Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobkyne R. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., B. XXX, právne zastúpenej TOMANÍČEK & Partners, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 239 000, so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, proti žalovaným 1/ H.. X. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/XX, V. O., právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., IČO: 50 469 258, so sídlom Slovenských partizánov 1131/51, Považská Bystrica a 2/ U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. O., Š. XXX/XX, o určenie že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný 1/ m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného 1/ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že dôvody vydedenia žalobkyne jej matkou U. Ď., rod. Z., zomr. XX. XX. XXXX (ďalej len „poručiteľka“ alebo „matka“), uvedené v listine o vydedení zo dňa 26. 05. 2015, nie sú dané. Dôvodila, že v uvedenej listine dôvody vydedenia neobstoja, keďže vzťahy medzi ňou a poručiteľkou ako matkou boli dobré, navštevovala ju podľa možností 2 - 3-krát do týždňa, často trávili spolu celé soboty, nedele, Vianoce. Vzťahy medzi nimi sa narušili v roku 2012 len vďaka bratovi žalobkyne, ktorý matku od nej a jej sestry izoloval.

V doplnení žaloby zo dňa 30. 06. 2017 uviedla ďalšie rozhodujúce skutočnosti. Do októbra 2012 sa o poručiteľku starala výlučne ona, denne ju navštevovala minimálne 3-krát, priniesla jej nákup s raňajkami, obed jej nosila každý deň a večer ju chodila skontrolovať, zabezpečovala jej osobnú hygienu, v zimnom období odhŕňanie snehu, Štedrý večer trávila poručiteľka každoročne výlučne s rodinou žalobkyne a to od smrti manžela. V deň úrazu ju bola navštíviť a našla ju na zemi v maštali, kde si spôsobila úraz pádom. Po hospitalizácii sa matka vrátila do domáceho liečenia, pričom žalobkyňa jej zabezpečovala celodennú starostlivosť. Žalovaný bez toho, aby žalobkyni čokoľvek oznámil, previezol poručiteľku do svojho bytu, do ktorého žalobkyni výslovne zakázal vstup a tým jej zamedzil navštevovať poručiteľku. Krátko po spísaní závetu bola matka umiestnená do domova sociálnych služieb (ďalej len „DSS“), čo jej žalovaný neoznámil. Keď sa žalobkyňa dozvedela o tom, kde je poručiteľka umiestnená, navštívila ju, avšak po 5-tich minútach prišla manželka žalovaného a slovne na ňu a manžela žalobkyne zaútočila,

