Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-351-2018.pdf
PDF · 133.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/351/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcov 1) Z. F., nar. X.X.XXXX, E., N. XX a 2) M. F., nar. XX.X.XXXX, E., N. XX, obaja zast. advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., Košice, Thurzova 6, proti žalovaným 1) M. C., nar. X.X.XXXX, E., A. XX, prechodne K.-straat XX, O. XXXX, C. a 2) Z. C., nar. XX.X.XXXX, E., A. XX, prechodne K.-straat XX, O. XXXX, C., obaja zast. advokátom JUDr. Matúšom Hribom, Bardejov, Na hradbách 5, o zaplatenie 38244,41 € s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku 39C/3/2017-51 z 23.3.2018 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcom priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že žalovaný l/ je povinný zaplatiť žalobcom sumu 23 235,74 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 18.11.2007 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v časti úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 23 235,74 € za obdobie od 16.11.2007 do 17.11.2007 žalobu zamieta, konanie o nároku žalobcov na zaplatenie sumy 23 235,74 € s prísl. vo vzťahu k žalovanému 2/ zastavuje a v prevyšujúcej časti nárok žalobcov o zaplatenie sumy 15 008,66 € s prísl. vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou, podanou uňho 15.10.2008 (pôvodne pod sp. zn. 41Ro 417/08) domáhali a ako ju skutkovo a právne odôvodnili, že žalovaní sa k predmetnej žalobe písomne nevyjadrili. Konštatoval, že vo veci rozhodol rozsudkom z 30.6.2011 tak, že žalovanému l/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom l. a 2/ sumu 23.235,74 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 18.11.2007 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 23.235,74 € za obdobie od 16.11.2007 do 17.11.2007 žalobu zamietol a v prevyšujúcej časti nárok žalobcov vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania, že proti rozsudku a to iba proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, sa odvolal žalovaný 1/, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19.4.2012 sp. zn. 2Co 276/2011 potvrdil rozsudok v napadnutej časti. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 23 235,74 € za obdobie od 16.11.2007 do 17.11.2007 a o vylúčení nároku žalobcov v prevyšujúcej časti na samostatné konanie, neboli odvolaním dotknuté a nadobudli právoplatnosť. Ďalej poukázal na to, že proti rozsudku KS v Košiciach z 19.4.2012 podal žalovaný 1/ dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením z 15.12.2016 sp. zn. 5Cdo 40/2015 zrušil rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 2Co 276/2011 a rozsudok Okresného súdu Košice II z 30.6.2011 č. k. 15C 75/2010-260 a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto uznesenia NS SR z ods.16 je zrejmé, že sa tak stalo pre nesplnenie procesných predpokladov pre postup súdu podľa vtedy platného § 29 O.s.p. (opatrovník ustanovený žalovanému 1/) a že rozhodnutia súdov nižšej
inštancie zrušil v celosti (t. j. aj v súvisiacich výrokoch) a predmetom konania teda zostal celý pôvodne uplatnený celý nárok žalobcov. Poukázal na to, že žalovaný 2/ predložil súdu plnomocenstvo na jeho zastupovanie v spore advokátom JUDr. Matúšom Hríbom, že strany sporu boli vyzvané na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania, ale bezvýsledne. Súd nariadil pojednávanie na 17.1.2018, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia (ďalej PZ) sporových strán. Žalobcovia prostredníctvom PZ nemali návrhy na dokazovanie a PZ žalovaných (v substitúcii) nevedel sa vyjadriť (okrem už vznesenej námietky žalovaného 1/ v odvolaní ohľadom premlčania a neplatnosti zmluvy) k návrhom na dokazovanie a požiadal súd o poskytnutie lehoty 60 dní za tým účelom. Na pojednávanie odročené na 23.3.2018 sa nedostavil PZ žalovaných, aj keď boli riadne a včas predvolaný súdom. V deň pojednávania predložil súdu elektronicky podanie, v ktorom oznamuje súdu jeho účasť na inom pojednávaní vo veci zn. 36Cb/44/2016 v rovnaký deň, požiadal súd o preloženie