Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-11-2018.pdf
PDF · 177.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu GfK Slovakia, s.r.o., Račianska 153, Bratislava, IČO: 00 602 272, zastúpeného BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., Mariánska 12, Bratislava, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 13. decembra 2017 č.: S/2013/03765-2.1, O-808/2017 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 27.09.2017 č. k.: P:159/2013-R3, S/2017/571/13230/17, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.12.2017 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce) vo veci odvolania zo dňa 13.10.2017, ktoré podal účastník konania GfK Slovakia, s.r.o., Račianska 153, Bratislava (ďalej „účastník konania, žalobca“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č. k.: P: 159/2013-R3, S/2017/571/13230/17 zo dňa 27.09.2017 (ďalej len „rozhodnutie inšpektorátu práce“), ktorým správny orgán na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 10 000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v dňoch 19.02.2013, 20.02.2013, 13.03.2013 a 02.04.2013 vykonal inšpektorát práce u účastníka konania na pracovisku Masarykova 22 Prešov inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov i na dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Kontrolovaným obdobím boli roky 2012 a 2013. Pri tomto výkone inšpekcie práce boli zistené tri nedostatky, ktoré inšpektorát práce zdokumentoval v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IPV-20-38-2.3/P-E24,25-13 zo dňa 02.04.2013 (ďalej len „Protokol“), zaslanom účastníkovi konania s výzvou na vyjadrenie sa ku skutočnostiam v ňom uvedeným. Predmetný protokol bol účastníkovi konania doručený dňa 04.04.2013.
V stanovenej lehote však účastník konania nezaujal k obsahu protokolu žiadne stanovisko, v dôsledku čoho inšpektorát práce výkon inšpekcie práce dňa 12.04.2013 bezo zmien ukončil.
3. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za jeden správny delikt, právne posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., oznámenie o čom bolo účastníkovi konania doručené dňa 09.08.2013. Ten ako reakciu naň poskytol stanovisko, v ktorom poukázal na dôvody zisteného nelegálneho zamestnávania osôb i na fakt, že z jeho strany ide o prvý takýto nedostatok, ktorý však nemá za následok vznik žiadnej peňažnej ujmy.
4. Inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 07.10.2013 č.: P: 159/2013-R, S/7098/20097/13, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 10.10.2013 rozhodol tak, že uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 10 000 eur za to, že dňa 10.02.2013 o 10.25 hod využíval závislú prácu fyzických osôb - F. V. (dohoda o brigádnickej práci študentov - ďalej len „DoBPŠ“ zo dňa 31.01.2013), I. O., (DoBPŠ zo dňa 01.01.2013), L. B., (DoBPŠ zo dňa 01.01.2013), F. F., (DoBPŠ zo dňa 31.01.2013), A. G., (DoBPŠ zo dňa 01.01.2013), F. L., (DoBPŠ zo dňa 01.01.2013), mal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce na základe dohôd o brigádnickej práci študentov; ďalej tým, že dňa 19.02.2013 o 10.25 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb - F.. F. Q. (dohoda o pracovnej činnosti - ďalej „DoPČ“ zo dňa 18.02.2013, P. A., (DoPČ zo dňa 01.01.2013), D.. F. F., (DoPČ zo dňa 01.01.2013), I. B. (DoPČ zo dňa 01.01.2013), mal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce na základe dohôd o pracovnej činnosti, ale do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 19.02.2013 o 10.25 hod. fyzickou kontrolou vyššie uvedených osôb na pracovisku kontrolovaného subjektu nachádzajúcom sa na Masarykovej ulici č. 22, Prešov.
5. Proti tomuto rozhodnutiu sa účastník konania odvolal. V odvolaní zo dňa 24.10.2013 žiadal odvolací orgán, aby rozhodnutie inšpektorátu práce ako nezákonné zrušil, keďže podľa jeho názoru ide o akt neurčitý, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, prijatý v rozpore so zásadou obsiahnutou v čl. 152 ods. 4 v spojitosti s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Argumentoval zmätočnosťou odôvodnenia výšky pokuty, jej neprimeranosťou vo vzťahu k zistenému porušeniu povinnosti, i tým, že k postihovanému správnemu deliktu došlo výlučne v dôsledku okolností nezávislých od vôle účastníka konania. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predložení administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie inšpektorátu práce bolo vydané v súlade so zákonom, a preto odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce zo dňa 07. 10. 2013 ako vecne správne potvrdil.
6. Uvedené rozhodnutie Národného inšpektorátu práce preskúmal na základe žalobného návrhu účastníka konania najprv Krajský súd v Bratislave a následne aj Najvyšší súd SR. Kým krajský súd rozsudkom sp. zn. 6S/24/2014-131 zo dňa 12.06.2015 žalobu žalobcu zamietol, Najvyšší súd SR v rámci odvolacieho konania rozhodol rozsudkom sp. zn. 10Sžo/241/2015 zo dňa 29.11. 2016 tak, že sa rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie inšpektorátu práce zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tento svoj postup odôvodnil nepreskúmateľnosťou prvostupňového rozhodnutia, ktorá bola zapríčinená tým, že inšpektorát práce v skutkovej vete svojho aktu, ktorým účastníkovi konania uložil pokutu za spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania neuviedol ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, ktoré mal účastník konania svojím konaním porušiť, teda naplnenie pojmového znaku protiprávnosti. V skutkovej vete rozhodnutia správneho orgánu o správnom delikte bolo nevyhnutné odkázať na konkréte ustanovenie právnej normy, ktorá mala byť páchateľom správneho deliktu porušená. Nakoľko inšpektorát práce vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, odvolací súd mal za to, že jeho rozhodnutie je z hľadiska posúdenia a preskúmania naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v spojení s § 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona o inšpekcii práce nepreskúmateľné, a teda nezákonné.
