Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (72)Rozsudok_6S-12-2018.pdf
PDF · 158.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu ALMITRANS s.r.o., so sídlom 080 06 Prešov, Železničná 13, IČO: 46 089 152, právne zastúpeného JUDr. Anna Kecerová Veselá,advokátka so sídlom Rajec, Nám. SNP 2/2, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100137626/2018 zo dňa 16. januára 2018 na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100137626/2018 zo dňa 16. januára 2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 102218460/2017 zo dňa 19. októbra 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 20.02.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100137626/2018 zo dňa 16.01.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102218460/2017 zo dňa 19.10.2017, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku určil rozdiel v sume 3 832,76 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 424,39 EUR a vyrubil daň v sume 2 408,37 EUR daňovému subjektu, žalobcovi.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ako to vyžaduje § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku na základe čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Poukázal na to, že žalovaný svoje závery oprel výlučne o nedostatky zistené u spoločnosti BETAMAK s.r.o. a jeho dodávateľa, spoločnosti NBTEL s.r.o., čo sú však okolnosti mimo dosahu zodpovednosti žalobcu, a teda nemôžu byť pre posúdenie daňovej povinnosti žalobcu relevantné. Skutočnosť, že dodávateľ žalobcu nevedel preukázať doklad o nákupe tovaru, nemôže byť považovaný za jediný dôkaz svedčiaci v neprospech žalobcu, ktorý prevýši komplex dôkazov predložených žalobcom, ktoré svedčia v prospech realizovaného obchodu a reálne dodanie tovaru potvrdzujú. Vzhľadom na zásadu, že každý je povinný dokázať to, čo tvrdí, aj žalobca je v pozícii, že dokazuje kúpu a prevzatie tovaru účtovnými dokladmi (faktúra), úhradu preukázanú bankovým výpisom o prevode, zaúčtovanie faktúry v účtovníctve, pričom zároveň je nevyhnutné preukázať vierohodnosť, správnosť a pravosť predložených dôkazov. Aj keď má daňový úrad právo v zmysle § 51 Daňového poriadku uložiť daňovému subjektu tzv. záznamovú povinnosť vyhotovovať a zhromažďovať osobitné záznamy nad rámec zákonných povinností, táto povinnosť musí byť uložená vopred a musí byť konkrétne pomenovaná, t.j. daňový subjekt musí poznať rozsah svojich povinností vopred. Z toho vyplýva, že správca dane nemôže zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočet DPH na vstupe len z dôvodu, že tá nedisponuje inými dokumentmi ako tými, ktoré zo zákona musí mať (rozsudok ESD C-324/11 Gábor Tóth). Nie je prijateľný záver správcu dane, že žalobca mal s odbornou starostlivosťou overovať, ako jeho dodávateľ nadobúda tovar. Žalobca disponuje dostatočným množstvom dôkazov, že plnenie bolo dodané osobou uvedenou na faktúre. Jediný dôkaz, ktorý údajne svedčí proti žalobcovi, je tvrdenie dodávateľa, pričom ide len o tvrdenie, navyše, je to skutočnosť, ktorá nie je a nebola pod kontrolou žalobcu pri realizovaní obchodu a teda pre jeho daňové povinnosti je irelevantná. Dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne (rozsudok NS SR 6Sžf/10/2012) a nezodpovedná za tie skutočnosti, ktoré on nezabezpečoval, t.j. nemôže niesť zodpovednosť za ním nezavinené nedostatky, či prípadne spáchaný podvod na inom stupni obchodu (rozsudok ESD C-354/03 Optigen).
3. Žalobca poukázal na Alexyho trojstupňový test proporcionality, bodové hodnotenie pri dokazovaní, pričom je nevyhnutné použitie analytického prístupu vo vzťahu k faktorom, ktoré ovplyvňujú hodnotenie predložených dôkazov. Predložil analytickú tabuľku hodnotenia daňových dôkazov, ktorá umožňuje preukázať merateľné a presvedčivé výsledky dokazovania. Žalobcom predložené dôkazy, faktúra č. 2017004 od dodávateľa BETAMAK s.r.o., ktorej vystavenie vyplýva z povinnosti vedenia účtovníctva a je považovaná za štandardný daňový a účtovný doklad. Tak ako je neexistencia faktúry dôležitým dôkazom pre daňový úrad o nesplnení si zákonnej povinnosti, tak na druhej strane jej existencia musí byť logicky dôkazom pre daňový subjekt o plnení povinností, navyše keď vystavená faktúra korešponduje s ostatnými dôkazmi, ktorými sú dodacie listy preukazujúce dodanie tovaru, zaúčtovanie predmetnej faktúry v účtovníctve, dôkaz preukazujúci zaplatenie faktúry (výpis z bankového účtu), zaúčtovanie zaplatenia faktúry v účtovníctve, vystavenie kontrolného výkazu DPH s vykázanou faktúrou, skladová karta zásob, z ktorej je zrejmé zaevidovanie náhradných dielov, záznamy o výkone vozidla (piatich ťahačov s prívesmi), ktoré obsahujú údaje o servisných zásahoch s použitím predmetných náhradných dielov a fotodokumentácia skladu. Dôkazy preukazujúce následné použitie zakúpeného tovaru sú významným nástrojom dokazovania, keďže bezpochyby preukazujú existenciu tovaru. Výpoveď svedka, p. L. V., ktorá potvrdila existujúci obchod medzi žalobcom a spoločnosťou BETAMAK s.r.o., kde vystupovala ako konateľka, je tiež dôkazom podporujúcim žalobcove tvrdenia. Skutočnosť, že táto obchodná spoločnosť nedisponuje účtovými dokladmi, nemožno pripísať na ťarchu žalobcovi, keďže za vedenie účtovníctva u dodávateľa žalobca nezodpovedá. Proti žalobcovi svedčí jedine výpoveď Ing. Miroslava Repu, konateľa spoločnosti NBTEL s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom BETAMAK s.r.o., ktorý však dodanie náhradných dielov nepotvrdil. K tejto výpovedi sa však žalobca nemôže vyjadrovať, keďže tento obchod nezabezpečoval, nezúčastnil sa ho a ani ho nijako nepreveroval, keďže to nebola jeho povinnosť. Vzniknuté nejasnosti musia ísť na ťarchu subjektov zúčastnených na tomto stupni obchodu, nie na ťarchu žalobcu, resp. je to práve správca dane, ktorý musí svoje tvrdenie o neexistencii obchodu mať za preukázané, a to inak, ako len výpoveďou jedného svedka. Všetky tieto skutočnosti svedčia v prospech žalobcu a vyhodnotenie dôkazov zákonným spôsobom, všetkých jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, nedáva oporu pre dovyrubenie rozdielu DPH v tomto prípade.
