Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci navrhovateľky: H. K., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, zastúpenej JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom K. XXX proti odporcovi: Ing. V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K. XXX, t. č. bytom O. H., S. XXXX/XX, zastúpenému Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom Ružomberok, Štiavnická 2018/7, IČO: 42 387 761, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. K., nar. XX. XX. XXXX a O. K., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode, bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, na odvolanie odporcu - otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2P/3/2018-138 zo dňa 20. 11. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III., IV., VI. a VIII. p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín rozviedol manželstvo účastníkov, maloleté deti M. a O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia spoločne, otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého M. výživné mesačne sumou 150,- eur a maloletej O. výživné sumou mesačne 100,- eur k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Ďalším výrokom súd prvej inštancie upravil styk otca a maloletých detí tak, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi prvé 3 kalendárne mesiace po právoplatnosti rozsudku každý nepárny kalendárny týždeň vždy od soboty od 09,00 hod. do nasledujúcej nedele do 17,00 hod., každú stredu v kalendárnom týždni vždy od 15,00 hod. do 18,00 hod. Po uplynutí uvedeného obdobia je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň vždy od piatku od 16,00 hod. do nasledujúcej nedele do 17,00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku od 25. 12. od 09,00 hod. do 26. 12. do 17,00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 31. 12. od 09,00 hod. do 01. 01. nasledujúceho roka do 17,00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatka od 09,00 hod. do Veľkonočnej nedele do 17,00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele od 09,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17,00 hod., počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 25. 07. od 09,00 hod. do 07. 08. do 17,00 hod. s tým, že maloleté deti si v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ich matke v stanovený čas odovzdá. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom náležite pripraviť a obom rodičom povinnosť najmenej jeden deň pred určeným termínom stretnutia oznámiť navzájom prípadnú prekážku, pre ktorú sa stretnutie nemôže uskutočniť. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Taktiež vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol. Ďalej súd rozhodol o trovách štátu tak, že navrhovateľku, aj odporcu zaviazal uhradiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín trovy konania v sume po 125,84 eur každému a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 23, § 24, § 62 a § 75 Zákona o rodine s prihliadnutím na ust. § 100 CMP, pričom konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážnym spôsobom a dlhodobo narušené, neplní svoje základné funkcie a na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. O trovách konania vzniknutých štátu rozhodol v súlade s ust. § 57 CMP a o trovách konania podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí. Napadol výroky III., IV., VI. a VIII. rozsudku, teda výroky, ktorými súd stanovil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, upravil styk a rozhodol o tom, že vo zvyšnej časti návrh zamieta, resp. výrok o povinnosti uhradiť trovy štátu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu v tom, že majetkové pomery otca postačujú na platenie výživného vo výške stanovenej súdom. Podklady predložené matkou nezohľadňovali jej výdavky, ale výdavky členov jej rodiny. Nie je dôvodné, aby matka uhrádzala poplatky za psa, daň z nehnuteľnosti a podobne, nakoľko