7. Národný inšpektorát práce po obdŕžaní právoplatných rozsudkov súdov odstúpil vec inšpektorátu práce na ďalšie konanie. Ten listom zo dňa 02.03.2017 upovedomil splnomocneného zástupcu o
pokračovaní v konaní začatom voči účastníkovi konania za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. a zároveň mu umožnil, aby sa v súlade s § 33 Správneho poriadku vyjadril k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, resp. aby predložil ďalšie listinné dôkazy, prípadne podal návrh na doplnenie dokazovania. Splnomocnený zástupca zaslal na inšpektorát práce vyjadrenie, v ktorom namietal uplynutie prekluzívnych lehôt pre uloženie pokuty stanovených v § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce. V tejto súvislosti požiadal, aby inšpektorát práce konanie vo veci v súlade s § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zastavil.
8. Inšpektorát práce následne vydal vo veci nové rozhodnutie zo dňa 30. 03. 2017 č. p.: P: 159/2013- R, S/2017/571/4523/17, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 10 000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona 82/2005 Z. z. platného v čase vzniku nedostatku, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že ako právnická osoba dňa 19.02.2013 o 10.25 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: F. V., I. O., L. B., F. F., A. G., F. L., mal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku (ďalej „Zákonník práce“), a to F. V. - DoBPŠ zo dňa 31.01.2013, so I. O. - DoBPŠ zo dňa 01.01. 2013, s L. B. - DoBPŠ zo dňa 01.01.2013, s F. F. - DoBPŠ zo dňa 31.01.2013, s A. G. - DoBPŠ zo dňa 01.01.2013 a s F. L. - DoBPŠ zo dňa 01.01.2013 a do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku); a dňa 19.02.2013 o 10.25 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: F.. F. Q., P. A., D.. F. F., I. B., mal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, a to s F.. F. Q. - DoPČ zo dňa 18. 02. 2013, s P.om A. - DoPČ zo dňa 01.01.2013, s D.. F. F. - DoPČ zo dňa 01.01.2013 a so I. B. - DoPČ zo dňa 01.01.2013 a do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku). Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 19.02.2013 o 10.25 hod. fyzickou kontrolou vyššie uvedených osôb na pracovisku účastníka konania nachádzajúcom sa na Masarykovej ulici č. 22, Prešov. Bola preukázaná dohodnutá odmena vo výške 1,941 eur/h. Aj voči tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie. O odvolaní rozhodujúci Národný inšpektorát práce (rozhodnutím č. S/2013/03765-2.1, O-330/2017 zo dňa 13.07.2017) rozhodnutie Inšpektorátu práce zo dňa 30.03.2017 zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa s odôvodnením, že vykazuje znaky nezákonného rozhodnutia, a to nielen pokiaľ ide o použitie nesprávnej právnej normy pri ukladaní pokuty účastníkovi konania, ale aj vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie výšky sankcie, ktorá bola účastníkovi konania za zistený nedostatok na úseku nelegálneho zamestnávania (konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona 82/2005 Z. z. ) uložená.
9. Inšpektorát práce po oboznámení sa s dôvodmi postupu odvolacieho orgánu v súlade s § 59 ods. 3 Správneho poriadku vydal vo veci nové rozhodnutie zo dňa 27.09. 2017 č. P: 159/2013-R3, S/2017/571/13230/17, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi doručené dňa 29.09.2017, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 10 000 eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. spočívajúce v tom, že ako účastník konania ako právnická osoba dňa 19.02. 2013 o 10.25 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: F. V., I. O., L. B., F. F., A. G., F. L., mal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, a to s F. V. - DoBPŠ zo dňa 31.01.2013, so I. O. - DoBPŠ zo dňa 01.01. 2013, s L. B. - DoBPŠ zo dňa 01.01.2013, s F. F. - DoBPŠ zo dňa 31.01.2013, s A. G. - DoBPŠ zo dňa 01.01.2013 a s F. L. - DoBPŠ zo dňa 01.01.2013 a do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania si nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku, a to prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu (zákon 82/2005 Z. z.) najneskôr pred začatím výkonu práce, a dňa 19.02.2013 o 10.25 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: F.. F. Q., P. A., D.. F. F., I. B., mal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, a to s F.. F. Q. - DoPČ zo dňa 18.02.2013, s P.om A. - DoPČ zo dňa 01.01.2013, s D.. F. F. - DoPČ zo dňa 01.01.2013 a so I. B. - DoPČ zo dňa 01.01.2013 a do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania si nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku, a to prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.
10. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 19.02.2013 o 10.25 hod. fyzickou kontrolou vyššie uvedených osôb na pracovisku účastníka konania nachádzajúcom sa na Masarykovej ulici č. 22, Prešov. Bola preukázaná dohodnutá odmena vo výške 1,941 eur/h.
11. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi počas výkonu inšpekcie práce dňa 19.02.2013 o 10.25 hod a predmetné porušenie povinnosti odôvodnil porušením jednotlivých ustanovení právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri určovaní výšky pokuty zasa prihliadol na obligatórnosť postihu účastníka konania za zistený správny delikt, na skutočnosť, že u účastníka konania išlo o druhú inšpekciu práce, na počet nelegálne zamestnávaných osôb, na ojedinelosť výskytu tohto nedostatku, ktorý bol u účastníka konania zistený prvýkrát, na jeho veľkosť ako zamestnávateľa, či na fakt, že účastník konania pri výkone inšpekcie práce spolupracoval. Na základne týchto okolností inšpektorát práce potom usúdil, že sankcia ustálená na sume 10 000 eur je primeraná, plniaca nielen preventívnu, ale aj represívnu funkciu. Účastník konania podal prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie aj voči tomuto rozhodnutiu. Žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia a zastavenie správneho konania. Dôvody, o ktoré účastník konania oprel svoje odvolanie sú rozobraté v nasledujúcich častiach odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.
12. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu dospel k nasledovným záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania vystupujúc v pozícii právnickej osoby porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený v § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., a to spôsobom, ktorý je popísaný vo výrokovej časti preskúmavaného správneho aktu.