4. Žalobca ďalej poukázal na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty, t.j. ak žalobca zakúpené náhradné diely ďalej použil, resp. v blízkej budúcnosti ďalej použije na zdaniteľné plnenia na výstupe (prevádzka autodopravy), platí, že ak má platca DPH na výstupe, má mať uznanú DPH aj na vstupe. Neuznaním DPH na vstupe tak dochádza k porušeniu tejto zásady.
5. S odkazom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ žalobca poukázal na závery tam prijaté, t.j. že najrôznejšie nedostatky v reťazci dodávateľov, v tomto prípade nejasný pôvod tovaru na predchádzajúcom stupni, sú pre posúdenie zodpovednosti kontrolovaného subjektu irelevantné a nemožno uplatňovať kolektívnu vinu, keďže nemožno spravodlivo požadovať, aby daňové subjekty sledovali výrobné a obstarávacie procesy u svojich dodávateľov, resp. na viacerých stupňoch obchodu (rozsudky NS SR sp. zn. 8Sžf/9/2013, 3Sžf/1/2011, 6Sžf/10/2012, 4Sžf/16/2010, rozsudky ESD C-354/03, C-80/11, C-18/13). Krajský súd sa v prípade zamietnutia žaloby musí v merite veci primerane vysporiadať s predmetnou judikatúrou, inak by rozhodnutie súdu malo arbitrárnu povahu bez presvedčivého odôvodnenia.
6. Žalobca trvá na tom, že v priebehu daňovej kontroly dôkazné bremeno svedčiace v jeho prospech uniesol, preukázal dostatočným spôsobom zdaniteľné plnenie na vstupe, pričom za nedostatky v prostredí svojich dodávateľov, resp. ich dodávateľov nijako nezodpovedá.
7. Navrhol preto rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím daňového úradu zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p., bez nároku na ďalšie konanie, keďže unesením dôkazného bremena nie je dôvod na ďalšie konanie (§ 74 ods. 4 Daňového poriadku). Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
II.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe dňa 12.04.2018 navrhol žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný k podaným námietkam uviedol, že predloženie dokumentov (faktúra, dodacie listy, zaúčtovanie faktúry, zaplatenie faktúry, kontrolný výkaz DPH, skladové karty zásob) nepreukazuje reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu, vypovedá to len o existencii nejakého tovaru, náhradných dielov na sklade a o jednostrannom zaúčtovaní faktúry daňovým subjektom. Otázkou kontroly však bolo preverovanie, či obchodná transakcia deklarovaná na faktúre odráža skutočnosť. Správca dane pri výkone kontroly preferuje skutočný obsah právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, t.j. preveruje sa dodanie tovaru ako u spoločnosti BETAMAK s.r.o., tak aj u dodávateľa, spoločnosti NBTEL s.r.o. Keďže bývalá konateľka spoločnosti BETAMAK s.r.o. L. V., nevedela nijako preukázať dodanie tovaru žalobcovi, keďže nedisponovala žiadnymi účtovnými dokladmi, správca dane preveroval jej subdodávateľa, ktorý mal predmetný tovar dodať, pričom bolo zistené, výsluchom konateľa spoločnosti NBTEL s.r.o. a preverením účtovníctva danej spoločnosti, že konateľ dodanie tovaru nepotvrdil a v účtovníctve predmetná transakcia absentovala. Konateľ NBTEL s.r.o. Ing. Miroslav Repa poprel akýkoľvek obchodný vzťah so spoločnosťou BETAMK s r.o. resp. s ALMITRANS s.r.o. Ak teda tento dodávateľ nedodal tovar spoločnosti BETAMAK s.r.o., táto nemohla vystupovať v pozícii dodávateľa vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu a v tomto vzťahu išlo len o formálne vystavenie faktúry. Žalovaný trvá na tom, že z jeho strany došlo k vyhodnoteniu všetkých získaných dôkazov v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
9. K námietke žalobcu o porušení zásady neutrality žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že v prípade, ak platca podá daňové priznanie, v ktorom deklaruje odpočet DPH z faktúry vystavenej iným platiteľom za dodanie tovaru, pričom je kontrolou zistené, že k dodaniu tovaru nedošlo, dodávateľovi (BETAMAK s.r.o.) nevznikne daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH, ale vznikne povinnosť platiť daň na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Odberateľovi (tu žalobca) tak nevzniklo právo na odpočet dane v nadväznosti na § 49 ods. 1 Zákona o DPH, vznikla mu len povinnosť odviesť daň.
