1.169, 22 eur a na zmluvnej pokute sumu 4.891,94 eur. Žalobca písomne vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu dlžnej sumy, bezvýsledne. Žalovaní v 1.a 2. rade listom zo dňa 12.10.2012 namietali hlavne vyčíslenie zmluvnej pokuty, tvrdili, že zaostalé sumy sú nižšie, čo však nekonkretizovali. Žalobca v 1. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal, že sumárna analýza platieb v spise nie je preukázaná, v žalobe nie je uvedená špecifikácia dlhu, namietal, že nemá dlh voči žalobcovi a pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že pôvodná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bola nahradená novou zmluvou, ale nie je podpísaná žalovanými v 1. a 2. rade, teda pokiaľ nie je podpísaná, žalovaní v 1.a 2. rade ani nemohli o existencii novej zmluvy vedieť a nie je možné poukazovať na to, že niekto iný rozhodol o zmluvnom vzťahu medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalobcom. Žalovaní v 1. rade namietal neplatnosť zmluvy s poukazom na ustanovenia § 37 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaní v 1.a 2. rade na nariadenom pojednávaní dňa 06.10.2014 namietali, že voči žalobcovi nemajú dlh, žalobca nepreukázal kedy a ako mal v žalobe uplatnený dlh vzniknúť, i s poukazom na skutočnosť, že podľa vyúčtovania za rok 2013 mali preplatok 42,37 eur, pričom zmluvu so žalobcom nikdy nepodpísali. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nepodpísal ani prezenčnú listinu. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 06.08.2014 k odporu žalovaného v 1. rade uviedol, že zo sumárnej analýzy platieb vyplýva, že ku koncu roka 2010 bol dlh žalovaných na službách spojených s užívaním bytu 2 301,31 eur, ku koncu roku 2011 klesol na 1 816,32 eur, a k októbru 2012 bol dlh 1 210,49 eur. V prípade príspevku do fondu opráv ku koncu roka 2010 bol dlh 1 135 eur, ku koncu roka 2011 1 627,96 eur, ku koncu októbra 2012 2 186,63 eur. Žalobca písomným podaním zo dňa 10.04.2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.04.2015 vyčíslil dlh voči žalovaným v 1. a 2. rade k 31.03.2015 a navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaní v 1.a 2. sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 15.415,19 eur s prísl. V návrhu na zmenu petitu žaloby tiež uviedol, že k 31.12.2004 bol dlh žalovaných 106,36 eur, od 01.01.2005 dlh žalovaných v niektorých obdobiach rástol, potom opäť klesal, k 31.12.2005 činil dlh 139,32 eur. K 31.12.2006 činil dlh 166,83 eur, k 31.12.2007 dlh činil 299, 51 eur, ku koncu roka 2008 dlh prudko vzrástol, keď žalovaní za celý tento rok nič nezaplatili, išlo o sumu 1 708,36 eur, pričom dlh rástol aj v roku 2009, v ktorom kalendárnom roku nezaplatili žalovaní žalobcovi ani euro a ich dlh k 31.12.2009 činil dlh 3 436,31 eur. Ku koncu roku 2012 dlhovali za služby spojené s bývaním sumu 1 095,47 eur, ku koncu roku 2013 sumu 3 187,82 eur, ku koncu marca 2015 3 098,73 eur. Obdobne to bolo aj ohľadne príspevku do fondu opráv, k 31.03.2015 majú žalovaní dlh 3 095,34 eur. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 13C/135/2014-206 zo dňa 27. mája 2015 pripustil zmenu petitu žaloby a ustanovil znalca v spore znalca Ing. U. N., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Súd uložil znalcovi vypracovať znalecký posudok, ktorým určí, akú sumu žalovaní v 1.a 2. rade v období od 01.01.2004 do 15.03.2015 mali podľa zmlúv o výkone správy z 30.05.1997 a z 15.03.2011 uhradiť na účet žalobcu a akú sumu uhradili. Žalovaná v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 29.06.2015 namietala existenciu žalobcom v spore uplatneného dlhu, zároveň uviedla, že vznáša námietku premlčania za roky 2004-2010. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 07.07.2015 namietal nariadené znalecké dokazovanie, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu v spore uplatneného

