Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/284/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobkyne: PhMr. C. F., J.Á. X, L., zastúpenej advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 1 444,07 eura s príslušenstvom, na odvolania žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/95/2010-239 zo dňa 2.11.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 722,04 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 14.8.2009 do zaplatenia a v napadnutej časti, v ktorej bol zamietnutý úrok z omeškania za obdobie od 4.6.2009 do 13.8.2009 p o t v r d z u j e .

V zvyšnej zamietajúcej časti mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 722,04 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 14.8.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni celú priznanú istinu, spolu 1 444,07 eura, spoločne s Jaroslavom Oláhom, ktorému bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 2T/52/2009-1006 zo dňa 26.5.2010 v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 129/2010 zo dňa 6.10.2010 uložená povinnosť nahradiť žalobkyni škodu 9 121,60 eura tak, že splnením povinnosti jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 722,04 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z 722,04 eura od 14.8.2009 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 7.6.2010 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 1 659,70 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 4.6.2009 do zaplatenia, na pojednávaní konanom 10.10.2011 zobrala žalobu v časti istiny 215,63 eura späť; súd prvej inštancie uznesením č.k. 11C/95/2010-88 zo dňa 22.4.2013 konanie v predmetnej časti istiny zastavil. Predmetom konania tak zostala istina 1 444,07 eura s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXX na poistenie vecí v byte č. XX na J. N.. X v L. so začiatkom poistenia 3.7.2001. Predmetom poistnej zmluvy bolo základné poistenie vecí v byte (elektrospotrebiče, elektronika, optika, zbrane, strelivo, hudobné nástroje, stroje a strojové zariadenia) na poistnú sumu 50.000,- Sk (1 659,70 eura), ďalšie veci okrem už uvedených a cenných vecí boli poistené na poistnú sumu 100.000,- Sk (3 319,39

eura). Miesto poistenia v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bolo zabezpečené proti krádeži vlámaním dvomi zámkami v súlade s čl. 7 Zmluvných dojednaní Poistenie vecí v byte - Váš domov (ďalej len „ZD“). Súčasťou poistnej zmluvy boli aj ZD zo 6.7.2001. Žalobkyňa poistné pravidelne platila. Dňa 21.4.2009, v čase od 11,50 hod. do 13,15 hod., sa E. S. vlámal do trojizbového bytu žalobkyne (poistné miesto) a to tak, že na jednej z izieb na okne nezisteným predmetom odstránil sieťku s plastovým rámom uchytenú na plastovom okne, ktoré bolo vyklopené do polohy vetrania, toto okno následne nezisteným spôsobom otvoril a vošiel do bytu, z ktorého odcudzil z jednej izby notebook zn. Macbook Pro kúpený pred dvomi rokmi, striebornej farby v hodnote 2 323,57 eura, externý harddisk zn. Mybook, striebornej farby, kúpený pred mesiacom v hodnote 113 eur, minidisk zn. Sony modrej farby, spolu s príslušenstvom (adaptérom, mikrofónom a baterkami), kúpený pred dvoma rokmi, spolu v hodnote 90 eur, digitálny fotoaparát zn. Olympus Miu, striebornej farby, kúpený pred štyrmi rokmi v hodnote 200 eur, mobilný telefón zn. Motorola V8, striebornej farby, kúpený pred tromi rokmi, so SIM kartou spoločnosti T-Mobile ČR v hodnote 50 eur, slúchadlá zn. Senheisser, čiernej farby, kúpené pred štyrmi rokmi v hodnote 30 eur, slúchadlá zn. Sony, čiernej farby, kúpené pred štyrmi rokmi v hodnote 10 eur, lovecký nôž zn. Winchester s drevenou rúčkou, otvárací s tromi poistkami v čiernom puzdre v hodnote 30 eur, lovecký nôž zn. Winchester s drevenou rúčkou, otvárací s jednou poistkou v hodnote 50 eur, z ďalšej izby odcudzil digitálny fotoaparát zn. Polaroid, striebornej farby, trojročný v hodnote 80 eur, mobilný telefón zn. Motorola Moto RAZR V3, čiernej farby, ročný v hodnote 50 eur; ďalej tri strojové retiazky, vzor anker, spolu v hodnote 585,54 eura, strojovú retiazku zo zlata, vzor anker, dĺžka 45 cm, v hodnote 149,37 eura, 2 krížiky zo zlata, gravírované, spolu v hodnote 159,33 eura, krížik zo zlata - prívesok, v hodnote 39,83 eura, bielozlatý dámsky prsteň s briliantmi, osadenými v platinovej obrube, v hodnote 2 655,50 eura, perlový náhrdelník v hodnote 361,13 eura, perlový náramok v hodnote 159,33 eura, súpravu náhrdelník a náramok v hodnote 438,15 eura, strieborný set náhrdelník a náramok v hodnote 33,19 eura, zlatý náramok otvárací, hladký vzor, v hodnote 318,66 eura, zlatú strojovú retiazku spolu so zlatým vytvarovaným príveskom - dievča na hojdačke, v hodnote 1 195 eur, čím bola žalobkyni spôsobená škoda krádežou 9 121,60 eura; škoda poškodením spôsobená nebola. Žalobkyňa a ani jej syn v danom čase neboli v byte. Žalobkyňa nahlásila poistnú udalosť žalovanému 22.4.2009 (nasledujúci deň po odcudzení vecí) a uplatnila si poistné plnenie za uvedené odcudzené veci. Žalovaný oznámil žalobkyni listom z 19.5.2009, že jej poistné plnenie neposkytne z dôvodu nezabezpečenia miesta poistenia v zmysle čl. 7 ZD (okno v byte bolo počas jej neprítomnosti otvorené). Ďalším listom z 11.6.2009 žalobkyni oznámil, že opäť prešetril škodovú udalosť a zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, pretože veci z jej bytu neboli odcudzené spôsobom, pri ktorom by sa páchateľ vlámal alebo by preukázateľne vnikol do bytu iným násilným spôsobom. Žalobkyňa s týmto vyjadrením nesúhlasila a listom, ktorý bol žalovanému doručený 18.6.2009, požiadala o opakované prešetrenie škodovej udalosti. Žalovaný listom z 29.7.2009 žalobkyni oznámil, že zabezpečil opätovnú kontrolu škodovej udalosti a zdôraznil, že neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by ho viedli k zmene pôvodného stanoviska o neposkytnutí poistného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ukončil prešetrovanie poistnej udalosti 29.7.2009.

3. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že svedok K. F. (syn žalobkyne), v čase vzniku škodovej udalosti (21.4.2009) žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti na adrese J. X, L., ktorá je miestom poistenia podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXX. V deň vzniku škodovej udalosti okolo 11.00 hod. odišiel z bytu na stretnutie s priateľom, zamkol na dverách horný aj dolný zámok; plánoval sa zdržať mimo bytu asi hodinu. Pri odchode zabudol zatvoriť okno, nechal ho otvorené na vetračku; na otvorenom okne bola oceľová mriežka, ktorá mala štyri otáčavé úchyty. Neskôr uviedol, že okno nechal otvorené, lebo sa mienil v krátkej dobe vrátiť domov, nemyslel si, že by v tom čase mohol byť byt vykradnutý. Vedľa okna je francúzsky balkón, ktorý bol v tom čase zatvorený. Pred odchodom z bytu svedok nebol pod vplyvom alkoholu ani iných omamných alebo psychotropných látok. Počas výsluchu na polícii uviedol, že pri odchode z domu si všimol muža, ktorý sa zdržiaval pri dome a pozeral mu do tváre (zápisnica č. S.- XXX/OVK-L.-XXXX z 26.6.2009).

4. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd prvej inštancie preukázané, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 2T 52/2009-1006 zo dňa 26.5.2010 uznal obžalovaného E. S. vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému E. S. uložil povinnosť nahradiť žalovanej škodu 9 121,60 eura podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 2T/52/2009-1006 zo dňa

26.5.2010 nadobudol právoplatnosť 6.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 129/2010 zo dňa 6.10.2010, ktorým bolo odvolanie obžalovaného E. S. zamietnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Tdo 40/2013 dovolanie E. S. odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

5. Podanou žalobou si žalobkyňa uplatňovala nárok na poistné plnenie za odcudzený Mac Book Pro Intel notebook (maximálny limit 414,92 eura), digitálny fotoaparát (245,15 eura), externý harddisk (135,28 eura), HDD Seagate momentus 250GB (142,80 eura), Hifi doplnky (65,39 eura), klávesnicu k PC (145,75 eura), softvér v PC Final Cut Studio Retail (414,92 eura), disk v PC (158 eur), externý disk v PC (414,92 eura), spolu 2 137,13 eura, z ktorých maximálne plnenie podľa uzavretej zmluvy bolo 1 659,70 eura.

6. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou porušenia prevenčnej povinnosti žalobkyne, resp. jej syna a ich spoluzavinením škody, ktorého následkom môže byť krátenie poistného plnenia poškodenému. Dospel k záveru, že žalobkyňa ako poškodená (aj jej syn, ktorý bol takisto povinný dodržiavať zákonné a zmluvné povinnosti vzťahujúce sa k miestu poistenia) sú spoluzodpovední za škodu. Zavinenie žalobkyne, resp. jej syna, ktorý posledný odchádzal z bytu, spočívalo vo vedomej nedbanlivosti; žalobkyňa a aj jej syn vedeli, že počas ich neprítomnosti v byte môže do bytu neoprávnene vojsť tretia osoba, no bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že sa tak nestane. Na tom nič nemení tvrdenie syna žalobkyne, že „len“ zabudol zatvoriť okno. Prihliadol na zistenú skutočnosť, že syn žalobkyne si pri odchode z domu všimol neznámeho muža postávajúceho pri dome, ktorý sa na neho pozeral, čo ho však neprimälo vrátiť sa domov a zatvoriť okno v byte a to v situácii, že byt sa nachádza na prvom poschodí a preto je k nemu ľahší prístup zvonku ako k bytom na vyšších poschodiach. Protiprávne konanie žalobkyne, resp. jej syna, spočívalo v porušení prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovení § 809 ods. 1 a § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 7 ZD. Odsúdený E. S.Á. sa dostal do bytu žalobkyne cez otvorené okno tak, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednou rukou chytil za parapet, vyšvihol sa k otvorenému oknu, druhou rukou odstránil oceľovú mriežku z okna a nejakým predmetom otvoril balkónové dvere (francúzsky balkón, ktorý sa nachádzal vedľa otvoreného okna) a vošiel dnu. Policajti uviedli, že zlodej musel použiť nožík alebo iný tenký predmet, dať ho medzi rám okna a sieťku a vypáčiť ju. Na otvorenie francúzskeho balkóna mohol použiť šnúrku. Škoda predstavovala sumu zodpovedajúcu hodnote odcudzených vecí pri škodovej udalosti žalovanú v tomto konaní (1 444,07 eura). Príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalobkyne a škodou spočívala v tom, že nebyť predmetného vedomého nedbanlivostného konania, bola by v maximálnej možnej miere minimalizovaná pravdepodobnosť vzniku škody. Za nepodstatné považoval súd prvej inštancie tvrdenie, že odsúdený E. S. okná v iných bytoch aj rozbíjal a tak sa dostával dnu. Pre nedodržanie prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovení § 809 ods. 1 a § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 7 ZD znížil poistné plnenie o 1/2 zo žalovanej sumy na sumu 722,04 eura (1/2 z 1 444,07 eura = 722,035 eura, po zaokrúhlení 722,04 eura).

7. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že v danom prípade ide výluku z poistenia podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) a písm. r) ZD. K odcudzeným veciam (počítač, software a klávesnica), na ktorých sa nachádzali scenáre, strihy filmov a ďalšia práca syna žalobkyne uviedol, že žalobkyňa si neuplatňuje poistné plnenie za odcudzené scenáre, filmy, strihy filmov, ale za ukradnuté veci, na ktorých sa mali nachádzať. Preto nebolo nemožné postupovať podľa čl. 6 ods. 1 písm. r) ZD a úplne vylúčiť poskytnutie poistného plnenia. Pojem „veci určené na podnikanie“ použitý v čl. 6 ods. 1 písm. c) ZD považoval za nejednoznačný a umožňujúci dvojaký výklad. Z tohto ustanovenia nie je zrejmé, či má ísť o veci úplne alebo čiastočne určené a používané na podnikanie, a ak čiastočne, v akej miere (napríklad v miere menej ako 50 % alebo viac ako 50 %). Bolo nepochybné, že poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a preto súd prvej inštancie použil výklad tohto ustanovenia ZD v prospech spotrebiteľa (žalobkyne) postupom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a teda ak odcudzená vec bola čo i len čiastočne používaná na osobné účely, nemožno za jej odcudzenie vylúčiť poskytnutie poistného plnenia, pretože by to bolo v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že syn žalobkyne odcudzené veci nepoužíval výlučne na pracovné účely, ale aj na osobné účely, dospel k záveru, že odcudzené veci nie sú vylúčené z poistenia podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) ZD.

8. Súd prvej inštancie žalobkyni priznal v dôsledku jej spoluzavinenia na vzniku škody len polovicu žalovanej sumy poistného plnenia, t.j. 722,04 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia po uplynutí 15 dňovej doby na poskytnutie poistného plnenia počítanej od ukončenia

vyšetrovania škodovej udalosti (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaný skončil vyšetrovanie škodovej udalosti 29.7.2009 a do 13.8.2009 bol povinný poskytnúť žalobkyni poistné plnenie. Keďže tak v uvedenej dobe neurobil, do omeškania sa dostal 14.8.2009. V prvý deň omeškania (14.8.2009) bola úroková sadzba Európskej centrálne banky 1 %, po zvýšení o osem percentuálnych bodov boli zákonné úroky z omeškania 9 % ročne podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávavajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania za obdobie od 4.6.2009 do 13.8.2009, kedy žalovaný ešte nebol v omeškaní a žaloba bola v tejto časti nedôvodná. O nároku strán na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP keďže obidve strany mali úspech len čiastočný.

9. Proti rozsudku podali odvolanie obidve sporové strany.

10. Žalobkyňa podala odvolanie v zamietajúcej časti rozsudku a v časti o náhrade trov konania; žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K zamietnutiu návrhu na priznanie úroku z omeškania za obdobie od 4.6.2009 do 13.8.2009 uviedla, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom 7.4.2014 vykonal listinný dôkaz (oboznámil obsah likvidačného spisu žalovaného), ktorého súčasťou je aj list žalovaného z 19.5.2009 označený ako „Vec: Ukončenie likvidácie“. Týmto bolo podľa nej preukázané, že likvidáciu poistnej udalosti žalovaný skončil najneskôr dňom jeho vyhotovenia, t.j. 19.5.2009. Nie je preto zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k skutkovému zisteniu, že žalovaný ukončil vyšetrovanie škodovej udalosti 29.7.2009. Vzhľadom na uvedené bolo nesprávne stanovené omeškanie žalovaného, ktoré malo nastať v súlade s tvrdením uvedeným v žalobe a v súlade s ustanovením § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia vyšetrenia poistnej udalosti, t.j. v tomto prípade dňom 4.6.2009.