začiatku pojednávania o 15,30 min. a ak to nebude možné a vec nebude možné v jeho neprítomnosti prejednať, žiada o odročenie pojednávania. Žalovaní 1,2/ sa dostavili osobne na pojednávanie 23.3.2018 a trvali na tom, aby súd vychádzal z toho, čo oznámil súdu ich advokát. Návrhy na dokazovanie nemali žiadne. Súd postupoval v súlade s § 183 ods.1 CSP, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalovaní 1,2/ nežiadali pojednávanie odročiť. Žalovaný 1/ len zdôrazňoval premlčanie nároku a žalovaný 2/, že bol maloletý, nič spoločné nemá s touto vecou. So zreteľom aj na dĺžku konania súd nepovažoval požiadavku PZ žalovaných o odročenie pojednávania za dôvodnú a dôvod za dôležitý, keď prihliadol aj na skutočnosť, že PZ žalovaných nepredložil súdu žiadne nové vyjadrenie o podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdeniach, nepredložil žiadne dôkazy, ani návrhy na doplnenie dokazovania, nevyjadril sa k doterajšiemu dokazovaniu, ani k právnej stránke veci, z čoho súd považoval za nutné vychádzať, keďže ide o reštančnú vec (pôvodne vedená pod sp. zn. 15C 75/2010 do vrátenia z NS SR). Účelom CSP je zrýchliť súdne konania a žalovaní mali dostatok časového priestoru, mali poskytnutú lehotu zo strany súdu na označenie a predloženie prostriedkov procesnej obrany, ktorá márne uplynula, z uvedených dôvodov súd pojednával v neprítomnosti PZ žalovaných. Základnou námietkou, ktorú vzniesol žalovaný 1/ v odvolacom konaní a mala zásadný význam pre posúdenie právneho vzťahu medzi stranami sporu, bola námietka premlčania. Žalovaný 1/ bol toho názoru, že ak mu žalobcovia poskytli plnenie vo výške 700 000,-Sk na základe absolútne neplatného právneho úkonu, mali právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré tým na jeho strane vzniklo dňom poskytnutia plnenia, ktorý deň treba považovať za deň, ktorým žalobcom vznikla vedomosť o vzniknutom bezdôvodnom obohatení. Dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva žalobcov v súdnom konaní začala plynúť dňom 1.3.2005 a uplynula 1.3.2007, a preto žaloba podaná 15.10.2008 je podaná oneskorene, teda po uplynutí premlčacej doby a pred podaním žaloby došlo aj k uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Žalobcovia k námietke premlčania konštatovali, že táto je neodôvodnená, keďže v danom prípade nemôže ísť o absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok obligatórnych náležitostí, keďže zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti a z nej vyplýva, že predpokladom na uzavretie riadnej zmluvy je nadobudnutie právoplatného rozhodnutia o dedičstve, vydaného v dedičskom konaní po nebohej Q. C.. V ďalšom ustanovení tejto zmluvy sa výslovne uvádza, že zmluva o predaji bude uzavretá do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia o nadobudnutí vyššie uvedeného dedičstva. Súd teda v prvom rade posudzoval otázku premlčania nároku žalobcov na vrátenie kúpnej ceny ex offo, keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na základe predtým uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve a dospel k záveru, že nárok žalobcov nie je premlčaný. Bez ohľadu na to, či tento nárok sa posudzuje ako nárok na vrátenie plnenia, kde je trojročná premlčacia lehota alebo ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde je dvojročná premlčacia lehota, mal súd za to, že nárok uplatnený na súde 15.10.2008 je uplatnený včas. Vychádzal z toho, že bola uzavretá Zmluva o budúcej zmluve medzi jej účastníkmi, na základe ktorej žalobcovia zaplatili kúpnu cenu za byt v E. na A. č. XX žalovanému 1/, pričom mali súčasne aj jeho súhlas k tomu, aby sporný byt mohli rekonštruovať. Od bytu im žalovaný 1/ riadne odovzdal kľúč a v byte bývali s jeho súhlasom. K odňatiu súhlasu fakticky došlo písomnou výzvou na vypratanie bytu, ktorá bola vyhotovená 9.11.2007. Z tejto výzvy vyplýva, že na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Košice II zn. 38 D 448/2004 z 18.7.2007 sa žalovaný 1/ a žalovaný 2/ stali dedičmi bytu po Q. C.. Vzhľadom „k tomu“, že žalobcovia sa o tom, že žalovaný 1/ nie je jediným a výlučným