kričala a bola natoľko nepríjemná, že boli nútení návštevu ukončiť. Pri ďalšej návšteve poručiteľky v DSS bola poručiteľka v zlom psychickom stave a chcela sa vrátiť do svojho rodného domu. V závere žalobkyňa uviedla, že je toho názoru, že závet bol spísaný žalovaným, poručiteľka ho len podpísala, keďže žalovanému veľmi dôverovala. Jej vzťahy s poručiteľkou boli veľmi dobré a ani po úraze a odlúčení neochladli, pričom si myslí, že by ju poručiteľka z vlastnej vôle a presvedčenia nikdy nevydedila.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (čl. 34 spisu) uviedol, že po tom ako matka utrpela vážny úraz dňa 16. 10. 2012, bola hospitalizovaná najskôr na ortopedickom oddelení, neskôr na doliečovacom oddelení NsP Považská Bystrica, pričom zo strany ošetrujúcej lekárky bol informovaný o tom, že matka po prepustení bude vyžadovať 24-hodinovú opateru. Vzhľadom na túto informáciu sa snažil so žalobkyňou a ďalšou sestrou - žalovanou 2/ riešiť situáciu ohľadne starostlivosti o poručiteľku v tom smere, že im navrhol, že budú poručiteľku v mesačných intervaloch opatrovať vo svojich domácnostiach. Žalovaná 2/ sa odmietla akýmkoľvek spôsobom na opatere poručiteľky podieľať, žalobkyňa uviedla, že je ochotná podieľať sa na opatere v týždenných intervaloch tak, že matka zostane u seba doma. Po príchode z nemocnice dňa 19. 11. 2012 nebola poručiteľka schopná bez pomoci druhej osoby prejsť čo i len pár metrov. So žalobkyňou sa dohodol, že prvý týždeň bude opatrovať poručiteľku žalobkyňa, pričom zdôraznil, že vzhľadom k zdravotnému stavu poručiteľky musí byť žalobkyňa aspoň počas prvých dní k dispozícii poručiteľke celých 24 hodín. Počas nasledovných dní žalovaný zistil, že žalobkyňa pri poručiteľke nebola neustále a v noci ju nechávala samú, čo zistil tak, že keď prišiel poručiteľku domov navštíviť, matka bola pomočená, v zúboženom stave. Žalovaný vybavoval rôzne záležitosti poručiteľky, preto poprosil žalobkyňu, aby sa o poručiteľku postarala aspoň do konca týždňa, že potom si ju zoberie k sebe do bytu. Keď raz prišiel večer domov, zazvonil telefón a zo slúchadla sa ozval poručiteľkin hlas, kde dookola opakovala „R. kde si, prosím ťa príď ku mne.“ Ihneď volal žalobkyni, resp. jej manželovi, keďže žalobkyňa telefón nebrala, aby sa ihneď dostavila k matke. Keďže pochopil, že na žalobkyňu sa nemôže vo veci opatery poručiteľky vôbec spoľahnúť, rozhodol sa, že si poručiteľku zoberie k sebe do bytu, čo aj za pomoci svojich detí dňa 22. 11. 2012 urobil. Pri tom bola prítomná aj žalobkyňa, ktorej uviedol, že matku berie k sebe preto, aby nedovolil, aby svojim konaním privolila poručiteľke smrť. V tom čase bol stav poručiteľky taký, že nebola schopná sa bez pomoci dvoch osôb postaviť a urobiť pár krokov. Po príchode na byt museli prvé tri dni vždy najmenej dvaja pomáhať matke na WC, najmenej raz za dve hodiny. Žalovaný s manželkou bol v tom čase ešte zamestnaný a v byte bývali spolu s dospelým synom. Žalobkyňa a jej manžel už v tom čase boli na starobnom dôchodku, bývali v bezprostrednej blízkosti matkinho domu v rodinnom dome, v ktorom mali detskú izbu prázdnu. Odkedy zobral matku k sebe na byt sa žalované prestali o ňu úplne zaujímať, ani raz z vlastnej iniciatívy ju nenavštívili, neudržovali s ňou ani písomný ani telefonický kontakt. Bez povšimnutia nechala žalobkyňa aj výročie dožitia sa 90 rokov matky. Je nepravdivé tvrdenie, že poručiteľku izoloval od žalobkyne a žalovanej 2/. Žiadnej z nich nebránil v kontakte s poručiteľkou, túto občas doviezol do rodičovského domu vo B., o čom žalobkyňa veľmi dobre vedela, keďže rodičovský dom sa nachádza oproti rodinnému domu žalobkyne, nikdy však záujem o stretnutie s poručiteľkou neprejavila. V júni 2013 pri príležitosti narodeninových osláv poručiteľky vo B. manželka žalovaného kontaktovala žalobkyňu a pozvala ju na oslavu. Počas prítomnosti na návšteve nikto žalobkyňu neobviňoval, nevykrikoval na ňu, ani ju neurážal, dokonca ani nepadlo čo i len slovo o aktuálnej situácii ohľadne poručiteľky. Koncom mesiaca 8/2015 telefonicky kontaktoval žalobkyňu s tým, že príde s poručiteľkou v ten deň do B. a či má záujem sa s ňou stretnúť. Keď potvrdila záujem jej povedal, že môže mať poručiteľku k dispozícii celý deň, čo odmietla s tým, že musí ísť popoludní mimo bydliska a že by pri stretnutí musela byť prítomná aj žalovaná 2/. Nakoniec, hoci poručiteľka bola v ten deň v rodičovskom dome, žalobkyňa ju vôbec nenavštívila. Je síce pravdou, že poručiteľka do roku 2012 zopárkrát trávila štedrovečernú večeru u žalobkyne, po jej skončení však odišla domov. Posledné roky však poručiteľka k žalobkyni ani na štedrovečernú večeru nechodila, keďže sa tam necítila dobre. Čo sa týka zabezpečovania osobnej hygieny poručiteľke, najmenej od druhého polroka 2011 túto poskytovala tak žalobkyňa ako aj manželka žalovaného, a to najmenej v rovnakom rozsahu. Keďže zdravotný stav poručiteľky sa začal v roku 2015 zhoršovať a manželka žalovaného bola v tom čase ešte zamestnaná, po dohode s poručiteľkou podal žiadosť o jej umiestnenie do Centra sociálnych služieb - O., kde bola prijatá 19. 11. 2015. Až do úmrtia poručiteľky navštívila žalobkyňa poručiteľku len 18. 02. 2016, pričom nie je pravdivé, že by manželka žalovaného na ňu a jej manžela slovne zaútočila. Závet spísal spolu s poručiteľkou formou notárskej zápisnice notár a žalovaný pri jej spisovaní nebol prítomný. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení - v replike (čl. 40 spisu) uviedla, že poručiteľka ešte počas života, dávno pred úrazom prepísala celý svoj podiel na rodinnom dome a pozemku na žalovaného. Keď sa to žalobkyňa

dozvedela, spýtala sa poručiteľky na dôvod, na čo jej táto odpovedala, že žalovaný jej za to sľúbil, že sa o ňu postará a doopatruje ju. Po prepustení poručiteľky z doliečovacieho oddelenia trvala na tom, aby bola poručiteľka prevezená do svojho rodinného domu, čo sa žalovanému veľmi nepáčilo a robil všetko preto, aby sa starostlivosť o poručiteľku realizovala v ich domácnosti. Keď poručiteľku chcela navštíviť, žalovaný jej povedal, aby sa neopovážila vstúpiť do jeho bytu. Počas nasledujúceho obdobia nemala s poručiteľkou žiadny kontakt, keďže telefón nemala a návštevy jej boli zo strany žalovaného zakázané. Ak ju aj priviezol do jej rodinného domu, urobil to tak, že žalobkyňa o tom vôbec nevedela, keďže vošiel autom až do dvora pred dom, kam žalobkyňa z jej domu nevidí. Žalovaný ju neinformoval, že poručiteľku priviezol. Potvrdila, že jediný raz kedy ju žalovaný informoval o tom, že sa poručiteľka nachádza vo svojom dome, bolo v mesiaci 6/2012 pri príležitosti narodeninovej oslavy poručiteľky, ktorej sa zúčastnila. Žalovaný rozširoval v obci nepravdivé informácie o tom, že žalobkyňa poručiteľku nenavštevuje a nechce sa o ňu starať. Poprela, že by osobnú hygienu do úrazu zabezpečovala manželka žalovaného. Uviedla, že umiestnenie poručiteľky do Centra sociálnych služieb - O. bolo z dôvodu, že žalovaný dosiahol svoj úmysel - že poručiteľka spísala závet a listinu o vydedení. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 2Cdon 86/1997 a dodala, že poručiteľke bolo zo strany žalovaného 1/ znemožnené, aby sa s ňou stýkala. Už v konaní vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 7C 175/2016 ešte za života poručiteľky žiadala žalovaného 1/, aby jej umožnil styk s poručiteľkou v zariadení, do ktorého ju umiestnil.

