Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_41CoPv-17-2018.pdf
PDF · 128.98 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoPv/17/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu G. A., bytom J. Z. XXX, XXX XX J. Z., zastúpeného spoločnosťou Zathurecky InPaRtners, s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 578, proti žalovanej D.. T. E., bytom L. XXXX, XXX XX Y., zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10CbPv/4/2014-344 zo dňa 17. apríla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10CbPv/4/2014-344 zo dňa 17. apríla 2018 v I. výrokovej vete mení tak, že žalobu žalobcu zamieta, v druhej výrokovej vete mení tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania pred okresným súdom voči žalobcovi v rozsahu 100 % a tretej výrokovej vete mení tak, že Slovenská republika, za ktorú koná Okresný súd Banská Bystrica, má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX (PÚV XXXXX-XXXX) „Spôsob zhotovenia radiálnych profilových otvorov v prstencových súčiastkach a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu“ (ďalej len „úžitkový vzor“). Žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania od žalovanej a Slovenskej republike, za ktorú koná Okresný súd Banská Bystrica priznal nárok na plnú náhradu trov konania od žalovanej.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd uznesením č.k. 41CoPv/8/2017-303 zo dňa 22.11.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 10CbPv/4/2014-250 zo dňa 20.12.2016, ktorým určil, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX (PÚV XXXXX-XXXX) „H.“ z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol riadne odôvodnený, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces. Vyslovil záver, že súd prvej inštancie nezistil rozhodujúce skutočnosti potrebné pre posúdene otázky, či žalovaná je pôvodcom úžitkového vzoru a že sa v odôvodnení nevysporiadal s tým, či v súdenej veci naliehavý právny záujem na určení vyplýva z osobitného predpisu.
3. Po doplnení vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a M.. D. E. (manžel žalovanej) sú spoločníci a konatelia spoločnosti Mechanika, s.r.o., so sídlom Hlinická 1183, Bytča, IČO: 36 398 110 (ďalej len „Mechanika, s.r.o.“) a že žalovaná nemá technické vzdelanie a pôsobí v oblasti J. E. E. v D.U.. Úžitkový vzor UV XXXX „Spôsob zhotovenia radiálnych profilových otvorov v prstencových súčiastkach a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu“ bol na základe prihlášky č. XXXXX-XXXX podanej dňa 29.01.2008 zapísaný v registri úžitkových vzorov Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky dňa 21.01.2010. Ako majiteľ a pôvodca úžitkového vzoru je uvedená žalovaná, jej patentovým zástupcom bol M.. G. D.. Úžitkový vzor obsahuje tri nároky na ochranu. Rozhodnutím PÚV XXXXX-XXXX/ÚV XXXX/I-XX-XXXX zamietol Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky návrh spoločnosti Mechanika, s.r.o. a G. A. (žalobcu) na výmaz úžitkového vzoru s odôvodnením, že nepredložili právoplatné rozhodnutie súdu, z ktorého by vyplývalo, že žalovanej nepatrí právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úžitkových vzoroch“) a v prípade sporu vo veci pôvodcovstva, resp. práva na ochranu úžitkovým vzorom úrad odkázal na občianskoprávne súdne konanie. Patentový zástupca pri zápise úžitkového vzoru M.. G. D. ako svedok súdu prvej inštancie potvrdil, že to, čo žalovaná navrhla svojmu manželovi M.. D. E. je v úžitkovom vzore uvedené v treťom nároku na ochranu. Prvé dva nároky na ochranu naformuloval po dohode s M.. D. E. on. Svedok uviedol, že naformulovať ďalšie dva nároky bolo jeho povinnosťou, lebo bez nich by sa navrhované technické riešenie žalovanej dalo ľahko obísť. Potvrdil, že vo veci prihlášky úžitkového vzoru komunikoval len s M.. D. E., ktorý mu predložil i príslušné výkresy. So žalovanou počas vypracovania prihlášky úžitkového vzoru a jej podania vôbec nekomunikoval. Svedok M.. D. E., manžel žalovanej, vypovedal, že ako konateľ spoločnosti Mechanika, s.r.o. dostal ponuku vyrábať isté výrobky, bol tu však cenový a technologický limit. Uvažoval, ako to spraviť a manželka mu navrhla, aby „I. I.“. Pretože tento postup zlacnil výrobu, obrátil sa na patentového zástupcu za účelom zápisu úžitkového vzoru. Svedok potvrdil, že zastupovanie patentovým zástupcom sprostredkoval on a jeho manželka sa s patentovým zástupcom nestretla. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že dňa 01.01.2011 uzatvorila žalovaná so spoločnosťou Mechanika, s.r.o. licenčnú zmluvu, ktorou poskytla ako jediný majiteľ úžitkového vzoru nadobúdateľovi výlučnú licenciu na využívanie technického riešenia s dohodnutou odmenou vo výške 9 % z ročného obratu výroby statorových kruhov. Žalovaná nespochybnila, že v rokoch 2013 a 2014 dostala licenčné odmeny v súhrnnej sume cca 60.000,-- Eur. Dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, či technické riešenie spĺňa náležitosti úžitkového vzoru alebo nie, ale sporné bolo, či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a či je pôvodcom tohto úžitkového vzoru žalovaná.
4. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vyplýva z § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade naliehavý právny záujem žalobcu vyplýva z § 44 ods. 1 písm. b) zákona o úžitkových vzoroch, podľa ktorého Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vykoná na návrh tretej osoby (v tomto prípade žalobcu) výmaz úžitkového vzoru z registra, ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch (žalovaná, ak v tomto konaní neuspeje). Nemožno prehliadnuť, že samotný Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zamietol návrh žalobcu a spoločnosti Mechanika, s.r.o. na výmaz tohto úžitkového vzoru s odôvodnením, že nepredložili rozhodnutie súdu, z ktorého by vyplývalo, že žalovanej nepatrí právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky žalobcu výslovne odkázal na súdne konanie). Preto zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu by nielen odporovalo zákonu, ale bolo by odmietnutím práva. V tomto prípade netreba pozitívne určenie (bolo by ho treba pri zmene zápisu úžitkového vzoru v zmysle § 47 zákona o úžitkových vzoroch), ale stačí negatívne určenie, lebo žalobca sa domáha výmazu úžitkového vzoru. Úspech v tomto konaní a následný výmaz úžitkového vzoru postavenie žalobcu nesporne zmení, lebo (hoci ako fyzická osoba) je spoločníkom obchodnej spoločnosti a patrí mu obchodný podiel, ktorý predstavuje finančne vyjadrenú hodnotu podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Ak na základe rozsudku, ktorým súd určí, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vymaže úžitkový vzor od počiatku, stane sa licenčné plnenie poskytnuté žalovanej spoločnosťou Mechanika, s.r.o. bezdôvodným obohatením, ktoré bude žalovaná zo zákona povinná vrátiť, čím sa zvýši čisté obchodné imanie spoločnosti, a tým i finančná hodnota obchodného podielu žalobcu.
5. Pri posudzovaní, či žalovaná je alebo nie je pôvodcom úžitkového vzoru, súd prvej inštancie vychádzal z navrhnutého a vykonaného dokazovania, možnosti ktorého boli negatívne ovplyvnené faktom, že žalovaná pôvodne nezbavila mlčanlivosti svojho patentového zástupcu, čím znemožnila žalobcom navrhovanú konfrontáciu žalovanej a svedkov (najmä patentového zástupcu), ktorá by mala vyšší potenciál vec objasniť. Patentový zástupca žalovanej M.. G. D. vypovedal ako svedok napokon až v čase, keď mu bola známa výpoveď žalovanej i svedka M.. D. E.. Napriek tomu súd prvej inštancie konštatoval, že aj na základe takto obmedzeného dokazovania možno dospieť k záveru, že žalovaná nie je pôvodcom predmetného úžitkového vzoru. Vyslovil názor, že žalovaná popísala technické riešenie úžitkového vzoru veľmi zjednodušene, laicky, bez jeho začlenenia do širších súvislostí a nemožno ignorovať, že „riešenie žalovanej“ je vyjadrené len v 3. odseku na ochranu úžitkového vzoru (čo žalovaná ani nespochybnila). Sám patentový zástupca potvrdil, že hlavný nárok č. 1 i nárok č. 2 vypracoval sám v snahe „ochrániť“ pomerne jednoduché technické riešenie žalovanej. Z výpovede žalovanej, jej manžela M.. D. E. i patentového zástupcu M.. G. D. mal za nesporné, že žalovaná s patentovým zástupcom počas procesu vypracovania prihlášky úžitkového vzoru vôbec nekomunikovala. Nikdy nezhmotnila svoj nápad do materiálnej formy tak, aby osoba odborne spôsobilá bola schopná premietnuť ho do úžitkového vzoru. Mal za to, že niet rozumného vysvetlenia pre fakt, že žalovaná s patentovým zástupcom počas vypracovania prihlášky úžitkového vzoru (najmä, keď jej nápad nebol zhmotnený v náčrte či nákrese) nekomunikovala. Preto je tvrdenie o pôvodcovstve žalovanej krajne nedôveryhodné a (okrem jej tvrdenia a tvrdenia jej manžela) ničím nepreukázané (ani patentový zástupca nemôže vedieť, kto je pôvodcom úžitkového vzoru, keď so žalovanou nekomunikoval). Vzhľadom na uvedené, ako aj na absenciu technického vzdelania, a najmä technických skúseností a praxe žalovanej, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná autorom technického riešenia a pôvodcom predmetného úžitkového vzoru nie je. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.