nie je ich vlastníkom. Nie je možné v tomto prípade vychádzať zo schválenej rodičovskej dohody, ktorá bola do času rozvodu, nakoľko na čas po rozvode došlo k zmene pomerov a suma výživného v súčte 250,- eur má pre otca likvidačný charakter aj s poukazom na skutočnosť, že zložka jeho mzdy má variabilnú zložku, ktorá nie je nárokovateľná a v prípade jej nepriznania je otec vystavený možnosti exekučného konania, resp. straty vodičského oprávnenia, čo by ďalej znamenalo nemožnosť stretávať sa s deťmi, nakoľko matka sa svojvoľne odsťahovala do obce H., ktorá je vzdialená od bydliska otca cca 20 km. Otec detí navrhol, aby súd od Sociálnej poisťovne žiadal preukázanie majetkových pomerov matky, teda či poberá príjem, nakoľko podľa zistení otca pracuje na svojom predchádzajúcom pracovisku, hoci pred súdom prvej inštancie tvrdila, že nemá pracovnoprávny vzťah, poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti. Pokiaľ bol určený rozsah styku s maloletými deťmi, tento nie je v ich záujme. Uviedol, že ním navrhnutý model stretávania je lepší s poukazom na zachovanie vzájomných citových väzieb, aby aj vianočné sviatky trávili deti s otcom. Tiež z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, aby bol rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi čo najširší, čo má pre otca do budúcna význam, nakoľko postupom času bude žiadať deti do striedavej osobnej starostlivosti. Odvolanie smerujúce k plateniu časti trov znaleckého dokazovania (trov štátu) odôvodnil tým, že na dokazovanie nedal podnet on, ale manželka, pričom podľa neho matka bola u psychologičky riešiť svoje osobné problémy a nie problémy dieťaťa. Žiadal, aby jednotlivé napadnuté výroky súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil, zaviazal ho prispievať na výživu maloletého M. sumou 100,- eur mesačne, maloletú O. sumou 70,- eur mesačne, upravil styk s deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod., každý týždeň v mesiaci v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23. 12. od 09,00 hod. do 25. 12. do 18,00 hod., každý nepárny rok od 25. 12. od 09,00 hod. do 27. 12. do 18,00 hod., každý párny rok od 31. 12. od 10,00 hod. do 02. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18,00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatku od 09,00 hod. do Veľkonočnej nedele do 17,00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele od 09,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17,00 hod., počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 25. 07. od 09,00 hod. do 07. 08. do 17,00 hod. s tým, že maloleté deti si prevezme v mieste bydliska matky a v rovnakom mieste a v stanovený čas ich matke odovzdá. Tiež žiadal, aby súd určil, že štát nemá nárok na náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné. V časti určenia výživného dostatočne preukázala odôvodnené potreby maloletých detí, ohľadom príjmu oznámila súdu všetky zásadné skutočnosti a tieto aj dostatočne preukázala. Až po vynesení rozhodnutia o rozvode manželstva od 01. 12. 2018 uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti na 40 hodín mesačne, pričom výplatu ešte neobdržala. Naopak majetkové pomery sa zhoršili v tom, že zomrel otec, s ktorým žila v spoločnej domácnosti a náklady na rodinný dom, kde býva, znáša teraz spoločne len s matkou. To sa odzrkadlilo zásadne na výške jej výdavkov. podľa nej naopak súd nezahrnul do príjmu otca odmeny, či iné zložky platu, keď niekedy jeho zárobok presiahol 1 400,- eur mesačne. So zmenou styku nesúhlasila, lebo podľa nej chcel vlastne styk s deťmi otec obmedziť. Pokiaľ by sa tak stalo, súhlasí s jeho návrhom, avšak nebol by realizovaný styk v stredu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroky súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Opatrovník maloletých detí uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie. V celom rozsahu sa pripája k rozsahu rozsudku okresného súdu.

