Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-31-2018.pdf
PDF · 132.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanému: M. G., D. XX.XX.XXXX, H. N. Z. XXX/X, XXX XX O., štátny občan SR, v zastúpení A. G., D. XX.XX.XXXX, H. N. R. U. XXX/XX, XXX XX O., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 222,96 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.06.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.
II. Žaloba v časti o zaplatenie sumy 166,- € s príslušenstvom sa z a m i e t a .
III. Návrh žalovaného na prerušenie konania sa z a m i e t a .
IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 48,8 %, vo výške ako bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.11.2018, ktorá bola súdu doručená dňa 19.11.2018, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 222,96 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste O., C. XXX, podľa ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z.z.
2. Žalobca neoprávnený odber vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 11.06.2018 v sume 222,96 €. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil, a to ani na základe zaslanej výzvy.
3. V zmysle ust. § 3 nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, si žalobca účtuje úrok z omeškania, ktorý je o päť percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba určenia Európskou centrálnou bankou.
4. V zmysle ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
5. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.
6. Žalobca týmto poukazuje na zmenu obchodného mena, resp. na to že, spoločnosť (žalobca), ktorá do 28. februára 2018 vystupovala pod obchodným menom Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., tak od 1.marca 2018 bola premenovaná na spoločnosť Stredoslovenská distribučná, a.s. Predmetu činností, obchodno-právneho postavenia, záväzkov, vzťahov so zákazníkmi a partnermi sa tieto zmeny nijako nedotýkajú, tak z toho dôvodu by sme požiadali príslušný súd, aby sa v súdnych rozhodnutiach už uvádzalo aktuálne obchodné meno spoločnosti v zmysle obchodného registra a to na strane žalobcu.
7. Súd vydal dňa 05.12.2018 platobný rozkaz č.k. 13C/31/2018 - 26, ktorým zavial žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 222,96 €, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 222,96 € od 12.06.2018 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 16,50 €.
8. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor dňa 10.01.2019 (č.l. 32-33), v ktorom uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v konaní rozporuje po skutkovej, vecnej ako aj právnej stránke v celom rozsahu, nakoľko nie sú pravdivé. Žalovaný nikdy neoprávnené neodoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste O., C. XXX. Žalovaný nemal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie, ani s ním nebol v žiadnom inom zmluvnom vzťahu, zároveň nikdy neoprávnene neodoberal elektrickú energiu a preto nemohol ani žalobcovi spôsobiť škodu. Nakoľko žalobca nikdy nedodával žalovanému elektrickú energiu a žalovaný ani elektrickú energiu neoprávnene neodoberal, žalobcovi nevznikol a ani nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie odplaty, resp. náhrady škody zaplatenie ktorej si uplatňuje v tomto konaní. Žalobca v konaní nijakým spôsobnom hodnoverne nepreukázal, že by žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu. Ani z listinného dôkazu označeného ako „Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny“ zo dňa 23.05.2018, na ktorý sa žalobca odvoláva, nie je táto skutočnosť (neoprávnený odber elektriny žalovaným) zrejmá, nakoľko tento protokol žalovaný nepodpísal z dôvodu, že údaje v ňom uvádzané nie sú a nikdy ani neboli pravdivé. Žalovaný považuje skutočnosti tvrdené v predmetnom listinnom dôkaze len za ničím nepodložené a vykonštruované tvrdenia žalobcu s cieľom dosiahnuť neoprávnenú výhodu od žalovaného v podobe peňažného plnenia. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v konaní hodnovernej nepodoprel svoje skutkové tvrdenia dôkazmi, a teda, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako fotodokumentácia predložená žalobcom nemá v konaní nijakú právnu a skutkovú relevanciu, nakoľko z tejto nie sú zrejmé nijaké skutočnosti, ktoré by preukazovali oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku v konaní. Nakoľko žalovaný nikdy neoprávnene neodoberal elektrickú energiu, a teda nikdy nespôsobil žalobcovi škodu, faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená na sumu vo výške 222,96 €, vyhotovená dňa 25.05.2018, so splatnosťou dňa 11.06.2018, bola žalobcom žalovanému vystavená neoprávnene a z toho dôvodu žalobcovi ani nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie úroku z omeškania, zaplatenie ktorého si nárokuje odo dňa 12.06.2018 do zaplatenia. Zároveň žalovaný uvádza, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti už dlhšiu dobu.
9. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 23.01.2019 (č.l. 44-47), v ktorom uviedol, nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že odberné miesto bolo pod napätím aj napriek tomu, že bolo bez zmluvy a elektromera. Celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX s variabilným symbolom VS: XXXXXXXXXX vystavená 25.05.2018 na sumu 222,96 EUR, ktorá bola vypočítaná v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Pri výpočte faktúry za neoprávnený odber sa postupovalo v zmysle § 46 ods. 2, zákona NR SR č. 251/2012 Z.z. o energetike. V tomto prípade sa pri výpočte použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE - Distribúcia, a.s., platné a aktualizované v roku 2017 až 2018. Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z., za rok 2017 až 2018 pri spotrebe 728 kWh = 56,96 - €. Súčasťou takto vyčíslenej škody je i zisťovací poplatok vo výške 166 EUR, pričom oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ustanovenie § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z.. V zmysle predmetného ustanovenia sa vypočítaná škoda zvýši o náklady žalobcu spojené so zisťovacím a odstránením neoprávneného odberu. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu.
10. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný opätovne vyjadril písomným podaním zo dňa 03.03.2019 (č.l. 94-95), v ktorom uviedol, že naďalej odmieta a nesúhlasí so žalobou a platobným rozkazom. Pracovník SSE - distribúcia, a.s. prišiel dňa 29.11.2017, kedy žalovaný demontáž nepovolil, ale stav elektromeru si urobiť mohol, ale ten neurobil, lebo o ňom nie je v zápise žiadna zmienka. Následne 05.12.2017 v popoludňajších hodinách prišli dvaja pracovníci, ktorí odpojili elektrinu zo stĺpa, teda od 05.12.2017 až do tejto doby (cca 15 mesiacov) je nehnuteľnosť, v ktorej s rodinou naďalej býva bez elektrickej energie. Nakoľko na stĺp vysokého napätia nie je možné sa inak dostať, iba z plošiny auta, tak od tohto dátumu žiadna elektrina nebola odobratá a tým ani odberné miesto nemohlo byť pod napätím, a teda nemohlo prísť ani k neoprávnenému odberu. O tom keď odpájali elektrinu zo stĺpa, žalovaný nemá žiadny doklad, ani správu, pracovníci tiež pred odpojením stav elektromeru neodpísali. Žalovaný má za zo, že keby boli stav odpísali - či už prvýkrát, alebo druhýkrát, mohlo sa predísť tomuto problému. Dňa 23.05.2018 prišli dvaja páni, protokol, ktorý vystavili žalovaný nepodpísal z dôvodu, že naň napísali to s čím nesúhlasil - „odberateľ neumožnil prístup k elektromeru stav odhadom“ čo nie je pravda, ale lož, lebo pracovníkom dotyčnej spoločnosti bolo sprístupnené odpísať stav, ale ani jedna pracovná skupina to neurobila. Po celý čas, teda od konca októbra 2017, ako vznikol problém s odberným miestom sme sa pokúšali tento problém s SSE, a.s. riešiť - osobne na zákazníckych centrách, telefonicky na zákazníckych linkách, e- mailom či písomne, ale k dohode sme ani raz nedošli, aj keď prísľuby boli, skutočnosť bola vždy iná. A to aj napriek tomu, že sme dokladali rôzne spisy, nikdy nedostali odpoveď na otázky. Ďalej žalovaný poukazuje na Zákon 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 31.júla 2012 a na § 39 ods. 7 - kde „Vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie“. Elektrickú prípojku v rodinnom dome na C. XXX/X, O. - kde žalovaný doteraz býva - financoval s manželkou, nakoľko nehnuteľnosť si postavil on s manželkou. Na základe týchto skutočností žalovaný naďalej trvá na tom, že neoprávnene elektrickú energiu nepoberal, a preto navrhuje, aby okresný súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného opätovne vyjadril písomným podaním zo dňa 07.03.2019 (č.l. 104-107), v ktorom uviedol, že žalobca naďalej trvá na podanej žalobe zo dňa 12.11.2018 a uvádza, že dňa 23.05.2018 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXX, kde s pracovníkmi