4. Žalovaný vo vyjadrení - duplike (čl. 64 spisu) sa v plnom rozsahu pridržiaval svojich tvrdení a poprel skutočnosti, ktoré vo vyjadrení žalobkyňa uviedla.

5. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že žiada žalobe vyhovieť. Je zrejmé, že sa o svoju matku starala v rámci svojich možností a potreba pomoci potomka závisí aj od toho, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Neposkytnutie pomoci poručiteľke v jej chorobe, alebo v jej závažnom stave v tomto prípade nie je dôvodom vydedenia, nakoľko pomoc zo strany žalobkyne bola prisľúbená a bola aj realizovaná a zamedzenie prístupu k matke zo strany svojho brata a obmedzenie styku s matkou zo strany brata jej neumožňovalo a bránilo jej objektívne svojej matke pomáhať. Keby žalobkyňa odmietla pomoc svojej matke, tak by jej v minulosti nepomáhala i za pomoci svojej vlastnej rodiny. V prípade úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť jednak z dôvodu, že žalobkyňa nepodala žalobu v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica spis. zn. 4D/159/2016 zo dňa 06. 04. 2017, nakoľko od počiatku neboli žalovaní všetci účastníci konania o dedičstve. Tiež je dôvodom na zamietnutie žaloby i to, že žalobkyňa sa prakticky od prepustenia z hospitalizácie dňa 16. 10. 2012 nepostarala o poručiteľku okrem 4 dní, kde starostlivosť bola minimálna. Žalovaný 1/ nebol povinný poskytovať poručiteľke na základe nejakého záväzku ako jediný starostlivosť. Žalobkyňa ani žalovaná 2/ počas pobytu poručiteľky v Centre sociálnych služieb - O. túto nenavštevovali a neprejavovali o ňu žiadny záujem, hoci mali na to dostatok možností. Žalobkyňa so svojim manželom v čase, keď vznikla potreby starostlivosti, boli na dôchodku, mali dostatočné bývanie na to, aby matke bola poskytnutá samostatná miestnosť, nakoľko mali voľnú detskú izbu. Žalovaný 1/ takéto podmienky nemal, s manželkou pracovali a napriek tejto skutočnosti sa o matku postaral. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

7. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že z matkinho rozprávania vie, že sa žalovaný 1/ zaviazal matku doopatrovať. Žalovaný 1/ si matku zobral z domu nasilu a keď dosiahol to, že matka spísala závet, dal ju do domova, kde nechcela byť. V prípade úspechu si nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

8. Na preukázanie svojich tvrdení strany sporu predložili, resp. označili nasledovné dôkazy: žalobkyňa

- výsluch strán sporu, spis Okresného súdu Považská Bystrica spis. zn. 4D 159/2016, D/not 209/2016

- oznámenie úmrtí čl. 1, notárska zápisnica N 123/2015 zo dňa 26. 05. 2015 a uznesenie č.k. 4D 159/2016-61 zo dňa 06. 04. 2017, notárska zápisnica N 123/2015 zo dňa 26. 05. 2015, predvolanie, zápisnica o pojednávaní zo dňa 10. 03. 2017, výsluch svedkov Y. Š., Q. Š., Y. Š., výpis z LV XXX k.ú. B. zo dňa 13. 05. 2016, dohoda o postupe pri zrušení podielového spoluvlastníctva zo dňa 14. 04. 2016, vyjadrenie k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 01. 08. 2016, žalovaný - výpis z knihy návštev Centra sociálnych služieb O., výsluch svedkov H.. X. Q. U. H.. V. Ď..

9. Pôvodne žalobkyňa podala žalobu len voči žalovanému H.. X. Ď., avšak podaním (čl. 124 spisu) požiadala, aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaného, a to U. O., ktorému návrhu súd vyhovel uznesením č.k. 3C/34/2017-125 zo dňa 20. 12. 2018.

10. Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení, ako aj výsluchmi strán sporu a navrhnutých svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z oznámenia o úmrtí zo dňa 26. 09. 2016 mal súd za preukázané, že poručiteľka zomrela dňa 23. 09. 2016. Zanechala závet a listinu o vydedení spísanú vo forme notárskej zápisnice N 123/2015, Nz 17835/2015, NCRls 18240/2015, NCRza 2830/2015 zo dňa 26. 05. 2015, u notára JUDr. Jána Hamaru so sídlom v Považskej Bystrici. Z uvedenej notárskej zápisnice má súd za preukázané, že dňa 26. 05. 2015 sa poručiteľka dostavila k menovanému notárovi, pričom svoju totožnosť preukázala podľa občianskeho preukazu a požiadala notára, aby s ňou spísal závet a listinu o vydedení. Poručiteľka okrem iného vyhlásila, že po zrelej úvahe a pri dobrom duševnom zdraví vydeďuje svoje dcéry - žalobkyňu a žalovanú 2/ podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Občianskeho zákonníka s tým, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na ich právnych nástupcov. Dcéry vydedila z dôvodov, že po prepustení poručiteľky z doliečovacieho oddelenia NsP Považská Bystrica dňa 19. 11. 2012 do domáceho liečenia, sa žalobkyňa a žalovaná 2/ odmietli podieľať na jej opatere napriek tomu, že boli informované o potrebe trvalej 24- hodinovej opatere inou osobou. Dňa 23. 11. 2012 si poručiteľku preto vzal k sebe na byt žalovaný 1/, ktorý ju opatroval. Dcéry sa odvtedy prestali o poručiteľku úplne zaujímať, ani raz ju nenavštívili, neudržiavali s ňou písomný ani telefonický kontakt. Trvale neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako dcéry prejavovať mali a neposkytli jej pomoc v chorobe. Deti a vnuci dcér poručiteľky sa voči poručiteľke správajú rovnako. V závere sa uvádza, že o tomto notársku zápisnicu notár napísal, účastník si ju prečítal, schválil a na znak súhlasu s jej obsahom ju v ten deň, t.j. 26. 05. 2015 pred notárom vlastnoručne podpísal. Nasleduje podpis poručiteľky a notára.

12. Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4D/159/2016-61 zo dňa 06. 04. 2017, právoplatného dňa 29. 04. 2017 mal súd za preukázané, že dedičský súd odkázal žalobkyňu a žalovanú 2/, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti daného uznesenia podali žalobu o určenie, že sú dedičkami po poručiteľke. Z podacieho lístku zo dňa 29. 05. 2017 (čl. 121 spisu) vyplýva, že žalobkyňa podala na pošte v Žiline dňa 29. 05. 2017 zásielku adresovanú na tunajší súd.

13. Z výsluchu žalobkyne mal súd za preukázané, že po prepustení poručiteľky z doliečovacieho zariadenia žalovaný 1/ povedal, že poručiteľka potrebuje 24-hodinovú opateru a navrhol, že si poručiteľku budú každý v svojej domácnosti po týždňoch striedať. Žalobkyňa s týmto nesúhlasila. Pár dní po prepustení z nemocnice si žalovaný 1/ zobral poručiteľku k sebe do bytu dôvodiac, že o poručiteľku nie je v jej dome postarané. Uviedla, že v čase keď už poručiteľka bývala u žalovaného 1/ sa rozprávala s manželkou žalovaného. Manželka žalovaného uviedla, že poručiteľka sa na žalobkyňu pýtala, že ako sa majú, na čo jej žalobkyňa povedala, že by ju aj išla navštíviť, ale nemá odvahu. Keď to žalovaný 1/ počul tak žalobkyni povedal, že si nepraje, aby tam prišli, že u neho nemá žalobkyňa čo hľadať. Akonáhle sa dozvedeli so žalovanou 2/, že poručiteľka je umiestnená v centre sociálnych služieb, prišli za ňou, avšak následne prišla poručiteľku navštíviť aj manželka žalovaného 1/, ktorá začala hovoriť niečo v tom zmysle, že či prišli agitovať, aby im poručiteľka niečo podpísala a podobne. Potvrdila, že v čase keď poručiteľka bola prepustená z nemocnice až do času kým si ju žalovaný 1/ nezobral, nespala v dome poručiteľky. O tom, že poručiteľka je v domove dôchodcov sa dozvedela až od svojho syna. Potvrdila, že v čase od 21. 11. 2012, kedy si poručiteľku zobral žalovaný 1/ k sebe domov, až do času, kým bola poručiteľka umiestnená do domova dôchodcov navštívila poručiteľku len raz, a to v čase, keď ju doviezli domov do B., na základe predchádzajúceho telefonátu manželky žalovaného 1/. Ani raz za ten čas žalobkyňa poručiteľke nenapísala list, neposlala pohľadnicu, ani sa nekontaktovala na žalovaného 1/. Uviedla, že ju ani nenapadlo, že by mohla poručiteľke zavolať. Potvrdila, že poručiteľka jej spomínala, že sa raz pomýlila a namiesto žalobkyni zavolala žalovanému 1/, ktorému hovorila R., R. prídi za mnou. S poručiteľkou si rozumela. Za poručiteľkou už viac nešla len preto, že jej žalovaný 1/ povedal, že si nepraje, aby bola v jeho byte. Okrem toho jedného razu sa ani u manželky žalovaného 1/ neinformovala o tom, ako sa poručiteľka má, žalobkyňa sa odvtedy už nepokúšala žiadnym spôsobom s poručiteľkou skontaktovať. Uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by ju poručiteľka nechcela vidieť. Poručiteľka bola rada, pred aj po úraze, keď k nej žalobkyňa prišla.

