Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_6S-10-2018.pdf
PDF · 94.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/10/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Okresná prokuratúra Michalovce, Námestie slobody 3, 071 01 Michalovce, proti žalovanému Obec Laškovce, 072 01 Laškovce, za účasti J. X.D., bytom S. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 20.04.2014 č. 82/2015, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 82/2015 zo dňa 20.04.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím z 20.04.2014 č. 82/2015 podľa § 2c ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov určil stavbe postavenej v obci S., časť S., súpisné č. XX. Z rozhodnutia vyplýva, že stavba - budova bola postavená v katastrálnom území S. na parcele č. XXX/XX a ide o rodinný dom. Stavebníkom je J. X. a budova bola dokončená a skolaudovaná po 30.04.2004. Rozhodnutie bolo vydané na žiadosť stavebníka zo dňa 30.10.2012. Z predložených príloh žiadosti vyplýva, že žiadateľ je stavebníkom budovy, ale nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa stavba nachádza.
2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu protest prokurátora podľa § 27 ods.1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktorým navrhol, aby protestom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo ako nezákonné zrušené z dôvodu, že uvedené rozhodnutie je v rozpore s § 6 ods.1, 3 vyhlášky MV SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb účinnej do 30.06.2015. Následne mal žalovaný opätovne rozhodnúť v súlade so zákonom.
3. Žalovaný rozhodnutím z 27.10.2017 protestu prokurátora nevyhovel a napadnuté rozhodnutie ponechal v platnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obec môže zmeniť alebo zrušiť súpisné číslo podľa § 6 ods.5 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. len na základe žiadosti vlastníka nehnuteľnosti, a nie na podnet iného štátneho orgánu.
4. Žalobca včas podanou žalobou z 15.01.2018 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, a následne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
5. V žalobe žalobca uviedol, že oprávnenie obce konať a rozhodovať o súpisnom čísle je uvedené v ustanovení § 2c zákona o obecnom zriadení. Túto problematiku dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie § 27a ods.1 uvedeného zákona, ktoré splnomocňuje Ministerstvo vnútra SR upraviť všeobecne záväzným
predpisom, problematiku označovania ulíc. Samotný proces rozhodovania je upravený vo vyhláške č. 31/2003 Z.z., a pokiaľ ide o predmetnú vec, účinnej do 30.06.2015.
6. Zo znenia vyhlášky je systematickým výkladom možné dospieť k záveru, že súpisné číslo je možné určiť len pozemnej stavbe, vo vzťahu ku ktorej zavádza vyhláška legislatívnu skratku „budova“. Súpisné a orientačné číslo je možné prideliť len legálnej stavbe vybudovanej v súlade s územným plánom obce, a stavebnými predpismi, a na základe povolenia alebo dodatočného súhlasu príslušného stavebného úradu. Žiadosť o vydanie súpisného čísla podal stavebník J. X. na tlačive, ktoré mal žalovaný na tento účel vyhotovené. V žiadosti stavebník uviedol svoje meno a adresu, čo žiada a označil budovu. K žiadosti pripojil geometrický plán. Nepredložil však kolaudačné rozhodnutie a list vlastníctva. Tak ako sa to vyžadovalo podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 31/2002 Z.z. účinnej v čase vydania rozhodnutia. Aj napriek tomu, že žalovaný nezabezpečil všetky podklady potrebné pre rozhodnutie, tak ako to vyhláška určuje, vydal rozhodnutie o určení súpisného čísla.
7. Napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje všetky náležitosti, ktoré určuje vyhláška č. 31/2002 Z.z. v § 6 ods.3. V rozhodnutí nie je uvedený číselný kód obce a číslo kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že stavebník je majiteľom stavby, a nie pozemku, pričom vo výroku uvádza, že dom je postavený na parcele č. XXX/XX podľa geometrického plánu č. GP-10718966-22/2014.
8. Žalobca v žalobe ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o samotnú stavbu, môže mať za to, že ide o stavbu postavenú bez stavebného povolenia, ktorá nebola predmetom kolaudačného konania. Výnimky, pri splnení ktorých je možné určiť budove súpisné a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia, neboli v čase vydania rozhodnutia podľa zákona o obecnom zriadení prípustné (§ 2c ods.3 zákona o obecnom zriadení nadobudol účinnosť 01.07.2015).
9. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 27a ods.2 zákona o obecnom zriadení, z ktorého vyplýva, že pri rozhodovaní o určení súpisného čísla a orientačného čísla, je vylúčená aplikácia Správneho poriadku, keďže nejde o správne konanie, konštatoval, že pri tomto druhu rozhodovania obce je treba použiť najvšeobecnejšie inštitúty a princípy administratívneho konania, ktoré sú upravené okrem iných procesných predpisov aj v Správnom poriadku. Ide najmä o princíp „dobrej správy“ obsiahnutý v základných zásadách Správneho poriadku, ktoré sú upravené v § 3.
10. Rozhodnutie obce o určení súpisného čísla je individuálny správny akt, ktorým zasahuje do právnej situácie konkrétnej fyzickej osoby, od ktorého sa odvíjajú ďalšie skutočnosti - zápis nehnuteľnosti do katastra. Aj keď sa na toto konanie nevzťahuje Správny poriadok, obec o jeho určení podľa vyhlášky pádnej v čase vydania rozhodnutia rozhodla rozhodnutím. Preto sa na konanie a rozhodovanie o súpisnom čísle mali vzťahovať základné princípy a zásady tzv. „dobrej správy“ obsiahnuté v ustanovení § 3 Správneho poriadku. Toto tvrdenie podľa žalobcu vychádza zo skutočnosti, že obec, ktorej osobitný právny predpis zveril pôsobnosť na uvedenom úseku, je ako orgán verejnej správy pri akejkoľvek činnosti bez ohľadu na to, či procesne ide o správne konanie, alebo iné konanie, alebo činnosť upravenú iným procesným predpisom, postupovať v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu zakotvený v článku 1, 2, ods.2 a 3 Ústavy SR.
11. Žalobca v žalobe konštatoval, že správne orgány nie sú pri výkone verejnej správy viazané výlučne doslovným znením právnych predpisov bez toho, aby prihliadali k zmyslu a účelu aplikovanej právnej úpravy, a k normám vyššej právnej sily, ktorou je v danom prípade Ústava SR.
Ústava SR akceptuje a rešpektuje princíp legality ako súčasť celkovej koncepcie právneho štátu, neviaže však pozitívne právo len na formálnu legalitu, ale výklad a použitie právnych noriem podriaďuje ich obsahovo materiálnemu zmyslu, podmieňuje právo rešpektovaním základných konštitutívnych hodnôt demokratickej spoločnosti, a týmito hodnotami tak používanie právnych noriem meria.
Materiálne chápanie zákonnosti, ktoré je potrebné zabezpečiť ústavne konformným výkladom právnych noriem (§ 152 ods.4 Ústavy SR) má v právnom štáte prednosť pred formalizmom a jednoduchým právnym pozitivizmom.
Článok 1 ods.1 Ústavy SR v sebe implikuje i princíp zákazu zneužitia práva, ktorý je zo strany štátu a orgánu verejnej moci potrebné chrániť.
Žalobca zdôraznil, že žalovaný v rámci vyhodnotenia všetkých relevantných písomností nepostupoval podľa základných zásad správneho konania, v zmysle ktorých je povinný zisťovať úplne skutkový stav veci, a na základe takto zisteného stavu vo veci rozhodnúť v súlade so zásadou materiálnej pravdy (§ 3 ods.1 a 5 Správneho poriadku). Žalovaný svojím postupom umožnil stavebníkovi nenáležitú výhodu, keď aj napriek tomu, že nesplnil podmienky stanovené vyhláškou, určil pre jeho nehnuteľnosť súpisné číslo. Uvedené rozhodnutie samo o sebe ovplyvnilo práva a oprávnené záujmy vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, a to či už v súvislosti s evidenciou pobytu, uvádzaním adries v sociálnych veciach, a pod.
12. K žalobe žalobcu podal žalovaný vyjadrenie z 18.06.2018, v ktorom opätovne poukázal na svoje písomné stanovisko definované v obsahu jeho listu označeného ako „protest - podanie vyjadrenia“ adresované žalobcu, s ktorým sa naďalej plne stotožňuje. Z uvedených dôvodov žalovaný opätovne uviedol, že obec ako základná jednotka územnej samosprávy je povinná riadiť sa Ústavou SR a zákonnými ustanoveniami právneho poriadku SR, a postupovať v zmysle ustanovení platných právnych predpisov, a nemôže žiadnym spôsobom prekročiť svoje právomoci, a to ani v danom prípade. V zmysle ustanovenia § 6 ods.5 vyhlášky č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev, a o číslovaní stavieb, sú nespochybniteľne stanovené predpoklady pre zrušenie, eventuálne odňatie súpisného čísla a obec nemôže konať nad rámec týchto zákonných ustanovení.
13. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného je neudržateľná. Prokuratúra využila svoje zákonné oprávnenie uvedené v zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, o čom žalovaného vo svojich opatreniach poučila. Prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedený v § 21 ods.1 písm.a) zákona o prokuratúre, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis (§ 23 zákona o prokuratúre). Prokurátor je takisto oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods.1 písm.a), alebo jeho nečinnosťou (§ 28 ods.1 zákona o prokuratúre). Z ustanovení § 20, 21, 23, 28, vyplýva, že prokurátor bol oprávnený napadnúť rozhodnutie Obce Laškovce, a Obec Laškovce bola povinná na základe podaného opatrenia prokurátora vo veci konať. Žalovaný nerešpektoval, a ani nerešpektuje pôsobnosť a oprávnenia prokuratúry v súvislosti s výkonom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov orgánmi verejnej správy, medzi ktoré patria aj obce.
14. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sám odkazuje na článok 2 ods.2 Ústavy SR, pričom však prokuratúra realizovala zákonom stanovenú pôsobnosť, tak ako je to uvedené v zákone o prokuratúre. Postup žalovaného v uvedenej veci naznačuje značnú neznalosť právnej úpravy a procesných postupov v agende súpisných čísel, ktorá je v zmysle § 2c zákona o obecnom zriadení originálnou kompetenciou obce. Rozhodnutie o určení súpisného čísla, žalovaný vydal napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie stanovené vyhláškou č. 31/2003 Z.z., keďže stavebník J. X. nepreukázal vlastnícky alebo iný vzťah k nehnuteľnosti, a stavba, ktorej mal byť vlastníkom, nebola skolaudovaná. Žiadal, aby súd vyhovel jeho žalobe.
15. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, preskúmal rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a spisom žalovaného, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
16. Podľa ustanovenia § 178 ods.2 Správneho súdneho poriadku prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu, a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
17. Podľa § 2c ods.1 - 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 30.06.2015 obec určuje stavbám súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísel a evidenciu orientačných čísel, a udržiava ju v súlade so skutočným stavom. Na označovanie stavieb súpisnými číslami obstaráva obec na vlastné náklady tabuľky rovnakého vzoru. Obec môže rozhodnúť o označovaní stavieb orientačnými číslami na tabuľkách rovnakého vzoru. Na účely prevodu vlastníctva
k stavbe a poistenia stavby môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia.
18. Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, účinnej v čase vydania rozhodnutia, žiadosť stavebníka o určenie súpisného čísla a orientačného čísla mala obsahovať: a) meno, priezvisko a trvalý pobyt stavebníka, ak je fyzickou osobou, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je právnickou osobou, b) predmet žiadosti, c) označenie budovy a termín jej dokončenia, d) prílohy, ktorými sú doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku a kolaudačné rozhodnutie.
Podľa § 6 ods.3 citovanej vyhlášky rozhodnutie o určení, zmene, alebo zrušení súpisného čísla, alebo orientačného čísla budove, malo obsahovať: a) názov obce a jej číselný kód, b) názov časti obce, ak sa obec člení na časti, názov ulice a názov katastrálneho územia, v ktorých sa budova nachádza, c) parcelné číslo pozemku, na ktorom je budova postavená; ak je budova postavená na viacerých pozemkoch, uvedú sa všetky parcelné čísla týchto pozemkov, d) označenie budovy, e) dátum vydania a číslo kolaudačného rozhodnutia a názov orgánu, ktorý ho vydal, f) meno, priezvisko a trvalý pobyt stavebníka, ak je fyzickou osobou, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je právnickou osobou, g) výrok o určení, zmene alebo zrušení súpisného čísla, alebo orientačného čísla, h) odôvodnenie i poučenie o opravnom prostriedku, i) dátum, meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby a otlačok úradnej pečiatky s erbom obce.
19. Z citovaných ustanovení vyhlášky č. 31/2003 Z.z. vyplýva, že obec určuje stavbám súpisné a orientačné čísla v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a citovanou vyhláškou, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev, a o číslovaní stavieb. Ďalej z nich vyplýva, ako obligatórne náležitosti musí mať žiadosť stavebníka o určení súpisného čísla, a tiež aké obligatórne náležitosti musí mať rozhodnutie o určení súpisného čísla.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že u žalovaného vykonal žalobca prokurátorskú previerku zameranú na zistenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní pri určení súpisného čísla. Pri tejto previerke bolo preskúmavané tiež žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný určil súpisné číslo XX k stavbe rodinný dom v katastrálnom území S. na parcele č. XXX/XX stavebníka J. X., bytom S. XX. Z rozhodnutia vyplýva, že stavba bola dokončená a skolaudovaná po 30.04.2004.