vlastníkom bytu mohli najskôr dozvedieť z dedičského rozhodnutia, ktoré bolo súdom vydané 18.7.2007, najskôr týmto dňom mohla žalobcom začať plynúť premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na vrátenie plnenia bez právneho dôvodu. Keďže žaloba o vrátenie sumy 700 000,-Sk bola podaná na Okresnom súde Košice II 15.10.2008, stalo sa tak predtým, ako uplynula dvojročná premlčacia lehota na premlčanie tohto nároku. Za tejto situácie je potom námietka premlčania vznesená žalovaným 1/ nedôvodná. Takýto právny názor k premlčaniu zaujal aj odvolací súd v rozsudku z 19.4.2012, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Súd sa tak
zaoberal vecnou stránkou predmetnej veci. Za preukázané a nesporné považoval z predložených listín, že 28.2.2005 žalobcovia l. a 2/ ako budúci kupujúci uzavreli so žalovaným l/ ako budúcim predávajúcim pred notárom Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, o predaji bytu č. X . na 2. poschodí obytného domu súp. č. XXXX na A. XX v E., vrátane spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu, v ktorej žalovaný l/ ako predávajúci prehlásil, že v zmysle dohody dedičov v dedičskom konaní sp. zn. 38D/448/2004, Dnot 174/2004 po poručiteľke Q. C., vedenom na Notárskom úrade JUDr. Daniely Kováčovej, má sa stať výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, odpredá nehnuteľnosti v celom rozsahu svojho vlastníctva, ako sú uvedené v tejto Zmluve, kupujúcim za dohodnutú kúpnu cenu, po splnení tam dohodnutých podmienok, pričom účastníci tejto Zmluvy dohodli aj to, že kúpnu zmluvu uzatvoria v lehote do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia o nadobudnutí uvedeného dedičstva žalovaným l/. Žalobcovia pri podpise Zmluvy zaplatili kúpnu cenu vo výške 700 000.- Sk, a to k rukám žalovaného 1/ sumu 610 000.- Sk a zostatok 90 000.- Sk do pokladne SBD IV. Košice z dôvodu nedoplatkov, ktorú skutočnosť nikto nerozporoval v konaní. Námietku žalovaného 1/ o absolútnej neplatnosti predmetnej Zmluvy pre absenciu vymedzenia časového momentu, do ktorého má byť budúca kúpna zmluva uzatvorená, uvedenú v odvolaní proti rozsudku z 23.8.2011 (čl. 266) a zopakovanú PZ žalovaných v elektronickom podaní z 23.3.2018, považoval za nedôvodnú vzhľadom na nepochybnú dohodu účastníkov v predmetnej zmluve o čase, dokedy majú zmluvu o predaji uzavrieť, (čl.5), ako je vymedzené vyššie v ods. 11. odôvodnenia tohto rozsudku. V dedičskom konaní sp. zn. 38D/448/2004 bola uzavretá dohoda dedičov, na základe ktorej spoluvlastnícky podiel po poručiteľke Q. C. v celku nadobudol maloletý syn žalovaného Z. C. (žalovaný 2/) bez výplatnej povinnosti ostatným dedičov. Uznesenie o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke Q. C., zomr. XX.X.XXXX, vydané Okresným súdom Košice II 18.7.2007, nadobudlo právoplatnosť 18.8.2007. Prejednávanú vec právne posúdil citujúc znenie § 451, § 456 OZ a uzavrel, že najčastejším prípadom bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, je prijatie preddavku na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci mienili uzavrieť, avšak k uzavretiu ktorej neprišlo. Žalobcovia l. a 2/ teda plnili žalovanému l/ bez právneho dôvodu. Z dokazovania totiž nesporne vyplynulo, že žalovaný l/ nevrátil žalobcom poskytnutú zálohu kúpnej ceny za byt vo výške 700 000.- Sk, t.j. 23 235,74 €, pričom nepochybne k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy o predaji predmetného bytu nedošlo. 4.12.2007, kedy žalovaný l/ podal na tunajšom súde žalobu o vypratanie predmetného bytu voči žalobcovi l./, prejavil žalovaný 1/ jednoznačným spôsobom, že byt na A.j XX v E. na žalobcov nemieni ani previesť, resp. odpredať im, pričom o nemožnosti splnenia dohody o predaji bytu svedčí aj právoplatné uznesenie Okresného súd Košice II vo veci 38D/448/2004 z 18.7.2007, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný l/ sa stal len spoluvlastníkom bytu č. X na A. XX v E., nie výlučným vlastníkom a vzhľadom na túto skutočnosť už ani nemohol dohodu o predaji bytu so žalobcami splniť. Polovicu tejto nehnuteľnosti na základe schválenej dohody o vyporiadaní dedičstva nadobudol čo do podielu poručiteľky maloletý syn Z. C. - žalovaný 2/. Tým došlo k zmareniu možnosti uzavretia riadnej kúpnej zmluvy medzi žalobcami l. a 2/ a žalovaným l/, t.j. k nemožnosti plnenia podľa Zmluvy o budúcej zmluve z 28.2.2005, podľa ktorej žalovaný l/ ako predávajúci mal predmetnú nehnuteľnosť v celom rozsahu svojho vlastníctva odpredať žalobcom ako kupujúcim za dohodnutú kúpnu cenu 700 000.