5. Otec maloletých detí následne vo svojom vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na odvolaní, ako aj dôvodoch. Poukázal ďalej na skutočnosť, že nemôže poberať daňový bonus na maloleté deti, pričom jeho výška stúpla od 01. 01. 2019 o 100 %. Jeho príjem, ktorý mal súd k dispozícii, bol vypočítaný aj so všetkými zložkami príjmu. Čo sa týka úpravy styku, naopak chcel, aby súd rozšíril jeho styk s deťmi počas vianočných sviatkov. Vo vzťahu k plateniu trov štátu sa k tomuto matka nijako nevyjadrila. Žiadal, aby súd jeho odvolaniu vyhovel.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 až § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. V ostatných častiach ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

7. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní o odvolaní mal súd druhej inštancie posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti rozhodné pre vydanie rozhodnutia o určení výšky výživného, o úprave styku otca s maloletými deťmi, prípadne, či správne posúdil nárok štátu na náhradu trov konania. Otec maloletých detí žiadal v odvolaní, aby súd vyššej inštancie prehodnotil výšku výživného stanovenú súdom prvej inštancie na čas po rozvode manželstva najmä s poukazom na to, že matka maloletých detí neuniesla dôkazné bremeno ohľadom výšky výdavkov spojených so starostlivosťou a opaterou o deti, ako aj ich odôvodnenými výdavkami a potrebami. Iným spôsobom tiež žiadal otec upraviť styk s maloletými deťmi, resp. namietol aj správnosť rozhodnutia o trovách štátu, keď súd prvej inštancie tieto trovy pomerne rozdelil medzi oboch manželov, pričom odvolateľ uviedol, že on nedal podnet na znalecké dokazovanie. V odvolaní žiadal, aby štátu nárok na náhradu trov konania nebol priznaný.

8. V tomto prípade mal odvolací súd preukázané, že na čas po rozvode manželstva rodičov boli maloleté deti zverené do výchovy a opatery matke, pričom sa jedná o deti narodené v roku 2014 (M.) a v roku 2016 (O.). Matka v čase rozhodovania súdu poberala rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur a prídavky na dve deti v sume 47,36 eur. Príjem otca detí bol v rozmedzí od 927,- do 1 033,- eur v čistom mesačne. Matka s maloletými deťmi býva v obci H. v rodinnom dome. Otec detí žije v obci Q. K..

9. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prvoinštančný súd správne a s jeho závermi, keď určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur na maloleté M. a 100,- eur na maloletú O. mesačne, sa odvolací súd zhoduje. Nakoniec takýmto spôsobom upravili rodičia práva a povinnosti rodičovskou dohodou pred rozvodom manželstva, pričom v čase rozhodovania súdu o rozvode a určení vyživovacej povinnosti na čas po rozvode k zmene pomerov nedošlo. Súd určoval výživné k deťom v nízkom veku, kedy je zrejmé, že osobná starostlivosť matky o deti prevažuje, pričom taktiež k deťom má aj vyživovaciu povinnosť, ktorú plní nielen osobnou starostlivosťou. Je zrejmé tiež, že rodičia sa nevedeli dohodnúť o ostatných právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletým deťom na čas po rozvode (úprava styku), preto musel rozhodnúť súd tak, aby to bolo v súlade najmä so záujmami maloletých detí. V takomto prípade potom spravidla nie je možné rozhodnúť tak, aby úprava styku bola v súlade s predstavami obidvoch rodičov. Vzhľadom na vek detí je v súčasnej dobe úprava styku aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraná. V tomto prípade sa nejedná o stav trvalý, ale v prípade podstatných zmien je možné zmeniť aj stretávanie sa otca s deťmi iným spôsobom, tak aby bola vhodne zabezpečená výchova detí a ich citové väzby na oboch rodičov.

11. Odvolací súd má za to, že z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne a v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine rozhodol o výške výživného a úprave styku, s čím sa v celom rozsahu odvolací súd stotožnil a v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil s poukazom tiež na ust. § 387 ods. 2 CSP. Pokiaľ bol napadnutý aj výrok o náhrade trov štátu, pričom odvolateľ žiadal, aby štátu takýto nárok priznaný nebol, súd prvej inštancie správne rozhodoval v súlade s ust. § 57 CMP, keď priznal štátu, ktorému vznikli trovy v súvislosti s vykonaním dôkazu, nárok na jeho náhradu, nakoľko v tomto prípade sa neposudzuje úspešnosť účastníka v konaní, resp. znalecké dokazovanie bolo vykonané v súlade so záujmami detí, odvolací súd potom aj tento výrok ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ súd prvej inštancie ostatné nároky vo zvyšnej časti otca zamietol, tak ako bolo už vyššie uvedené, pokiaľ upravil styk v určitom rozsahu, tento považoval aj odvolací súd za dostačujúci, a preto aj v zamietnutí zvyšných nárokov otca výrok rozsudku potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a konštatoval, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).