11. Nesprávne právne posúdenie veci podľa žalobkyne spočíva v tom, že súd prvej inštancie napriek zákonnej úprave v ustanovení § 441 Občianskeho zákonníka a právnemu názoru vyslovenému v uznesení odvolacieho súdu č.k. 3Co/538/2014 zo dňa 30.6.2016, jej spoluzodpovednosť za škody nevypočítal zo vzniknutej škody, ale zo žalovanej sumy. Namietala aj právny záver súdu prvej inštancie, že je spoluzodpovedná za vzniknutú škodu v rozsahu 50 %. V tejto súvislosti podotkla, že okno otvorené do polohy vetrania neponechala ona, ale jej syn a to neúmyselne (z nedbanlivosti). Zdôraznila, že jej syn nebol pod vplyvom alkoholu či návykových látok, jednalo sa o bežné „pozabudnutie“. Súdu prvej inštancie vytkla, že napriek opomenutiu syna označil za zodpovednú za také opomenutie ju ako žalobkyňu. Uviedla, že páchateľ vykrádal byty v rozhodnom období aj tak, že rozbíjal okná a balkóny, a nebolo preukázané, že by pootvorené okno bolo jednou z príčin vzniku škody. Právoplatným rozsudkom bolo taktiež ustálené, že za škodu zodpovedá v plnej miere páchateľ. Súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu. Pri dôslednom použití názoru odvolacieho súdu by musel súd prvej inštancie dospieť k tomu, že pri rozložení zodpovednosti za škodu medzi ňu ako žalobkyňu a páchateľa E. S., ide o porovnanie všetkých príčin smerujúcich k vzniku škody; dať na roveň, t.j. rozložiť zodpovednosť pomerom 50 % ku 50 % za otvorenie okna pri vetraní bytu a sériové vykrádanie bytov označila za ľudsky i právne nesprávne ohodnotenie situácie, ku ktorej došlo. Pri posúdení miery zavinenia na strane páchateľa je treba vziať do úvahy, že v jeho prípade ide o úmyselné spôsobenie škody inému (ide o úmyselný trestný čin) a v prípade jej syna ide o zabudnutie pootvoreného okna do polohy vetrania. Súd prvej inštancie tak nerešpektoval ani konštantnú judikatúru (judikát Rt 9/77). Súd prvej inštancie na odôvodnenie stanovenia miery jej spoluzodpovednosti neuviedol nič, čím jej uprel možnosť dozvedieť sa o dôvodoch, ktoré ho k viedli a polemizovať o nich.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. K samotnému výpočtu škody žalobkyne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 1 Cdo 70/2010, v zmysle ktorého je „v občianskom súdnom konaní súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite. Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú žalobca požaduje.“ Nakoľko žalobkyňa stanovila presnú výšku žalovanej istiny v sume 1 444,07 eura, súd prvej inštancie správne vychádzal z tejto sumy. Trval na

tom, že žalobkyňa tým, že si dôkladne nepreštudovala ZD zahrnula do žaloby aj veci, ktoré sú v zmysle čl. 6 vylúčené z poistenia. Napokon uviedol, že poistná zmluva sa vzťahuje na všetkých členov domácnosti, teda aj na syna žalobkyne, ktorý bol viazaný ZD a taktiež aj Občianskym zákonníka. Hrubým porušením ZD a prevenčnej povinnosti v zmysle Občianskeho zákonníka spôsobil vznik danej poistnej udalosti tým, že svojim vlastným konaním, resp. opomenutím konania odišiel z bytu a nechal pootvorené okno, čím dal možnosť páchateľovi ľahko sa dostať do bytu, ktorý sa nachádza na 1. poschodí. Žalobkyňa jednoznačne porušila všetky vyššie uvedené ustanovenia a nepočínala si tak, aby predchádzala vzniku poistnej udalosti, čo bolo dostatočne preukázané počas dokazovania v konaní, pričom s týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Skutočnosť, či páchateľ v tom čase vykrádal v okolí byty, alebo nie, je nevýznamná. Jedná sa len o hypotézu a účelové zavádzanie a prekrúcanie skutočností žalobkyňou. Napokon zdôraznil, že žalobkyňa disponuje vykonateľným exekučným titulom, a to právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III z 26.5.2010 sp. zn. 2T 52/2009, ktorým bola E. S. uložená povinnosť nahradiť jej škodu.