- Sk, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve po neb. Q. C.. Z vykonaného dokazovania považoval za nesporne preukázané, že žalobcovia uzavreli so žalovaným l/ 28.2.2005 písomnú Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, že žalobcovia vyplatili žalovanému l/ sumu 700 000.- Sk ako dohodnutú kúpnu cenu bytu č. X na 2. poschodí na ul. A. XX v E., a to tak, že 610 000.- Sk mu vyplatili ako zálohu na kúpnu cenu pri podpise Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 28.2.2005 a zostatok v sume 90 000,- Sk uhradili žalovanému 1/ tým, že zaplatili vyúčtované dlhy žalovaného a poplatky zo strany SBD IV Košice. Žalovaný 1/ ako výlučný vlastník predmetného bytu prejavil vôľu a vykonal platný právny úkon 28.2.2005, t.j. podpísal Zmluvu o budúcej zmluve so žalobcami, na základe ktorej im prenechal do užívania byt v E. na ul. A. č. XX . a súčasne súhlasil aj s rekonštrukciou tohto bytu, keď požiadal aj správcu bytu SBD Košice IV o súhlas. O týchto skutočnostiach svedčia písomné potvrdenie z 25.9.2005, ktorým žalovaný l/ výslovne potvrdil prevzatie finančnej čiastky 700 000,-Sk od žalobcu l/. Táto skutočnosť bola potvrdená aj samotným žalovaným l/ v konaní pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 10C/108/2008 v rámci nariadenia predbežného opatrenia a vyplýva aj z výpovede žalobcov v predmetnom konaní. Na základe uvedenej zmluvy a súhlasu žalovaného 1/ predmetný byt začali žalobcovia užívať po jeho rekonštrukcii v máji 2005, pričom byt užívali do 5.5.2009, kedy ho uvoľnili a odovzdali žalovanému l/ na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/165/2007, ktorým súd uložil žalobcovi l/ povinnosť vypratať predmetný byt bez bytovej náhrady, keďže súd ustálil, že právo žalobcu užívať predmetný byt bolo dojednané na dobu určitú, t.j. do uzavretia riadnej kúpnej zmluvy, resp. do právoplatného ukončenia dedičského konania 18.8.2007, a následným neuzavretím riadnej kúpnej zmluvy k predmetnému bytu zo strany žalovaného
1/ došlo k ukončeniu tohto užívacieho vzťahu. Žalobcovia ešte výzvou zo 31.10.2007 vyzvali žalovaného l/ na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1 150 000.- Sk, t.j. na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny 700 000.- Sk, ako aj nimi vynaložených investícii do predmetu kúpy vo výške 450 000.- Sk, a to do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, ktorú výzvu žalovaný l/ preukázateľne osobne prevzal 2.11.2007, avšak doposiaľ žalobcom nevrátil kúpnu cenu vo výške 700 000.- Sk, ani náklady na vložené investície do jeho veci, aj keď žiadnym spôsobom túto skutočnosť nespochybňoval, naopak, bol ochotný vrátiť na výzvu žalobcov zaplatenú kúpnu cenu 700 000.- Sk pod podmienkou, že uvedený byt uvoľnia, čo prehlásil sám v odvolaní proti nariadenému opatreniu vo veci sp. zn. 10C/108/2008 vedenej pred tunajším súdom. V konaní považoval za preukázané, že pokiaľ ide o žalobu žalobcov proti žalovanému 1/ o zaplatenie 23 235,74 €, v tejto časti je žaloba dôvodná. Žalovanému l/ vznikla povinnosť vrátiť žalobcom zloženú zálohu na kúpu bytu vo výške 23 235,74 € (700 000 Sk) a teda uplatnený nárok na vrátenie tohto plnenia voči žalovanému l/ súd považoval za právne dôvodný , preto žalobe v tejto časti istiny vyhovel. Ďalej citoval znenie § 517 ods.1,2 OZ, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013. Nakoľko žalobcovia vyzvali žalovaného l/ na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou z 31.10.2007 na zaplatenie celého dlhu, v lehote 15 dní od doručenia výzvy a žalovaný výzvu preukázateľne osobne prevzal 2.11.2007, do omeškania s plnením peňažného dlhu sa podľa názoru