dlhu, žalovaní preukázali listinnými dôkazmi, že žaloba nie je dôvodná, zároveň uviedol, že vznáša námietku premlčania za roky 2004-2010. Znalec v závere podaného znaleckého posudku č. 17/2015 zo dňa 11.12.2015 uviedol, že ako je uvedené tabuľke v prílohe č. 2 celkový nedoplatok (nedoplatok na predpísaných zálohových platbách za služby a do fondu opráv + úroky z omeškania + zmluvné pokuty) predstavuje sumu 15 415,19 eur, ktorý mali žalovaní v 1.a 2. rade v období od 01.01.2004 do 31.03.2015 podľa predložených dokladov uvedených v časti I. bod 5, uhradiť na účet žalobcu. Ako je uvedené v tabuľke v prílohe č. 2 podľa predložených dokladov a evidencie prijaté úhrady za uvedené obdobie súd vo výške 15 917,86 eur. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 08.01.2016 uviedol, že nemá námietky k podanému znaleckému posudku. Žalovaná v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 21.01.2016 uviedla, že zmenený petit žaloby nie je špecifikovaný, je nejasný, neurčitý. Obtiažne je vyjadriť sa tiež k znaleckému posudku, trpí obdobnými vadami ako zmenený petit, keďže predložili listinné dôkazy o tom, že žalované obdobie bolo uhradené v plnej miere. Navrhla výsluch znalca, ako aj svedka L. T.. Z dodatku č.1 zo dňa 31.03.2016 k znaleckému posudku č. 17/2015 (podaného na výzvu súdu prvej inštancie na otázku súdu, akú celkovú sumu za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2015 mali žalovaní v 1.a 2. rade celkovo uhradiť) vyplýva, že v zmysle tabuľky uvedenej v prílohe č. 2 znaleckého posudku 17/2015 žalovaní v 1. a 2. rade mali na základe zmlúv o výkone správy za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2008 uhradiť žalobcovi na predpísaných zálohách 22 111,93 eur. Žalobca okrem uvedenej čiastky za predpísané zálohy tiež eviduje pohľadávky za toto obdobie z titulu úrokov z omeškania v sume 2 103,61 eur a zmluvné pokuty v sume 7 117,51 eur. Celková suma, ktorú mali v uvedenom období žalovaní na základe zmlúv o výkone správy uhradiť je 31 333,05 eur. Žalovaná v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 02.05.2016 uviedla k Dodatku č.1 znaleckého posudku, že ho považuje za účelový, neobjektívny, neodborný, že neuznáva zmluvnú pokutu, keď Zmluvu o výkone správy zo dňa 15.03.2011 žalovaní nepodpísali. Žalovaní žalobcovi riadne uhrádzali platby, preto im nemohol vzniknúť ani žiadny dlh. Znalecký posudok nebol vypracovaný podľa skutočných podkladov, ale len z domnienok. K vyjadreniu pripája vyúčtovanie za rok 2014, podľa ktorého bol preplatok 394,25 eur. Pokiaľ znalec tvrdí a uvádza, že za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2008 mali žalobcovi uhradiť sumu 22 111,93 eur, preukazovať obdobie rokov 2004-2009 je irelevantné s poukazom na to, že podľa ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka je premlčané, keď opätovne namietala premlčanie s poukazom na citované zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka. S poukazom na skutočnosť, že žalobca v žalobe žiadal uhradiť sumu 9 158,28 eur s prísl., v znaleckom posudku je suma 15.415,19 eur s prísl. a v dodatku k znaleckému posudku je vyčíslená suma 31 333,05 eur, nie je možné zaujať stanovisko k žalobe, ani k znaleckému posudku, keď nedôvodnosť žaloby preukázala listinnými dôkazmi a úhradou predpísaných mesačných splátok na pojednávaní. Navrhla, aby znalec špecifikoval, ako sa dopracoval k vyčíslenej sume 31 333, 05 eur a z akých podkladov vychádzal a špecifikoval, kedy mal dlh vzniknúť, aby mohla zaujať stanovisko a preukazovať skutočný stav. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 09.05.2016 uviedol, že znalec v znaleckom posudku vychádzal zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 15.03.2011, ktorú nepodpísal, nikdy nevidel, ktorá zmluva nemôže byť platná s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. Pre zistenie skutkového stavu môžu byť jedine predpisy mesačných platieb, podľa ktorých sa má uhrádzať mesačná zálohová platba a skutočným nákladom na jednotlivý byt je celoročné vyúčtovanie, preto je znalecký posudok vrátane dodatku založený na výmysloch a nemôže byť v spore smerodajný. Zisťovať obdobie od roku 2004 do 2009 je zbytočné, nakoľko je premlčané s poukazom na ustanovenie § 100 Občianskeho zákonníka. Podľa vyúčtovania za rok 2014 bol preplatok 394,25 eur. Poukázal na rozdielne požiadavky žalobcu v žalobe, kde žiadal sumu 9 158,28 eur s prísl., v znaleckom posudku je suma 15.415,19 eur s prísl. a v dodatku k znaleckému posudku je vyčíslená suma 31 333,05 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s dodatkom k znaleckému posudku a vzhľadom k rozdielnym sumám v žalobe, pri zmene petitu, v znaleckom posudku a jeho dodatku, nie je možné zistiť, k čomu by sa malo zaujať stanovisko, keď stále vychádzajú iné sumy, napriek tomu, že platí mesačne na základe predpisov mesačných platieb a vytvára preplatky. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 17.05.2016 uviedol, že nemá pripomienky k dodatku znaleckého posudku. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 03.10.2016 uviedol, že znalec nešpecifikuje, kedy mal údajný dlh vzniknúť. Zmluva o výkone správy zo dňa 15.03.2011 z ktorej vychádzal znalec pri výpočte zmluvnej pokuty, je v rozpore s Občianskym zákonníkom, túto nikdy nevidel, nepodpísal. Predmetná zmluva o výkone správy založená v spise je podvod a falzifikát, ktorá skutočnosť vyplýva aj s poukazom na dátum predmetnej zmluvy a dátum zoznamu účastníkov, ktorý ju mali podpísať, ktorý zoznam podľa jeho názoru nebol súčasťou zmluvy a bol vyhotovený za iným účelom. Znalec v dodatku č.1 uvádza, že od 01.01.2004 do 31.12.2008 vznikol dlh vo výške 22 111,93 eur, ktoré obdobie je premlčané s poukazom na ustanovenie § 100 Občianskeho zákonníka, preto zaoberať sa uvedeným obdobím je irelevantné. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.10.2016 uviedol, že vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaných v 1.a 2. rade navrhuje,