13. Žalovaný vo svojom odvolaní proti vyhovujúcej časti rozsudku žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenia čl. 7 a čl. 9 ZD, v zmysle ktorých bola žalobkyňa v prvom rade povinná zabezpečiť vstupné dvere a okná tak, aby ich nebolo možné otvoriť bez mechanického poškodenia alebo zničenia, čo nebolo splnené v tomto prípade. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výsledkov policajného vyšetrovania a taktiež to potvrdil svedok K. F., syn žalobkyne na pojednávaní, ktoré sa konalo 5.10.2016. Je pritom bez významu, či nechal otvorené okno úmyselne, alebo z nedbanlivosti. Skutočnosť, že žalobkyňa odišla z bytu, ktorý sa nachádzal na prízemí, s pootvoreným vstupným oknom, pričom sa v byte v čase lúpeže nikto nenachádzal, považoval za hrubé porušenie ZD. Podľa neho preto nepripadá do úvahy len jej spoluzodpovednosť za škodu, nakoľko žalobkyňa vlastným konaním, resp. opomenutím konania tým, že odišla z bytu a nechala pootvorené okno uľahčila vniknutiu škodcu do bytu, nachádzajúceho sa na 1. poschodí. S poukazom na ustanovenie § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy má poistený dbať na to, aby poistná udalosť nenastala, konštatoval, že žalobkyňa v tomto prípade porušila prevenčnú povinnosť a teda toto ustanovenie Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žalobkyňa disponuje vykonateľným exekučným titulom, právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III z 26.5.2010 sp. zn. 2T/52/2009, ktorým bola E. S. uložená povinnosť nahradiť žalobkyni škodu a teda sa môže domáhať náhrady škody priamo od odsúdeného, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Nesúhlasil s posúdením čl. 6 ZD o vylúčení z poistenia (patria sem autorské práva a iné nehmotné práva, ktoré majú charakter osobného vlastníctva, veci určené alebo používané na podnikanie, na výkon povolania, alebo na zárobkovú činnosť, a to aj v prípade, ak sú vo vlastníctve poisteného) ako nejednoznačného umožňujúceho dvojaký výklad. ZD dostatočne jasne v čl. 6 špecifikujú veci, ktoré sú vylúčené z poistenia; nie je možné tento článok vykladať dvojakým spôsobom. Z logického výkladu tohto článku vyplýva, že pri veciach, ktoré používa poistený na podnikanie, ako sú počítače, nikdy nemožno vylúčiť možnosť, že nebude používaný aj na súkromné účely. V tomto konaní bolo irelevantné sa zaoberať, v akom pomere alebo akým spôsobom boli predmety používané na podnikanie, čí výlučne alebo pomerne. S poukazom na ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka namietal, že v danom prípade nemožno použiť ustanovenia o spotrebiteľovi, nakoľko za spotrebiteľa sa považuje len fyzická osoba, ktorá pri plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pričom K.L. F. vykonával slobodné povolanie, pri ktorom používal veci, ktoré boli odcudzené a ktoré sú vylúčené z poistenia.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti potvrdiť. Aj keď žalovaný v odvolaní zdôraznil okolnosť, že páchateľ vošiel do jej bytu cez okno, ktoré bolo otvorené v polohe vetrania, neuvádza, na základe čoho došiel k záveru, že jej neprináleží žiadne poistné plnenie. Poukázala na poistnú zmluvu upravujúcu možnosť žalovaného odmietnuť poistné plnenie z dôvodu nedostatočného zabezpečenia bytu v čase poistnej udalosti z 21.4.2009 a na znenie čl. 9 ods. 21 a 24 ZD, v ktorých bolo dohodnuté, že odmietnuť poistné plnenie z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže (môže odmietnuť iba v prípadoch uvedených v ustanoveniach čl. 8, body 1., 7., 8. alebo 9), nezabezpečenie miesta poistenia má za následok plnenia len do limitu uvedeného v čl. 7 ZD (ktorý uplatnenou sumou aj tak nie je prekročený). K námietke žalovaného, že disponuje vykonateľným exekučným titulom, uviedla, že táto námietka bola dôvodom pre zamietnutie žaloby v poradí prvým rozsudkom súdu prvej inštancie a s touto námietkou sa jasne a zrozumiteľne vyporiadal odvolací súd v zrušujúcom uznesení z 30.6.2016 sp. zn. 3Co/538/2014. Dodala, že od odsúdeného nič nedostala a ani

nedostane, je to nemajetný recidivista. Predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou preto, že ju uzatvárala ako spotrebiteľka, so žalovaným ako dodávateľom. Jej syn predmetnú zmluvu neuzatváral, preto či je alebo nie je spotrebiteľom, nie je podstatné. Uviedla, že žalovaný namietol výluku z poistenia podľa čl. 6 ods. l písm. c) ZD, podľa nej však súd prvej inštancie správne použil výkladové pravidlo „contra proferentem“ a výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

15. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní žalobkyne a žalovaného (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania žalobkyne a žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že len odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.4.2019 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).

16. Pretože v danej veci podali odvolanie obidve sporové strany, predmetom preskúmavania odvolacím súdom sa stal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Obe strany namietali nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdil, že na základe tohto ustanovenia dôvodne odmietol plnenie, pretože nezabezpečenie miesta poistnej udalosti bolo hrubým porušením povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy a žalobkyňa preto, že toto jej porušenie nemalo vplyv na vznik poistnej udalosti.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa je spoluzodpovedná za škodu, ktorá jej vznikla poistnou udalosťou (bod 29 prvá veta pred dvojbodkou rozsudku), čo ho viedlo k tomu, že z požadovaného poistného plnenia priznal žalobkyni polovicu s poukazom na ustanovenia § 799 ods. 1 a ods. 3 a § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 7 ZD, ktoré spolu s Občianskym zákonníkom a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku platia pre poistnú zmluvu dojednanú stranami sporu (bod 30 rozsudku, čl. 1 ZD). Záver o spoluzodpovednosti žalobkyne za škodu odôvodnil tým, že jej dospelý syn K. F. nezavrel okno na byte (zavinenie žalobkyne), syn žalobkyne čím ako osoba, ktorá so žalobkyňou žila v spoločnej domácnosti porušil prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 809 ods. 1 a § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 7 ZD (protiprávne konanie žalobkyne). Žalobkyni vznikla škoda uplatňovaná v konaní 1 444,07 eura (vznik škody a jej výška) a tým, že nebyť vedomého nedbanlivostného protiprávneho konania žalobkyne, resp. jej syna bola by v maximálnej možnej miere minimalizovaná pravdepodobnosť vzniku škody (príčinná súvislosť).

18. Pri zohľadnení prevenčnej povinnosti uloženej poistenému ustanovením § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka dbať, aby poistná udalosť nenastala, najmä neporušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou, a čl. 7 ZD, ktorou sa žalobkyňa zaviazala zabezpečiť poistený byt proti krádeži vlámaním tak, že okná musia byť zatvorené z vnútornej strany, aby ich zvonku nebolo možné otvoriť bez ich mechanického poškodenia alebo zničenia, sa odvolací súd zaoberal, ako sa táto úprava a dohodnutá povinnosť žalobkyne má aplikovať pri rozhodovaní o danej žalobe na vyplatenie poistného plnenia, ak osoba, ktorá sa do bytu žalobkyne vlámala a ukradla z neho veci bola zistená v trestnom konaní.

19. Ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd prvej inštancie o žalobe rozhodoval, upravuje oprávnenie poistiteľa plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť alebo znížiť podľa toho, aký vplyv malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto zákonného ustanovenia. Možnosť zníženia poistného plnenia je viazaná na to, že porušenie týchto povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Pri nespochybnení záveru súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k poistnej udalosti, žalovaný v odvolaní namietal len, že žalovaná hrubo porušila svoju prevenčnú povinnosť a aj ZD, a preto s poukazom na ustanovenie § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal právo odmietnuť poistné plnenie.

20. Zníženie poistného plnenia je potrebné odlišovať od uplatnenia spoluzavinenia. Ak poisťovňa nevyplatí poistné plnenie vo výške vzniknutej škody z dôvodu spoluzavinenia poškodeného, nejde o zníženie poistného plnenia, ale o zohľadnenie miery akou poškodený zodpovedá za vzniknutú škodu. Pri zisťovaní významu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III z 26.5.2010 č. k. 2 T 52/2009-1006 potvrdeného uznesením Krajského súdu v Bratislave z 6.10.2010 sp. zn. 1To 129/2010, ktorým bola rozhodnuté, že E. S. spáchal pokračovací zločin krádeže v súbehu s pokračovaním prečinom porušovania domovej slobody, okrem iného aj vlámaním sa do bytu žalobkyne a krádežou vecí z jej bytu a bol zaviazaný nahradiť jej škodu 9 121,60 eura, odvolací súd vychádzal z toho, že rozhodnutie o

tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie protiprávneho konania páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, v prípade niektorých trestných činom táto predstavuje škodu na majetku, ktorej odškodnenie právne predpisy pripúšťajú, ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a touto ujmou. Pre účely viazanosti civilného súdu rozhodnutím trestného súdu v zmysle ustanovenia § 193 CSP nemožno preto rozhodnutie o spáchaní trestného činu stotožňovať vždy len so záverom o protiprávnom konaní. Právoplatným rozsudkom súdu v trestnej veci je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej trestným činom škodcu uplatnenom v občianskom súdnom konaní voči tomu, kto je povinný za neho vzniknutú škodu nahradiť, zistený čo do základu. Z uvedeného, okrem iného vyplýva, že v konaní o náhrade škody sa súd v civilnom súdnom konaní nemôže dostať do rozporu so závermi prijatými čo do základu uplatneného nároku právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní.

21. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa spoluzavinila vznik uplatňovanej škody v polovici a jeho rozhodnutie, že porušenie prevenčnej povinnosti a konkrétne povinnosti zabezpečiť miesto poistnej udalosti spôsobom dojednaným v ZD prispelo k vzniku poistnej udalosti, a rozhodnutie priznať žalobkyni polovicu nárokovaného poistného plnenia, proti ktorým namietali obidve sporové strany, odvolací súd preskúmaval s prihliadnutím na vyššie uvedené o právnom význame rozhodnutia trestného sudu o tom, že osoba zodpovedná za uplatňovanú náhradu škody (E. S.) bola zistená v tomto konaní. Skutočnosť, že syn žalobkyne nechal pri odchode z bytu pootvorené okno na vetranie, ktoré bolo podľa žalovaného porušením povinnosti žalobkyne dohodnutej v čl. 7, bodu 1.2 a v čl. 9 bodu 21 ZD, a povinnosti uloženej poistenému, resp. členovi jeho spoločnej domácnosti ustanovením § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, posúdil podľa všeobecne platného ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Na možnosť aplikácie tohto ustanovenia vo veci odvolací súd poukázal už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí.

22. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie priznať žalobkyni poistné plnenie znížené o polovicu na základe ustanovenia § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka odôvodnil porušením jej prevenčnej povinnosti (§ 809 Obč. zák.) a povinnosti dohodnutej v čl. 7 ZD, dôsledkom čoho spoluzavinila krádež vecí z jej bytu treťou osobou a je možné uvažovať o tom, že znáša pomernú časť škody. Úvahu o účasti (podiele) syna žalobkyne na vzniku škody, za ktorú podľa súdu prvej inštancie zodpovedala žalobkyňa, je na mieste založiť na porovnaní charakteru a významu povinnosti škodcov a závažnosti ich porušenia. Porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti, ale aj zvláštnej prevenčnej povinnosti, a nedodržanie dohodnutých zabezpečovacích opatrení, ktorých účelom je zabrániť vzniku škody, v danom prípade zavrieť vetranie na okne, je oproti úmyselnému trestnému konaniu - spáchaniu zločinu krádeže a prečinu porušovania domovej slobody, nesporne menej závažné. Už z tohto dôvodu sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu, že účasť tretej osoby, ktorá ukradla veci z bytu žalobkyne a jej syna, ktorý nezatvoril vetrenie na okne, je na vzniku škody rovnaká. Občiansky zákonník nevylučuje možnosť nedbanlivostného spoluzavinenia poškodeného ani v prípade úmyselného zavinenia škodcu. Ak však spôsobil škodca škodu úmyselne a poškodený ju spoluzavinil z nedbanlivosti, bude spravidla nedbalosť poškodeného v pomere k úmyselnému konaniu škodcu tak nepatrná, že k nej nebude možné prihliadať (č. 27/1977 s. 124 a č. 22/1979 s. 504 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Podľa odvolacieho súdu sa uvedené uplatňuje v súdnej praxi a nenašiel dôvod, aby sa tohto nepridržiaval pri posudzovaní skutkového stavu zisteného vo veci. Pokiaľ by však aj platil záver súdu prvej inštancie, že došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti, konkrétne pre nedostatočné zabezpečenie miesta poistnej udalosti, toto by sa prejavilo v zodpovednosti za škodu. Teda ak by aj zo škody 9 121,60 eura (zistenej v trestnom konaní) zodpovedala sama za polovicu, ešte stále by jej poistnou udalosťou bola spôsobená škoda vo výške 4 560,80 eura. Tento záver však pre rozhodnutie v danej veci nebol podstatný, pretože žalobkyňa si v konaní neuplatňovala právo na náhradu škody, ale na poskytnutie poistného plnenia. 23. Na zníženie či odmietnutie poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je poisťovňa oprávnená vždy, ale len v prípade, ak porušenie povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Nestačí poukázať na to, že medzi porušením povinnosti a poistnou udalosťou existuje príčinná súvislosť, ale je potrebné, aby táto príčinná súvislosť mala podstatný vplyv. Dôkazné bremeno je v zásade na tej strane sporu, ktorej je existencia určitej skutočnosti podľa hmotného práva na prospech, teda toho, kto takúto skutočnosť tvrdí, alebo z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (čl. 8 CSP). Pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, s ktorými poistná zmluva alebo zákon spája právo poistiteľa odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy, poprípade skutočnosti, pre ktoré podľa poistnej zmluvy či podľa zákona nevzniká z udalosti dojednanej v zmluve ako poistná udalosť právo na poistné plnenie, je dôkazná povinnosť na strane

