Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-284-2018.pdf
PDF · 103.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/284/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, v konaní o zaplatenie 928,02 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6Csp/51/2018-48 zo dňa 04. 06. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .
II. Výrok, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 367,14 € s príslušenstvom (výrok I.) zostáva nedotknutý.
III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 367,14 € s úrokom z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 367,14 € od 23. 11. 2015 až do zaplatenia titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500112533 uzavretej dňa 14. 04. 2015 (ďalej v texte „zmluva“).
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aplikujúc ust. § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že zmluva uzavretá dňa 14. 04. 2015 ako zmluva spotrebiteľská nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z. z.“). K vyššie uvedenému právnemu záveru okresný súd dospel na tom skutkovom základe, že dňa 09. 04. 2015 podpísal žalovaný žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a vyplnil údaje v bode 5 a teda predložil žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy. Následne žalobca dňa 14. 04. 2015 podpísal zmluvu a doplnil ju v časti bodu 6 predmetnej žiadosti a zároveň vystavil žalovanému oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím návrhu a teda uzatvorením zmluvy. Okresný súd však mal za to, že aj keď bola podpísaná žiadosť, resp. zmluva, ide len o žiadosť o uzatvorenie zmluvy. K uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania dochádza na základe prejavu vôle jedného účastníka zmluvy smerujúceho k uzavretiu zmluvy určený ďalšej osobe alebo viacerým subjektom. Návrh je pre navrhovateľa záväzný od doby, kedy dôjde do dispozičnej sféry osoby, ktorej je určený. Druhým právnym úkonom nevyhnutným pre vznik zmluvy je jej prijatie, resp. akceptácia. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý adresát návrh akceptuje v celom rozsahu a tým prejavuje súhlas s jej uzavretím. Na uzavretie písomnej zmluvy stačí, ak má písomnú formu samostatne návrh a samostatne jeho prijatie. Pre dodržanie písomnej formy právneho úkonu je v zásade potrebné, aby vôľa účastníka právneho úkonu bola vtelená do textu zaznamenaného písmom na materiálnom podklade a súčasne, aby bol k nej pripojený aj podpis konajúcej osoby. Uvedený mechanizmus uzatvárania zmlúv platí tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Samotná žiadosť vyplnená a podpísaná žalovaným však nezakladá právny nárok na poskytnutie úveru, nakoľko k uzavretiu zmluvy nedochádza okamihom spísania žiadosti, resp. okamihom doručenia druhej zmluvnej strane, ale až okamihom prijatia návrhu do dispozície druhej strany a jeho doručením späť navrhovateľovi t. j. žalovanému. Okresný súd preto konštatoval, že z dôkazov jednoznačne vyplýva, že v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný vyplnil len bod 5 žiadosti, a nemohol akceptovať resp. doplniť bod 6 žiadosti, pretože tieto údaje boli do zmluvy doplnené žalobcom, a to až následne. Táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žiadosti a jej výslovnej formulácie, keď v bode 5 žiadosti je výslovne uvedené „vyplňte“ a v bode 6 žiadosti je výslovne uvedené „nevypĺňajte“. Taktiež je potrebné podľa okresného súdu prihliadnuť na to, že údaje uvedené v bode 5 a v bode 6 žiadosti nie sú úplne zhodné a v častiach, v ktorých došlo k zmene, došlo teda k zmene návrhu, resp. dodatkom k návrhu a v takom prípade túto zmenu či dodatky nemožno považovať za prijatie návrhu, ale naopak ide o odmietnutie návrhu zo strany žalobcu a predloženie nového návrhu. Žalobca preto nepreukázal súdu, že nový návrh zmluvy o revolvingovom úvere bol prijatý žalovaným. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, a preto nedodržanie písomnej formy je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (§ 11 ods. 1 písm. a/) sankcionované tým, že úver na základe takto poskytnutej zmluvy, ktorá nespĺňa písomnú formu, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľovi teda prináleží len právo na to, čo reálne dlžníkovi poskytol.
3. Následne preto okresný súd konštatoval, že v konaní bolo bez pochýb preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.350,- €, z ktorého žalovaný uhradil sumu 982,86 €. Keďže žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky, súd vyhovel žalobe v časti rozdielu medzi poskytnutou sumou a sumou vrátenou žalovaným vo výške 367,14 € spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a vo zvyšku súd žalobu zamietol.
4. V súvislosti so zmluvnou pokutou, ktorú si žalobca uplatňoval v spore, okresný súd uviedol, že má vedomosť o tom, že zmluvná podmienka, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ods. 8 bod 8.1 zmluvy bola viacerými všeobecnými súdmi vyhlásená za neplatnú, na základe čoho mal žalobca v zmysle ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky voči všetkým spotrebiteľom. Pretože uvedené podmienka bola vyhlásená za neplatnú (v rozhodnutiach uvedených v bode 23 odôvodnenia), súd nemohol priznať žalobcovi nárok z nej prináležiaci a aj v tomto rozsahu žalobu zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu, v ktorom bola jeho žaloba zamietnutá vrátane závislého výroku o trovách konania. Namietal, že okresný súd nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o RPMN by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Súd prvej inštancie podľa žalobcu bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že nedošlo k dohode o výške RPMN a vzhľadom na špecifickosť tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet tvrdí, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Naopak súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide o „dohodnuteľný“ údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Tvrdí, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva, účastníci zmluvy sa na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu, pretože ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase, keď medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru však žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza len údaj o predpokladanej RPMN. Súd prvej inštancie tak nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov a ak súd dospel k záveru, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN, potom tento záver súdu je vecne nesprávnym. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a o veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie aj v časti, ktorá bola zamietnutá.
7. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“) včas podané odvolanie žalobcu prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
9. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 367,14 € s príslušenstvom (výrok I.), zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako i konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe čoho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva náležitý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
11. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Dôsledkom je to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..
12. Úvodom odvolací súd poukazuje na svoju viazanosť v odvolacom konaní dôvodmi a rozsahom odvolania. Žalobca namietal, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN. Uvedená odvolacia námietka však nie je dôvodná. Okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN a ani na tých skutkových zisteniach, či si účastníci zmluvy môžu alebo nie legálne dohodnúť výšku RPMN. Okresný súd netvrdil, že údaj o RPMN nebol obsahom dohody resp. zmluvy medzi stranami, okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal súdu, že nový návrh zmluvy o revolvingovom úvere bol prijatý žalovaným.
13. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že náležitosti zmluvy vrátane údaja o RPMN musia byť už na „žiadosti“ o úver, ak má ísť o ofertu. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na ust. § 4 ods. 2 a 6 ako aj ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré skutočnosti odvolací súd uvádza len na doplnenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých je veriteľ teda žalobca povinný poskytnúť spotrebiteľovi prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere aj zrozumiteľnú, stručnú a zreteľnú informáciu o RPMN podľa ods. 1 písm. g) a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v samostatnom dokumente v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi spolu s formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa prvej vety. Všetky dodatočné informácie iné, ako sú uvedené v prvej a druhej vete poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v ďalšom samostatnom dokumente. Zákon č. 129/2010 Z. z. totiž v § 9 výslovne konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu). Nepostačuje preto, aby údaj o RPMN bol uvedený len v časti 6 žiadosti, a teda v čase, kedy spotrebiteľ vypĺňal žiadosť, mu táto nebola známa, ak tým došlo i k porušeniu informačnej povinnosti dodávateľa v zmysle § 4 ods. 2 a 6 zákona č. 129/2010 Z. z.. Prijatím tohto návrhu ( časť 6 ) nie je možné považovať oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ak ide o jednostranný právny úkon - oznámenie o schválení dodatočne po tom, ako došlo k uzavretiu zmluvy. Okresný súd dospel k správnemu záveru o tom, že údaje o požadovanom spotrebiteľskom revolvingovom úvere v bode 5 sú odlišné od údajov o schválenom spotrebiteľskom revolvingovom úvere v bode 6.
14. Odvolací súd uznáva, že hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť, určiť si ju len na základe dohody a svojvoľne. Spôsob výpočtu RPMN určuje zákon č. 129/2010 Z. z.. Napriek tomu je RPMN obligatórnou náležitosťou tejto zmluvy, a preto v čase uzavretia zmluvy v nej musí byť uvedená. V prejednávanom prípade tomu tak nebolo.
Spotrebiteľovi v čase uzavretia zmluvy resp. v čase podpisu žiadosti nebola známa výška RPMN a jej uvedenie až dodatočne v časti 6 resp. v oznámení o schválení úveru nie je možné považovať za splnenie podmienok §-u 9 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 a 6 zákona č. 129/2010 Z. z.. Všetky náležitosti, a to obligatórne náležitosti zmluvy predpokladané v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. tak musia byť v zmluve už v čase oferty, ak ju robí spotrebiteľ, inak nejde o riadny návrh, inak by sa nestretla oferta s akceptom. Právny záver okresného súdu preto odvolací súd považuje za správny, k uzavretiu zmluvy medzi stranami sporu nedošlo v písomnej forme tak, ako ju predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktoré dôvodne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto záver okresného súdu o tom, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., je vecne správny a okresný súd dôvodne vo zvyšku žalobu zamietol.
15. Vzhľadom na predmet konania je taktiež potrebné doplniť, že zmluva vo všeobecnosti je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Pre posúdenie okamihu vzniku zmluvy resp. vôbec jej uzavretia je podstatný právny úkon prijatia návrhu zmluvy tzv. akceptácia. Prijatím návrhu sa rozumie včas urobený prejav vôle zmluvnej strany, ktorej bol návrh určený, že s návrhom zmluvy súhlasí bez výhrad, dodatkov, obmedzení alebo iných zmien. Úkon prijatia návrhu je účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom zmluvy dôjde navrhovateľovi s tým, že tento okamih je zároveň momentom uzavretia zmluvy. Z uvedeného preto vyplýva, že je potrebné aktívne konanie subjektu, pričom je dôležité, aby akceptant, ktorý návrh zmluvy prijíma, neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo iné výhrady, pretože takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu a zároveň by išlo o nový návrh resp. protinávrh. V takom prípade dochádza k zámene postavenia navrhovateľa a akceptanta a k uzavretiu zmluvy by mohlo dôjsť len za okolnosti, že pôvodný navrhovateľ teraz ako akceptant príjme nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant, teraz navrhovateľ, pri zachovaní podmienky úplného súhlasu oboch strán po obsahovej stránke.
16. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že RPMN sa medzi stranami nedojednáva, a preto sa na tejto náležitosti zmluvy dohodnúť ani nemohli, odvolací súd dodáva, že pri RPMN je síce spôsob výpočtu presne daný a skutočne tak nemôže byť predmetom dohody, avšak treba dbať na to, že ide o obligatórnu náležitosť v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá nemôže byť v zmluve uvedená v rôznej výške.
17. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené argumenty konštatuje správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že ak žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.350,- €, z ktorého žalovaný uhradil sumu 982,86 €, potom má žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky (rozdiel medzi uvedenými sumami, t. j. na sumu 367,14 €) a vo zvyšku okresný súd správne žalobu zamietol ako nedôvodnú.
18. Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania, ak aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na pomer úspechu v spore na strane žalobcu a žalovaného ako aj na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto aj v tomto rozsahu považuje odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Plne úspešný bol v odvolacom konaní žalovaný, ktorému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).