10. K námietke žalobcu o tom, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a nenesie zodpovednosť za povinnosti svojho dodávateľa, resp. jeho dodávateľa, žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia, keďže predložené doklady neodstránili pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu, t.j. neodstránil pochybnosti o pravosti faktúry vystavenej spoločnosťou BETAMAK s.r.o., keďže na tejto strane obchodu nebolo možné nijako preukázať existenciu zdaniteľného obchodu. Žalovaný zdôraznil, že každý podnikateľ musí v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti vystupovať s primeranou obozretnosťou, v rámci zákonom požadovanej odbornej starostlivosti, čo o.i. zahŕňa obozretnosť pri preverovaní obchodných partnerov a pri uzatváraní dohôd.
11. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012, žalovaný poukázal na to, že existencia faktúry, resp. iných dôkazov nie sú relevantným dôkazom, pokiaľ ich obsah nemá reálny a pravdivý podklad. Pokiaľ ide o zásadu rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, každý subjekt preukazuje tie skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, resp. na preukázanie ktorých je vyzvaný správcom dane. Taktiež daňové subjekty preukazujú vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, evidencií, záznamov, ktoré sú povinní viesť. V daňovom konaní platí prejednacia zásada, nie vyhľadávacia, t.j. správca dane prejedná dôkazy predložené platiteľom; dôkazné bremeno je na strane daňových subjektov. Ak daňový subjekt nepredloží požadované doklady, t.j. neunesie dôkazné bremeno, správca dane vymeriava daň podľa dôkazov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si obstará bez súčinnosti daňového subjektu.
12. Správca dane zdôranil, že v konaní vystupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, posudzoval všetky preložené dôkazné prostriedky a tie vyhodnocoval podľa svojej úvahy, prihliadnuc na všetko, čo vyšlo v priebehu daňovej kontroly najavo. Vysporiadal sa so všetkými námietkami a uviedol aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov.
III.
Priebeh administratívneho konania
13. Dňa 10.04.2017 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 20.04.2017 začne daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie januára 2017.
14. V zmysle zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 20.04.2017 vyplýva, že daňový subjekt predložil správcovi dane doklady, záznamy DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, dodávateľskú faktúru č. 1001700117 zo dňa 10.01.2017, dodávateľskú faktúru č. 2017004 zo dňa 17.01.2017.
15. Za účelom preverenia dokladov a prehláseného zdaniteľného plnenia kontrolovaného subjektu správca dane dožiadaním na Daňovom úrade v Nitre preveroval, či jeho dodávateľ, spoločnosť BETAMAK s.r.o. eviduje vo svojich záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 nimi vystavenú faktúru č. 2017004, či sa táto faktúra zhoduje po formálnej stránke, či sa medzi spoločnosťami ALMITRANS s.r.o. a BETAMAK s.r.o. uskutočnil zdaniteľný obchod v zmysle predmetnej faktúry, čo spoločnosť BETAMAK s.r.o. priznala DPH za tento obchod a v ktorom zdaňovacom období, či bola táto faktúra zaúčtovaná v účtovníctve a v záznamoch DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, ako bola uskutočnená preprava tovaru, ako došlo k objednávke tovaru, ako bola dlžná suma v zmysle faktúry uhradená a odkiaľ spoločnosť BETAMAK s.r.o. nadobudla tento tovar. Zároveň mali byť správcovi dane zaslané všetky relevantné doklady v tomto obchode.
16. Z dôvodu, že u spoločnosti BETAMAK s.r.o. išlo o nekontaktný subjekt, bola predvolaná na výsluch bývalá konateľka spoločnosti, L. V.. O tomto výsluchu svedka bol daňový subjekt riadne oboznámený. Dňa 24.07.2017 bola vypočutá svedkyňa, pričom z výpovede vyplynulo, že ide o bývalú konateľku spoločnosti BETAMAK s.r.o. v čase od 01.12.2015 do 24.05.2017. Táto spoločnosť v rozhodnom období vykonávala obchodnú činnosť. V období január 2017 neevidovala žiadnych zamestnancov ani majetok. Obchodovala so spoločnosťou ALMITRANS s.r.o., pričom predmetom obchodovania boli náhradné diely, spolu v cene vrátane DPH 22 996,78 EUR. Táto faktúra, ktorá sa podľa jej vyhlásenia zhoduje po formálnej stránke (písmo, pečiatka, podpis), bola vtedy riadne uhradená bezhotovostným prevodom, bola zaevidovaná v účtovníctve spoločnosti BETAMAK s.r.o., daň bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Obchod reálne prebehol. Odberateľa, kontrolovaný subjekt, zastupoval konateľ, E. H.. Zmluva nebola uzavretá žiadna, išlo o ústnu dohodu, tovar bol uskladnený v garáži konateľky v Žiline, kde ho doviezol dodávateľ, spoločnosť NBTEL s.r.o. a kde si ho na trikrát vyzdvihol E. H.. Pri obchode s dodávateľom, spoločnosťou NBTEL s.r.o. konala s jeho konateľom, A.. H. K., s ktorým sa skontaktovala cez internet, keďže tento ponúkal potrebné náhradné diely, ktoré si objednala spoločnosť ALMITRANS s.r.o. Aj tu došlo k obchodu len na základe ústnej dohody. Svedkyňa nedisponovala žiadnymi dokladmi, resp. inými písomnými dôkazmi, keďže spoločnosť BETAMAK s.r.o. zanikla zlúčením a všetky účtovné a obchodné doklady boli odovzdané nástupnickej spoločnosti.