poistiteľa. V danej veci však žalovaný k procesnej obrane, že nie je povinný poskytnúť žalobkyni poistné plnenie preto, že okno na jej byte bolo v dobe poistnej udalosti otvorené na vetranie, nepredložil dôkazy preukazujúce, že toto porušenie preventívnej povinnosti podstatne prispelo k vzniku poistnej udalosti, či k väčšiemu rozsahu jej následkov. 24. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že porušenie povinnosti žalobkyne zabezpečiť miesto poistnej udalosti stanoveným spôsobom malo zásadný vplyv na vznik poistnej udalosti. Aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia k tvrdeniu žalobkyne, že pre konanie odsúdeného S. zrejme nemalo význam, že okno dostatočne nezabezpečila, pretože okná v iných bytoch, v ktorých sa dopustil krádeží, aj rozbíjal a tak sa dostával do bytov, uviedol, že to nemalo vplyv na posúdenie jej zavinenia, pretože tieto prípady nie je možné porovnávať s krádežou, ktorá bola predmetnou poistnou udalosťou, týmto ale neurčil, že nezabezpečené okno bolo podstatným dôvodom pre vznik poistnej udalosti. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal akým spôsobom sa nezabezpečenie miesta poistnej udalosti podieľalo na vzniku poistnej udalosti, resp. zväčšení rozsahu jej následkov a preto je povinný poskytnúť žalobkyni poistné plnenie v celej dohodnutie výške. Proti súpisu veci odcudzených z bytu žalobkyne, a ani proti dokladom o ich nákupe predloženými žalobkyňou vo veci k ich cene, žalovaný nenamietal. V prílohe k vyjadreniu k žalobe pripojil svoj výpočet skutočnej škody/poistného plnenia s uvedením konkrétnych veci a ich ceny (č. 62, 63 spisu) znejúci na 1 444,07 eura a žalobkyňa s týmto vyčíslením poistného plnenia výslovne súhlasila na pojednávaní 10.10.2011 s tým, že výška škody sa nemusí dokazovať, a podľa tohto vyčíslenia aj upravila petit žaloby.