13. Žalovaný citoval ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. a bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z. a dôvodil, že z Inšpektorátom práce obstaraných dôkazov - výpisov z registra Sociálnej poisťovne vyplynulo, že účastník konania konal v rozpore s citovanými ustanoveniami, keďže neprihlásil fyzické osoby - V., O., B., F., G., L., Q., A., F. a B. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia tak, ako to vyžaduje znenie tejto právnej normy, t. j. najneskôr pred začatím výkonu práce, resp. činnosti zamestnanca, (vyššie menované osoby totiž podľa svojich vyjadrení vykonávali pre účastníka konania prácu už od januára, resp. februára 2013), ba tak neučinil ani do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá sa u účastníka konania začala dňa 19.02.2013, v čase o 10.25 hod. V rámci nej bolo inšpektormi práce zistené, že na pracovisku Masarykova 22, Prešov, vykonávajú v prospech účastníka konania závislú prácu fyzické osoby, s ktorými síce má uzatvorené dohody o brigádnickej práci študentov (konkrétne V., O., B., F., G. a L.), resp. dohody o pracovnej činnosti (Q., A., F. a B.), no vo vzťahu k nim si nesplnil prihlasovaciu povinnosť (k prihláseniu týchto zamestnancov do Sociálnej poisťovne došlo až v dňa 22.04.2013), ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Týmto nekonaním, resp. opomenutím (spočívajúcim v nesplnení prihlasovanej povinnosti do začiatku kontroly nelegálneho zamestnávania) došlo zo strany účastníka konania k naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania tak, ako to v napadnutom rozhodnutí skonštatoval aj prvostupňový orgán.
14. Ďalej žalovaný argumentoval, že sa nestotožňuje s tvrdením účastníka konania o uplynutí prekluzívnej lehoty pre uloženie pokuty stanovenej v § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce. Zhodne s inšpektorátom práce upriamil pozornosť účastníka konania na § 71 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (eventuálne na ust. § 246d zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku), podľa ktorého, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. V prejednávanom prípade boli rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/241/2015 rozhodnutia oboch inšpekčných orgánov zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, nedošlo k ukončeniu veci definitívnym spôsobom, ale bolo inšpekčným orgánom umožnené napraviť svoje pochybenie zakladajúce nepreskúmateľnosť rozhodnutí. S poukazom na tieto skutočnosti a na vyššie citované ustanovenie Správneho súdneho poriadku žalovaný má za to,
že postup Inšpektorátu práce spočívajúci vo vydaní napadnutého rozhodnutia nijako neodporoval ani záverom súdu a ani platným právnym predpisom.
15. Žalovaný upriamil pozornosť na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozhodnutí zo dňa 29.11.2016, z ktorého vyplýva potreba v skutkovej vete rozhodnutia správneho orgánu o správnom delikte odkázať na konkrétne ustanovenie právnej normy, ktorá mala byť páchateľom správneho deliktu porušená, čo inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí aj učinil. Zakotvenie dikcie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. a 4. zákona č. 461/2003 Z. z. do výrokovej časti tohto aktu predstavuje uposlúchnutie pokynu odvolacieho súdu, ku ktorému inšpektorát práce pristúpil pridržiavajúc sa § 250ja ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný pri posudzovaní správnosti tohto právneho posúdenia veci vychádzal zo zistenia, že účastník konania v súvislosti so začatím výkonu práce dotknutých osôb na základe spomenutých dohôd o brigádnickej práci študentov uzatvorených v januári 2013, tieto registroval do Sociálnej poisťovne pod číslom 9 - teda iba na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu t. j. zákona č. 82/2005 Z. z. tak, ako o tom pojednáva Inšpektorátom práce aplikované ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z. Ak teda účastník konania svojím postupom jasne demonštroval charakter pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného medzi ním a menovanými osobami, a teda že ide o dohody o brigádnickej práci študentov bez dôchodkového poistenia, potom v odvolacom konaní nemôže jeho splnomocnený zástupca dôvodne namietať, že mu nie je jasné, na základe čoho dospel inšpektorát práce k záveru o určení dohôd podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z.. Z obstaraných výpisov z registra Sociálnej poisťovne nevyplýva, že by dotknuté osoby v rozhodujúcom období trvania pracovnoprávneho vzťahu u účastníka konania mali založený ešte iný pracovnoprávny vzťah s iným zamestnávateľom, čo s poukazom aj na v administratívnom spise založený ďalší dôkaz - oznámenie - čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z., (z neho je zjavné, že dotknutí zamestnanci účastníkovi konania oznámili, že dohodu o brigádnickej práci študentov určujú podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. a na základe nej nebudú mať postavenie zamestnancov na účely dôchodkového poistenia po splnení podmienok ustanovených zákonom) len podporuje správnosť záverov inšpektorátu práce, ku ktorým dospel odstraňujúc pochybenie vytknuté mu odvolacím súdom.
16. Žalovaný ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že účastník konania bol listom zo dňa 02.03.2017 (tzv. oznámenie o pokračovaní v začatom správnom konaní, v ktorom bol účastník konania zároveň vyzvaný na zaujatie stanoviska) informovaný o charaktere obvinenia smerujúceho voči nemu, ktoré inšpektorát práce upresnil v nadväznosti na požiadavku konajúceho súdu aj s poukazom na § 231 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 461/2003 Z.z., preto usúdil, že nemožno na vrub prvostupňového správneho orgánu pripisovať ani upretie procesných práv účastníka konania (v dôsledku nemožnosti vyjadriť sa k novej formulácii skutkovej vety) a ani skutkovú nepodloženosť záverov o nesplnení povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z. tak, ako to v podanom odvolaní predostiera účastník konania.
17. K námietke účastníka konania o nedostatočnom vymedzení času spáchania skutku a neuvedeniu doby trvania protiprávneho stavu v protokole, žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že protiprávne konanie účastníka konania je vo výrokovej časti vymedzené dostatočne určito, reflektujúc na požiadavku súdu, aby výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt obsahoval popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidenciu iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Pokiaľ ide o absenciu náležitosti Protokolu (doby trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania), argumentuje, že Protokol predstavuje len jeden z podkladov rozhodnutia a v prípade, ak mal účastník konania záujem napádať jeho zákonnosť z pohľadu jeho náležitostí, mal tak legitímne učiniť podaním samostatnej správnej žaloby, čo však neurobil.