súdu dostal až 18.11.2007 (2.11.2007 prevzatie výzvy + 15 dní lehota na plnenie), a to v zmysle § 517 ods.1,2 OZ, a nie 16.11.2007, ako príslušenstvo pohľadávky uplatnili žalobcovia v predmetnej žalobe. Z uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania ( za obdobie od 16.11.2007 do 17.11.2007), žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v konaní nebolo preukázané omeškanie žalovaného l/ od 16.11.2007. Citujúc znenie § 144, § 145 ods.1,2,3, § 146 ods.1 CSP poukázal na to, že žalobcovia na pojednávaní 23.3.2018 vzali žalobu v časti o zaplatenie sumy 23 235,74 € späť voči žalovanému 2/, proti ktorému žaloba v tejto časti ani nesmerovala a žalovaný 2/ prejavil súhlas s týmto späťvzatím na pojednávaní 23.3.2018, konanie v tejto časti zastavil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Predmetom konania okrem vydania bezdôvodné ho obohatenia vo výške 23 235,74 € s prísl. bola aj náhrada nákladov, ktoré vynaložili žalobcovia na rekonštrukciu predmetného bytu, v uplatnenej výške 15 008,66 € s prísl. (452 151.- Sk). Žalobcovia predložili súdu súpis nákladov na rekonštrukciu sporného bytu v tejto výške, aj s doložením dôkazov o vynaložení týchto nákladov. Posudzoval tento uplatnený druhý nárok žalobcov v zmysle § 130 ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú. Z dosiaľ vykonaného dokazovania a predložených listín považoval za nesporné, že žalovaný l/ ešte v r. 2005 požiadal SBD IV. Košice o vydanie súhlasu na vykonanie stavebných úprav a rekonštrukciu predmetného bytu, na základe jeho objednávky bola vypracovaná aj technická správa a statický posudok k prestavbe tohto bytu spoločnosťou MVR Projekt s r.o. v Košiciach, pričom aj SBD IV. ako správca bytu vzal na vedomie vykonávanie rekonštrukčných prác v byte v r. 2005. Rozhodnutím súdu v dedičskej veci po poručiteľke Q. C. sp. zn. 38D/448/2004 zo 18.7.2007 došlo k zmene vlastníka a k vzniku spoluvlastníctva k bytu č. X na A. XX v E. tým, že dedičský podiel v 1-ici nadobudol čo do podielu poručiteľky žalovaný 2/. K vzniku spoluvlastníctva došlo teda dedením v zmysle § 132 ods.1 OZ, pričom z predmetnej dohody dedičov v uvedenom dedičskom konaní vyplýva, že podiely žalovaného l. a 2/ k spoločnej veci, t.j. k bytu na A. XX v E., sú rovnaké. Výška ich spoluvlastníckeho podielu bola teda nadobudnutá dohodou, na základe zákonného ustanovenia (§ 461 OZ). V zmysle § 139 ods.1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Citované ustanovenie zakladá zo zákona pasívnu solidaritu spoluvlastníkov, pre ktorú platí všeobecný režim pasívnej solidarity podľa § 511 OZ. Súdna prax pod režim § 139 ods.1 OZ radí aj prípady nárokov, majúcich základ v bezdôvodnom obohatení. V danom prípade žalovaný l/ ako výlučný vlastník predmetného bytu prejavil vôľu a vykonal platný právny úkon - uzavrel 28.2.2005 Zmluvu o budúcej zmluve so žalobcami, na základe ktorej im prenechal do užívania predmetný byt. Súčasne z dokazovania bolo preukázané, že súhlasil aj s rekonštrukciou tohto bytu, keď požiadal k tomu aj správcu bytu SBD IV. Košice o súhlas. Žalobcovia nesporne vykonali investície do cudzej veci, t.j. do spoločnej veci žalovaných l. a 2/, ktorú nadobudli na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľke Q. C., dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia z 18.7.2007, t.j. dňom 18.8.2007. Investície do bytu žalovaných vykonali žalobcovia nesporne s konkludentným súhlasom žalovaného l/, v tom čase výlučného vlastníka nehnuteľnosti, vec sa vykonaním rekonštrukcie zhodnotila a vzhľadom na to, že žalobcovia vynaložili náklady na vec po dobu ich oprávnenej držby (ako to právne zhodnotil tunajší súd v konaní o vypratanie tohto bytu vo veci zn. 12C/165/2007), žalobcovia ako oprávnení držitelia majú voči vlastníkom, t.j. už voči obom žalovaným l. a 2/ nárok na náhradu týchto nákladov - investícií do cudzej veci v súlade s § 130