Stredoslovenskej distribučnej, a.s., komunikoval na danom odbernom mieste p. M. G., ktorý sa na uvedenej adrese aj zdržiaval. Z histórie úkonov odberného miesta XXXXXXX bolo zistené: 24.11.2017 - dátum odhlásenia, ukončenie stavov elektromera s odhadom (VT=21087, NT=7245), 29.11.2017 - odberateľ nedovolil zdemontovať elektromer, nebolo možné zistiť stav elektromera, 05.12.2017 - prípojka odpojená Strediskom údržby Lučenec, 23.05.2018 - zdemontovanie elektromeru, zistenie neoprávneného odberu elektriny, odberateľ odmietol podpísať protokol. Z daného stavu vyplýva, že na uvedenej adrese sa zdržiaval p. G., ktorý dňa 29.11.2017 nedovolil zdemontovať elektromer, na čo následne bolo dňa 05.12.2017 odberné miesto odpojené. Na základe daných skutočnosti bolo pristúpené k riešeniu neoprávneného odberu dňa 23.05.2018, kde bol zistený skutočný stav elektromeru (VT=21443, NT=7617) a teda na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov bola vypočítaná vzniknutá škoda. Nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že odberné miesto bolo pod napätím aj napriek tomu, že bolo bez zmluvy a elektromera. Na základe vyššie uvedených skutočnosti má žalobca za to, že na odbernom mieste bola neoprávnene odoberaná elektrina, a to v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike „ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou,“. Žalobca poukazuje na ust. § 39 ods. 13 zákona o energetike, podľa ktorého je cit. „Akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy zakázaný". V zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 z.č. 251/2012 Z.z. o energetike „pri neoprávnenom odbere je ten , kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu„. V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná jeho absolútna objektívna zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav, a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. Celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX s variabilným symbolom VS: XXXXXXXXXX vystavená 25.05.2018 na sumu 222,96 EUR, ktorá bola vypočítaná v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.zl o energetike v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny Pri výpočte faktúry za neoprávnený odber sa postupovalo v zmysle § 46 ods. 2, zákona NR SR č. 251/2012 Z.z. o energetike. V tomto prípade sa pri výpočte použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE - Distribúcia, a.s., platné a aktualizované v roku 2017 až 2018.
12. Zástupca žalovaného A. G. (syn žalovaného) na pojednávaní dňa 28.03.2019 a 25.04.2019 uviedol, že k odpojeniu elektrickej energie došlo potom ako dom bol v dražbe predaný, jednalo sa o dobrovoľnú dražbu na tretí subjekt, nový majiteľ cca po 7 mesiacoch od dražby dom od elektriny dal odpojiť. Nehnuteľnosť v tom čase žalovaný obýval a obýva ju aj v súčasnosti. Následne zisťovali prečo došlo k odpojeniu energie a zistili, že sa mylne domnievali, že vlastníkom prípojky je vlastník nehnuteľnosti. V zákone o energetike je ustanovenie, v zmysle ktorého vlastníkom prípojky je ten kto si ju dá zriadiť, v tomto prípade to bol žalovaný. Žalovaný sa chcel opätovne prihlásiť ako vlastník tej prípojky, ale toto energetika odmietla, uviedla, že keďže nie je ani vlastníkom a nemá k nehnuteľnosti ani nájomnú zmluvu, tak to odmietli obnoviť. Čo sa týka údajného čierneho odberu, tak pracovníci energetiky prišli a odpojili fyzicky nehnuteľnosť od odberu elektrickej energie na stĺpe. Po tomto zásahu k žiadnemu odberu už ani dôjsť nemohlo, pretože elektrická energia do domu už neprúdila. Prvýkrát odpísali elektrickú energiu pracovníci, ktorí prišli, bolo to nejaké 3-4 dni predtým ako došlo k fyzickému odpojeniu. Žalovaný vtedy nedovolil zásah a odmontovanie hodín, lebo sa domnieval, že vec sa ešte vyrieši. Následne po tých 3-4 dňoch došli pracovníci energetiky, fyzicky dom odpojili od energie, ale