18. Ku skutočnosti, že inšpektorát práce nevymedzil a v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil dobu trvania nelegálneho zamestnávania, žalovaný ako odvolací orgán poukázal, že inšpektorát práce pri vyvodzovaní zodpovednosti účastníka konania za nelegálne zamestnávanie nevychádzal iba zo samotného protokolu a pri určovaní výšky pokuty nemal v zmysle ustálenej súdnej praxe povinnosť zohľadniť túto okolnosť, keďže doba trvania protiprávneho stavu nie je zákonným kritériom zakotveným v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.
19. K odvolacej námietke účastníka konania týkajúcej sa porušenia zásady „ne bis in idem“, a to vo vzťahu k rozhodnutiu inšpektorátu práce č. P: 193/2013-R2, S/7401/13/5813/14 dňa 21.03.52014
odvolací orgán argumentoval, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/18/2011 je z hľadisku uplatnenia zásady „ne bis in idem“ rozhodujúcou totožnosť skutku, a nie totožnosť právnej kvalifikácie. Berúc do úvahy odlišný čas spáchania skutku, iné fyzické osoby, ktoré boli protiprávnym konaním účastníka konania dotknuté, ale aj rôzny dátum zistenia nelegálneho zamestnávania, je potrebné konštatovať, že nemožno správny delikt sankcionovaný v tomto konaní pokladať za totožný s porušením zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré bola účastníkovi konania uložená pokuta vo vyššie zmienenom rozhodnutí. Odvolací orgán majúc na zreteli existujúce odlišnosti v skutkoch správnych deliktov zastáva názor, že zo strany účastníka konania nie je náležité spochybňovať postup inšpektorátu práce spočívajúci v sankcionovaní účastníka konania v prejednávanom prípade, keďže je zjavné, že išlo o úplne iný správny delikt, a to aj napriek totožnosti právnej kvalifikácie skutkov.
20. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že postih účastníka konania za vytknuté porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je legitímny, skutkovo i právne podložený. Odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. S poukazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1, zákona o inšpekcii je inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou práce preukázané uvedené porušenie povinností. Správnemu orgánu vyplýva priamo z právnej úpravy povinnosť začať správne konanie a vo veci rozhodnúť, preto ani v odvolacom konaní nie je možné upustiť od uloženia pokutu za zistené a preukázané protiprávne konanie takéhoto charakteru. Poukázal, že inšpektorát práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 10 000 eur, stále na spodnej hranici zákonnej sadzby, čo v napadnutom rozhodnutí aj primerane a zákonne odôvodnil, uložená pokuta nemôže predstavovať postih neprimerane prísny. Dôvodil, že účastník konania k prihláseniu dotknutých osôb do registra Sociálnej poisťovne pristúpil až v rámci odstránenia nedostatkov po tom, ako bol na tento nedostatok inšpekciou práce upozornený, čo možno kvalifikovať aj ako naplnenie materiálneho výkladu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, či počtu nelegálne zamestnávaných osôb (10) v porovnaní z celkovým zisteným počtom zamestnancov účastníka konania na kontrolovanej prevádzke (41), ale neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Inšpektorát práce svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie, zároveň náležite odôvodnil s prihliadnutím na relevantné zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ktoré vyhodnotil buď v prospech alebo v neprospech účastníka konania, pričom jeho voľná úvaha, ktorou sa riadil, sa neprieči ani obsahu spisu a ani zásadám logického myslenia. Argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
21. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia inšpektorátu práce. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že konanie, za ktoré je žalobca sankcionovaný nie je uvedené ako správny delikt v relevantnom znení § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Ďalej namietal, že čas, v ktorom bolo možné žalobcovi uložiť pokutu podľa § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce uplynul a konanie bolo potrebné zastaviť; že skutkové zistenia inšpektorátu práce Prešov nie sú dostatočné pre prijatie záveru o spáchaní deliktu nelegálneho zamestnávania a rozhodnutie preto vykazuje znaky arbitrárnosti; že inšpektorát práce ešte aj po uzatvorení Protokolu vyhľadával dôkazy proti účastníkovi, avšak o ich získaní, či zaradení do spisového materiálu účastníka konania nikdy neinformoval a nedal žalobcovi účinne príležitosť, aby sa k takýmto dodatočným skutočnostiam mohol vyjadriť, čím bolo porušené ústavné právo žalobcu na obhajobu. Výroková časť rozhodnutia o vyslovení zodpovednosti za správny delikt nie je dostatočná, nakoľko neobsahuje údaj o čase, kedy malo dôjsť k porušeniu povinnosti, za ktoré je žalobca sankcionovaný. Tento údaj je zásadnou a základnou otázkou, ktorá musí byť vo výroku rozhodnutia uvedené, nakoľko je rozhodujúca pre určenie plynutia objektívnych lehôt totožnosti skutku a vylúčenia dvojitého postihu za to isté konanie. Inšpektorát práce Prešov a žalovaný porušili procesné práva účastníka konania, najmä jeho právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku mať skutočnú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho pokladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Výroková časť rozhodnutia o výške uloženej sankcie nie je dostatočne odôvodnená, rozhodnutie je preto ako celok nepreskúmateľné a arbitrárne z dôvodu, že inšpektorát práce neuviedol, v čom vidí závažnosť zistených nedostatkov, ani nekonkretizuje, aké dôsledky, resp. následky mali zistené nedostatky na záujem chránený dotknutým ustanovením a toto pochybenie neodstránil ani žalovaný. Ďalej namietal, že inšpektorát práce Prešov nikdy nezohľadnil dĺžku trvania údajného protiprávneho stavu a toto pochybenie neodstránil ani žalovaný. Inšpektorát práce sa zameral iba na odôvodňovanie toho, prečo neuložil pokutu vo vyššej výške, neodôvodňuje však,
prečo nemohol uložiť pokutu v nižšej výške. Odôvodnenie výšky uloženej pokuty je stále nezrozumiteľné, vychádza z nesprávne interpretovaných skutkových zistení, ktoré navyše inšpektorát práce Prešov vyhodnotil ako priťažujúce okolnosti. Inšpektorát práce Prešov neodstránil vady, ktoré mu vytýkal žalovaný v rozhodnutí, ktorým zrušil jeho skoršie prvostupňové rozhodnutie a nevzal do úvahy všetky dôsledky, ktoré pre účastníka konania z uloženia sankcie vyplynú, napr. nemožnosť zúčastniť sa verejných obstarávaní, strata obchodných príležitostí a podobne napriek tomu, že účastník konania sa ich zohľadnenia opakovane dožadoval. Namietal aj protiústavnosť ust. § 71 Správneho súdneho poriadku, nakoľko ním zákonodarca zlegalizoval a akceptoval neúmernú dĺžku súdnych konaní a akceptoval možnosť, že správne orgány vydávajú nezákonné rozhodnutia, nepostupujú v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy, či s princípmi tzv. dobrej správy. Navrhol, aby správny súd interpretoval toto ustanovenie v kontexte ďalších ustanovení právnych predpisov upravujúcich civilné konanie a v súlade so základným princípmi demokratickej spoločnosti právneho štátu, medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, Ústavou SR a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa názoru žalobcu ustanovenie § 71 SSP sa môže vzťahovať iba na prípady, v ktorých bude právoplatne rozhodnuté, že žaloba proti nezákonnosti postupu a rozhodnutia štátneho orgánu nebola podaná dôvodne, t. j. bola právoplatne zamietnutá alebo bolo konanie zastavené alebo v prípade, ak bol žalobe súdom priznaný odkladný účinok. Žalobca dal na zváženie správnemu súdu aj podanie návrhu Ústavnému súdu SR podľa § 37 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o vyslovení nesúladu § 71 SSP podľa článku 125 ods. 1 Ústavy.