17. Preverovanie existencie dokladov prostredníctvom dožiadaného orgánu, Daňového úradu Nitra nebolo úspešné, keďže zásielka adresovaná spoločnosti MONRIA s.r.o., Šamorín, Vrbová 22/A (nástupnická firma spoločnosti BETAMAK s.r.o.) sa vrátila s poznámkou adresát neznámy, t.j. tento subjekt je nekontaktný. Svedok L. V. sa na opakovanú výzvu nedostavila na daňový úrad, žiadne nové doklady ako dôkazy nepredložila.
18. Z výsluchu svedka, ing. H. K., konateľa spoločnosti NBTEL, s.r.o., o ktorom bol žalobca riadne oboznámený a na výsluch sa nedostavil, tento svedok vypovedal, že v období január 2017 firma vykonávala výstavbu základňových telekomunikačných staníc pre mobilných operátorov. Nikdy obchodovala s náhradnými dielmi do nákladných automobilov. V tomto období nemala žiadnych zamestnancov. L. V., bývalú konateľku BETAMK s.r.o. konateľ spoločnosti nepozná, nikdy s ňou neobchodoval. Za účelom preukázania tvrdených skutočností bol predložený prehľad evidencie DPH za január 2017 a prehľad daňovej skupiny za január 2017, t.j. za obdobie, kedy malo dôjsť k predmetnému obchodu, pričom z predložených dokladov obchod s náhradnými dielmi do automobilov medzi NBTEL s.r.o. a BETAMAK s.r.o. nevyplýval.
19. Dňa 11.09.2017, na ústnom pojednávaní s kontrolovaným daňovým subjektom bol konateľ spoločnosti E. H. oboznámený so všetkými skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, s pochybnosťami správcu dane o pravdivosti faktúry č. 2017004 zo dňa 17.01.2017. Bol oboznámený so závermi výsluchu bývalej konateľky spoločnosti BETAMAK s.r.o., ktorá potvrdila obchod s kontrolovaným subjektom, potvrdila dodanie tovaru, pravosť vystavenej faktúry. Tvrdené skutočnosti však nevedela nijako hodnoverne preukázať, keďže nedisponovala účtovníctvom spoločnosti, ktoré prevzala nástupnická firma po zániku spoločnosti zlúčením. Jej výpoveď o subjekte, ktorý jej predmetné náhradné diely mal dodať, sa nezhodovala s výpoveďou druhého svedka, údajného dodávateľa, spoločnosti NBTEL s.r.o., ktorý dodanie tovaru a obchodovanie so spoločnosťou BETAMAK s.r.o. poprel, pričom táto výpoveď korešpondovala aj s preukázanými účtovnými dokladmi. S odkazom na § 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 44 ods. 1, § 45 ods. 2 Daňového poriadku, § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1, § 69 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH poukázal na to, že samotné predloženie daňových dokladov, faktúr, nie je dôkazom toho, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje len predloženie faktúry. Daňové doklad musia jednoznačne preukázať skutočnosť, že daň bola uplatnená platiteľom v tuzemsku, ktorý vyhotovil faktúru a ktorý mu predmetný tovar dodal. Ak je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutočnilo, daňová povinnosť dodávateľovi vznikne podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, ale právo na odpočet dane nevzniká. Správca dane tak uzavrel, že zo strany subdodávateľa, spoločnosti NBTEL s.r.o., nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného obchodu pre odberateľa, spoločnosť BETAMAK s.r.o., t.j. zo strany spoločnosti BETAMAK s.r.o. nemohlo dôjsť k vecnému plneniu voči kontrolovanému subjektu. Zdaniteľné plnenie sa teda neuskutočnilo tak, ako tvrdil daňový subjekt predloženou faktúrou a ostatnými formálnymi dokladmi. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/17/2011, sp. zn. 6Sžf/10/2012 správca dane skonštatoval, že zo strany daňového subjektu, spoločnosti ALMITRANS s.r.o. došlo pri uplatnení práva na odpočet DPH v sume 3 832,80 EUR na základe faktúry č. 2017004 k porušeniu základných ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
20. Na základe uvedeného daňový subjekt predložil dňa 19.09.2017 správcovi dane vyjadrenie nesúhlasu s tvrdením správcu dane a doklady, ktoré mali preukázať reálnosť faktúry č. 2017004 zo dňa 17.01.2017 (kópiu predmetnej faktúry, doklad o bezhotovostnom prevode nákupnej ceny, skladové karty pre nakúpené položky s pohybmi na sklade, kópie záznamov o prevádzke vozidla a fotodokumentáciu skladu). V nesúhlase so závermi správcu dane zotrval na tom, že k obchodu a nákupu náhradných automobilových dielov došlo od spoločnosti BETAMAK s.r.o. Nikdy v rámci obchodného styku v minulosti nepreveroval od svojich dodávateľov pôvod nakupovaného tovaru, keďže v praxi, pri reálnych obchodoch to ani nie je možné. Všetky pochybnosti správcu dane podľa jeho názoru sú spôsobilé odstrániť predložené doklady, ktoré osvedčujú, že tovar bol objednaný u spoločnosti BETAMAK s.r.o., za ktorý riadne zaplatili bezhotovostným prevodom a tovar prevzali. Tovar bol riadne zaevidovaný v evidencii skladového hospodárstva a uskladnený na sklade na prevádzke v Lipanoch, Kpt. Nálepku 6, kde sa majú doposiaľ nachádzať zatiaľ nespotrebované náhradné diely. Náhradné diely s jednoduchou inštaláciou boli použité a montované priamo vodičmi daňového subjektu v rámci bežných servisných úkonov, zložité servisné práce boli vykonané zmluvným servisným technikom, t.j. všetky tieto náhradné diely boli spotrebované a dané do užívania.
