Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoKR-21-2018.pdf
PDF · 101.41 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., 974 01 Banská Bystrica, Horná 23, IČO: 44 088 833, správcu úpadcu Gard-invest spol. s r. o. „v konkurze", 984 01 Lučenec, Námestie Artézskych prameňov 1, IČO: 31 590 641, zastúpeného advokátskou kanceláriou ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., 811 01 Bratislava, Lermontovova 14, IČO: 36 860 018, proti žalovanému BGN, s. r. o., 831 03 Bratislava, Hálkova 11, IČO: 31 372 619, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Falis, 811 05 Bratislava, Lermontova 14, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Cbi/13/2010-407 zo dňa 13. marca 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Cbi/13/2010-407 zo dňa 13. marca 2018 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 122.430,64 Eur na účet vedený v F. R. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100% (druhá výroková veta), žalovanému uložil povinnosť uhradiť trovy znaleckého dokazovania v sume 120,- Eur na účet okresného súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretia výroková veta) a žalovanému uložil povinnosť uhradiť trovy znaleckého dokazovania v sume 409,- Eur na účet súdnej znalkyne B.. C. T. vedený v F. R., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtá výroková veta).
2. Žalobca si v konaní uplatnil proti žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému užívaním nebytových priestorov patriacich úpadcovi Gard-invest, spol. s r. o. za obdobie od 9.1.2008 do 19.9.2012 (deň zmeny vlastníctva priestorov). Žalobou podanou na súd dňa 5.3.2010 si titulom vydania bezdôvodného obohatenia uplatnil sumu 37.395,- Eur a navrhol znalecké dokazovanie na hodnotu nájmu a vyčíslenie nákladov spojených s užívaním z dôvodu, že bez odborných znalostí nie je možné výšku bezdôvodného obohatenia určiť. Na základe znaleckého posudku znalkyne B.. C. T. upravil žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na sumu 122.434,64 Eur, ktorá pozostáva z nájomného v sume 104.420,49 Eur, z nákladov za užívanie priestorov v sume 5.151,22 Eur a sumy 12.858,93 Eur za garážové státie (nájomné vo výške 11.537,33 Eur a náklady spojené s užívaním vo výške 1.321,60 Eur). Žalobca uviedol, že úpadca a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 20.5.2003, kedy žalovaný priestory riadne prevzal. Dňa 17.8.2004 uzatvorili úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu, od ktorej však žalobca odstúpil listom dňa 5.5.2008,
ktorým žalovaného okrem iného poučil aj o zákonnom zániku zmluvy o nájme nebytových priestorov s právom kúpy prenajatej veci. Žalovaný po zániku nájmu nebytové priestory žalobcovi nevydal a naďalej ich užíval bez protiplnenia.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Pôvodne tvrdil, že sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.2006 stal vlastníkom nebytových priestorov, po rozhodnutí súdu v konaní sp. zn. 27Cbi/70/2008 (žalovaný v tomto konaní vedenom na OS Banská Bystrica navrhol, aby súd vylúčil predmetné nehnuteľné priestory zo súpisu konkurzného majetku úpadcu), žalovaný svoju argumentáciu zmenil. Namietal v konaní pasívnu vecnú legitimáciu a tvrdil, že v týchto priestoroch nevykonával žalovaný žiadnu činnosť, užívala ich lekáreň D.. F. I., ktorá je spoločníčkou a konateľkou žalovaného, ide však o iný subjekt ako je žalovaný. S poukazom na § 107 Občianskeho zákonníka namietal premlčanie pohľadávky žalobcu uplatnenej rozšírením žaloby dňa 10.7.2017. Namietal tiež, že pokiaľ ide o garážové státie, nikdy neprevzal od neho kľúče.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi vrátane spisu OS Banská Bystrica, sp. zn. 27Cbi/70/2008, ako aj znaleckým posudkom č. 6/2016 znalkyne B.. C. T..
5. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov s právom kúpy prenajatej veci uzatvorenej úpadcom (GARDEN spol. s r.o.) a žalovaným dňa 20. mája 2003 súd zistil, že GARDEN spol. s r.o. ako vlastník nebytového priestoru č. 2 o podlahovej ploche 145,08 m2 nachádzajúceho sa na 1. nadzemnom podlaží a garážového státia č. 15 o podlahovej ploche 13,93 m2 nachádzajúcom sa na 1. podzemnom podlaží bytového domu súp. č. I. XXXX v R. na Q. XX a XX, prenajal tieto priestory žalovanému na 8 rokov za nájom v sume 10 126 752 Sk (s mesačnou splátkou 105 487 Sk). Zmluvné strany dohodli i právo kúpy prenajatej veci. Zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby je preukázané, že za žalovaného prevzal priestory spoločník a konateľ B.. D. R. v deň uzavretia zmluvy.
6. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že pôvodný vlastník, spoločnosť GARDEN spol. s r.o., zmenil dňa 17. augusta 2006 svoje obchodné meno na Gard-invest spol. s r.o. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: 1K/19/2007-133 zo dňa 3. januára 2008 (právoplatným dňa 25. januára 2008) bol dňom 9. januára 2009 vyhlásený na Gard-invest spol. s r.o. konkurz a za správcu bol ustanovený žalobca.
7. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej predávajúcim Gard-invest spol. s r.o. a žalovaným súd konštatuje, že predmetné nebytové priestory a garážové státie predal vlastník žalovanému za kúpnu cenu 5 475 000 Sk (vrátane DPH) dňa 17. augusta 2006. Písomným podaním zo dňa 5. mája 2008 odstúpil žalobca po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu od tejto kúpnej zmluvy s tým, že zmluva o nájme nebytových priestorov s právom kúpy prenajatej veci zo dňa 20. mája 2003 zanikla. Táto listina bola doručená žalovanému dňa 16. mája 2008 a jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi C.. D. G. dňa 20. mája 2008.
8. Z prihlášky pohľadávky v konaní sp. zn. 1K/19/2008 súd zistil, že žalovaný prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku na základe kúpnej zmluvy.
9. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi/70/2008 - 182 zo dňa 3. augusta 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKr/62/2011 - 202 zo dňa 11. apríla 2012 bol v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu majetkovej podstaty zamietnutý návrh spoločnosti BGN, s.r.o. na vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, lebo kúpna zmluva zo dňa 17. augusta 2006 nebola splnená. Za tohto stavu zostal úpadca naďalej vlastníkom predmetných nebytových priestorov.
10. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne B.. C. T. súd zistil, že potenciálny výnos nebytových priestorov za obdobie od 9. januára 2008 do 9. decembra 2016 predstavuje sumu 162 141,83 Eur a potenciálny výnos z garážového státia sumu 11 537,33 Eur, náklady za nebytové priestory sumu 10 274,34 Eur a garážové státie sumu 1 324,60 Eur, z čoho vyplýva všeobecná hodnota nájmu spolu v sume 173 700 Eur (bez DPH) a všeobecná hodnota nákladov spolu 11 600 Eur.
11. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456 a §458 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a podľa § 387 ods. 1 a 2 a § 397 Zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník).
12. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 122.430,64 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie od 9.1.2008 (vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Gard-invest, spol. s r. o. v konkurze, Lučenec) až do 10.9.2012 (predaj nebytového priestoru B.. D. R. spolu s D.. F. I., spoločníkovi a konateľovi žalovaného v dobrovoľnej dražbe).