už stav po tých 3-4 dňoch neodpisovali ani nezisťovali. Avizovaná tzv. spotrebovaná elektrina, ktorú uvádza žalobca a hovorí, že sa jednalo o čierny odber je elektrická energia, ktorá bola spotrebovaná v medziobdobí medzi odpojením a predchádzajúcim odpisom. Podľa ich výpočtu to korešponduje tej sume 56,96 €. Fakticky k odpojeniu hodín došlo 23.05.2018, ale už do decembra ako bol dom na stĺpe od vedenia odpojený elektrinu neodoberali od energetiky. Mali to poriešené dohodou so susedou, ktorá riadne platila, oni jej to refundovali. Vo vzťahu k platobnej disciplíne do doby, kedy došlo k odpojeniu, resp. odhláseniu uviedol, že problémy s platením nemali, platili viac-menej načas, možno nejakých 1-2, maximálne 3 dni, boli s niektorými platbami v omeškaní, ale nikdy nedošlo k odpojeniu pre neplatenie. K časovému aspektu uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že by žalovaný, bol odmietol dať odpísať stav. Keď prvýkrát prišli pracovníci energetiky tak stav bol odpísaný, vtedy ho zaznamenali. Oni však už neodpísali stav vtedy, keď reálne fyzicky odpojili, tzn. tie 3-4 dni, následne dom od elektrickej energie, ale vykázali stav hodín tak ako ho odpísali a demontovali v máji 2018 a medzirozdiel účtujú ako neoprávnený odber. Dáva do pozornosti súdu rozpis fakturácie za dodávku a distribúciu elektriny z roku 2017, kedy fakticky konečný stav k 24.11.2017 predstavuje 21087 na hodinách a to korešponduje aj konečnému stavu, ktorý oni potom počítajú v zmysle protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny z 23.05.2018. Fakticky ten rozdiel je medzi sumou 21087 kWh a stavu elektromera, ktorý mal čase keď ho odmontovávali, čo je 21443 kWh, a to je vlastne ten rozdiel tých štyroch dní, kedy bola elektrina dodávaná a následne odpojená.
13. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č.l. 3, oznámenia o neoprávnenom odbere č.l. 4, faktúry za neoprávnený odber č.l. 5, fotodokumentácie č.l., 6, 7, upomienky č.l. 8, oznámenia č.l. 9, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.l. 48-62, 63-84, cenníka nákladov spojený so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny č.l. 87, protokolu o demontáži meracej súpravy č.l. 96, protokolu o zistení neoprávneného odberu č.l. 97, vyúčtovacej faktúry č.l. 132, 133, 134, 135, protokolu o demontáži meracej sústavy č.l. 136, fotodokumentácie č.l. 137-140, a zistil tento skutkový stav:
14. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, č. No XXXXXX zo dňa 23.05.2018 (č.l. 3) vyplýva, že na odbernom mieste č. XXXXXXX, O., X.. C. XXX došlo k neoprávnenému odberu. Z popisu spôsobu vykonania neoprávneného odberu elektriny vyplýva, že „odberné miesto je bez zmluvy, pohyb stavov, prípojka odpojená na stĺpe 05.12.2017, odberateľ neumožnil prístup k elektromeru, stav odhadom VT 21087 kWh, NT 7245 kWh, odberateľ prítomný, odmietol podpísať protokol. Protokol ponechaný v poštovej schránke, kópia.“ Z vykonanej kontroly bola vyhotovená fotodokumentácia (č.l. 6-7). Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny je podpísaný nečitateľne dvomi podpismi za pracovníkov Stredoslovenskej distribučnej, a.s. s tým, že zo záhlavia protokolu vyplýva stav elektromerov VT=21443 kW, NT=7617 kW.
15. Písomným podaním zo dňa 25.05.2018 (č.l. 4, 97) označeným ako „Neoprávnený odber“ žalobca oznámil žalovanému, že pri kontrole odberného miesta dňa 23.05.2018 bol zistený neoprávnený odber elektriny, identifikovaný v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z., ako odber bez uzatvorenej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou. Prílohou oznámenia je faktúra č. 9181003813, v ktorej je vyčíslená škoda na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.
16. Faktúrou č. XXXXXXXXXX (VS: XXXXXXXXXX), splatnou dňa 11.06.2018 (č.l. 4-5) fakturoval žalobca žalovanému nedoplatok za neoprávnený odber vo výške 222,96 €.