aby žalovaní v 1.a 2. rade boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 13 870, 94 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6 194,07 eur počnúc od 01.04.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,5 promile denne zo sumy 6 194,07 eur počnúc od 01.04.2015 až do zaplatenia. Vo zvyšku pôvodnej žaloby v sume 1 544,25 eur berie žalobu späť s poukazom na ustanovenie § 100 Občianskeho zákonníka a námietku premlčania zo strany žalovaného v 1. rade zo dňa 03.10.2016, v ktorom sa domáha premlčania uplatneného nároku žalobcu až do 31.12.2008, ku ktorému dátumu bola výška dlhu žalovaných v 1.a 2. rade 1 544, 25 eur. K námietkam žalovaného v 1. rade k znaleckému posudku v tom, že znalec nešpecifikuje, kedy mal dlh 22 111,93 eur vzniknúť, uviedol, že na túto námietku reagoval žalobca v písomných vyjadreniach zo dňa 27.03.2015, 09.04.2015. V písomnom vyjadrení návrhu na zmenu petitu zo dňa 09.04.2015 opísal celú chronológiu vzniku dlhu žalovaných, ako aj to, že boli obdobia, ba celé roky, kedy žalovaní neplatili ani cent za služby spojené s užívaním bytu a ani do fondu údržby a opráv. Tak tomu bolo v kalendárnom roku 2008, 2009 až do mája 2010.Od júna 2010 opätovne začali poukazovať finančné čiastky určené tzv. predpisom, ale išlo len o priebežné platenie týchto zálohových platieb bez toho, aby zvýšenými príspevkami a platbami eliminovali svoj dlh, tým narastalo aj príslušenstvo dlhu a narastala aj výška zmluvnej pokuty. Zmluvy o výkone správy z marca 2011 boli rovnakého znenia pre všetkých vlastníkov bytov. Vzhľadom na znenie zákona č. 182/1993 Z. z. nie je potrebné, aby zmluvu o výkone správy podpísali individuálne všetci vlastníci v bytovom dome s poukazom na ustanovenie § 8a citovaného zákona. V danom prípade tak tomu bolo a preto je priložený aj zoznam vlastníkov, ktorý žalobca vytlačil deň predtým a ktorí po podpísaní zmluvy o výkone správy podpísali aj pripojený zoznam. To znamená, že žalovaní nemuseli, keď nechceli, zmluvu o výkone správy podpísať. Ďalej uviedol, že žalovaní potom ako viac rokov neplatili za služby spojené s užívaním bytu a do fondu údržby a opráv, neskoršie platiť začali, ale len bežné mesačné preddavky. Je pravda že tieto preddavky im boli zúčtované a podľa výsledku buď vykázaný preplatok alebo nedoplatok, avšak to platilo len za daný, práve skončený účtovný rok súvisiaci s vyúčtovaním. Teda aj keď vyúčtovaním za roky 2013, 2014, 2015 neboli vykázané nedoplatky, to ešte neznamená, že žalovaní v tom čase v absolútnom vyjadrení za minulé obdobia nemali dlh, ktorý sa im každým mesiacom vzhľadom na príslušenstvo a zmluvnú pokutu naďalej zvyšoval. Žalovaná v 2. rade písomným podaním zo dňa 04.11.2016 oznámila súdu, že vzhľadom na zmenu žaloby podáva námietku premlčania za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2012. Žalovaná v 2. rade písomným podaním zo dňa 07.11.2016 oznámila súdu, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že výška nepremlčaného dlhu je 13 870,94 eur, pretože za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2012 sa vzťahuje trojročná premlčacia doba. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že dlh je za roky 2008, 2009, 2010, kedy sa vôbec nemalo platiť. Pokiaľ by neplatili, nemali by preplatok za rok 2008 11 765 Sk, za rok 2009 12 243 Sk. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 19.11.206 uviedol, že preukázal, že obdobia október 2010 až november 2012 boli zaplatené. Nesúhlasí so zaplatením žalovanej istiny, obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2012 je premlčané. Žalovaná v 2. rade na nariadenom pojednávaní dňa 01.02.2017 uviedla, že so žalobou nesúhlasí, dlh nemajú, znalecký posudok bol vypracovaný najprv na sumu 15 000 eur, dodatok na sumu 31 000 eur, teda ani sám žalobca nevie, čo chce. Následne súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok.

14. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci zaujal právny názor s poukazom na ustanovenia § § 488, § 489, § 696, § 697, § 544 ods.1, 2, 3, § 545a, § 517 ods.2, § 52 ods.1, § 53 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 8a ods.1,7 § 10 ods.1, 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 3 Nar. vl. SR č.87/1995 Z. z. tým, že zmluva o výkone správy je síce zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca ako správca bytového domu vykonáva funkciu správcu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto má postavenie dodávateľa služieb v zmysle § 52 ods. 1 OZ a žalovaní nekonali pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto sú v postavení spotrebiteľov plniacich si zároveň povinnosti vyplývajúce im z osobitného predpisu, no pri dojednávaní zmluvných podmienok so správcom, majú možnosť obsah zmluvy ovplyvniť a vybrať si takého správcu s ktorým dokážu dohodnúť pre obe strany prijateľné podmienky zmluvy. Vlastníci bytov si zmluvu o výkone správy schvaľujú nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom takto schválená zmluva jej zmena, prípadne zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov, čo vyplýva z ustanovenia § 8a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zákonodarca v § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje a rieši aj spôsob pristúpenia k zmluve o výkone správy v prípade prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka bytu. V takomto prípade je vlastník bytu povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Nového

vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu. Aj v prípade, že by žalovaní v 1. a 2. rade nepodpísali zmluvu o výkone správy, v zmluve o prevode vlastníctva bytu svojim podpisom museli vyjadriť súhlas s pristúpením k takto uzavretej zmluve. V uvedenom prípade ide o špeciálnu úpravu riešenia vzťahov medzi vlastníkmi bytov a správcov, ktoré nemožno považovať za odporujúce spotrebiteľskému právu. Účastníci si v zmluve o výkone správy dohodli zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa poplatku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom primeranosť je potrebné posúdiť predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti platiť preddavky do fondu, prevádzky údržby a opráv, preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu, ďalšie služby a poplatok za výkon správy , súd nepovažoval dohodnutú výšku zmluvnej pokuty z dlžnej sumy za každý deň omeškania z pohľadu zaistenej povinnosti, ako aj vo vzťahu k ostatným vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za neprimeranú a dohodu o zmluvnej pokute nepovažuje za vyjadrenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ, preto nevyužil ani tzv. moderačné právo a neznížil výšku zmluvnej pokuty, rešpektujúc jednak vôľu zmluvných strán pri dojednávaní výšky zmluvnej pokuty a jednak cieľ a zmysel zmluvnej pokuty donútiť každého vlastníka bytu v bytovom dome pravidelne si plniť svoje povinnosti a tým chrániť práva ostatných vlastníkov bytov, najmä pred platobnou neschopnosťou správcu uhrádzať platby pre všetkých zmluvných dodávateľov služieb a médií do bytového domu, kedy následky sústavného porušovania platobnej disciplíny by mohli mať negatívny dopad na ostatných vlastníkov bytov, ktorí si svedomito plnia svoje povinnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba v rozsahu v ktorom žalobca na nej zotrval, je dôvodná vychádzajúc predovšetkým zo znaleckého posudku a jeho doplnenia, mal za to, že medzi stranami boli platne uzavreté zmluvy o výkone správy a to dňa 30.05.1997 (ku ktorej žalovaní pristúpili dňa 02.09.1997) a podľa zmluvy o výkone správy z 15.03.2011, v zmysle ktorých mali žalovaní povinnosť platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv. Znaleckým posudkom a jeho doplnením bolo ustálené, aké sumy mali žalovaní za žalované obdobie žalobcovi uhradiť a aké sumy uhradili. Znalec určil, že dlh žalovaných za dané obdobie na príspevkoch do fondu bol 6.194,07 eur (ktorá suma vznikla odpočítaním kapitalizovaných úrokov z omeškania a kapitalizovanej zmluvnej pokuty od celkového dlhu určeného znalcom na sumu 15.415,19 eur), jeho nepremlčaná časť ku dňu 31.12.2008 (keďže námietka premlčania žalovaných bola vznesená práve do tohto dátumu) predstavuje sumu 1.544,25 eur, ktorú sumu súd žalobcovi ako nedoplatok žalovaných do fondu opráv priznal. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade i k zaplateniu kapitalizovaného úroku z omeškania a kapitalizovanej zmluvnej pokuty z dlhu na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv (2.103,61 eur a 7.117,51 eur) ku dňu 31.03.2015 z rovnakých dôvodov ako je nižšie uvedené v dôvodoch priznania úroku z omeškania a zmluvnej pokuty za ďalšie obdobie. Výšku týchto nárokov určil znalec v doplnení znaleckého posudku č. 1 práve na uvedené sumy. Súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade i k zaplateniu úroku z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. zo sumy, ktorú sú do fondu údržba a opráv dlžní, nakoľko sú s platením peňažného dlhu v omeškaní a to od 01.04.2015, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej zo splátok príspevku do fondu opráv. Pokiaľ ide o námietky žalovaných týkajúce sa podpisu na zmluvách o výkone správy, že oni takú zmluvu nikdy nepodpísali, súd konštatoval, že žalovaní pri tomto svojom tvrdení neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali, že by skutočne uvedené zmluvy nepodpísali, neprodukovali (okrem svojho tvrdenia o ich nepodpísaní) žiadne dôkazy, najmä nenavrhovali znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu s ich menom na týchto zmluvách, pričom podľa § 207 ods. 1 CSP súd znalecké dokazovanie vykoná iba na návrh. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že znalec zohľadnil všetky platby, ktoré žalovaní uhradili, resp. ktorých úhradu preukázali a žalovaní okrem svojich tvrdení o tom, že žalobcovi nič nie sú dlžní, neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by zohľadnené neboli a neuniesli svoje dôkazné bremeno v tom, že by preukázali, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

16. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

17. Podľa § 8a ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného k 30.09.2014) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. 12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

18. Pre zákon o vlastníctve bytov ako lex specialis platí subsidiárne, pre právne vzťahy v ňom neupravené ako lex generalis Občiansky zákonník a osobitné predpisy (napr. na prenajímanie nebytových priestorov zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov), avšak len v prípade, ak zákon o vlastníctve bytov nestanoví inak. Postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ich vzájomný vzťah so správcom je daný jednak týmto zákonom, jednak zmluvou o výkone správy. Vzťah medzi vlastníkmi v dome a správcom je založený, tak ako väčšina občianskoprávnych vzťahov, na inštitucionálnej základni dvojstranného právneho úkonu - zmluvy o výkone správy. Ide o osobitný zmluvný typ neupravený Občianskym zákonníkom, ale špeciálnym právnym predpisom - zákonom o vlastníctve bytov. Uzatvorenie, zmeny a vypovedanie zmluvy o výkone správy sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Písomná zmluva o výkone správy sa uzatvára osobitne za každý jeden bytový dom. Schválenie zmluvy o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik (len zánik absolútne voči všetkým vlastníkom - výpoveďou, nie zánik voči jednému prevodom vlastníctva - odstúpením od zmluvy, napr. v prípade prevodu bytu) sú však záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, len ak je na takom konkrétom právnom úkone (zmluva, dodatok k zmluve, výpoveď) podpísaná nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správca. Podpis ostatných vlastníkov na zmluve nie je zákonom o vlastníctve bytov vyžadovaný, a teda ani potrebný. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome sú spojené najmä tieto skutočnosti týkajúce sa výkonu správy bytového domu: - na nového vlastníka prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy,- odstupuje doterajší vlastník od zmluvy o výkone správy,- doterajší vlastník je povinný sám splniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy,- nového vlastníka zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa bytového domu, spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, príslušenstva a pozemku urobené pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome,- ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v bytovom dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy.