22. V bode VII. žaloby žalobca namietal ďalšie pochybenia správnych orgánov, porušenie zásady ne bis in idem, porušenie zásady ukladania trestov. Poukázal na existenciu dvoch rozhodnutí sankcionujúcich rovnaké kontrolné zistenia, že inšpektorát práce Prešov a žalovaný viedli proti žalobcovi dve paralelné konania o uložení sankcie a neprejednali vec v jednom konaní, čím porušili zásady ukladania trestov, boli to konanie č. P: 159/2013 začaté dňa 06.08.2013, výsledkom ktorého je rozhodnutie napádané touto žalobou a konanie č. P: 193/2013 začaté dňa 22.08.2013, rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov potvrdené rozhodnutím Národného inšpektorátu práce zo dňa 04.06.2014 č. S/2014/00431-2.1, O-163/2014 o nezákonnosti ktorého je vedené konanie na Krajskom súde v Bratislave momentálne pod č. k. 2S/130/2017, v ktorom prvostupňovým správnym orgánom bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 100 000 eur. Žalobca má za to, že obe kontroly a správne konania boli vykonané a vedené v bezprostrednej časovej súvislosti v období medzi 19.02.2013 a 28.06.2013 vo vzťahu k totožnému subjektu ku kontrole nelegálneho zamestnávania a dokonca aj vo vzťahu k totožnému časovému obdobiu. Správne orgány mali aplikovať zásadu trestného konania, a to zásadu absorbčnú, a za tieto delikty uložiť tzv. úhrnný trest v jednom spoločnom konaní a spoločným rozhodnutím. Žalobca sa domnieva, že obe konania neboli vedené zákonne, nemôže byť ani jedno rozhodnutie, ktoré ich výsledkom zákonné. V závere žaloby žiadal o priznanie odkladného účinku tejto žalobe podľa § 185 písm. a) SSP a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
23. Žalobca písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 04.05.2018 oznámil, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.06.2014 č. S/2014/00431-2.1., O-163/2014 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu Prešov č. k. P: 193/2013-RZ, S/7401/13/5813/14 zo dňa 21.03.2014 týkajúce sa druhej pokuty 100 000 eur boli predmetom preskúmania súdom a na pojednávaní dňa 14.02.2018 Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/130/2017-152 zrušil citované rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 21.03.2014 a vrátil vec orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
24. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.05.2018 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, navrhol, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania vydal rozsudok, ktorým žalobu zamieta. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby uviedol, že žalobca svoju žiadosť nijako bližšie neodôvodnil, ani dôkazovo nepodložil, a preto navrhol súdu, aby takýto návrh ako nedôvodný zamietol.
25. Uznesením zo dňa 13.06.2018 sp. zn. 6S/11/2018-84 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov, že neboli splnené podmienky podľa § 185 písm. a) SSP.
26. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
30. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
31. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu, poverenú zástupkyňu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
33. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 10 000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku, t. j. dňa 19.02.2013, ktorého sa žalobca dopustil spôsobom vymedzeným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia inšpektorátu práce ako prvostupňového správneho orgánu.
34. Podľa § 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod tretí zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
35. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.
36. Podľa 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z . právnická osoba, fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5.
37. Nelegálne zamestnávanie vymedzuje zákon č. 82/2005 Z. z. v § 2 ods. 2 písm. b), podľa ktorého nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z.).
38. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1, zákona č. 461/2003 Z. z. ,je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činností zamestnanca.
39. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z., je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia,
garančného poistenia a na účely osobitného predpisu (zákon č. 82/2005 Z. z. ) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce.
40. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur.
41. Podľa § 19 ods.4 zákona o inšpekcii práce, pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.
42. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pred ukladaním pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľ alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.
43. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e) § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d)- f), § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona .
44. Podľa § 3 ods. 1 - 4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
45. Podľa § 21 ods. 1 (veta prvá) Správneho poriadku, správny orgán nariadi pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.
46. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
47. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky , ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
48. Podľa § 34 ods. 4, ods.5 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
49. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti.
50. Podľa § 47 ods.1 veta prvá, ods.2, ods.3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie (zodpovednosť za výsledok), nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie (napr. rozsudok NSSR sp. zn. 10Sžo/230/2015 zo dňa 25.01.2017.) Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt.
52. Správny súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. I.ÚS 217/2015).
53. Žalobné námietky vznesené žalobcom v hmotnoprávnej aj v procesnoprávnej rovine sú nedôvodné.