17. Písomným podaním zo dňa 10.07.2018 (č.l. 8) žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 222,96 € v lehote 7 dní od vystavenia tohto listu.
18. Z protokolu Demontáž meracej súpravy zo dňa 25.11.2017 (č.l. 96) vyplýva, že odberateľ nedovolil zdemontovať elektromer.
19. Z vyúčtovacej faktúry zo dodávku a distribúciu elektriny č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 05.12.2017 a splatnej dňa 02.01.2018 (č.l. 98-99) za fakturačné obdobie 02.05.2017 - 24.11.2017 vyplýva, že na odbernom mieste XXXXXXX je preplatok vo výške 84,66 €, ktorý bude odberateľovi vrátený cez SIPO.
20. Z Protokolu o demontáži meracej sústavy (č.l. 136) zo dňa 29.11.2017 vyplýva, že uvedeného dňa u odberateľa M. G., O., C. XXX D. P. O. Č.. XXXXXXX malo dôjsť k demontáži elektromera, ktorý však podľa poznámky v protokole odberateľ nedovolil zdemontovať, protokol v časti odpočtu uvádza nový stav VT=21087 kW, NT=7245 kW.
21. Zo záznamu (č.l. 136) vyplýva, že zariadenie dňa 05.12.2017, a to elektromer výrobné číslo XXXXXXXX bol odpojený na prípojke.
22. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 23.05.2018, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
23. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 23.05.2018, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
24. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 23.05.2018, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
25. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 23.05.2018, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.
26. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 23.05.2018, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
27. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 23.05.2018, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví i) spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
28. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 23.05.2018, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
29. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 23.05.2018, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
30. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 23.05.2018, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
31. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 23.05.2018, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 23.05.2018, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že dňa 24.11.2017 došlo k odhláseniu odberu elektrickej energie na odbernom mieste č. XXXXXXX pôvodného odberateľa M. G. (žalovaného). Z tvrdení žalovaného, ktoré žalobca nepoprel vyplýva, že rodinný dom bol predmetom dražby, pričom k odhláseniu odberu elektrickej energie došlo zo strany jeho nového majiteľa - vydražiteľa, teda osoby rozdielnej od žalovaného. Nespornou je aj skutočnosť, že pri odhlásení odberu elektrickej energie stav elektromera bol určený odhadom VT=21087 kW, NT=7245 kW. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu ohľadom skutočnosti, že by elektromer nebol sprístupnil a nedovolil jeho odpočet pracovníkmi distribučnej spoločnosti tak, ako to žalobca tvrdí dňa 29.11.2017, resp. 05.12.2017, kedy prípojka bola odpojená.
35. Nespornou bola aj skutočnosť, že elektromer bol odpojený dňa 23.05.2018.
36. Skutočný stav elektromera po jeho demontáži VT=21443 kW a NT=7617 kW bol nesporným a žalovaný ani spotrebu nameranú v rozsahu 728 kWh v číselnom vyjadrení 56,96 € nenamietal.
37. Z vyúčtovacej faktúry (č.l. 132) vyplýva, že v roku 2017 pri odpočte ku dňu 24.11.2017, kedy sa vychádzalo zo spotreby odhadom VT=21087 kW, NT=7245 kW sa vychádzalo z počiatočného stavu predchádzajúceho odpočtu VT=17586 kW, NT=6105 kW. Naposledy teda fyzicky odpočet bol robený
01.05.2017, čo korešponduje vyššie uvedeným faktúram, ako aj fotografiám (č.l. 137, 140) a následne po demontovaní elektromera z 18.05.2018, kedy stav vykazoval spotrebu VT=21443 kW, NT=7617 kW (č.l. 126).
38. Vyúčtovaný odber, ktorý označuje žalobca ako neoprávnený odber predstavuje spotrebu tak, ako bola určená odhadom 05.12.2017 vo výške VT=21087 kW, NT=7245 kW a skutočne nameranou hodnotou elektromera, ktorú zobrazoval po jeho demontáži v máji 2018. Končený stav elektromera žalovaný nenamietal.
39. Žalobca si uplatnil svoje právo na zaplatenie v zmysle zákonné ustanovenia § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike s poukazom na neoprávnený odber definovaný ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou v spojení s § 39 ods. 13 zákona o energetike, v zmysle ktorého akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy je zakázaný. Základom uplatneného práva žalobcu je podľa jeho tvrdenia neoprávnený odber definovaný ako odber bez uzatvorenej zmluvy o pripojení do prenosovej, resp. distribučnej sústavy, resp. v rozpore s touto zmluvou.