25. Žalovaný v odvolaní namietal, že predmetom tohto súdneho sporu sú aj veci, ktoré sú v zmysle čl. 6 ZD vylúčené z poistenia s poukazom na to, že syn žalobkyne, v konaní vypočutý ako svedok, vykonával slobodné povolanie, pri ktorom tieto veci používal. Odvolací súd zo spisu zistil, že až na pojednávaní konanom 22.4.2013 (č.l. 83 spisu) je v zápisnici z pojednávanie zaznamenané, že súd pojednávanie odročil s tým, aby mu obidve strany do týždňa zaslali písomné vyjadrenie k tomu, či je daný dôvod výluky poistenia podľa čl. 6 bod 1 písm. c) ZD (poistenie sa nevzťahuje na veci určené alebo používané poisteným na podnikanie, výkon povolania alebo na zárobkovú činnosť, a to aj v prípade, keď sú vo vlastníctve poisteného). Žalovaný pokyn súdu nesplnil, a ani na ďalšom pojednávaní vo veci 7.4.2014, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, sa k tejto skutočnosti nevyjadril. V konaní vedenom po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom, na pojednávaní 5.10.2016 k dokazovaniu vykonanému na pojednávaní (výsluchu svedka K. F., syna žalobkyne) uviedol, že predmetom konania sú veci, ktoré svedok používa a používal na podnikanie a aj veci duševného vlastníctva, autorské práva, a teda ide o výluku z poistenia podľa čl. 6 ZD. Na pojednávaní konanom 2.11.2016 len poukázal na výluku z poistenia podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) ZD a vyjadril sa, že nesúhlasí s výkladom tejto úpravy žalobkyňou. 26. Súd prvej inštancie sa touto obranou žalovaného zaoberal a v odôvodnení rozsudku uviedol, že ustanovenie čl. 6 ods. 1 písm. c) ZD je nejednoznačné a s prihliadnutím na charakter poistnej zmluvy (§ 52 Obč. zák.) vyvodil postupom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že odcudzené veci nie sú vylúčené z poistenia s ohľadom na skutočnosť, že syn žalobkyne ich používal aj na osobné účely. 27. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, k tomuto však nepripojil argumentáciu proti výkladu ustanovenia čl. 6 ods. 1 písm. c) ZD, ale len konštatovanie, že v konaní bolo irelevantné zaoberať sa tým, v akom pomere alebo akým spôsobom boli predmety používané na podnikanie, či výlučne alebo pomerne. Podľa neho logický výklad čl. 6 ZD je taký, že pri počítačoch, ktoré používa poistený na podnikanie nemožno vylúčiť možnosť, že nebude používaný aj na súkromné účely. 28. Ustanovenie čl. 6 ods. 1 písm. c) ZD znie: „Poistenie sa nevzťahuje na veci určené alebo používané poisteným na podnikanie, výkon povolania alebo na zárobkovú činnosť, a to aj v prípade, keď sú vo vlastníctve poisteného.“ I podľa odvolacieho súdu tento text pripúšťa dvojaký výklad, tak ako ho vyjadrila žalobkyňa a to, že z poistenia sú vylúčené veci, ktoré poistený používa výhradne za účelom podnikania alebo zárobkovej činnosti a taký, že z poistenia sú vylúčené veci, ktoré poistený používa hoci aj čiastočne na výkon podnikania alebo zárobkovej činnosti, a jeho výklad v danej veci súdom prvej inštancie považuje za prípustný. Skutočnosť, že predmetná zmluva a ZD boli koncipované a napísané jednou jej stranou a žalobkyňa k nej len „pristúpila“ jej podpísaním a akceptáciou obsahu, teda aj sporného čl. 6 ods. 1 písm. c) ZD podporuje výklad, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. K tomuto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR z 19.6.2008 č.k. I. US 243/07 - 25 (na ktorý poukázal vo veci aj právny zástupca žalobkyne) podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je všeobecne platným princípom, že je spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane

naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak. Pokiaľ ďalej žalovaný spochybňoval spotrebiteľský charakter zmluvy tým, že syn žalobkyne vykonával slobodné povolanie, odvolací súd uvádza, že pre posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej je podstatný charakter zmluvných strán a žalovaný netvrdil, že by žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto jej právny vzťah so žalovaným, ktorý nepochybne bol dodávateľom, je spotrebiteľský (52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

29. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal ako sa porušenie povinnosti žalovanej zabezpečiť miesto poistnej udalosti podieľalo na jej vzniku a preto nebol dôvod odmietnuť, či znížiť poistné plnenie podľa § 799 ods. 3 a § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

30. Na námietku žalobkyne odvolací súd preskúmal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o úrokoch z omeškania, konkrétne kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením. Súd prvej inštancie za deň skončenia šetrenia považoval 29.7.2009, lehotu splatnosti počítal podľa ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a za deň, kedy sa žalovaná dostala do omeškania považoval 14.8.2009. Odvolací súd zo skutkových zistení súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení rozsudku (bod 11) považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že ku skončeniu šetrenia došlo oznámením žalovanej z 29.7.2009, keď zohľadnil, že k dodatočnému prešetreniu došlo na základe žiadosti žalobkyne a za deň, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením považoval s ohľadom na ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka deň nasledujúci po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia vyšetrenia poistnej udalosti, a to 14.8.2009.

31. Odvolací súd po tom, čo dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dôvody na odmietnutie poistného plnenia, že ukradnuté veci neboli vylúčené z poistenia a že cena ukradnutých veci, výška vzniknutej škody a uplatňovaného poistného plnenia neboli žalovaným spochybňovaná, rozhodol o žalobe tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni poistné plnenie 1 444,07 eura s úrokom z omeškania od 14.8.2009, čo v danom prípade znamená, že rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutej vyhovujúcej časti istiny a žalobkyňou napadnutej časti o zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania za obdobie od 4.6.2009 do 13.8.2009 podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil a v zamietajúcej časti napadnutej žalobkyňou zmenil podľa ustanovenia § 388 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť jej aj zvyšnú časť istiny 722,04 eura s úrokom z omeškania od 14.8.2009 do zaplatenia. K uloženiu povinnosti žalovanému poskytnúť žalobkyni plnenie vo vzťahu k rozhodnutiu o povinnosti nahradiť škodu vzniknutú poistnou udalosťou odsúdeným S., odvolací súd na námietku žalovaného v odvolaní uvádza, že túto povinnosť má žalovaný z iného právneho dôvodu, ale so zreteľom na to, aby nárok žalobkyne nebol uspokojený dvakrát (hoci raz na základe plnenia z titulu náhrady škody a druhýkrát na základe plnenia z poistnej zmluvy), v záujme určitosti výrok doplnil tak, že žalovaný je povinný žalobkyni priznanú istinu s príslušenstvom, z toho istinu spoločne s Jaroslavom S., ktorému rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 2T/52/2009-1006 zo dňa 26.5.2010 v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 129/2010 zo dňa 6.10.2010 bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni škodu 9 121,60 eura s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Takýto výrok zabráni tomu, aby žalobkyňa mohla dosiahnuť to isté plnenie dvakrát, ako to namietal žalovaný vo svojom odvolaní.

32. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s jeho § 262 ods. 1 a § 255, a v konaní prevažne úspešnej žalobkyni (neúspešná bola len v nepatrnej časti úroku z omeškania) priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).