6. K námietke právneho zástupcu žalovanej, že na písomné podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16.03.2018 by súd ako na oneskorené nemal prihliadať, súd prvej inštancie uviedol, že argumenty uvedené v tomto písomnom vyjadrení nie sú nové a sú len variáciou už prednesených tvrdení a argumentov.
7. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 CSP priznal plnú náhradu trov konania.
8. Rozhodnutie o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v časti vyplatenia svedočného svedkovi M.. G. D. z rozpočtových prostriedkov vystupoval v konaní do 30.06.2016 štát, za ktorý konal súd v zmysle § 94 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), lebo sa plnilo z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári. Od 01.07.2016 sa na konanie použili ustanovenia CSP, ktoré s účasťou štátu v konaní nepočítajú. Napriek tejto legislatívnej zmene, ktorá spôsobila zánik účasti štátu v konaní, rozhodoval o náhrade trov konania vynaložených štátom. Ak by súd o týchto trovách nerozhodol, bolo by to v rozpore s princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní a zásadou zákazu retroaktivity. Štát do zmeny právnej úpravy vyplatením svedočného z rozpočtových prostriedkov v konaní vynaložil trovy a mohol podľa v tom čase platnej právnej úpravy legitímne očakávať, že podľa výsledkov konania bude od jednej zo strán priznaná ich náhrada (podľa § 148 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016). Zmena zákona, ktorou k 01.07.2016 zanikla účasť štátu v konaní, nemôže pôsobiť na štát spätne v tom zmysle, že nebude rozhodnuté o jeho nároku na náhradu trov vynaložených do zániku jeho účasti v konaní. Štát v tomto prípade nevystupoval v mocenskej pozícii, ale v pozícii účastníka konania, a preto mu musí byť poskytnutá rovnaká ochrana jeho práv ako ktorémukoľvek inému účastníkovi. Pretože stranami v konaní sú len žalobca a žalovaná (§ 60 CSP), nemožno na štát aplikovať ustanovenia o nároku na náhradu trov konania medzi stranami. Za použitia analógie (článok 4 ods. 1 CSP) aplikoval súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách štátu ustanovenie § 259 CSP ako keby išlo o inú osobu, ktorej vznikli výdavky v súvislosti s dokazovaním, lebo štát mal postavenie účastníka len v časti ním vynaložených trov v súvislosti s výpoveďou svedka.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Odvolanie odôvodnila tým, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalobca ako fyzická osoba nemôže mať naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, keďže je spoločníkom a konateľom spoločnosti Mechanika s.r.o.. Takýto naliehavý právny záujem môže mať len spoločnosť Mechanika s.r.o., ktorá nie je stranou tohto konania Poukázala na to, že v súčasnosti na Krajskom súde v Žiline prebieha konanie o vylúčenie spoločníka G. A. zo spoločnosti Mechanika s.r.o., pričom výsledok tohto súdneho sporu môže mať zásadný význam pre posúdenie procesnej spôsobilosti žalobcu v tomto konaní. Žalobca (ako fyzická osoba), ktorý je spoločníkom spoločnosti Mechanika s.r.o. je cudzou osobou a nemôže suplovať a nahrádzať v žalobe spoločnosť Mechanika s.r.o.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo by malo byť nesprávne postavenie žalobcu bez určenia že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru ohrozené alebo neisté. Jeho postavenie sa nijakým spôsobom nezmení a žiadne ohrozenie mu z takýchto skutočností ani nevyplýva. Žalobca netvrdil, že on je pôvodcom úžitkového vzoru a nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých možno vyvodzovať existenciu tohto právneho záujmu. Súd prvej inštancie neskúmal, že v prípade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalobca získa účelovú výhodu a môže používať takýto vzor ako spoločník inej spoločnosti. Vzhľadom na to, že sa jedná o odbornú otázku, súd nemôže posudzovať oprávnenosť žaloby len na základe výsluchu strán, resp. patentového zástupcu, ale mal si vyžiadať vo veci odborné stanovisko, resp. mal nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Žalobca ako spoločník