40. Z hľadiska skutkového je nesporné, že ku dňu 24.11.2017 na odbernom mieste žalovaného došlo k odhláseniu odberu elektrickej energie, teda aj k ukončeniu zmluvného vzťahu, ktoré však neuskutočnil žalovaný, ale tretia osoba, nový vlastník nehnuteľnosti, ktorý túto nadobudol v dražbe. Následne dňa 29.11.2017 podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k pokusu o demontáž elektromera, čo však žalovaný nemal neumožniť, a preto ani nebolo možné zistiť jeho skutočný stav. Toto skutkové tvrdenie žalobcu však žalovaný poprel, uviedol, že elektromer bol prístupný a žiadnym spôsobom pracovníkom distribučnej spoločnosti v odpise jeho stavu nebránil. Žalobca vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný jeho skutkové tvrdenia poprel však súdu žiadne dôkazy ohľadom pravdivosti svojich tvrdení o konaní žalovaného, ktorým by bránil zmontovanie elektromera, resp. odpísanie jeho stavu nepreukázal, teda podľa názoru súdu vo vzťahu k tejto skutočnosti dôkazné bremeno neuniesol. Súd má za to, že takéto konanie zo strany žalovaného, a to bránenie demontáži a odpisu stavu elektromera preukázané nebolo a teda žalovaný sa ho nedopustil.
41. Nespornou bola skutočnosť, že dňa 05.12.2017 bola nehnuteľnosť od odberu elektrickej energie odpojená a to priamo na stĺpe elektrického vedenia, t.j. „pred elektromerom“, a teda dodávka elektrickej energie z distribučnej siete bola týmto fakticky ukončená. Prísne formalistickým poňatím medziobdobia od ukončenia zmluvného vzťahu, t.j. od 24.11.2017, poťažmo 25.11.2017, až do 05.12.2017 odberné miesto na distribučnú sieť bolo zapojené a odber prebiehal bez platne uzatvorenej zmluvy, nakoľko nadobúdateľ nehnuteľnosti túto zmluvu vypovedal, resp. odber odhlásil a nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu kontinuálne naväzujúcej novej zmluvy. Z formalistického poňatia je teda možné konštatovať, že predmetné obdobie napĺňa pojmové znaky neoprávneného odberu, avšak podľa názoru súdu je potrebné v predmetnej veci zohľadniť špecifické okolnosti, ktoré takémuto vzniku „neoprávneného odberu“ predchádzali.
42. V prvom rade k ukončeniu odberu došlo odhlásením mimo vôle pôvodného odberateľa, ktorým bol žalovaný a tento minimálne do 29.11.2017 nemohol mať vedomosť o tom, zmluva o dodávke elektrickej energie bola vypovedaná. Keďže nebolo preukázané, že by dňa 29.11.2017, tak ako to žalobca tvrdí, žalovaný bránil demontáži elektromera, resp. 05.12.2017 rovnako bránil zároveň aj odpisu stavu elektromera, má súd za to, že v období od 29.11.2017 do 05.12.2017 síce nehnuteľnosť bola zapojená do distribučnej siete bez zmluvy, avšak táto okolnosť bola bez zavinenia žalovaného vyvolaná správaním sa žalobcu, pretože ak žalobca mal za to, že zmluva je ukončená, v tom prípade mal dodávku prerušiť, pričom však čakal minimálne do 05.12.2017 na jej faktické prerušenie, pričom zo strany žalovaného k prerušeniu dodávky ani nemohlo dôjsť, pretože fakticky žalovaný bol do tejto situácie zo strany žalobcu nepriamo uvedený, pretože akákoľvek jeho snaha o odpojenie by mohla byť kvalifikovaná ako snaha o zásah do distribučnej siete.