21. Dňa 22.09.2017 bolo daňovému subjektu doručený protokol z daňovej kontroly zo dňa 21.09.2017, čím došlo k ukončeniu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z., v ktorom správca dane zosumarizoval všetky zistenia z priebehu daňovej kontroly. V kontrolovanom období január 2017 daňový subjekt uplatnil odpočet dane v sume 3 832,80 EUR na základe faktúry č. 2017004 zo dňa 17.01.2017, základ dane 19 163,90 EUR. Za účelom preverenia zdaniteľného obchodu správca dane preveroval dodávateľa, spoločnosť BETAMAK s.r.o., resp. právneho nástupcu, spoločnosť MONRIA s.r.o., ktorá je však nekontaktnou firmou. Po preverení dodávateľa označeného L. V., bývalou konateľkou spoločnosti METAMAK s.r.o., spoločnosti NBTEL s.r.o., ktorá uskutočnenie zdaniteľného obchodu nepotvrdila, zohľadniac vyjadrenie a nesúhlasné stanovisko kontrolovaného subjektu, správca dane zotrval na svojich záveroch, že doklady predložené kontrolovaným subjektom nepreukazujú reálnosť faktúry č. 2017004 zo dňa 17.01.2017, resp. reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu a uzavrel, že zdaniteľný obchod deklarovaný touto faktúrou sa neuskutočnil.
22. Na základe uvedených skutočností správa dane, Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. 102218460/2017 zo dňa 19.10.2017 určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty, spoločnosti ALMITRANS s.r.o. rozdiel v sume 3 832,76 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 424,39 EUR a vyrubil daň v sume 2 408,37 EUR, splatnú do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
23. Proti rozhodnutiu podal daňový subjekt dňa 03.11.2017 odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s výrokom a odôvodnením rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, keďže zo strany správcu dane došlo k neobjektívnemu a účelovému hodnoteniu dôkazov. Poukázal na to, že nejasnosti v dodávke tovaru na prechádzajúcom stupni obchodu nemožno spravodlivo pripísať na ťarchu kontrolovaného subjektu, keďže ide o jediný dôkaz, ktorý je však v rozpore s komplexnými listinnými dôkazmi predloženými kontrolovaným subjektom. Správny orgán v priebehu daňovej kontroly porušil povinnosť všetky predložené dôkazy skúmať jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, nevysporiadal sa riadne so všetkými námietkami tvrdenými daňovým subjektom, čo má za dôsledok nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Vzhľadom na zásadu, že každý je povinný preukázať to, čo tvrdí, je nesporné, že daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno predloženými listinami; faktúrou, účtovnými záznamami preukazujúcimi zaúčtovanie faktúry, potvrdením o bezhotovostnej úhrade kúpnej ceny. Aj keď podľa § 51 Daňového poriadku daňový úrad môže uložiť tzv. záznamovú povinnosť vyhotovovať a zhromažďovať osobitne záznamy nad zákonný rozsah, táto povinnosť musí byť uložená vopred a musí byť konkretizovaná, inak nemá oporu v zákone. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011) a je limitované tým, že nenesie zodpovednosť za preukazovanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval a na daňový subjekt nemožno prenášať ním nezavinené nedostatky, resp. podvod na inom stupni obchodu (NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 a rozsudok ESD C-354/03 Optigen). Poukázal na Alexyho trojstupňový test proporcionality (tiež nález Ústavného súdu SR II ÚS 152/08 - 52), bodové hodnotenie pri dokazovaní, pričom je nevyhnutné použitie analytického prístupu vo vzťahu k faktorom, ktoré ovplyvňujú hodnotenie predložených dôkazov. Predložil analytickú tabuľku hodnotenia daňových dôkazov, ktorá umožňuje preukázať merateľné a presvedčivé výsledky dokazovania.