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že od vyhlásenia konkurzu na vlastníka nehnuteľnosti - úpadcu dňa 9.1.2008 až do prevodu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam dňa 19.9.2012 užíval žalovaný na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.5.2003 predmetné priestory bez toho, aby vlastníkovi týchto priestorov uhrádzal nájomné a náklady spojené s ich užívaním (úhradu žalovaný v konaní ani netvrdil). Ako to vyplýva zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 20.5.2003 žalovaný konateľom B.. D. R. potvrdil prevzatie priestorov vrátane garážového státia. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalovaný v konaní spočiatku nespochybňoval tvrdenia žalobcu, že týmito priestormi disponoval a tvrdil, že sa cíti byť vlastníkom týchto priestorov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.2006. Pasívnu vecnú legitimáciu začal namietať až po skončení konania sp. zn. 27Cbi/70/2008 (návrh žalovaného na vylúčenie nebytových priestorov z konkurzného súpisu bol súdom právoplatne zamietnutý). K námietkam žalovaného, že kúpnu cenu za priestory zaplatil, poukázal súd prvej inštancie na tvrdenia žalovaného v písomnom podaní zo dňa 6.6.2008, v ktorom okrem iného uvádza, že „...žalobca trvá na splnení kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.2006 v plnom rozsahu a je pripravený zaplatiť za nebytové priestory po nadobudnutí vlastníckeho práva kúpnu cenu...“. Námietky žalovaného, že tieto priestory sám neužíval, lebo v nich bola lekáreň prevádzkovaná D.. F. I., podľa súdu neobstojí. V tejto súvislosti poukázal na to, že okrem toho, že priestory prevzal dňa 20.5.2003 spoločník a konateľ žalovaného B.. D. R., jednou zo spoločníkov a konateľov žalovaného je práve D.. F. I.. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
14. Podľa súdu neobstojí ani obrana žalovaného námietkou premlčania pohľadávky, ktorá mala byť uplatnená rozšírením žaloby dňa 10.7.2017. Je zrejmé, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia mohol prvýkrát dozvedieť po vyhlásení konkurzu dňa 9.1.2008 a žalobu podal dňa 5.3.2010, pričom v tejto žalobe vyčíslil výšku nároku z bezdôvodného obohatenia sumou 37.395,- Eur a navrhol, aby súd ustanovil súdneho znalca na určenie hodnoty nájmu a nákladov spojených s užívaním týchto priestorov. Navyše, až v priebehu tohto súdneho konania po prevode vlastníctva priestorov na aktuálneho vlastníka bolo ustálené obdobie, počas ktorého ich žalovaný užíval bez protiplnenia, čo zakladá nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzťah sporových strán posúdil súd prvej inštancie ako obchodno-právny, žalovaný užíval priestory na podnikanie, a preto je premlčacia doba 4- ročná. Žalobca podal žalobu pred uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty a tento záver sa týka aj rozšírenia žaloby po podaní znaleckého posudku, ktorý žalobca navrhol už v žalobe s tým, že si vyhradil právo na základe výsledkov tohto znaleckého posudku rozšírenie žaloby. Navyše, žalobca sa bezdôvodne obohacoval až do 19.9.2012 kontinuálne, nájomné a náklady za užívanie sa hradia v mesačných splátkach, ktoré sa premlčiavajú samostatne.
15. Bezdôvodné obohatenie vo forme nájomného za nebytové priestory je vypočítané v na strane 9 znaleckého posudku - pri ploche 137,68 m2 predstavuje nájomné za obdobie od 9. januára do 31. decembra 2008 sumu 27 407,20 Eur , za rok 2009 sumu 28 086,72 Eur, za rok 2010 sumu 19 825,92 Eur, za rok 2011 sumu 14 869,44 Eur a za rok 2012 sumu 19 825,92 Eur, z ktorej za obdobie od 1. januára 2012 do 19. septembra 2012 (262 dní) predstavuje sumu 14 231,21 Eur. Nájomné za garážové státie predstavuje za podľa znaleckého posudku sumu 11 537,33 Eur. Náklady na nebytové priestory predstavujú za obdobie od 9. januára 2008 do 31. decembra 2008 sumu 872,66 Eur, za rok 2009 sumu 894,31 Eur, za rok 2010 sumu 1 311,79 Eur, za rok 2011 sumu 1 202,31 Eur a za kalendárny rok 2012 sumu 1 212,23 Eur, z ktorej za obdobie od 1. januára 2012 do 19. septembra 2012 (262 dní) predstavuje sumu 870,15 Eur. Náklady za garážové státie predstavujú sumu 1 324,60 Eur.
16. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, a pretože bol žalobca úspešný, v zmysle § 255 CSP mu priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením s poukazom na § 262 ods. 2 CSP. Súd zároveň uložil neúspešnému žalovanému nahradiť trovy znaleckého dokazovania, a to v sume 120,- Eur na účet súdu (na základe uznesenia č. k. 10Cbi/13/2010-240 zo dňa 2.5.2016 súd vyplatil znalkyni preddavok na znalečné vo výške 120,- Eur) a v sume 409,- Eur na účet znalkyne, ktorá si uplatnila znalečné v celkovej sume 529,34 Eur, pričom 120,- Eur bolo súdom ako preddavok vyplatené.
17. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Tvrdil, že žalovaný v daných priestoroch nevykonával žiadnu činnosť, sídlo spoločnosti žalovaného je na adrese Hálkova 11, Bratislava a žalovaný svoju podnikateľskú činnosť vykonáva výlučne na tejto adrese. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti a súd prvej inštancie nekriticky a bez ďalšieho dokazovania považoval za zistený skutkový stav samotné tvrdenia žalobcu v tomto smere, pričom sa nezaoberal námietkou žalovaného a jeho tvrdeniami.
19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie sa nevysporiadal správne s námietkou premlčania žalovaného, ktorá mala byť posúdená podľa príslušnej úpravy Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka ako ju posúdil súd. Žalovaný poukazoval na to, že právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia nie je upravené v Obchodnom zákonníku, generálne je toto právo upravuje Občiansky zákonník a subjektívna premlčacia lehota pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je upravená v § 107 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní namietal premlčanie v subjektívnej, ako aj v objektívnej premlčacej lehote (poukazoval na svoje vyjadrenie zo dňa 4.12.2017) a tvrdil, že žalobcovi pri podaní žaloby už mohli byť známe skutočnosti, kto sa mal na jeho úkor obohatiť a v akej výške, nič nebránilo žalobcovi v tom, aby si zistil výšku bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom už pred podaním žaloby. Ak by sa akceptovala argumentácia súdu, že výšku bezdôvodného obohatenia mohol zistiť až v konaní pred súdom na základe znaleckého posudku, podľa žalovaného by sa tým neprimerane predlžovala doba, od ktorej by mala začať premlčacia lehota a žalobca by svojou pasivitou mohol túto dobu neúmerne predlžovať. Nemôže byť na ťarchu žalovaného skutočnosť, že znalecký posudok bol vyhotovený až s takým časovým odstupom.
20. Na základe nesprávneho záveru, že žalovaný užíval priestory na podnikanie súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vzťah medzi stranami sporu ako obchodno-právny, na základe čoho aplikoval nesprávny právny predpis. Žalovaný tiež tvrdil, že výšku bezdôvodného obohatenia na pojednávaní namietal, za chybu súdu prvej inštancie považuje aj to, že nezvážil možnosť posúdiť výšku nájomného podľa nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve medzi stranami sporu.
21. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamieta.
22. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.8.2018 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje žalobca za vecne správny, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval a interpretoval právne normy hmotného práva a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379, § 383 a § 384 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, keď vychádzal zo záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil v tejto veci skutkový stav v miere postačujúcej pre posúdenie nároku žalobcu a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku síce stručne, ale jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a aj právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd týmto poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
25. Záver súdu prvej inštancie o pasívnej legitimácii žalovaného v konaní považuje odvolací súd za správny. Žalobca ako konkurzný správca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo v súvislosti s tým, že medzi úpadcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 20.5.2003 uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov s právom kúpy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú 8 rokov, ako účel nájmu bolo prevádzkovanie lekárne v súlade s predmetom činnosti nájomcu. Na majetok úpadcu Gard-invest spol. s r. o. bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K 19/2007-133 zo dňa 3.1.2008 vyhlásený konkurz (zverejnené v OV č. 5/2008 zo dňa 8.1.2008) a uznesením konkurzného súdu č. k. 1K 19/2007-188 zo dňa 8.4.2008 bol za správcu úpadcu ustanovený žalobca (zverejnené v OV č. 71/2008 zo dňa 11.4.2008). Následne dňa 17.8.2004 uzatvorili úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa vlastníkom priestorov mal stať žalovaný, žalobca ako konkurzný správca listom zo dňa 5.5.2008 od kúpnej zmluvy odstúpil, žalovaný však žalobcovi nebytové priestory nevydal a naďalej ich užíval bez protiplnenia. Ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, v konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 27Cbi 70/2008 o žalobe žalovaného ako žalobcu o vylúčenie majetku - predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej majetkovej podstaty žalovaný tvrdil, že tieto priestory oprávnene užíval ako vlastník. Súd prvej inštancie preto správne posúdil námietky žalovaného, že tieto priestory neužíval na podnikateľskú činnosť, resp. že pokiaľ ich aj užívala spoločníčka a konateľka žalovaného ide o odlišný subjekt, za právne irelevantné. V konaní o vylúčenie majetku zo súpisu majetkovej podstaty bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žaloby žalovaného na vylúčenie majetku zo súpisu majetkovej podstaty a úpadca naďalej zostal vlastníkom týchto nebytových priestorov. Pokiaľ nehnuteľnosti užíval tretí subjekt (ako to tvrdí žalovaný), vzhľadom na zistené skutočnosti ich mohol užívať len so súhlasom žalovaného, a preto si žalovaný môže voči nemu uplatniť svoj nárok v súvislosti so záväzkom žalovaného z bezdôvodného obohatenia.
26. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu postupoval správne, keď pri posúdení námietky premlčania vznesenej v konaní žalovaným vychádzal z príslušnej úpravy Obchodného zákonníka, podľa ktorej je premlčacia doba 4-ročná. Bezdôvodné obohatenie je upravené iba v Občianskom zákonníku, v Obchodnom zákonníku sa žiadna špeciálna úprava bezdôvodného obohatenia nenachádza, preto aj v obchodno-právnych vzťahoch pri posúdení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vychádzajú súdy z príslušnej úpravy Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má však komplexnú povahu, pričom podľa § 387 ods. 2 premlčaniu podliehajú všekty práva zo záväzkových vzťahov (s výnimkou tam uvedenou), s poukazom na § 261 a § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné na premlčanie akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovať právnu úpravu Obchodného zákonníka, v tomto prípade 4-ročnú premlčaciu dobu. Aj v prípade nároku z bezdôvodného obohatenia v obchodno-právnych vzťahoch je potrebné vychádzať z úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku, a nie z úpravy § 107 Občianskeho zákonníka.
27. Odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvej inštancie aj v tom, že pri výške nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne B.. C. T., správny je aj jeho záver, že žalobu podal žalobca včas, pred uplynutím premlčacej lehoty, pričom v žalobe podanej dňa 5.3.2010 si uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v určitej výške - 37.395,- Eur (vychádzal z nájomného tak, ako bolo dohodnuté v zmluve za obdobie až do vyhlásenia konkurzu) a zároveň navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na hodnotu nájmu a vyčíslenie nákladov spojených s užívaním týchto priestorov zo strany žalovaného. Žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v premlčacej lehote, výška bezdôvodného obohatenia si vyžadovala znalecké dokazovanie. Napokon, nič nebránilo žalovanému, aby priestory počas konania žalobcovi ako správcovi úpadcu na základe jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy a výzvy vydal, čím by zamedzil vzniku ďalšieho bezdôvodného obohatenia. Konateľ žalovaného napokon tieto nebytové priestory odkúpil v dobrovoľnej dražbe.
28. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne aj o výške trov odvolacieho konania súd prvej inštancie samostatným uznesením.
30. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).