54. K námietke, že konanie žalobcu nie je uvedené ako správny delikt v relevantnom znení § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., že žiadny bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení platného v čase vzniku nedostatku neexistuje, správny súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 10Sžo/241/2015 zo dňa 29. 11. 2016 vyslovil, že nakoľko v skutkovej vete rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým žalobcovi uložil pokutu za spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, chýba ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, ktoré mal účastník konania svojím konaním porušiť, je potrebné považovať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Inšpektorát práce akceptujúc právny názor Najvyššieho súdu SR, po obdŕžaní právoplatných rozsudkov, nielenže uviedol v popise správneho deliktu konkrétne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase vzniku nedostatku tak, ako to vyplýva aj z čl. 50 ods. 6 prvá veta Ústavy SR), ktoré žalobca nedodržal, ale povinnosť v ňom zakotvenú aj bližšie vyšpecifikoval tak, aby bolo zrejmé, akého konkrétneho protiprávneho konania sa žalobca dopustil. Tu je potrebné tiež dodať, že zákon č. 461/2003 Z. z. platný v čase vzniku nedostatku (t. j. ku dňu 19. 02. 2013) obsahoval aj ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 4., podľa ktorého bol zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu (zákon č. 82/2005 Z. z.) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce. Skutočnosť, že na strane dotknutých osôb išlo o nimi určené dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a inšpekčné orgány spoľahlivo vyvodili zo žalobcom predložených dokladov - „Oznámení a čestných vyhlásení k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2002 Z. z.“, ako aj z obstaraných výpisov z registra Sociálnej poisťovne, z ktorých je zrejmé, že žalobca v súvislosti so začatím výkonu práce dotknutých osôb na základe dohôd o brigádnickej práci študentov uzatvorených v januári 2013 (s p. I. O. - DoBPŠ zo dňa 01. 01. 2013, s p. L. B. - DoBPŠ zo dňa 01. 01. 2013, sp. F. F. - DoBPŠ zo dňa 31. 01. 2013, s p. A. G. - DoBPŠ zo dňa 01. 01. 2013 a s p. F. L. - DoBPŠ zo dňa 01. 01. 2013), tieto registroval do Sociálnej poisťovne pod číslom 9. - teda iba na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu (zákona č. 82/2005 Z. z.) tak, ako o tom pojednáva inšpektorátom práce aplikované ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z. V prípade ďalších dotknutých osôb
- p. Q., p. Kubandovej, p. F. a p. B., vzhľadom na druh pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi nimi a žalobcom (na základe dohôd o pracovnej činnosti), sa aplikácia ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. taktiež javí ako vecne správna, a teda legitímna.
55. Pokiaľ ide o naplnenie objektívnej stránky sankcionovaného deliktu nelegálneho zamestnávania správny súd poukazuje, že pri výkone inšpekcie práce u žalobcu, na jeho pracovisku nachádzajúcom sa na Masarykovej ulici č. 22 v Prešove, bola dňa 19. 02. 2013 o 10:25 hod. vykonaná kontrola fyzických osôb: F. V., I. O., L. B., F. F., A. G. a F. L., ktoré pre žalobcu vykonávali závislú prácu na základe
dohôd o brigádnickej práci študentov. Taktiež boli skontrolovaní aj: F.. F. Q., P. A., D.. F. F. a I. B., ktorí boli pre žalobcu činní na základe dohôd o pracovnej činnosti. Preverením všetkých týchto osôb v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že tieto nie sú prihlásené na účely príslušných poistení tak, ako to prikazuje zákon č. 461/2003 Z. z. Žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z.) a menované fyzické osoby neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu práce, resp. činnosti zamestnanca (vyššie menované osoby totiž podľa svojich vyjadrení vykonávali pre žalobcu prácu už od januára, resp. februára 2013), ba neučinil tak ani do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania (tá sa uskutočnila dňa 19. 02. 2013 o 10:25 hod.), čo sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v tom čase považovalo za nelegálne zamestnávanie. S poukazom čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a v kontexte s ním aj skutočnosť, že neskorší zákon účinný v čase rozhodovania o delikte nebol pre žalobcu ako páchateľa priaznivejší, bolo povinnosťou inšpektorátu práce vyvodiť deliktuálnu zodpovednosť žalobcu za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení, ktoré na prejednávanú vec aj aplikoval.
56. K žalobnej námietke uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce a povinnosti správnych orgánov zastaviť správne konanie, správny súd poukazuje na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (eventuálne na ust. § 246d zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), podľa ktorého, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hmotnoprávne lehoty na zánik zodpovednosti za správny delikt, prípadne na výkon rozhodnutia počas súdneho konania spočívajú. Znamená to, že dĺžka súdneho konania sa do lehoty nepočíta. V čase vydávania prvostupňového rozhodnutia, ako aj v čase odvolacieho konania bola lehota pre uloženie pokuty zachovaná, a preto nebol dôvod, aj s prihliadnutím na spoľahlivo zistený a jednoznačne preukázaný skutkový stav, konanie vo veci zastaviť. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nevzhliadol dôvod na podanie návrhu Ústavnému súdu SR o vyslovenie nesúladu § 71 SSP podľa § 125 ods.1 Ústavy SR, tak ako to žiadal žalobca v žalobe.