21. Pri previerke prokurátor zistil, že stavebník J. X. podal žiadosť dňa 30.10.2012 o vydanie súpisného čísla, v ktorom uviedol, že žiada o určenie súpisného čísla pre rodinný dom, pričom údaje o kolaudácii stavby neuviedol. K žiadosti pripojil kópiu geometrického plánu č. GP 10718966-22/2014 s výkazom výmer, z ktorej vyplýva, že je vlastníkom parcely č. XXX/XX. Na základe týchto podkladov žalovaný rozhodol a určil stavbe súpisné číslo. V odôvodnení rozhodnutia však žalovaný uviedol, že žiadateľ je stavebníkom budovy, nie je ale vlastníkom pozemku, na ktorom sa stavba nachádza.
22. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nezabezpečil potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia o pridelení súpisného čísla, keďže žiadateľ k žiadosti nepripojil kolaudačné rozhodnutie. Pri vyhotovení rozhodnutia neuviedol všetky náležitosti, ktoré určuje vyhláška, pretože neuviedol číselný kód obce a číslo kolaudačného rozhodnutia. V rozhodnutí tiež uviedol nesprávny údaj, keď konštatoval, že stavebník nie je vlastníkom pozemku, čo vzhľadom na predložený geometrický plán ide zrejme o nesprávny údaj. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil kolaudačné rozhodnutie, podľa názoru žalobcu ide o stavbu postavenú bez stavebného povolenia, ktorá vzhľadom na túto okolnosť nemohla byť skolaudovaná.
23. Žalovaný súdu predložil spisovú dokumentáciu, v ktorej sa však nenachádzala ani žiadosť stavebníka J. X., ani prílohy k žiadosti stavebníka, na ktoré sa rozhodnutie žalovaného odvoláva, a ani žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Súd preto vychádzal z obsahu príloh, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou.
24. Súd v obdobnej veci rozhodoval v senáte 6S, v ktorom na žalobu žalobcu preskúmaval rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.06.2014 č. 51/2014, ktorým určil stavbe postavenej v obci S. na parcele č. XXX/X súpisné číslo. V rozsudku z 21.02.2019 sp. zn. 6S/88/2018 konštatoval, že „v konaní nebolo sporné, že kompetencia žalovaného v danom prípade vyplýva z ustanovenia § 2c ods.1 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec určuje stavbám súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom. Z ustanovenia § 27a ods.2 zákona o obecnom zriadení je tiež nesporné, že na rozhodovanie o určení súpisného a orientačného čísla sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, to však neznamená, že by žalovaný mohol rozhodovať svojvoľne a v rozpore s uvedenými ustanoveniami § 6 ods.1 a 3 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. a umožniť tak stavebníkovi nenáležitú výhodu, aj keď nesplnil podmienky stanovené vyhláškou. Žalovaný bol povinný s týmito vyššie citovanými ustanoveniami vykonávacej vyhlášky sa riadiť pri svojej rozhodovacej činnosti, najmä ak v rozhodnutí sám žalovaný jednoznačne konštatuje, že stavba bola postavená a dokončená v roku 2012 bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, a teda nie pred účinnosťou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.1976“.
25. Pretože súd nemohol posúdiť žiadosť stavebníka, či spĺňa náležitosti uvedené vo vykonávacej vyhláške, pretože sa v obsahu spisovej dokumentácie žalovaného nenachádzala, musel vychádzať z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého je zjavné, že rozhodnutie neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ustanovené v ustanovení § 6 ods.3 vyhlášky, najmä neobsahuje číselný kód obce, ani dátum vydania a číslo kolaudačného rozhodnutia. Keďže rozhodnutie žalovaného bolo vydané aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie stanovené vyhláškou č. 31/2003 Z.z. účinnou do 30.06.2015 a stavebník J. X. nepreukázal žalovanému, že stavbu postavil legálne na základe stavebného povolenia a bola skolaudovaná, žalovaný nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou, keď napriek týmto nedostatkom na základe neúplnej žiadosti rozhodol. Takéto rozhodnutie odporuje zákonu, a preto súd žalobe žalobcu vyhovel a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu uvedeného v § 191 ods.1 písm.c) a e) Správneho súdneho poriadku, keďže rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.
26. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný postupovať v súlade nielen so zákonom o obecnom zriadení, ale aj v súlade s vykonávacou vyhláškou č. 31/2003 Z.z. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods.6 prvá veta Správneho súdneho poriadku).
27. Žalovaný nebol v konaní úspešný, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania, žalobcovi ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepatrí.
28. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.