14. Žalovaný 1/ vypovedal, že žalobkyni nezakazoval navštíviť poručiteľku. Potvrdil, že žalobkyni povedal, že k nemu do bytu nevstúpi, avšak s poručiteľkou mohla ísť na prechádzku von. Uviedol, že preto to povedal žalobkyni, lebo sa takto postavila k opatere poručiteľky a taktiež aj kvôli správaniu žalobkyne a jej manžela voči žalovanému 1/ predtým. Poručiteľka sa po byte pohybovala za pomoci francúzskej barly a von s ňou chodili na vozíku. Potvrdil, že žalobkyňa sa o poručiteľku predtým, než sa jej stal úraz starala, keď potrebovala tak jej robila nákup, prípadne jej varila. Poručiteľka v čase, keď bývala u neho v byte a rovnako tak aj pred úrazom, keď bývala vo B., mala k dispozícii telefón, v domove dôchodcov telefón už nemala. Poručiteľke nemenil telefónne číslo. Vypovedal, že po tom ako zobral poručiteľku k sebe domov, začali sa v dedine šíriť chýry, že ukradol poručiteľke 70.000,- eur, že si vkladnú knižku prepísal na seba. Keď manželka žalovaného 1/ takéto veci počula, pýtala sa ho na to. Keďže bývajú v 3-izbovom byte, poručiteľka tieto debaty žalovaného 1/ s manželkou počula. Keď teda zistila, čo sa deje, žalovanému 1/ povedala, aby našiel notára. Ona si totiž spomenula čo žalovaná 2/ povedala kedysi na stretnutí vo B., keď sa bavili o zrušení podielového spoluvlastníctva k rodičovskému domu a pozemkom, keď žalovaná 2/ poručiteľke vtedy povedala, že ich poručiteľka vydedila, lebo sa tam spomenulo, že poručiteľka darovala žalovanému 1/ svoju polovicu čo mala po manželovi. Poručiteľka povedala, že za to, čo jej oni urobili im splní to, čo žalovaná 2/ povedala, a teda aby jej žalovaný 1/ zohnal notára, že spíše závet a listinu o vydedení.

15. Z výpovede žalovanej 2/ súd zistil, že v čase pred úrazom sa žalobkyňa o poručiteľku starala. Potvrdila, že žalovaný 1/ navrhol striedanie sa v starostlivosti o poručiteľku po prepustení z nemocnice. Nemala vedomosť o tom, prečo si žalovaný 1/ zobral poručiteľku domov k sebe. Potvrdila, že v čase keď bola navštíviť poručiteľku v nemocnici, táto sama neprešla na WC. Potvrdila, že žalobkyňa jej dala prečítať listy, ktoré dostávala od žalovaného 1/ a spomenula si konkrétne aj na list, v ktorom žalovaný 1/ podrobne opísal čo všetko sa udialo u poručiteľky po jej návrate z doliečovacieho oddelenia. Žalovaná 1/ vypovedala, že žalobkyňa vtedy poprela to, čo bolo v liste napísané, že to nie je pravda.

16. Z výsluchu svedka Y. Š. - syna žalobkyne mal súd za preukázané, že po smrti manžela poručiteľky sa o poručiteľku starala žalobkyňa, táto ju aj našla v maštali keď spadla na zem. Potvrdil, že súrodenci sa začali dohadovať ohľadom starostlivosti o poručiteľku po prepustení do domáceho liečenia, žalobkyňa bola ochotná sa o poručiteľku starať tak, že by sa pri poručiteľke v jej dome striedali súrodenci po týždni. Žalovaný 1/ s tým nesúhlasil, povedal, že si ju zoberie domov. Potvrdil, že po úraze poručiteľky až do jej smrti videl svedok poručiteľku 2-krát, ani raz ju však nebol pozrieť, žalovaného 1/ nikdy nepožiadal, aby mu umožnil stretnúť sa s poručiteľkou, ani v domove dôchodcov poručiteľku nenavštívil. Nemal vedomosť o tom, že by žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom kontaktovala poručiteľku v čase, keď bývala u žalovaného 1/.

17. Z výsluchu svedka Q. Š. - syna žalobkyne súd zistil, že po prepustení z nemocnice sa žalobkyňa starala o poručiteľku tak, že jej ráno, na obed a večer nosila jedlo, chodila za ňou ráno a večer, keď išla poručiteľka spať žalobkyňa odchádzala k sebe domov. Aj pred úrazom sa žalobkyňa o poručiteľku starala, robila jej nákupy, varila, robila jej hygienu. Svedok si spomenul, že čítal viacero listov, ktoré žalovaný 1/ poslal žalobkyni, rovnako tak sa pamätal aj na list, kde žalovaný 1/ opisoval starostlivosť o poručiteľku v tom smere, že žalobkyňa nebola u poručiteľky aj počas noci.

18. Z výsluchu svedka Y. Š. - manžela žalobkyne mal súd za preukázané, že pred úrazom sa žalobkyňa o poručiteľku starala. Po úraze žalovaný 1/ žiadal od žalobkyne, aby táto u poručiteľky prespávala, čo však žalobkyňa nechcela, keďže má problémy so spánkom. Na to si ju žalovaný 1/ zobral k sebe. Spomenul, že po tom ako zistili, že poručiteľka je umiestnená v domove dôchodcov ju išli navštíviť, avšak vzhľadom na to, že sa tam následne dostavila manželka žalovaného 1/, ktorá začala po nich vykríkať, tak odtiaľ odišli. Potvrdil, že žalovaný 1/ vykričal žalobkyni, že poručiteľka bola pomočená, žalobkyňa to však svedkovi nepotvrdila, tvrdila, že poručiteľka pomočená nebola. Svedok mal vedomosť o tom, že žalovaný 1/ chce previezť poručiteľku k sebe, keďže vypovedal, že žalovaný 1/ mu volal či nemá svedok k dispozícii väčšie auto na prevoz poručiteľky k sebe domov. Potvrdil, že keď navštívil so žalobkyňou poručiteľku v Centre sociálnych služieb - O., bola poručiteľka rada, že ich vidí. Rovnako tak potvrdil, že sa žalobkyňa zúčastnila narodeninovej oslavy poručiteľky po tom, ako jej zavolala manželka žalovaného 1/.

19. Z výpisu z knihy návštev Centra sociálnych služieb - O. mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako aj žalovaná 2/ navštívili poručiteľku v období od 19. 11. 2015 do 23. 09. 2016 dňa 18. 02. 2016 v čase od 15.45 hod. do 16.10 hod.

20. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. B. zo dňa 13. 05. 2016 mal súd za preukázané, že v tom čase boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX, ako i parciel registra „C“ parcelné číslo XXX/X U. XXX žalobkyňa v podiele 1/6-ina, žalovaná 2/ v podiele 1/6-ina a žalovaný 1/ v podiele 4/6-iny. V časti C: Ťarchy bolo zapísané vecné bremeno - právo doživotného bývania v rodinnom dome a užívania predmetných pozemkov v prospech poručiteľky.

21. Z dohody o postupe pri zrušení podielového spoluvlastníctva zo dňa 14. 04. 2016, ktorú podpísali žalobkyňa a žalovaná 2/, žalovaný 1/ túto dohodu nepodpísal mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná 2/ navrhli uzatvoriť túto dohodu ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B. s tým, že požadovali, aby doživotné právo bývania v prospech poručiteľky zostalo v nezmenenej forme aj po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

22. Z výsluchu svedkyne H.. X. Q. - dcéry žalovaného 1/ mal súd za preukázané, že poručiteľka po operácii bola viac-menej imobilná. Nakoľko poručiteľku často v nemocnici navštevovali, zistili, že po prepustení sa nebude vedieť o seba postarať. Potvrdila, že keď bola prítomná v dome poručiteľky v čase, keď ju žalovaný 1/ prišiel odviezť k sebe do bytu, ucítila v dome zápach moču. Po prevoze do bytu žalovaného 1/ sa o poručiteľku staral najviac žalovaný 1/, jeho manželka a jeho syn. Nemala vedomosť o tom, že by sa po prepustení z nemocnice až do smrti poručiteľky snažila žalobkyňa skontaktovať s poručiteľkou. Žalobkyňa sa na svedkyňu s takouto žiadosťou o kontakt s poručiteľkou neobrátila. Poručiteľka sa na svoje dcéry nepýtala, nedomáhala sa kontaktu s nimi, tvrdila, že je v byte žalovaného 1/ rada, nakoľko tam bola spokojná. Potvrdila, že po prepustení z nemocnice sa určite poručiteľka nevedela sama z postele postaviť, aj keď bola už na byte žalovaného 1/, sama bez pomoci neprešla na WC, vždy potrebovala pomoc niekoho. Potvrdila, že telefón, ktorý mala poručiteľka v dome vo B., mala k dispozícii aj u žalovaného 1/ v byte. V čase keď bola poručiteľka mobilná, žalobkyňa sa o ňu starala - nakupovala jej, nosila jej jedlo, prala, sprchovala ju a podobne.

23. Z výsluchu svedka H.. V. Ď. - syna žalovaného 1/ mal súd za preukázané, že otec sa snažil riešiť starostlivosť o poručiteľku po úraze, chcel aby sa súrodenci o poručiteľku starali. Uviedol, že sa zúčastnil prevozu poručiteľky do bytu žalovaného 1/, pričom jej stav nebol lepší ako na doliečovacom oddelení, ba dokonca možno bol aj horší. Potvrdil, že žalovaný 1/ ozrejmil žalobkyni prečo poručiteľku odváža, povedal jej niečo v tom zmysle, že poručiteľke nebola poskytovaná dostatočná starostlivosť, pričom žalobkyňa následne odišla. Potvrdil, že telefón, ktorý mala poručiteľka k dispozícii v rodinnom dome vo B., mala k dispozícii aj v byte žalovaného 1/. Tiež uviedol, že bol svedkom len následkov nestarostlivosti o poručiteľku, nakoľko keď prišiel k poručiteľke do B. cítil v dome zápach moču. Tiež potvrdil, že pred úrazom sa o poručiteľku staral žalovaný 1/ a žalobkyňa.

24. Podľa § 137 písm. d) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 194 ods. 1, 2, 3 CMP, (1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. (2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. (3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 476b Občianskeho zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, a) ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku, Notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

25. Predtým, než súd vec preskúmal po vecnej stránke, bolo potrebné zaoberať sa tým, či žalobkyňa podala prípustnú žalobu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 4D/159/2016 uznesením č. k. 4D/159/2016-61 zo dňa 06.04.2017 odkázaná podľa § 194 ods. 1 CMP na podanie žaloby o určenie, že je dedičkou po poručiteľke. Žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorou žiadala určiť, že dôvody vydedenia žalobkyne poručiteľkou uvedené v listine o vydedení zo dňa 26.05.2015 nie sú dané. Je zrejmé, že žalobkyňa podala inú žalobu, než na ktorej podanie bola odkázaná dedičským súdom.

Z ustanovenia § 194 CMP vyplýva, že predmetom konania o žalobe má byť výlučne otázka skutková a nie otázka zahŕňajúca aj právne posúdenie veci. Právne posúdenie sa má vykonať v konaní o dedičstve. Spornou skutkovou skutočnosťou v tomto konaní bolo to, či sú alebo nie sú dané dôvody vydedenia uvedené poručiteľkou vo vzťahu k žalobkyni v listine o vydedení. Na základe vyriešenia tejto spornej skutkovej otázky v civilnom konaní následne dedičský súd právne posúdi, či žalobkyňa je alebo nie je dedičkou po poručiteľke. Z uvedeného vyplýva záver, že dedičský súd nesprávne poučil žalobkyňu o možnosti podať žalobu podľa § 194 CMP na súd, žalobkyňa však podala žalobu správnu. Za takej situácie nemôže byť na ťarchu žalobkyne, aby súd žalobu zamietol len preto, lebo podala na súd žalobu s iným (správnym) určovacím petitom než na akú ju (nesprávne) odkázal dedičský súd. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 194 CMP, a teda takáto žaloba je prípustná.