24. Žalobcom predložené dôkazy, faktúra č. 2017004 od dodávateľa BETAMAK s.r.o., ktorej vystavenie vyplýva z povinnosti vedenia účtovníctva a je považovaná za štandardný daňový a účtovný doklad. Tak ako je neexistencia faktúry dôležitým dôkazov pre daňový úrad o nesplnení si zákonnej povinnosti, tak na druhej strane jej existencia musí byť logicky dôkazom pre daňový subjekt o plnení povinností, navyše keď vystavená faktúra korešponduje s ostatnými dôkazmi, ktorými sú dodacie listy preukazujúce dodanie tovaru, zaúčtovanie predmetnej faktúry v účtovníctve, dôkaz preukazujúci zaplatenie faktúry (výpis z bankového účtu), zaúčtovanie faktúry v účtovníctve, vystavenie kontrolného výkazu DPH, skladová karta zásob s nakúpenými náhradnými dielmi, záznam o výkone vozidla, piatich ťahačov s prívesmi, ktoré obsahujú údaje o servisných zásahoch s použitím predmetných náhradných dieloch a fotodokumentácia skladu. Dôkazy preukazujúce následné použitie zakúpeného tovaru sú významným nástrojom dokazovania, keďže preukazujú existenciu tovaru. Výpoveď svedka, p. L. V., ktorá potvrdila existujúci obchod medzi žalobcom a spoločnosťou BETAMAK s.r.o., kde vystupovala ako konateľka, je tiež dôkazom podporujúcim žalobcove tvrdenia. Skutočnosť, že táto obchodná spoločnosť nedisponuje účtovými dokladmi, nemožno pripísať na ťarchu žalobcovi, keďže za vedenie účtovníctva u dodávateľa žalobca nezodpovedá. Proti žalobcovi svedčí jedine výpoveď A.., H. K., konateľa spoločnosti NBTEL s.r.o. ktorá mala byť dodávateľom BETAMAK s.r.o., ktorý však dodanie náhradných dielov nepotvrdil. K tejto výpovedi sa však žalobca nemôže vyjadrovať, keďže tento obchod nezabezpečoval, nezúčastnil sa ho a ani ho nijako nepreveroval, keďže to nebola jeho povinnosť a vzniknuté nejasnosti musia ísť na ťarchu subjektov zúčastnených na tomto stupni obchodu, nie na ťarchu žalobcu, resp. je to práve správca dane, ktorý musí svoje tvrdenie o neexistencii obchodu mať za preukázané, a to inak, akom len jednou výpoveďou svedka. Všetky tieto skutočnosti svedčia v prospech žalobcu a tak vyhodnotenie dôkazov zákonným spôsobom, všetkých jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, nedáva oporu pre dovyrubenie rozdielu DPH. Poukázal tiež na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty, t.j. ak žalobca zakúpené náhradné diely ďalej použil, resp. použije na zdaniteľné plnenia na výstupe (prevádzka autodopravy), platí, že ak má platca DPH na výstupe, má mať uznanú DPH aj na vstupe. Neuznaním DPH na vstupe teda dochádza k porušeniu tejto zásady.
25. Poukázal tiež na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Sžf/1/2011, 8Sžf/9/2013, 6Sžf/10/2012, 4Sžf16/2010) a judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudky C-354/03 Optigen, C-80/11 a C-142/11 Mahageben, C-18/13 Maks Pen) svedčiacu v prospech odvolacích námietok a tvrdení daňového subjektu.
26. Navrhol preto zrušiť napadnuté rozhodnutie a uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 2017004 od dodávateľa BETAMAK s.r.o.
IV.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
27. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 16.01.2018 tak, že potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102218460/2017 zo dňa 19.10.2017, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku určil rozdiel v sume 3 832,76 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 424,39 EUR a vyrubil daň v sume 2 408,37 EUR daňovému subjektu, žalobcovi.
28. Na základe preverovaného skutkového stavu pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2017 daňový úrad zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 2017004 zo dňa 17.01.2017, kde boli predmetom fakturácie náhradné diely na nákladné automobily, so základom dane 19 163,98 EUR, s daňou z pridanej hodnoty v sume 3 832,80 EUR, od dodávateľa, spoločnosti BETAMAK s.r.o. V rámci preverovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane bola formou dožiadania vyslúchnutá bývalá konateľka spoločnosti BETAMAK s.r.o. L. V., ktorá existenciu obchodu, dodanie tovaru pre daňový subjekt potvrdila, ako aj pravosť vystavenej faktúry. Vzhľadom na zánik obchodnej spoločnosti zlúčením a zánik funkcie konateľky nedisponovala príslušnými dokladmi a tvrdené skutočnosti o existencii obchodného vzťahu nevedela hodnoverne preukázať. Tvrdenie L. V., že predmetné náhradné diely boli dodané spoločnosťou NBTEL s.r.o., však vyvrátil konateľ tejto spoločnosti, ktorý poprel akýkoľvek obchodný vzťah s firmou BETAMAK s.r.o. a tiež všeobecne obchodovanie s náhradnými dielmi do automobilov, keďže predmetom podnikanie je inštalácia zariadení, staníc pre mobilných operátorov. Neexistenciu obchodu s BETAMAK s.r.o. preukázal aj účtovnými dokladmi, kde takýto obchod nefiguroval.
29. Na základe zistených skutočností, s odkazom na § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Zákona o DPH, § 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 63 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly u daňového subjektu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2017 zistil, že nemožno priznať právo na nadmerný odpočet dane, keďže deklarovanému dodávateľovi, spoločnosti BETAMAK s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 z.z., a to na tom základe, že u deklarovaného subdodávateľa, spoločnosti NBTEL s.r.o. nedošlo k uskutočneniu dodania predmetného tovaru pre odberateľa BETAMAK s.r.o. Zdaniteľný obchod sa teda neuskutočnil tak, ako bolo deklarované, v zmysle faktúry č. 2017004 zo dňa 17.01.2017. Správca dane nespochybnil reálnu existenciu tovaru, ale spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Odvolací orgán, žalovaný, sa so zisteniami a závermi správcu dane stotožnil.
30. Uviedol, že zákonná úprava preukazovania oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vyplývajúca z ustanovení § 49 až § 51 Zákona o DPH určila prísne podmienky, ktoré musia byt' pri uplatnení odpočítania dane platiteľom dane splnené. Právo odpočítať daň z tovarov vznikne platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť pritom vzniká dňom dodania tovaru. Zároveň musí byt' splnené, že tento tovar platiteľ použije na účely svojho podnikania a je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom z tovarov v tuzemsku. Vzniknuté právo na odpočítanie dane si musí platiteľ uplatniť, ak má od dodávateľa, ktorý je platiteľom, faktúru. Tá je potom z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálnoprávnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpisané náležitosti, nie je sám osebe ešte dôkazom, že právo na odpočet dane z neho je oprávnený. Takýmto dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom. Dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy v prvom rade vedené k preukazovaniu uskutočnenia dodania tovaru; vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru, t.j. skutočnej realizácie platiteľom uvedeným na faktúre.
31. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane vykonal neobjektívne a účelové vyhodnotenie dôkazov a nezohľadnil súbor všetkých dôkazov, uviedol, že samotné predloženie týchto dokumentov ešte nepreukazuje reálnost' uskutočnenia zdaniteľného obchodu, vypovedá to len o existencii nejakého tovaru (náhradných dielov) na sklade a o jednostrannom zaúčtovaní predmetnej faktúry kontrolovaným daňovým subjektom. Reálnost' tovaru nespochybnil ani správca dane, ani odvolací orgán. Preverovala sa obchodná transakcia deklarovaná faktúrou, či odráža skutočnosť. Prednosť teda má skutočný obsah právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom. Keďže konateľka spoločnosti BETAMAK s.r.o. nevedela uskutočnenie obchodu nijako preukázať, pričom zisťovanie obchodu u ďalšieho dodávateľa túto obchodnú transakciu preukázateľne vylúčilo, aby k nej došlo tak, ako tvrdila dodávateľka, L. V.. Odvolací orgán k tomu poznamenal, že ak zo zistení vyplýva, že prvý dodávateľ (NBTEL s.r.o.) tovar nedodal, nemohol ho ďalší článok obchodu, spoločnosť BETAMAK s.r.o. dodať kontrolovanému subjektu a išlo len o formálne vystavenie faktúry. K námietke neefektívneho a účelového vykonania dokazovania odvolací orgán uvádza, že všetky dôkazy boli zistené a hodnotené v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa úvahy správcu dane, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom bolo prihliadnuté na všetko, čo v priebehu kontroly vyšlo najavo.
32. K odvolacej námietke, že dôkazné bremeno je na správcovi dane, odvolací orgán uviedol, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, a nie vyhľadávacia, t.j. správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa dane, ale iba prejednáva dôkazy predložené daňovým subjektom. Dôkazná povinnosť je tak na strane daňového subjektu. Ak ten dôkazné bremeno neunesie, správca dane má právo vymerať daň podľa dôkazov, ktoré má k dispozícii. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, v zmysle ktorého existencia faktúry alebo iného dokladu nie je relevantným dôkazom, ak ich obsah nemá reálny a pravdivý podklad. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní, platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný v priebehu kontroly. Tiež preukazuje pravdivosť a vierohodnosť dokladov.
33. K námietke týkajúcej sa zachovania zásady neutrality DPH odvolací orgán uviedol, že v prípade, ak platiteľ podal daňové priznanie, v ktorom deklaruje odpočet DPH z faktúry vyhotovenej iným platiteľom za dodanie tovaru alebo služby, pričom kontrolou bolo zistené, že k samotnému dodaniu tovaru alebo služby v skutočnosti nedošlo, na jednej strane dodávateľovi (BETAMAK s.r.o.) nevznikla síce daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 alebo 2 zákona č. 222/2004 Z. z., a teda ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona, ale mu vznikla povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona. Na druhej strane, odberateľ (ALMITRANS s.r.o.) nemôže odpočítať' daň, pretože mu nevzniklo právo na odpočítanie dane v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. (dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, vznikla mu len povinnosť zaplatiť daň, ktorú uviedol na faktúre). Akýkoľvek iný postup by bol v rozpore so zákonom, a bol by teda nesprávny, a preto odvolací orgán považuje postup správcu dane za správny.
34. Vo vzťahu k judikatúre NS SR žalovaný uviedol, že v tomto prípade daňový subjekt nedisponoval existenciou materiálneho plnenia, pretože predloženými dokladmi neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu, a teda neodstránil pochybnosti o pravdivosti predmetnej faktúry vystavenej daňovým subjektom BETAMAK s.r.o. Na základe objektívnych skutočností skonštatoval, že pochybnosti o predmetnom obchode nevznikli len na predchádzajúcom stupni obchodu, ale už u samotného priameho dodávateľa BETAMAK s.r.o., keďže bývalá konateľa tejto spoločnosti nepreukázala nijako svoje tvrdenia o uskutočnení zdaniteľného plnenia. K námietke, že v zásade nie je možné požadovať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných daňových subjektov, odvolací orgán uviedol, že každý podnikateľ musí pristupovať v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti k vlastným právnym úkonom i pri hodnotení právnych úkonov svojich obchodných partnerov s potrebnou obozretnosťou, a to v rámci zákonom vyžadovanej odbornej starostlivosti, ktorá sa u každého podnikateľa vyžaduje a predpokladá v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej vykonávanej podnikateľskej činnosti (minimálne obozretnosť pri preverení spoľahlivosti obchodných partnerov, ako i pri uzatváraných obchodných dohodách).
35. Odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia a príslušného spisového materiálu v rozsahu námietok daňového subjektu dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych predpisov, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly podľa svojej úvahy. Vykonané dôkazy preukazujú, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočet DPH z nákupu náhradných dielov v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a/, v nadväznosti na § 49 ods.1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Odvolací orgán posúdil odvolacie námietky daňového subjektu ako neopodstatnené a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
36. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bola zo strany žalobcu podaná dňa 20.02.2018 správna žaloba.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
37. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.