57. Žalobca vo svojej žalobe ďalej argumentuje nedostatočnou konkrétnosťou protokolu, ktorý nedefinuje povinnosť, ktorú mal žalobca porušiť. Tvrdí, že opis skutku uvedený v skutkovej vete rozhodnutia nemá oporu v skutkových zisteniach tak, ako ich opísal inšpektorát práce vo svojom protokole. Žalobca tiež namietal, že skutočnosť, či sa jednalo alebo nejednalo o tzv. určené dohody nebola zo strany inšpektorátu práce nikdy skúmaná a inšpektorát práce až po uzavretí Protokolu vyhľadal ďalšie dôkazy. Správny súd poukazuje, že otázkou, či predmetné dohody boli určenými dohodami sa inšpektorát práce v správnom konaní zaoberal. Štúdiom spisu, ktorý bol inšpektorátu práce vrátený od súdov Slovenskej republiky po skončení konania, ktorý pozostával z dokladov predložených žalobcom v rámci výkonu inšpekcie práce, dospel k záveru, že spisový materiál obsahuje aj dokumenty označené ako „Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.“. Z ich obsahu vyplýva, že zamestnanci zamestnaní na základe dohôd o brigádnickej práci študentov žalobcovi oznámili, že dohodu o brigádnickej práci študentov určujú podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z., na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnancov na účely dôchodkového poistenia po splnení podmienok ustanovených zákonom a zároveň vyhlásili, že si toto právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov neuplatňujú u iného zamestnávateľa. Tento dokument predložil inšpektorátu práce žalobca v rámci výkonu inšpekcie práce, teda nie je pravdou, že inšpektorát práce vyhľadával ďalšie dôkazy po uzavretí protokolu. Na základe uvedeného tak správne orgány mali za preukázané, že predmetné dohody o brigádnickej práci študentov, ktoré žalobca uzatvoril s dotknutými fyzickými osobami, boli určenými dohodami, v dôsledku čoho neobstojí spochybňovanie správnosti aplikácie § 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z. na danú vec.
58. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, správny súd poukazuje, že protokol by mal tvoriť základný podklad pre rozhodnutie a mal by obsahovať všetky skutkové zistenia. Inšpektorát práce pri začatí správneho konania prioritne vychádzal z Protokolu o výsledku inšpekcie práce, avšak v kontexte s § 34 ods. 5 Správneho poriadku bolo jeho povinnosťou hodnotiť všetky dôkazy mu známe, a to nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, čo aj vykonal. Protokol o výsledku inšpekcie práce nebol jediným podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. Správny
orgán je povinný prihliadať na všetky dôkazy, vyjadrenia a stanoviská, o ktorých sa dozvedel nielen v správnom konaní, ale aj v konaní, ktoré mu predchádzalo. Inšpektorát práce na všetky tieto skutočnosti prihliadol a nedostatok vymedzil tak, aby zodpovedal zistenému skutkovému stavu. Dohliadol tiež na to, aby došlo k subsumovaniu zisteného porušenia pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol listom zo dňa 02. 03. 2017 informovaný o charaktere obvinenia smerujúcemu voči nemu s možnosťou vyjadriť sa k nemu, ktoré inšpektorát práce upresnil v nadväznosti na požiadavku Najvyššieho súdu SR. Preto nemožno mať pochybnosti o porušení akéhokoľvek procesného práva žalobcu v nadväznosti na upresnenie skutkovej vety, ku ktorému inšpekčné orgány zaviazal vo veci súd.
59. Žalobca v podanej žalobe tiež namietal, že údaj o čase, kedy bola porušená povinnosť, je zásadnou a základnou otázkou, ktorá musí byť uvedená vo výroku rozhodnutia, avšak podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie toto určenie neobsahuje. Tiež namietal, že absentuje údaj o dobe trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Správny súd poukazuje, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia je explicitne uvedené, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19. 02. 2013 o 10:25 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania si nesplnil povinnosť podľa §231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku, a to prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu (zákon č. 82/2005 Z. z.) najneskôr pred začatím výkonu práce, resp. povinnosť podľa §231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku, a to prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Takto koncipované protiprávne konanie podľa názoru správneho súdu obsahuje jasný údaj o čase jeho spáchania - 19. 02. 2013 o 10:25 hod. Počas inšpekcie práce konanej u žalobcu v tomto termíne bolo zistené nielen využívanie závislej práce dotknutých zamestnancov, ale aj skutočnosť, že nie sú prihlásení na účely príslušných poistení, čo jednoznačne založilo dôvod na konštatovanie nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania predmetného deliktu. Poukazovanie na uvedený termín navyše možno označiť aj ako vymedzenie doby trvania sankcionovaného nedostatku.
60. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že inšpektorát práce mu neumožnil uplatniť ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku a realizovať práva v ňom priznané. Táto námietka nie je dôvodná. Listom zo dňa 02. 03. 2017 bolo žalobcovi oznámené, že inšpektorát práce pokračuje v začatom správnom konaní vo veci uloženia mu pokuty za nelegálne zamestnávanie 10 osôb, pričom bol vyzvaný, aby sa k tomuto návrhu na postih vyjadril. Splnomocnený zástupca žalobcu po prevzatí predmetného oznámenia (06. 03. 2017) zaslal na inšpektorát práce vyjadrenie, v ktorom namietal uplynutie prekluzívnych lehôt pre uloženie pokuty, stanovených v § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce a žiadal, aby inšpektorát práce konanie vo veci v súlade s § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zastavil. Teda nie je pravdou, že by zo strany inšpektorátu práce došlo k upretiu procesných práv žalobcu tak, ako to uviedol v žalobe. Žalobca v priebehu konania (po oznámení jeho pokračovania) nevyužil ani možnosť nahliadnuť do spisu, pričom z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že inšpektorát práce v procese nového rozhodovania t.j. po zrušení rozhodnutí Najvyšším súdom SR vychádzal len z už obstaraných dôkazov a tieto nijako nedopĺňal. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v prípadoch, kedy má správny orgán po vykonanej inšpekcii dostatok dôkazov na rozhodnutie, kedy je skutkový stav dostatočne zistený a spoľahlivo preukázaný pre rozhodnutie, nariadenie ústneho pojednávanie nie je obligatórne a takýto postup správneho orgánu nemožno považovať za odňatie možnosti žalobcu konať, keďže je na správnej úvahe správneho orgánu, či pre potreby dokazovania vo veci nariadiť ústne prejednanie. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky stanovuje, že nenariadenie ústneho pojednávania nie je porušením čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, kedy skutkové okolnosti veci nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. Vzhľadom na skutkový stav zistený pri vykonanej inšpekcii v tejto veci by ústne pojednávanie neprispelo k objasneniu veci (II. ÚS 134/2014 - 19, sp. zn. 10Sžo/286/2015, sp. zn. 4Sžo/145/2015). Nariadenie ústneho pojednávania
správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle Správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.