26. V zmysle § 194 ods. 1, 3 CMP ďalej súd skúmal, či žaloba bola podaná včas. Žalobkyňa podala žalobu včas, nakoľko uznesením č. k. 4D/159/2016-61 zo dňa 06.04.2017, právoplatným dňa 29.04.2017, bola vyzvaná, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala žalobu. Z podacieho lístku čl. 121 spisu vyplýva, že žalobu podala dňa 29.05.2017, teda v posledný deň lehoty.

27. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je zrejmé, že ako strany sporu, či už na strane žalobcu alebo žalovaného, sa musia zúčastniť všetci účastníci konania o dedičstve. Tvoria totiž nútené spoločenstvo. Pokiaľ sa konania o podanej žalobe nezúčastnia všetci účastníci konania o dedičstve, musí byť žaloba zamietnutá. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikát R 65/2003. V súdenej veci síce žalobkyňa pôvodne v žalobe neoznačila ako žalovanú aj U. O., tento nedostatok však napravila v priebehu konania, keď požiadala o pripustenie, aby do konania na strane žalovaného pristúpila aj táto účastníčka dedičského konania, o čom rozhodol tunajší súd uznesením č. k. 3C/34/2017-125 zo dňa 20.12.2018. Týmto spôsobom odstránila tento nedostatok, nakoľko v čase rozhodnutia súdu vo veci samej sú

stranami sporu všetci účastníci dedičského konania. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného 1/, že žalobu treba zamietnuť, keďže žalobkyňa už v čase podania žaloby neoznačila ako žalovanú aj U. O.. Podľa názoru súdu je rozhodujúce, že v čase rozhodnutia súdu vo veci samej vystupovali v spore všetci účastníci konania o dedičstve.

28. Nakoľko súd nevzhliadol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu neprípustnosti žaloby, oneskorene podanej žaloby, resp. z dôvodu, že v konaní nevystupujú ako strany sporu všetci účastníci konania o dedičstve, súd pristúpil k prejednaniu žaloby po vecnej stránke.

29. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že dôvody vydedenia poručiteľkou vo vzťahu k žalobkyni uvedené v listine o vydedení zo dňa 26.05.2015 nie sú dané. Dôvodila, že sa o poručiteľku starala a zaujímala až do času, kým jej to žalovaný 1/ neznemožnil tým, že si poručiteľku odviedol do svojho bytu a žalobkyni zakázal ísť do bytu.

30. V prvom rade je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Listinu o vydedení môže poručiteľ napísať vlastnou rukou alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice, pričom v nej musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola listina o vydedení podpísaná; okrem uvedených náležitostí musí byť v listine o vydedení uvedený dôvod vydedenia (§ 469a, resp. § 476 OZ).

31. V súdenom prípade sa poručiteľka rozhodla spísať listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice. Súd skúmajúc formálne náležitosti listiny o vydedení dospel k záveru, že táto spĺňa tak náležitosti podľa § 469a ods. 3 veta v spojení s § 476 Občianskeho zákonníka, ako i náležitosti podľa § 47 Notárskeho poriadku. Dôvody vydedenia sú dostatočne konkretizované, je z nej zrejmá časová a miestna špecifikácia, a tiež i to, ako si poručiteľka predstavovala prejavovanie záujmu zo strany žalobkyne, resp. akú pomoc potrebovala.

32. Následne sa súd zameral na skúmanie danosti materiálnych dôvodov, pre ktoré poručiteľka mala v úmysle a prejavila vôľu vydediť žalobkyňu.

33. Poručiteľka v listine o vydedení zo dňa 26.05.2015 uviedla dva dôvody vydedenia žalobkyne - dcéry, a to, že po prepustení z doliečovacieho oddelenia NsP Považská Bystrica dňa 19.11.2012 do domáceho liečenia :

1/ sa odmietla podieľať na opatere poručiteľky napriek tomu, že bola informovaná o potrebe trvalej 24- hodinovej opatere inou osobou, preto si poručiteľku k sebe vzal dňa 23.11.2012 na byt poručiteľkin syn

- žalovaný 1/, ktorý ju opatroval (dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka),

2/ odkedy poručiteľku opatroval žalovaný 1/ vo svojom byte sa žalobkyňa prestala o poručiteľku úplne zaujímať, ani raz ju nenavštívila, neudržiavala s poručiteľkou ani písomný ani telefonický kontakt (dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka).

34. V súvislosti s oboma dôvodmi vydedenia dáva súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/109/2010 zo dňa 29.02.2012, podľa ktorého o neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a) ustanovenia § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky

ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ ustanovenia § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 173/96) .

