Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2019 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného

S. W.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F. č. XXX, okr. J. M., C. H. ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/144/2018 zo dňa 14. februára 2019 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný S. W. o d s u d z u j e podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. h), 38 ods. 2, ods. 3, 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. e), 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 9 (deväť) mesiacov a 1 (jeden) deň.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine a uloženom treste prepadnutia veci v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/144/2018 zo dňa 14.02.2019, bol obžalovaný S. W. uznaný vinným pre 1) zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a 2) prečin nedvolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., pretože 1. obvinení W. a W. si na nezistenom mieste v C. v presne nezistenom čase dňa XX.XX.XXXX zabezpečili finančné prostriedky vo výške 8.000,- Kč na nákup rôznych liekov obsahujúcich efedrin (A., P., H. a S.) za účelom výroby pervitínu, na 2 papiere A4 si vypracovali zoznam lekární v S. a blízkom okolí, následne spoločne dňa 23.07.2018 hromadnou dopravou cestovali na územie X. republiky do S., so zastávkou v X. M., kde zamenili 8.000,- Kč za cca 300,- eur, tieto si rozdelili na polovicu, dopravili sa do S., kde spoločne nakupovali v lekárňach tieto lieky, pričom obvinený W. kúpil X balenie P.-u (XX tabletiek) a X balenie A.-u (XX tabletiek) a obvinený W. kúpil 3 balenia A.-u (po 24 tabletiek), 2 balenia H.-u (po 20 tabletiek) a 1 balenie S. (24 tabletiek), 2. obvinený W. si v nezistenom čase a mieste pred 23.07.2018 zabezpečil 1 ks papierovú skladačku o rozmere 20 x 30 mm s obsahom bieleho prášku, ktorá obsahuje biely práškový materiál s hmotnosťou 23 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu a toto množstvo zodpovedá jednej bežnej jednotlivej dávke drogy, schopnej ovplyvniť psychiku konzumenta, ďalej si zabezpečil 1 ks plastové zažehlené vrecko o rozmere 35 x 60 mm s obsahom 2 šišiek neznámej sušenej rastliny, ktoré podľa predbežného vyjadrenia KEÚ PZ Bratislava obsahovalo konope s hmotnosťou 489 mg a toto množstvo zodpovedá minimálne jednej bežnej jednotlivej dávke drogy, schopnej ovplyvniť psychiku konzumenta, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené podľa Zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do l. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do l. skupiny psychotropných látok.

Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr.zák., § 41 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. l), n) Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne, pre výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil trest prepadnutia veci a to: gumenej hadice, sklenenej trubičky, balenia P. (24 ks tabliet), balenia A. (XX ks tabliet), balenie H. (XX ks tabliet) a balenie S. (24 ks tabliet).

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného S. W. napadol prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s uloženým trestom S. W. sa nedá súhlasiť. Ustanovenie § 39 Tr.zák. použité u obžalovaného nebolo bližšie zdôvodnené. Má za to, že u obžalovaného nie je dôvod na použitie tohto ustanovenia. Dopustil sa dvoch trestných činov drogového charakteru, navyše v skúšobnej dobe uloženej mu za rovnaký drogový trestný čin spáchaný v C. republike. Zníženie mu dolnej hranice trestu o 28 mesiacov považuje za nedostatočné. Navrhol zrušiť výrok o treste, a vrátiť vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril tak, že sa nedopustil opätovne drogového trestného činu, ako to nesprávne uvádza v odvolaní prokurátor, ktorý sa v tomto mýli, za drogy nebol v C. republike stíhaný.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora tento na dôvodoch svojho odvolania zotrval. Obžalovaný uviedol, že trvá na svojom písomnom vyjadrení, má za to, že trest 9 mesiacov a 1 deň , ktorý už do dnešného dňa vykonal väzbou postačuje na jeho nápravu a prevýchovu.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že krajský súd sa už uvedenou vecou zaoberal a uznesením sp.zn. 23To/7/2019 zo dňa 24.01.2019 zrušil prvý vo veci vydaný rozsudok vo výroku o treste, a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V uznesení nariadil, aby súd prvého stupňa vyžiadal odsudzujúce rozhodnutia z C. republiky, oboznámil ich na hlavnom pojednávaní a zároveň, aby zistil, či sa v týchto trestných konaniach S. W. osvedčil. Uvedené dôkazy nanovo zadovážené mal prvostupňový súd spolu s celým radom ostatných dôkazov opätovne vyhodnotiť, a náležite premietnuť do rozhodovania o uložení trestu obžalovanému.

Na objasnenie je potrebné uviesť, že výrok o vine už pôvodne urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por.). Krajský súd preskúmaval výrok o treste napadnutý odvolaním prokurátora.

K odvolaniu prokurátora, smerujúcemu proti výroku o treste v neprospech obžalovaného z pohľadu vytýkaných chýb uvádza senát odvolacieho súdu, že je potrebné čiastočne prisvedčiť námietkam prokurátora ohľadom bližšieho neodôvodnenia ustanovenia § 39 Tr.zák. súdom prvého stupňa , ako aj ohľadom nekomplexného posúdenia osoby obžalovaného.

Prvostupňový súd dokazovanie, ktoré nariadil krajský súd doplniť vykonal v celom rozsahu. Z tohto dokazovania vyplynulo, že obžalovanému plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia v C. republike, pre trestný čin krádeže, ktorý je trestný aj podľa právneho poriadku SR , a teda nie za drogový trestný čin , ako to nesprávne konštatoval v odvolaní prokurátor .