38. Podľa § 6 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
40. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
41. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
42. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
43. V predmetnom správnom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým bol určený rozdiel na DPH, t.j. nebol priznaný nadmerný odpočet a daňovému subjektu bola vyrúbená daň.
44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
45. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
46. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
47. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
48. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
49. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
50. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
51. Podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.
52. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
53. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
54. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
55. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
56. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
57. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
58. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004, prvá a druhá veta, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
59. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
60. Podľa § 51 ods. 1 psím. a/ tohto zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
61. Zohľadniac žalobné námietky správny súd skúmal žalobcom predložené dôkazy v rámci daňovej kontroly, rovnako aj dôkazy zistené správcom dane svedčiace v neprospech žalobcu a dospel k záveru, že argumenty správcu dane nie sú takého charakteru, aby úplne un block spochybnili dôkazy predkladané žalobcom. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, pričom na tieto skutočnosti daňový subjekt nemá vplyv. Daňový subjekt pri výkone bežných obchodných úkonov v rámci svojej podnikateľskej činnosti nemôže a priori predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia vedená, resp. ak takýto subjekt v rámci preverovania reťaze obchodu z rôznych dôvodov realizáciu obchodu poprie, resp. ju iba nevie preukázať (ako napr. ukončenie podnikateľskej činnosti spoločnosti BETAMAK s.r.o. a odovzdanie kompletných dokladov nástupníckej spoločnosti).
62. Bolo nespochybniteľné, a ani správca dane toto nenamietal, že zo strany kontrolovaného subjektu nebola predložená iba faktúra (č. 20117004) bez ďalšieho, ale aj celý súbor nadväzujúcich dokladov, dôkazov, ktoré svedčia v prospech záveru, že k zdaniteľnému obchodu aj reálne došlo, ako sú dodacie listy, účtovné výkazy, doklad o bezhotovostnom prevode, skladové listy a.i. Vyvstáva preto otázka, v akom rozsahu by mal kontrolovaný subjekt zabezpečovať dôkazy o existencii zdaniteľného plnenia. Javí sa preto, že doklady predložené žalobcom v priebehu daňovej kontroly nasvedčujú, že k zdaniteľnému plneniu medzi ním a dodávateľom, spoločnosťou METAMAK s.r.o. skutočne došlo. Súbor dôkazov predložených v tomto smere žalobcom možno posúdiť za dostatočný na preukázanie tohto záveru, pričom samotná jedna výpoveď, a aj to vo vzťahu k subdodávateľovi (NBTEL s.r.o.), nie je dostatočnej sily na to, aby sama osebe tento záver vyvrátila, ak teda správca dane nedisponuje inými relevantnými dôkazmi na vyvrátenie tvrdení žalobcu. Možno preto konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno v tomto kontexte uniesol.
63. Záveru, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne tak svedčí právny názor vyslovený tiež aj v rozhodnutiach európskych súdnych orgánov , napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.
64. Rovnako tiež Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Asf/131/20114 zo dňa 25.03.2005 vyslovil, že „dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Nemožno sa preto stotožniť so záverom žalovaného, ako i krajského súdu v tom, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral.“.
65. Správny súd poukazuje tiež na to, že správca dane sa vôbec bližšie nezaoberal nástupníckou spoločnosťou MONRIA s.r.o., postačilo mu jedno konštatovanie od dožiadaného daňového úradu, že sa im nepodarilo doručiť predvolanie pre túto spoločnosť. Rozhodné skutočnosti vo vzťahu k tejto spoločnosti dokonca nie sú vôbec zahrnuté do odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, t.j. ten sa nevysporiadal dostatočne s výpoveďou L. V., že svoje tvrdenia nevie preukázať z dôvodu, že všetka účtovná dokumentácia spoločnosti BETAMAK s.r.o. bola odovzdaná tejto spoločnosti, pričom táto argumentácia je úplne logická a situácia nevybočuje z bežných postupov, ak bývalá konateľka obchodnej spoločnosti po jej zániku nedisponuje účtovnými dokladmi resp. inými dôkazmi na preukázanie existencie obchodu z času, kedy figurovala ako konateľka spoločnosti. Možno preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti považovať za nedostatočne odôvodnené, pričom zároveň nebol riadne zistený skutkový stav v požadovanom rozsahu, aby bolo možné posúdiť argumentáciu správcu dane o nepreukázaní zdaniteľného plnenia na všetkých stupňoch za dôvodnú.
66. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli správcom dane dodržané všetky zásady daňového konania a skutkový stav veci nebol správnymi orgánmi zistený natoľko, aby v bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie.
67. S odkazom na § 134 S.s.p., správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom žalobnými bodmi a preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ S.s.p. z dôvodu že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v odôvodnení rozhodnutia a skutkový stav nebol správnym orgánom riadne zistený; a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
68. Správca dane je povinný v ďalšom konaní doplniť dokazovanie naznačeným smerom, zistené skutočnosti je povinný zahrnúť do odôvodnenia rozhodnutia, pričom vyslovený záver je povinný primerane a presvedčivo odôvodniť, aby bolo rozhodnutie vnútorne súladné. Až keď všetky relevantné skutočnosti zistené správcom dane v kombinácii s dôkazmi predloženými daňovým subjektom budú smerovať k jedinému záveru, t.j. že k zdaniteľnému obchodu, z ktorého by mal kontrolovaný subjekt nárok na odpočet dane nedošlo, je možné nárok na odpočet nepriznať, inak je namieste nárok na odpočet DPH daňovému subjektu priznať.
69. Podľa § 191 ods. 6 S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
70. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
61. Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).