ods.3 OZ. Vzhľadom na to, že je potrebné vykonať dokazovanie, týkajúce sa rozsahu týchto investícii, zodpovedajúcich zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia, t.j. ku dňu opustenia bytu žalobcami 5.5.2009 a za tým účelom už bolo aj nariadené súdom znalecké dokazovanie 28.10.2014 v konaní zn. 15C 133/2012, nárok žalobcov na zaplatenie nákladov za investície do rekonštrukcie sporného bytu (o zaplatenie 15 008,66 € s prísl.) vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 166 ods.2 CSP (podľa uznesenia NS SR zn. 5Cdo 40/2015 zo 15.12.2016 dovolací súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu z 30.6.2011 aj v súvisiacich výrokoch, ktoré nadobudli právoplatnosť), pričom v tomto samostatnom konaní súd rozhodne aj o trovách celého konania. Žalobcovia v zmysle § 256 ods.1 CSP síce procesne zodpovedajú za zastavenú časť konania voči žalovanému 2/, nakoľko ju zavinili späťvzatím žaloby voči nemu bez toho, aby tento procesný úkon vyvolal žalovaný 2/, avšak za danej dôkaznej situácie pomer zodpovednosti žalobcov za zastavenú časť konania k procesnej úspešnosti žalobcov nemožno ešte určiť a vypočítať trovy žalovaného 2/ vzhľadom na konanie o vylúčenom nároku, týkajúceho sa aj žalovaného 2/, ktorého zastupuje spoločne so žalovaným 1/ rovnaký advokát, z toho dôvodu bude môcť rozhodnúť o trovách celého konania až v konečnom rozhodnutí. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1. rade vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcovia") sumu 23 274,65 € s príslušenstvom (I. výrok rozsudku) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP, lebo vzniesol v konaní pred odvolacím súdom námietku premlčania, pričom na tejto zotrval a má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil ak námietku nevyhodnotil ako dôvodnú. Moment počiatku premlčania „prvostupňový“ súd totiž viazal na vedomosť žalobcov o výsledku dedičského konania, kedy sa títo mohli prvýkrát dozvedieť a uplatniť svoj nárok na bezdôvodné obohatenie. Žalovaný má naďalej za to, že zmluva o budúcej zmluve z 28.2.2005 je absolútne neplatná pre absenciu obligatórnej náležitosti a to vymedzenia časového momentu, do ktorého má byť budúca kúpna zmluva uzatvorená. Výklad predkladaný súdom je z pohľadu žalovaného nesprávny a je v rozpore s účelom zákona, ktorý sleduje určitý časový moment na uzatvorenie budúcej zmluvy. Keďže žalobcovia poskytli žalovanému plnenie vo výške 700 000,- Sk na základe absolútne neplatného právneho úkonu, mali nárok domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré tým na strane žalobcu vzniklo dňom poskytnutia plnenia, ktorý deň treba považovať za deň, ktorým žalobcom vznikla vedomosť o vzniknutom bezdôvodnom obohatení žalovaného. Navyše nesporným je aj zistenie, že žalovaný zmluvu spochybnil telefonicky aj pri osobnej návšteve, pričom dôvody nie sú relevantné. Súd mal za preukázané, že už v máji 2005 mali žalobcovia vedomosť o výsledkoch dedičského konania, aj o podanom odvolaní, preto je nepochybné, že najneskôr do konca mája 2007 resp. 2008 mali podať žalobu voči žalovanému. Žalobcovia tak vedeli, že zmluva o budúcej zmluve nebude uzavretá už skôr ako to súd uzavrel, pričom uvedeným sa vo vzťahu k námietke premlčania týmto nezaoberal. Napriek tomu, že súd vylúčil nárok žalobcov z rekonštrukcie bytu na samostatné konanie, už v tomto rozsudku konštatuje, že ten je daný, čo považuje za predčasné, ako aj za porušenie procesných ustanovení o rovnosti práv účastníkov konania. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol. 4.K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli ho považujú za nedôvodné a neopodstatnené. Rozhodnutie súdu bolo vydané v súlade so zákonom, súd riadne odôvodnil všetky svoje závery a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami. Napádaný rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto nie je daný žiaden odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP. Tvrdenia žalovaného 1/ považujú za účelovú obranu, pričom ide o opakované námietky. Ako vyplýva aj z odôvodnenia napádaného rozsudku, skutkový stav nebol sporný, žalovaný 1/ ale ani žalovaný 2/ nenavrhli žiadne doplnenie dokazovania vykonaného v konaní pred zrušením a vrátením veci Najvyšším súdom SR. Je podstatné zdôrazniť, že k zrušeniu