Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/3/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej: P. N., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX W., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1848,51 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD, exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spisovou značkou EX 449/15, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/219/2015-77 zo dňa 19. septembra 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/219/2015-77 zo dňa 19. septembra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/219/2015-77 zo dňa 19. septembra 2018 návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol. Druhou výrokovou vetou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5603 063789 zo dňa 15. apríla 2015 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 1848,51 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného Rozhodcovského Rozsudku sp. zn. 166/11/14 zo dňa 9. decembra 2014. Uviedol, že dňa 27. apríla 2018 povinná exekučnému súdu doručila podanie zo dňa 24. apríla 2018 označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“. V podaní uviedla, že navrhuje zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) a m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti. ktoré bránia jeho vykonateľnosti a iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Žiadala exekučný súd, aby vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, keďže exekučný titul je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, s Ústavou SR a unijným právom. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. V prípade vymáhaných nárokov je daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie už len zo skutočnosti, že súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. V podaní zároveň poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Zároveň navrhla, aby súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej exekučný súd uviedol, že na základe návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. 166/11/14, pričom zistil nasledovným skutkový stav. Exekučným titulom v danej exekúcii je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 166/11/14 zo dňa 9. decembra 2014. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. októbra 2012, ktorú uzatvoril s povinnou. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi

oprávneným a povinnou rovnako dňa 17. októbra 2012. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie boli exekučnému súdu predložené Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. októbra 2012, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Proficredit Slovakia, s.r.o. (ďalej len VOP) a rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 17. októbra 2012 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). Po preskúmaní spisového materiálu exekučný súd dospel k záveru, že právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnej vznikol na podklade Zmluvy o úvere zo dňa 17. októbra 2012, ktorú exekučný súd na základe vykonaného dokazovania posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené ani jeden z účastníkov konania nespochybnil. Exekučný súd tak s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi účastníkmi pristúpil k posúdeniu, či je daný dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) a m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 tak, ako navrhovala povinná. Dospel k záveru, že návrh povinnej nie je dôvodný, keď exekučný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nastali po začatí exekúcie a spôsobili by neúčinnosť exekučného titulu (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku) a v danom prípade nie sú splnené podmienky ani pre postup v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, keď vychádzajúc z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že tento nebol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ale oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatňoval nárok titulom Zmluvy o úvere. Exekučný súd na základe vykonaného dokazovania nezistil ani iný dôvod pre zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinná v podanom návrhu predovšetkým namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, z dôvodu, že sa podľa nej jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd na základe vykonaného dokazovania však k uvedenému záveru nedospel, keď rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavovala písomnú dohodu zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, čo svedčí o vôli dlžníka pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Netvorila teda súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ako v iných prípadoch) a podľa názoru exekučného súdu tak bola rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinnou uzavretá individuálne. Exekučný súd poukázal na to, že povahu formulárovej zmluvy majú aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán; návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnej na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Povinná pred podpisom Rozhodcovskej zmluvy mala možnosť získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania Rozhodcovskej zmluvy s tým, že jej bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej Zmluvy. Táto skutočnosť podľa exekučného súdu vylučuje, aby Rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Povinná mala právo v lehote 14 dní od Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, na čo bola osobitne upozornená, avšak túto možnosť nevyužila. Bola jej daná možnosť ako spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu alebo či v určenej lehote po uzavretí Rozhodcovskej zmluvy túto jednostranne vypovie. Samotná Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by samé o sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla nič, čo by nasvedčovalo tomu, že právo oprávneného vyplývajúce z exekučného titulu zaniklo, ani žiadny dôvod, pre ktorý by exekúciu nebolo možné vykonať, alebo pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Exekučný súd preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol, pričom zamietol aj jej návrh na povolenie odkladu exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná, ktoré odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Povinná vo svojom odvolaní poukázala na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a uviedla, že „v rovnakých prípadoch súdy, v prípadoch rozhodnutí o rozhodcovských súdoch zamietli exekúcie“. Vzhľadom na uvedené tvrdenia s odvolaním sa množstvo právoplatných rozsudkov súdov SR povinná žiadala napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť a exekúciu zamietnuť, pričom zároveň žiadala aby odvolací súd predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b), m) Exekučného poriadku zastavil.

3. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 29. októbra 2018 a uviedol, že povinná svoje odvolanie žiadnym spôsobom neodôvodnila, len poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov, na základe ktorých žiadala napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť. Oprávnený sa stotožňuje so záverom exekučného súdu v napadnutom uznesení. Zdôraznil, že Rozhodcovská zmluva je platným právnym úkonom. Povinná bola v rozhodcovskom konaní nečinná, nevyjadrila sa k žalobe, platnosť Rozhodcovskej zmluvy nenamietala ani v rozhodcovskom konaní a ani následne po prevzatí exekučného titulu a rovnako ani nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Platnosť rozhodcovskej zmluvy účelovo spochybňuje až v exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 43c ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) (1) včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

8. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučný titulom, na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, je Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 166/11/14 zo dňa 9. decembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. decembra 2014 a vykonateľnosť dňa 30. decembra 2014, ktorý bol predložený spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 11. marca 2015, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 19. marca 2015. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1848,51 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že povinná podpísala dňa 10. októbra 2012 v Banskej Bystrici a oprávnený dňa 17. októbra 2012 v Bratislave Zmluvu o revolvingovom úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 1500,00 Eur. Spolu so Zmluvou povinná podpísala dňa 10. októbra 2012 v Banskej Bystrici a oprávnený dňa 17. októbra 2012 v Bratislave Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“) na samostatnej listine, ktorá v bode 2 obsahovala text, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 52189/B, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

10. Odvolací súd vychádzajúc výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nenapáda postavenie povinnej ako spotrebiteľa, napadnuté rozhodnutie exekučného súdu čo do postavenia povinnej ako spotrebiteľa nepreskúmaval.

11. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd je povinný z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení zo dňa 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, následkom čoho exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu, ktorú povinná podpísala v Banskej Bystrici dňa 10. októbra 2012 a oprávnený v Bratislave dňa 17. októbra 2012. Z toho je zrejmé, že pokiaľ mala predmetná Rozhodcovská zmluva vzniknúť, muselo prijatie návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť podľa § 43c ods. 2 OZ. Oprávnený neprezentoval doručenie prijatia návrhu Rozhodcovskej zmluvy povinnej. V spise nie je prezentované ani to, či a kedy povinná, ktorá mala podpísať Rozhodcovskú zmluvu dňa 10. októbra 2012, zaslala a doručila veriteľovi návrh Rozhodcovskej zmluvy a nie je prezentované, či oprávnený svoje prijatie návrhu urobil v primeranej lehote, a teda či a kedy prijatie návrhu doručil povinnej. Táto skutočnosť nebola oprávneným prezentovaná, a teda odvolací súd má zato, že exekučný súd predčasne rozhodol, keď zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie, keďže nedostatočne posúdil, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne i materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou. Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, nemožno na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože ide o nulitný (ničotný) akt. Odvolací súd navyše podotýka, že aj keď oprávnený formálno-právne mal prijať „návrh“ Rozhodcovskej zmluvy od povinnej, a teda prijať návrh Rozhodcovskej zmluvy skôr podpísaný povinnou, je to fakticky oprávnený, kto vopred naformuloval znenie Rozhodcovskej zmluvy, jednostranne bez predchádzajúcej vzájomnej dohody predložil povinnej na podpísanie návrh formulárovej - adhéznej zmluvy, ktorý povinná mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť. Už z uvedeného je zrejmé, že postup oprávneného, ktorý svojím konaním stavia spotrebiteľa do pozície navrhovateľa rozhodcovskej zmluvy, pričom oprávnený až následne prijíma „návrh rozhodcovskej zmluvy“ skôr podpísaný spotrebiteľom, svedčí o obchádzaní zmyslu a účelu ustanovení o vzniku zmluvných záväzkov podľa § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.

14. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil, v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie, predovšetkým v tom ohľade, či bola medzi oprávneným a povinnou skutočne uzatvorená platná rozhodcovská zmluva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).