spoločnosti Mechanika s.r.o. mal vedomosť o tom, že dňa 01.01.2011 uzatvorila s touto spoločnosťou licenčnú zmluvu, ktorou ako jediná majiteľka úžitkového vzoru poskytla nadobúdateľovi výlučnú licenciu na využívanie technického riešenia s dohodnutou odmenou, pričom žalobca tieto skutočnosti nenamietal a nenamietal ani vyplatenie odmeny schválenej riadnou účtovnou závierkou. Všetky podklady k návrhu na výmaz úžitkového vzoru, ktorý podala spoločnosť Mechanika s.r.o. a žalobca dohodla ona s M.. G.S. na základe písomnej dohody o poskytnutí služieb a ceny za jej poskytnutie. Žalobca ako spoločník a konateľ tejto spoločnosti odpredal všetky nehnuteľnosti a hnuteľné veci spriaznenej osobe, a teda táto spoločnosť v súčasnej dobe nemá žiadny majetok. Uviedla, že súd ju nemôže diskvalifikovať len preto, že nemá technické vzdelanie a pracuje v inom odbore.
10. Žalovaná ďalej v odvolaní uviedla, že po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvej inštancie v tejto veci vykonal dva pojednávania. Na prvom pojednávaní konanom dňa 23.01.2018 vykonal len výsluch právnych zástupcov strán konania a pojednávanie odročil s tým, že uložil právnemu zástupcovi žalobcu, aby v lehote 20 dní písomne odôvodnil naliehavý právny záujem. Právny zástupca vyjadrenie doručil súdu prvej inštancie dňa 16.03.2018, t.j. až potom, ako súd určil termín pojednávania na deň 17.04.2018, pričom na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok tak, že určil, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX (PÚV XXXXX-XXXX.) „Spôsob zhotovenia radiálnych profilových otvorov v prstencových súčiastkach a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu“ a rozhodol , že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania od žalovanej. V písomnom vyhotovení rozsudku však súd prvej inštancie doplnil ďalší výrok rozsudku, a to, že Slovenská republika, za ktorú koná Okresný súd v Banskej Bystrici má nárok na plnú náhradu trov konania od žalovanej, ktorý nie je zaznamenaný v zápisnici z pojednávania a ani v zvukovom zázname. Mala za to, že takéto konanie súdu prvej inštancie je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, pretože výrok vyhláseného rozsudku nezodpovedá písomnému vyhotoveniu rozsudku a už v tomto smere je takýto rozsudok nezákonný.
11. Vzhľadom na to, že žalobca zmeškal súdom stanovenú lehotu na preukázanie naliehavého právneho záujmu vyslovila názor, že súd nemal na takéto dodatočné vyjadrenie žalobcu prihliadať. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a nepredložil žiadne dôkazy. Nebolo jej povinnosťou dokazovať, že je autorom a pôvodcom úžitkového vzoru. Súd sa mal v prvom rade zaoberať aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie tejto žaloby a až následne skúmať naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Keďže žalobca vo veci nenavrhol nariadiť znalecké dokazovanie a ani nepredložil znalecký posudok a jednalo sa o odbornú otázku, ktorú súd nemohol odborne posúdiť mala za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho súdu a nevysporiadal sa so skutočnosťami týkajúcimi sa veci samej. Napadnuté rozhodnutie považovala za svojvoľné, neobjektívne a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu v tomto konaní. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí tiež prejudikoval otázku bezdôvodného obohatenia, ktoré by mala zo zákona povinnosť vrátiť spoločnosti Mechanika s.r.o.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, že možnosti dokazovania boli negatívne ovplyvnené faktom, že nemala zbaviť mlčanlivosti svojho patentového zástupcu M.. G. D. a tento ako svedok vypovedal až v čase, keď mu bola známa jej výpoveď a výpoveď svedka M.. E. nemá oporu v zákone, pretože svedok bol poučený o následkoch krivej výpovede. Dala do pozornosti, že ako autorka úžitkového vzoru je zapísaná aj na Úrade priemyselného vlastníctva Českej republiky, kde sa voči jej osobe nevedie žiadny súdny spor. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a priznal jej všetky trovy, ktoré účelne vynaložila na bránenie svojich práv.