rozhodnutia došlo výlučne z procesných dôvodov týkajúcich sa ustanovenia opatrovníka žalovanému 1/. Ani po odstránení týchto nedostatkov nedošlo k zmene zisteného skutkového stavu a k predloženiu nových dôkazov. V zmysle námietok žalovaného 1/ v konaní ako aj v podanom odvolaní, jeho obrana spočívala výlučne v spornosti právneho posúdenia veci. Námietky žalovaného 1/ v tejto súvislosti však nepovažujú za relevantné, nakoľko nemajú oporu v platnom práve a s týmito sa súd riadne vysporiadal. V prvom rade poukázali na to, že súd správne uzatvoril, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „Zmluva") je platným právnym úkonom. Neexistuje žiaden dôvod zakladajúci jej absolútnu neplatnosť, pričom tvrdenia žalovaného 1/ o absencii určenia časového momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy sú absurdné a v rozpore so skutočnosťou. V Zmluve bol čas plánovaného uzatvorenia kúpnej zmluvy predsa jasne a zrozumiteľne vymedzený, a to do 7 dní od právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní po neb. Q. C. o nadobudnutí predmetného bytu do výlučného vlastníctva žalovaného 1/. Nie je zrejmé, čo na tejto konkrétnej dohode zmluvných strán malo založiť nepresnosť či neurčitosť a tým
absolútnu neplatnosť celej Zmluvy. Spochybnenie dohody o termíne uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo teda nedôvodné a nepreukázaná. Pokiaľ ide o námietku premlčania, s touto sa súd riadne vysporiadal okrem iných aj v bode 11. odôvodnenia napádaného rozhodnutia. Žalovaný 1/ tu opomína samotnú podstatu bezdôvodného opodstatnenia, resp. neprihliada na skutkovú podstatu vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá nastala v danom konkrétnom prípade. Keďže Zmluva je platným právnym úkonom, k bezdôvodnému obohateniu nedošlo dňom prijatia finančných prostriedkov od žalobcov. Prijatá suma 700 000,- Sk sa stala neoprávnenou a teda bezdôvodným obohatením na strane žalovaného 1/ až momentom zániku Zmluvy v dôsledku nemožnosti jej plnenia, teda až právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní, t.j. 18.7.2007. Od tohto momentu začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia súbežne so subjektívnou dobou, nakoľko v tom čase sa žalobcovia mohli o bezdôvodnom obohatení dozvedieť. Žaloba bola teda podaná včas a nárok v nej uplatnený bol dôvodný. V tejto súvislosti považujú za potrebné dodať, že prijatie finančných prostriedkov ako kúpnej ceny nebolo zo strany žalovaných ani spochybnené. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok sp. zn. 39C/3/2017 ako vecne správny potvrdil a im priznal náhradu trov odvolacieho konania. 5.Rozsudok, okrem I. výroku, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok vo výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 7.Žalovaný v 1. rade uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 9.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vyrovnal. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. 10.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého výroku I. rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné: Tvrdenie žalovaného, že zmluva je absolútne neplatná je nedôvodné. 11.Podľa § 50a ods.1 O. z. účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. 12.Podľa § 50a ods.2 O. z. ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. 13.Podľa § 50a ods.3 O. z. tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
14.Súd správne túto zmluvu právne posúdil a vyhodnotil v bode 12 svojho rozhodnutia k čomu odvolací súd dodáva, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Ak žalovaný namieta, že nie je v nej uvedený čas plnenia, tak odvolací súd poukazuje na odsek, v ktorom sa strany dohodli, že zmluva o predaji bude uzatvorená do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia o nadobudnutí vyššie uvedeného dedičstva. V citovanom odseku je určené časová hranica - začiatok povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu určený právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve po nebohej Q. C. a koniec 7 deň od jeho právoplatnosti. Je jednoznačné, že posledný deň, kedy by uplynula lehota je 25.8.2007. 