Súd prvého stupňa však následne pochybil, keď obžalovanému po doplnenom dokazovaní uložil úhrnný trest odňatia slobody za použitia dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v ustanovení § 36 písm. l), n) Tr.zák., a žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 37 Tr.zák. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil dvomi skutkami dvoch trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, mu mala byť priznaná aj priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. h) Tr.zák. Taktiež prvostupňový súd pochybil, ak použil zmierňujúce ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák., na ktorého uplatnenie iba dve poľahčujúce okolnosti, nie sú postačujúce, navyše použitie tohto ustanovenia nedostatočne zdôvodnil, ako to správne namietol prokurátor . Prvostupňový súd prehliadol ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., podľa ktorého práve za prípravu na zločin, ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Z ustanovenia § 7b ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Týmto ustanovením sa v Trestnom zákone priamo reaguje na nové ustanovenie Trestného poriadku, ktoré v § 488a upravuje zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie (zohľadnenie právoplatného odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní vykoná orgán činný v trestnom konaní a súd). Na rozdiel od odseku 1 § 7b Tr. zák. sa toto ustanovenie vzťahuje len na právoplatné rozhodnutie členského štátu Európskej únie. Z hľadiska zohľadnenia sa takéto odsudzujúce rozhodnutie považuje za rovnocenné s právoplatným odsúdením súdom Slovenskej republiky, pričom podmienkou pre takýto postup je len obojstranná trestnosť, t.j. musí ísť o čin, ktorý je trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. „Zohľadnenie“ v zmysle § 7b ods. 2 Tr. zák. sa vo vzťahu k odsúdeniu súdom iného členského štátu Európskej únie uplatní v novom, po právoplatnosti takého odsúdenia vedenom trestnom konaní, a to ako trestnoprávny dôsledok recidívy pri spáchaní trestného činu, za ktorý je jeho páchateľ odsudzovaný slovenským súdom - §§ 37 písm. m/, 38 ods. 5 a 6, 47 ods. 2, 61 ods. 3, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. ( rozhodnutie č. 14 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 2/2016).

Na aplikovanie ustanovenia § 7b ods. 2 Tr. zák. nie je potrebné uznanie rozhodnutia súdom Slovenskej republiky. Postačuje ak existuje právoplatné rozhodnutie iného členského štátu Európskej únie, ktoré bolo vydané pre trestný čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 7b ods. 2 Tr. zák. boli preto u obžalovaného splnené podmienky pre zohľadnenie jeho predchádzajúceho odsúdenia v Českej republike, ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., a rovnako aj pre zohľadnenie okolnosti, že obžalovaný teraz posudzovaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (§ 49 ods. 2 Tr. zák.). Aplikácia tohto postupu je však možná len za predpokladu, že vo vzťahu k odsúdeniu iného členského štátu neplatí zákonná fikcia neodsúdenia, ktorá je právnym dôsledkom zahladenia odsúdenia (§ 50 ods. 7 Tr. zák., § 52 ods. 4 Tr. zák., § 93 ods. 1 Tr. zák.), ako to správne súd prvého stupňa oboznámenými dôkazmi na hlavnom pojednávaní zistil.

V zmysle platných ustanovení Trestného zákona pre prečin podľa § 171 ods. 1 Tr.zák. je možné uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. Pre zločin podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere tri roky až desať rokov. Podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Obžalovaný sa dopustil jedného prečinu podľa § 171 ods. 1 Tr.zák. a jedného zločinu podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. v štádiu prípravy podľa § 13 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

Práve skúmaniu prípravy na zločin orgány činné v trestnom konaní venovali len minimálnu pozornosť bez toho, aby sa podrobnejšie zaoberali, aké možnosti so zaistenými medikamentami obžalovaný pri výrobe psychotropných látok mal, či mohol spáchať týmto naozaj zločin alebo iba prečin. Toto však s poukazom na vyhlásenie o vine dané obžalovaným už krajský súd naprávať nemohol, avšak mohol dané premietnuť do výmery trestu pri jeho ukladaní obžalovanému.

Preto krajský súd zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti vrátane okolností skutkov spáchaných obžalovaným zrušil výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa a obžalovanému po doplnenom dokazovaní súdom prvého stupňa v smere naznačenom krajským súdom, dokazovaním zistené skutočnosti náležite premietol do výmery trestu odňatia slobody.

Obžalovanému preto uložil za správneho priznania dvoch poľahčujúcich a jednej priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov a 1 deň, ktorý už vykonal väzbou, mimoriadne znížený, avšak bez použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák., využijúc ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., ktoré sa týka prípravy na zločin, pretože mal za to , že vzhľadom na okolnosti skutkov by dolná hranica trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšie trestného vo výmere 3 rokov bola neprimerane prísna. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že nebolo možné prehliadnuť predchádzajúci život obžalovaného. V aktuálnom trestnom konaní je uznaný vinným zo skutkov spáchaných v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Ako je z jeho predchádzajúceho života zrejmé, iné prostriedky nápravy jeho osoby v minulosti súdom mu uložené zlyhali.

Pre výkon trestu obžalovaného krajský súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody.

Takýto trest zodpovedá všetkým kritériám na ukladanie trestov uvedeným v § 34 ods. 1, ods.4 Tr.zák., a je postačujúci na nápravu a prevýchovu obžalovaného, navyše zohľadňuje aj všetky zásady generálnej a individuálnej prevencie.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.