12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil existenciu jeho naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a zo skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v ním riadne a včas predložených písomných podaniach a prednesoch. Podľa § 137c) CSP naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Zákon o úžitkových vzoroch podmieňuje rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o prepise majiteľa úžitkového vzoru, resp. o výmaze úžitkového vzoru predložením právoplatného rozhodnutia súdu (§ 47 ods. 1, 2 a 4 zákona o úžitkových vzoroch), v ktorom súd rozhodne, že osobe pôvodného majiteľa neprislúchalo právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1 a 3 zákona o úžitkových vzoroch. Z ustanovenia § 47 zákona o úžitkových vzoroch vyplýva právomoc súdu rozhodovať vo veci, ako aj forma negatívneho určenia podľa § 137 písm. c) CSP, že tu právo nie je. Konanie o výmaze úžitkového vzoru je formálnym konaním, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nevykonáva dokazovanie, za splnenia formálnych podmienok úžitkový vzor vymaže na základe predloženého právoplatného rozhodnutia súdu. Úžitkový vzor bude s poukazom na § 44 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch vymazaný od počiatku. Nikdy netvrdil, že je pôvodcom úžitkového vzoru a že podanou žalobou sa domáha prepisu úžitkového vzoru podľa § 47 zákona o úžitkových vzoroch. Výmazom úžitkového vzoru od počiatku sa stane licenčné plnenie poskytované žalovanej zo strany spoločnosti Mechanika, s.r.o. bezdôvodným obohatením a žalovanej vznikne povinnosť podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka takéto bezdôvodné obohatenie vrátiť tejto spoločnosti. V danom prípade nie je možná žaloba na plnenie z dôvodu, že licenčné plnenie sa stane bezdôvodným obohatením až dňom, kedy rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o výmaze úžitkového vzoru žalovanej nadobudne právoplatnosť. Úrad priemyselného vlastníctva rozhodnutím zn. PÚV XXXXX-XXXX/ÚV XXXX/I-XX-XXXX zo dňa 26.2014 zamietol návrh spoločnosti Mechanika s.r.o. a žalobcu na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX s odôvodnením, že nevyhnutnou podmienkou na úspešné uplatnenie tohto výmazového dôvodu je preukázanie skutočnosti, že prihlasovateľom bola osoba, ktorá nemala právo na riešenie, t.j. v danom prípade predloženie právoplatného rozhodnutia súdu vo veci práva na ochranu úžitkovým vzorom a odkázal žalobcu na súdne konanie. Z uvedeného dôvodu je daný jeho naliehavý právny záujem na určení, že žalovaná nie je pôvodkyňou úžitkového vzoru č. XXXX podľa § 137 písm. c) CSP. Výmazom úžitkového vzoru Úradom priemyselného vlastníctva na základe právoplatného rozhodnutia súdu sa stane licenčné plnenie poskytnuté žalovanej zo strany spoločnosti Mechanika, s.r.o. bezdôvodným obohatením a žalovanej vznikne povinnosť takéto bezdôvodné obohatenie vrátiť. Vrátením bezdôvodného obohatenia spoločnosti Mechanika, s.r.o. sa zvýši čisté obchodné imanie spoločnosti, na ktorého podiel vo výške jednej polovice má nárok žalobca ako spoločník tejto spoločnosti. Preukázaná potreba ochrany hodnoty jeho obchodného podielu je splnením podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obo 222/2001 zo dňa 05.04.2002.