43. Po 05.12.2017 je nesporné, že k žiadnemu odberu elektrickej energie dôjsť nemohlo, pretože jednoducho povedané nehnuteľnosť žalovaného bola „odstrihnutá na stĺpe od dodávky“. Disproporcia stavu elektromera, ktorá bola zistená údajným neoprávneným odberom je rozdiel medzi stavom, ktorý bol určený k 29.11.2017, tento však bol určený len odhadom, žalobca nepreukázal prečo tento
odhad bol, nakoľko žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, že pracovníkov za účelom odpočtu odmietol pustiť, teda pokiaľ žalobca nepreukázal, že skutočne k takémuto konaniu žalovaného došlo, súd nevidí dôvod pre ktorý skutočný stav elektromera k 29.11.2017, resp. 05.12.2017 nebol odpísaný. Skutočná škoda, ktorú žalobca uvádza vo výške 56,96 €, ktorá predstavuje spotrebu medzi nameranou spotrebou na elektromere a spotrebou, ktorá bola určená odhadom k 29.11.2017 preto musel odobrať žalovaný niekedy medzi obdobím posledného odpočtu, ktorý sa fyzicky uskutočnil 01.05.2017 so stavom VT=17586 kWh, NT=6105 kWh (č.l. 135) a následne 24.11.2017 s týmto počiatočným stavom a konečným stavom určeným odhadom VT=21087 kWh a NT=7245 kWh. Nepochybne však odber elektriny mohol byť realizovaný len do 05.12.2017, kedy došlo k reálnemu odpojeniu z prenosovej sústavy, teda maximálne v období odkedy žalovaný mohol vedieť, že jeho nehnuteľnosť nie je napojená do distribučnej siete (keď mu to bolo pracovníkmi energetiky oznámené 29.11.2017 až do 05.12.2017, t.j. 6 dní počas ktorých žalovaný nemal šancu predmetnú situáciu nejakým spôsobom zmeniť a faktickému pripojeniu k distribučnej sieti čeliť. Predmetný stav je síce stavom objektívnym, avšak vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, podľa názoru súdu, by bolo v rozpore s dobrými mravmi a neprimerane tvrdé, aby za situáciu, ktorá bola čiastočne vyvolaná aj samotným žalobcom, a to ponechaním faktického pripojenia odberného miesta, o ktorom žalobca vedel, že je bez zmluvy, naďalej zapojeného na distribučnú sieť, aby bol žalovaný zaviazaný pri konštatovaní neoprávneného odberu povinnosťou úhrady súd nad rámec skutočne spotrebovanej elektriny. Súd preto žalobu pokiaľ sa týka nárokov z neoprávneného odberu v zmysle vyššie uvedeného zamietol a vo vzťahu k nárokom na doplatenie ceny spotrebovanej elektrickej energie, keďže táto bola nesporná medzi stranami, žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal, konečný stav elektromeru ako aj účtovanú cenu uznal, preto ho súd zaviazal zaplatením len v časti nedoplatku za spotrebované elektrinu vo výške 56,96 € a uplatneného úroku z omeškania z tejto sumy, s ktorou zaplatením je nepochybne v omeškaní a túto ani nenamietal.
44. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,96 € od 12.06.2018, t.j. odo dňa nasledujúce po dni splatnosti faktúry.
45. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
46. V písomnom podaní zo 10.01.2019 žalovaný navrhol konanie prerušiť, pričom uviedol, že na Okresný súd Lučenec bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. 10C/22/2018, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, za ktoré žiada žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia.
47. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že žalovaným uvedené konanie o určenie vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti je bez akéhokoľvek právneho významu vo vzťahu k povinnosti doplatiť cenu za spotrebovanú elektrickú energiu, keďže nesporným je, že užívateľom a odberateľom elektrickej energie na tamto mieste bol žalovaný a skutočnosť či eventuálne rozhodnutím súdu dôjde k spätnému určeniu vlastníckeho práva v jeho prospech by žiadnym spôsobom neovplyvnilo konanie a rozhodovanie o uplatnenom práve žalobcu na základe neoprávneného odberu.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Žalobca aj žalovaný boli v konaní úspešní čiastočne, súd žalobcovi z uplatnenej sumy 222,96 € priznal 56,96 € a žalobu v časti o zaplatenie 166,- € ako nedôvodnú zamietol. Miera úspechu žalobcu prestavuje 25,6 % a je nižšia oproti miere úspechu žalovaného 74,4 %, čistý úspech žalovaného prestavuje 48,8 %, preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 48,8 % od žalobcu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.