61. Žalobca považuje odôvodnenie výšky uloženej pokuty za nezákonné, nakoľko nedáva odpoveď na otázku, prečo inšpektorát práce neuložil pokutu nižšiu ako 10 000 eur. Taktiež namieta nedostatočné odôvodnenie, či údajný počet zamestnancov je pre neho poľahčujúca alebo priťažujúca okolnosť a že uvedené počty zamestnancov v rozhodnutí inšpektorátu práce zodpovedajú len zamestnancom zamestnávaným na pracovisku žalobcu v Prešove. Tiež poznamenal, že nie je všeobecne platnou pravdou, že s neskorým prihlásením zamestnanca do Sociálnej poisťovne je automaticky spojené neodvedenie odvodov. Uviedol, že inšpektorát práce nevzal do úvahy dĺžku trvania protiprávneho stavu a dôsledky, ktoré z uloženia pokuty pre žalobcu vyplynú. Správny súd zastáva názor, že v rozhodnutí sa inšpektorát práce dostatočne vysporiadal s odôvodnením výšky uloženej sankcie, ako aj so skutočnosťami, ktoré ho viedli k jej ustáleniu na sume 10 000 eur, toto odôvodnenie je dostatočné a zrozumiteľné. Žalobca sa o počte zamestnancov dozvedel z Protokolu, pričom inšpektorát práce pracoval s údajmi, ktoré mu boli známe. Vzhľadom na tento počet zamestnancov inšpektorát práce mal za to, že postačí uložiť pokutu vo výške blížiacej sa dolnej hranici z dôvodu, aby zamestnávateľa, ktorého považoval za malý podnik, nezaťažil neprimerane vysokou pokutou, pričom túto skutočnosť nehodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Za priťažujúcu okolnosť však inšpektorát práce považoval skutočnosť, že zo známeho počtu zamestnancov žalobca zamestnával takmer štvrtinu nelegálne. Podľa mienky inšpektorátu práce výška pokuty 10 000 eur odzrkadlila, že zistený nedostatok nelegálneho zamestnávania bol väčšieho rozsahu a týkal sa 10 fyzických osôb. Žalovaný sa stotožnil s vyjadrením inšpektorátu práce, že porušenie povinnosti, ktorého sa dopustil žalobca, je potrebné považovať za závažné (a to aj vzhľadom na dikciu § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce, ktorá ukladá inšpektorátu práce povinnosť sankcionovať nelegálne zamestnávanie vo výške najmenej 2 000 eur a dodal, že v čase, kedy nedostatok vznikol a trval (19. 02. 2013), žalobca za dotknuté fyzické osoby nemal odvedené odvody do Sociálnej poisťovne a tieto osoby neboli účastníkmi sociálneho poistenia. Správny súd má za to, inšpektorát práce výšku pokuty odôvodnil dostatočne, po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré sú uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pridržiavajúc sa pritom dikcie § 3 ods. 5 Správneho poriadku. K námietke žalobcu, že inšpektorát práce nezohľadnil dobu trvania protiprávneho stavu, správny súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe nemal takúto povinnosť, nakoľko doba trvania protiprávneho stavu nie je zákonným kritériom zakotveným v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.
62. K námietke žalobcu, že za to isté obdobie a porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania mu už bola uložená pokuta zo strany Inšpektorátu práce Prešov rozhodnutím č. k.: P: 193/2013-R2, správny súd poukazuje, že rozhodnutie č. k.: P: 193/2013-R2 sa týkalo iných zamestnancov žalobcu a iného výkonu inšpekcie práce a iného časového obdobia, preto nemožno hovoriť o porušení zásady „ ne bis in idem“. V prípade naplnenia účelu absorbčnej zásady vo veciach správneho trestania ide primárne o zabezpečenie, aby výsledná výška sankcie pri väčšom počte spáchaných správnych deliktov neprekročila hornú hranicu zákonného rozsahu sankcie za delikt, ktorý bol najzávažnejší (v danom prípade k takému prekročeniu nepochybne nedošlo), pričom zohľadňovanie predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o sankcii je dôvodné v prípadoch, keď boli viaceré správne delikty zistené jednou kontrolou subjektu. 63. K námietke žalobcu, že rozhodnutie mu nebolo doručené zákonnou formou do elektronickej schránky, správny súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z, z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe objasnil, že elektronická schránka inšpekčných orgánov z technických príčin funguje len jednostranne, teda je možné elektronické dokumenty do nej prijímať, avšak nie zasielať rozhodnutia do iných schránok. Tento technický problém je dlhodobý a pretrvával aj v čase rozhodovania v prejednávanej veci. V prípade, že by správny orgán nebol zaslal žalobcovi predmetné rozhodnutia v písomnej podobe prostredníctvom pošty, došlo by k porušeniu povinnosti konať v lehotách ustanovených Správnym poriadkom, a teda k prieťahom v správnom konaní, čo je javom absolútne nežiaducim. Na
základe týchto skutočností, z ktorých je zrejmé, že správny orgán postupoval zákonným spôsobom, považoval správny súd túto námietku taktiež za nedôvodnú.
64. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj ustanovení Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
65. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.
66. Správny súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci inšpektorátom práce aj žalovaným. Zdôrazňuje, že v prvostupňovom rozhodnutí inšpektorátu práce v jeho výrokovej časti je uvedené zákonné ustanovenie, ktorého porušenia sa žalobca dopustil (§ 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 82/2005 Z. z.). V skutkovej veci sú identifikovaní zamestnanci žalobcu ako aj časové obdobie, v ktorom vykonávali prácu u žalobcu sú identifikované právne úkony - dohoda o brigádnickej činnosti študentov, dohoda o pracovnej činnosti, na základe ktorých bol založený pracovnoprávny vzťah, uvedená právna úprava ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., ktorú žalobca porušil a toto ustanovenie žalovaný aj prvostupňový správny orgán v dôvodoch rozhodnutia cituje s poukazom na to, že rozhodnutia tvoria jeden celok (rozsudok NS SR sp. zn. 2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019).
67. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
68. Správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria bdelým“(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.
69. Správny orgán dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil ani žalovaný, ak po náležitom vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil
70. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
71. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, žalobca nebol v konaní úspešný a nebol ani naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.
72. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).