13. K pôvodcovstvu žalovanej k technickému riešeniu, ktoré je predmetom ochrany úžitkovým vzorom č. XXXX žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v tomto konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav. Z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckej výpovede M.. D. jednoznačne vyplynuli skutkové závery prijaté súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorého sa opakovane domáha žalovaná v podanom odvolaní. Poukázal na vykonané dokazovanie, najmä na všetky jeho písomné a ústne vyjadrenia a v nich obsiahnuté skutkové a právne závery, na výpovede svedkov a na konanie žalovanej, ktorým znemožnila vykonať dokazovanie súčasným výsluchom žalovanej i svedkov tak, ako ho navrhol. Svedok M.. D. ako patentový zástupca svedeckou výpoveďou potvrdil jeho tvrdenia, že formálne zapísaná pôvodkyňa úžitkového vzoru nie je pôvodcom úžitkového vzoru. Žalovaná svojim pokusom o popis technického riešenia na pojednávaní sama poskytla priamy dôkaz o pravdivosti jeho tvrdení, pretože opis žalovanej sa ani okrajovo nedotkol technických znakov riešenia obsiahnutých v hlavnom nároku 1. Podľa popisu technického riešenia žalovanou by nebolo možné spracovať prihlášku úžitkového vzoru a ani predmetné technické riešenie zostrojiť. Z uvedeného dôvodu žalovanú nemožno považovať za pôvodkyňu technického riešenia UV XXXX. Na záver žalobca uviedol, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol správne, správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil riadne, úplne a presvedčivo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu sú nesprávne a vychádzajú z nesprávnej aplikácie právnych predpisov a Obchodného zákonníka. Poukázala na to, že základné imanie spoločnosti Mechanika, s.r.o. je tvorené nepeňažným vkladom, ktorý tvorili nehnuteľnosti na ktorých táto spoločnosť mala svoje sídlo a vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca ako spoločník tejto spoločnosti bez súhlasu valného zhromaždenia, v rozpore so stanovami spoločnosti previedol bezplatne tieto nehnuteľnosti na spriaznenú osobu, pričom táto osoba za tieto nehnuteľnosti riadne a včas nezaplatila. Poukázala na úmysel žalobcu, ktorý je spoločníkom konkurenčnej spoločnosti s obdobným predmetom podnikania využívať tento úžitkový vzor pre svoje účely. Zároveň opakovane namietala aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto súdnom konaní a na konanie žalobcu ako spoločníka spoločnosti Mechanika, s.r.o.. V čase, keď táto spoločnosť dosahovala zisky aj na základe tohto úžitkového vzoru žalobca nemal výhrady k platbám schváleným spoločníkmi tejto spoločnosti, mal o nich vedomosť. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nerešpektoval zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie nemá základ vo vykonanom dokazovaní.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
16. Aj s poukazom na § 390 CSP, keď už vo veci nenastala zmena skutkového stavu, a na vyjadrenia strán k rozhodujúcemu ustanoveniu, ktorého aplikácia v spore je nevyhnutná a určujúca pre jeho riešenie, odvolací súd konštatuje, že nebol dôvod, ani procesná možnosť vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie a odvolací súd pristúpil k prejednaniu veci. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP), čo v predmetnej veci nebolo naplnené a vec rozhodol odvolací súd verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania.
17. V posudzovanom prípade žalobca podal žalobu voči žalovanej a domáhal sa, aby súd určil, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX (PÚV XXXXX-XXXX) s názvom „Spôsob zhotovenia radiálnych profilových otvorov v prstencových súčiastkach a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu“. Tvrdil, že v zmysle § 44 písm. b) zákona o úžitkových vzoroch na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra, ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 3 alebo § 11 ods. 1. Argumentoval, že vzdelanie žalovanej ako i minulé a súčasné zamestnanie žalovanej v oblasti J. E. E. v D.U. dôvodne spochybňuje postavenie žalovanej ako pôvodcu úžitkového vzoru SK ÚV XXXX. Žalovaná nedisponovala a nedisponuje potrebným penzom vedomostí z oblasti strojného inžinierstva nevyhnutným pre vytvorenie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom SK ÚV XXXX. Technické riešenie za týchto okolností nemohlo byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalovanej. Žalovanej tak neprislúchajú práva pôvodcu technického riešenia a to ani právo podať, či nepodať prihlášku úžitkového vzoru. Rozhodnutie súdu, v ktorom súd určí, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX bude podkldom pre podanie návrhu na výmaz úžitkového vzoru na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorý v zmysle § 44 písm. b) zákona o úžitkových vzoroch na návrh tretej osoby vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra, ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vyplýva z § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade naliehavý právny záujem žalobcu vyplýva z § 44 ods. 1 písm. b) zákona o úžitkových vzoroch, podľa ktorého Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vykoná na návrh tretej osoby (v tomto prípade žalobcu) výmaz úžitkového vzoru z registra, ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch (žalovaná, ak v tomto konaní neuspeje). Nemožno tiež prehliadnuť, že samotný Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zamietol návrh žalobcu a spoločnosti Mechanika, s.r.o. na výmaz tohto úžitkového vzoru s odôvodnením, že nepredložili rozhodnutie súdu, z ktorého by vyplývalo, že žalovanej nepatrí právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch. Úrad priemyselného vlastníctva žalobcu výslovne odkázal na súdne konanie. Tvrdí, že právoplatné rozhodnutie o negatívnom určení podľa § 80 písm. c) O.s.p. predstavuje podklad pre rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o výmaze úžitkového vzoru (§ 47 ods. 4 zákona o úžitkových vzoroch) resp. o prepise majiteľa úžitkového vzoru (§ 47 ods. 1, 2 zákona o úžitkových vzoroch).
18. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
19. V zmysle § 137 písm. c) CSP žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne) existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej vkladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.
20. Podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014 na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 3 alebo § 11 ods. 1.
21. Podľa § 47 ods. 4 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014, ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom, alebo jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad vymaže úžitkový vzor z registra z úradnej moci.
22. Podľa § 47 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014, úrad zapíše ako majiteľa úžitkového vzoru osobu žiadateľa, ak
a) z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 3 alebo § 11 ods. 1 neprislúchalo,
b) žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom, alebo jej právny nástupca a
c) žiadosť o prepis bola doručená v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu
23. Podľa § 47 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014, prílohou žiadosti je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. a).
24. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014, právo na ochranu úžitkovým vzorom má pôvodca technického riešenia (ďalej len "pôvodca").Pôvodcom je ten, kto vytvoril technické riešenie vlastnou tvorivou činnosťou.
25. Podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014, technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné.
26. Žalobca založil svoje tvrdenie na tom, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru, že technické riešenie nie je výsledkom činnosti žalovanej, nie je spôsobilé na ochranu užitkovým vzorom z dôvodu, že v jej laickom a nezrozumiteľnom popise technického riešenia chýba zmienka o väčšine podstatných súčastí riešenia v ich vzájomných prepojeniach a funkciách. Tvrdený nápad žalovaná nikdy nezhmotnila v náčrte alebo náryse tak, ako by osoba odborne spôsobilá v tejto oblasti, mohla takýto patent zhotoviť. Naviac výpoveďou svedka - patentového zástupcu M.. G.S., bolo preukázané, že počas konania o zápis úžitkového vzoru so žalovanou nekomunikoval a podklady na spracovanie prihlášky mu predložil M.. D. E., manžel žalovanej. Žalovaná navrhla svojmu manželovi to, čo je v úžitkovom vzore uvedené v tretom nároku na ochranu a prvé dva nároky na ochranu naformuloval po dohode s M.. E. patentový zástupca, nakoľko sa navrhované technické riešenie žalovanej dalo ľahko obísť. Svedok M.. E. potvrdil, že ako konateľ spoločnosti Mechanika, s.r.o. dostal ponuku vyrábať isté výrobky. Ale nakoľko existoval technologický a cenový limit. Uvažoval ako to spraviť. Manželka mu však navrhla, aby „ I. I.“. Tento postup preveril na stroji a zistil, že postup funguje a výroba zlacnela , preto sa obrátil na patentového zástupcu za účelom zápisu úžitkového vzoru. Potvrdil, že zastupovanie so zástupcom sprostredkoval on a jeho manželka s patentovým zástupcom nekomunikovala. Podľa názoru žalobcu tieto dôkazy spolu s absenciou technického vzdelania a technických skúseností a praxe žalovanej, ktorá pôsobila ako S. v D.U. a teraz J. E. V. D.U. preukazujú, že žalovaná nie je pôvodcom technického riešenia.
27. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu je potrebné zdôrazniť, že žalobca v žalobe ani v konaní pred okresným súdom nepreukázal a ani netvrdil, ktoré konkrétne podstatné súčasti riešenia a funkcie chýbajú v laickom popise technického riešenia.
28. Požiadavka na technickosť riešenia, ktoré má byť chránené úžitkovým vzorom vyplýva z citovaného ustanovenia § 4 zákona o úžitkových vzoroch, pričom vo všeobecnosti platí, že riešenie má technický charakter vtedy, ak rieši technický problém.