19. Odvolací súd sa v danej právnej veci s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav veci stotožňuje s doposiaľ prijatými skutkovými a právnymi (dostatočnými) závermi súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odvolacie dôvody žalovanej v 2. rade potiaľ, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej právnej veci došlo v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 8a ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinným k 30.09.2014) k uzatvoreniu písomnej zmluvy o výkone správy (k jej zmene) zo dňa 15.03.2011 (č. l. 74- 78 spisu) medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov v bytovom dome na adrese O. č. vchodu XX-XX v O. K., LV č. XXXXX, súp. č. XXXX. V spore bolo nesporne preukázané, že k schváleniu predmetnej zmluvy o výkone správy došlo nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorú skutočnosť preukazuje podpis nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorá skutočnosť vyplýva z pripojeného menného zoznamu vlastníkov bytov v bytovom dome k predmetnej zmluve o výkone správy (č.l. 79

spisu), keď potom podpis ostatných vlastníkov bytov na predmetnej zmluve (t.j. ani žalovaných v 1.a 2. rade) nie je zákonom o vlastníctve bytov vyžadovaný, a teda ani potrebný a predmetná zmluva o výkone správy je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov, t.j. aj pre žalovaných v 1. a 2. rade. Tvrdenie žalovanej v 2. rade, že predmetný menný zoznam (č.l. 79 spisu) vecne a časovo nesúvisí so zmluvou o výkone správy zo dňa 15.03.2011, nebolo ničím v spore preukázané, keď naviac na predmetnej prezenčnej listine sa nachádza pri mene žalovaného v 1. rade (manžel žalovanej v 2. rade) tiež podpis, vo vzťahu k nepravosti ktorého podpisu žalovaní v 1.a 2. rade nenavrhli doplniť dokazovanie, keď žalovaných v 1. a 2. rade v tomto zaťažovalo bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore.

20. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že z obsahu žaloby žalobcu zo dňa 06.12.2012, z jeho písomných vyjadrení zo dňa 06.08.2014, 10.04.2015, 28.04.2015, 21.10.2016 nevyplýva predmet konania, keď za predmet konania nemožno považovať len žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby.

21. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v 1.a 2. rade od začatia sporu namietali oprávnenosť uplatneného právneho nárok žalobcu, jednak tvrdili, že nemajú dlh voči žalobcovi ako správcovi v súvislosti so žalobcom uplatneným právnym titulom a jednak namietali nedostatok skutkového odôvodnenia žaloby, keď sa nevedeli vyjadriť k žalobe ohľadne tej skutočnosti za aké obdobie (jednotlivé mesiace, roky) a v akej výške mal vzniknúť dlh právnym titulom uplatneným žalobcom v spore.

22. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v ňom absentujú skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel v priebehu konania v súvislosti s uvedením, za aké obdobie (jednotlivé mesiace, roky) a v akej výške (za jednotlivé mesiace, roky) mal vzniknúť dlh právnym titulom uplatneným žalobcom v spore (uplatnená istina s prísl.), ktoré nie je možné vyvodiť ani s odkazom súdu prvej inštancie na znalecký posudok znalca a dodatok znaleckého posudku, keď odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že znalec môže odpovedať a vyjadrovať sa len ku skutkovým otázkam, nie k otázkam právnym. Právne otázky musí zodpovedať súd, čomu však musí predchádzať uvedenie skutkových zistení zo strany súdu. V tejto súvislosti potom nie je zrejmá ani tá skutočnosť, z čoho pozostával uplatnený právny nárok žalobcu (uplatnená istina s prísl.) v tej časti, v ktorej súd konanie zastavil.

23. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývala odpoveď na vyššie uvedené otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

24. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.2 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať tak, ako je vyššie uvedené odvolacím súdom.

25. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).