35. V danej veci nebolo v konaní preukázané, že by poručiteľka mala so žalobkyňou pred odchodom do bytu žalovaného 1/ len formálny, predstieraný vzťah. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bývala v bezprostrednej blízkosti poručiteľky, túto až do času, keď poručiteľku krátko po prepustení z doliečovacieho zariadenia NsP Považská Bystrica odviezol žalovaný 1/ do svojho bytu, navštevovala a snažila sa jej podľa potreby pomáhať. Je síce pravdou, že žalobkyňa po prepustení poručiteľky z nemocnice dňa 19.11.2012 neposkytovala poručiteľke celodennú 24-hodinovú starostlivosť, keďže u nej neprespávala, a ani nezabezpečila, aby bol vždy pri poručiteľke niekto k dispozícii, nemožno však konštatovať, že by sa o ňu vôbec nestarala. Je síce faktom, a toto v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa tým, že bola dôchodkyňa a bývala blízko poručiteľky mala ideálne podmienky na to, aby sa o poručiteľku starala (v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyni v starostlivosti bránili napr. vlastné zdravotné problémy), pričom žalovaný 1/ s manželkou v tom čase ešte pracovali, napokon si poručiteľku zobral k sebe do bytu žalovaný 1/, ktorý sa spolu so svojou rodinou o poručiteľku v čase, keď pomoc potrebovala, staral. Bola tu teda iná blízka osoba, potomok - žalovaný 1/, ktorý poskytol poručiteľke potrebnú pomoc v čase po prepustení z nemocnice. Poručiteľke teda nebola v čase, keď pomoc potrebovala, poskytovaná pomoc zo strany napr. inej osoby ako potomkov. Súd teda má za to, že nie je daný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka.

36. V súvislosti s dôvodom vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka má súd za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa trvalo neprejavovala o poručiteľku v čase, keď bývala u žalovaného 1/ až do dňa spísania listiny o vydedení, a v podstate aj po jej spísaní až do smrti, opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa svoju matku od 22.11.2012, kedy si ju žalovaný 1/ zobral k sebe na byt (s výnimkou dňa, keď bola žalobkyňa na základe podnetu zo strany manželky žalovaného 1/ prítomná na oslave narodenín poručiteľky v roku 2013) nenavštívila, žiadnym spôsobom, či už písomným, telefonickým prípadne iným spôsobom ju nekontaktovala, a to aj napriek tomu, že mala k dispozícii telefónne číslo poručiteľky k telefónu, ktorý poručiteľka používala, vedela, kde sa poručiteľka nachádza, dokonca mala telefónne číslo na manželku žalovaného 1/, s ktorou žalobkyňa evidentne nemala problém, keďže táto ju telefonicky pozvala na oslavu narodenín poručiteľky, resp. žalobkyňa potvrdila komunikáciu s manželkou žalovaného 1/ v tom zmysle, že poručiteľka sa na žalobkyňu pýta. Žalobkyňa sa o poručiteľku ako svoju matku nezaujímala, neprejavovala záujem o jej zdravotný stav, neinformovala sa, či niečo nepotrebuje a podobne. Žalobkyňa tvrdila, že za matkou do bytu žalovaného 1/ nechodila preto, nakoľko jej žalovaný 1/ v minulosti povedal, aby k nemu do bytu už nechodila, že si to nepraje. Podľa názoru súdu mala žalobkyňa reálnu možnosť prejaviť o matku opravdivý záujem aj iným spôsobom, ako len osobnou návštevou poručiteľky v byte žalovaného 1/, hoci nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný 1/ bránil žalobkyni aby sa s poručiteľkou osobne stretla. Ak totiž žalobkyňa bola zo strany manželky žalovaného 1/ pozvaná na oslavu narodenín poručiteľky v lete 2013, ktorej oslavy sa aj skutočne zúčastnila, z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/ nebránil žalobkyni v tom, aby sa s poručiteľkou stretávala. Za opravdivý záujem za situácie, že nebolo

preukázané, že by poručiteľka odmietala rozvíjať svoj vzťah so žalobkyňou, a že by žalobkyni v prejavení tohto záujmu bránili objektívne okolnosti, nemožno považovať to, že žalobkyňa počas celého obdobia od konca novembra 2012 do spísania listiny o vydedení bola s poručiteľkou len počas narodeninovej oslavy v roku 2013, a aj to len na podnet manželky žalovaného 1/. Takéto správanie žalobkyne voči poručiteľke nemožno vyhodnotiť inak ako ľahostajné. Podľa názoru súdu, žalobkyni vyhovovalo, že poručiteľka býva u žalovaného 1/, nakoľko nemusela zabezpečovať starostlivosť o ňu. S takýmto stavom sa uspokojila a evidentne nemienila na tom nič meniť. Žalobkyňa nekontaktovala poručiteľku buď z dôvodu, že nechcela na seba upozorňovať, aby náhodou nebola konfrontovaná s požiadavkou o prípadnú pomoc, alebo ju už osoba poručiteľky nezaujímala. Uvedený záver podporuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa počas umiestnenia poručiteľky v centre sociálnych služieb od 19.11.2015 do 23.09.2015, teda až do smrti poručiteľky, ju bola schopná navštíviť len raz, a to dňa 18.02.2016 aj to na len na 25 minút. Ak teda žalobkyňa za obdobie 7 mesiacov (18.02.2016-23.09.2016; od 18.02.2016 preto, lebo v konaní nebolo preukázané, kedy sa skutočne žalobkyňa dozvedela o tom, že poručiteľka je umiestnená v danom centre) bola schopná navštíviť poručiteľku len na pár minút (pričom nebolo v konaní preukázané, že by jej v častejšom navštevovaní poručiteľky niečo bránilo, alebo niekto bránil), uvedené svedčí o jej nevšímavom postoji k osudu poručiteľky. Takýto nezáujem žalobkyne - dcéry o poručiteľku - matku nemožno hodnotiť inak ako v rozpore s dobrými mravmi. Súd teda žalobu o určenie, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 26.05.2015 nie sú dané, zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/ prináleží nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže boli v konaní v celom rozsahu úspešní (súd žalobu zamietol). Nakoľko si však žalovaná 2/ neuplatnila trovy konania, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý si uplatnil trovy konania súd uvádza, že konkrétna výška náhrady trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).