29. Pre posúdenie splnenia podmienok stanovených v § 4 citovaného zákona je podstatné to, či riešenie, tvoriace predmet úžitkového vzoru je technickým riešením, resp. má technický charakter.
30. Žalovaná počas pojednávania konaného dňa 1.3.2016 pred okresným súdom uviedla, že úžitkový vzor je pomerne jednoduchý a opísala, že išlo o riešenie vyrezávania otvorov pre lopatky do statorového kruhu a problém spočíval v tom, že rezanie prebiehalo šikmo a navrhované riešenie od dodávateľa výroby kruhov do lopatiek bolo časovo náročné. Ju napadlo riešenie, že keby sa kruh dal kolmo a odklonil sa drát, ktorý vyrezával do lopatky otvory, drát by sa odklonil pomocou kladky a tak by výroba prebiehala rýchlejšie. Jej manžel, ktorému to povedala to skúsil, fungovalo to, preto nechali tento postup zapísať ako úžitkový vzor. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaná jednoduché technické riešenie, ktoré vyriešila vlastnou činnosťou opísala a vysvetlila tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani vzdelanie žalovanej, na ktoré žalobca poukazoval, ani skutočnosť, že patentový zástupca M.. G.S. komunikoval len s manželom žalovanej, ktorý mu predložil podklady na spracovanie prihlášky. Žalobca po zverejnení prihlášky nepodal v stanovenej lehote od zverejnenia úradu námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra z dôvodu, že predmet prihlášky nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 cit. zákona, konanie o prihláške nebolo zastavené, prihláška nebola zamietnutá.
31. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca, ako tretia osoba, a spoločník a zároveň aj konateľ spoločnosti Mechanika, s.r.o. podal predmetnú žalobu až po zhoršení vzťahov medzi ním a druhým spoločníkom a konateľom spoločnosti, manželom žalovanej. Prostredníctvom tejto žaloby a kladného rozhodnutia sa snaží dosiahnuť, aby úrad vykonal výmaz úžitkového vzoru a následne aby sa licenčné plnenie poskytnuté žalovanej spoločnosťou Mechanika, s.r.o., vrátilo späť tejto spoločnosti titulom bezdôvodného obohatenia.
32. Žalobca v žalobe a ani v konaní nepreukázal , že opísané technické riešenie žalovaná nevytvorila vlastnou tvorivou činnosťou, že jej preto nepatrí právo na riešenie. Svoje námietky, že napadnuté riešenie je založené na laickom a nezrozumiteľnom popise technického riešenia žalovanou, nakoľko nemá technické vzdelanie, a chýbajú podstatné časti riešenia, je námietkou nekonkrétnou, nakoľko žalobca ničím nekonkretizoval, v čom je argumentácia žalovanej nesprávna a nejasná.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX/PÚV XXXXX-XXXX odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietol.
34. K námietke žalovanej, že výrok písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku nezodpovedá výroku rozsudku vyhláseného na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 17.04.2018 odvolací súd uvádza, že treťou výrokovou vetou v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania od žalovanej. Toto rozhodnutie má charakter procesného rozhodnutia, ktoré nevyžaduje, aby bolo vyhlásené verejne ako rozhodnutie vo veci samej a má formu uznesenia. V súlade s § 262 CSP súd rozhodne o základe, t.j. o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením. Výrok o nároku na náhradu trov konania je preto potrebné vnímať ako uznesenie, a nie ako samostatnú časť rozsudku. Odvolací súd preto aj napriek tomu, že súd prvej inštancie pri verejnom vyhlásení rozsudku opomenul rozhodnúť o nároku štátu na trovy konania a následne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku doplnil o tento chýbajúci výrok, nepovažoval za takú skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd túto námietku žalovanej považoval za nedôvodnú.
35. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal úspešnej žalovanej proti žalobcovi, ktorý úspech nemal.
36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
37. Odvolací súd zmenil výrok o nároku na náhradu trov konania Slovenskej republiky, za ktorú koná Okresný súd Banská Bystrica tak, že nárok na náhradu trov konania má Slovenská republika, za ktorú koná Okresný súd Banská Bystrica voči žalobcovi s použitím článku 4 ods. 1 CSP v spojení s § 259 CSP a § 396 ods. 1 CSP, a to v súvislosti s neúspechom žalobcu v celom konaní.
38. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).