15.Žalobcovia plnili žalovanému v 1. rade sumu 700 000,- Sk (zálohu) na základe platne uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, lebo žalovaný v 1. rade sa nestal výlučným vlastníkom celého bytu, čo vyplynulo z rozhodnutia 38D/448/2004 z 18.7.2007, právoplatné 18.8.2007. Týmto rozhodnutím sa podstatne zmenili okolnosti a žalovanému 1. rade nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu sám a na jeho strane vzniklo obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods.2 O. z.). 16.§ 107 ods.1 O. z. upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a súčasne určuje dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto nárok, vyplývajúci zo skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (NS SR, sp. zn. 1Cdo 67/2011). Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa§ 107 ods.1 O. z. je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal; § 107 ods.1 O. z. nemá touto vedomosťou na mysli znalosť právnej kvalifikácie, ale iba skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (rozhodnutie NS ČR z 15.6.2010, sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 a 21 Cdo 3434/2008, NS SR, sp. zn. 3 Cdo 145/2004). Inak povedané, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. 17.Začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, keď oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené, je neplatný na rozdiel od prípadu, ak dôvod plnenia odpadol, kedy premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z takého plnenia, vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod z už poskytnutého plnenia. V danom prípade, keď právny dôvod plnenia odpadol na základe rozhodnutia v dedičskom konaní, začína premlčacia doba plynúť tým momentom, kedy bolo vyhlásené toto rozhodnutie 18.7.2007 a nie od momentu, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Tento názor je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 124/2002. 18.Pre objektívnu premlčaciu dobu zákon stanovuje v trvaní 3 rokov v prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo z nedbanlivosti a10 rokov, ak ide o úmyselné konanie. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 107 ods.2 O. z.) sa odvíja od okamihu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Zo skutkových zistení vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na predaji bytu v zmluve o budúcej zmluve, kde dohodli podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy. Podstatné je to, že plnenie bolo poskytnuté žalovanému v 1. rade predtým, než došlo k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy, že plnenie poskytnuté a prijaté žalovaným v 1. rade bolo v súvislosti so zamýšľanou kúpou. To znamená, že ak pred uzatvorením zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je určená vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok iba vzniknúť, považuje za zálohu, t. j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Ako už bolo uvedené nárok na vrátenie zálohy poskytnutej v súvislosti so zamýšľanou kúpou, ktorá sa neskôr nerealizovala, sa z hľadiska právneho posudzuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol a bezdôvodné obohatenie vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia. Ak v súvislosti s pripravovanou kúpou bytu žalobcovia poskytli
žalovanému v 1. rade peňažnú čiastku, ktorý ju prijal, stáva sa táto záloha bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy žalovaný v 1. rade odmietol (nemohol) byt žalobcom predať, resp. sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že ku kúpe nedôjde. Žaloba v danej veci bola podaná 15.10.2008, pričom subjektívna a objektívna premlčacia doba (§ 107 ods.1,2 O. z.) začala plynúť 18.7.2007 a uplynula najskôr 18.7.2009. Z toho vyplýva, že pohľadávka uplatnená žalobcami nieje premlčaná. 19.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 20.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23.Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu. 24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.