Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-212-2014.pdf
PDF · 96.09 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/212/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom, v právnej veci žalobcu: ELNEA, a.s., so sídlom Ivánska cesta 10, Bratislava, IČO: 35 819 171, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o. so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o. so sídlom Révová 7, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 1.8.2014 a zmenenou podaním doručeným súdu dňa 16.5.2017 (súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 26.9.2018) domáhal, aby súd zriadil v prospech žalovaného vecné bremeno - povinnosť žalobcu strpieť stavbu podzemného vedenia výtlačného vodovodného potrubia postaveného na základe stavebného povolenia na vodnú stavbu č. D.-J.-XXXX vydaného dňa 7.11.2008 Okresným úradom životného prostredia v Bratislave, nachádzajúcu sa na častiach pozemkov žalobcu registra ". Č.. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 515 m2 a č. XXXX/XX
- ostatné plochy o výmere 1282 m2, okres: A. J.. obec: A. - V..Č.. T., katastrálne územie: T., zapísané na LV č. XXXX a časti pozemku registra ". Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5390 m2, okres: A. J.. obec: A. - V..Č.. T., katastrálne územie: T., zapísané na LV č. XXXX v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXXX/XXXX zo dňa 12.9.2011 vyhotoveného GEOVIA, s.r.o. za náhradu vo výške 44.300,- eur, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi.
2. Žalovaný vo svojich prvých vyjadreniach k žalobe z 6.10.2014 a 9.3.2015 oznámil súdu, že súhlasí so zriadením vecného bremena v prospech žalovaného v súlade pôvodne podanou žalobou s tým, že sporná medzi stranami sporu je len výška náhrady za zriadenie vecného bremena. V tejto súvislosti poukazoval na znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 28.4.2009, ktorý vypracoval znalec J.. M. L., ktorý stanovil výšku náhrady za vecné bremeno sumou 24.300,- eur. Vzhľadom na uvedené a na tú skutočnosť, že žaloba v pôvodnej žalobe zo dňa 20.6.2014 žiadal priznať náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 43.489,40 eur (znalecký posudok znalca J.. B. V. Č.. XX/XXXX zo dňa 19.4.2013), žalovaný navrhol ustanoviť súdneho znalca zo zoznamu znalcov vedeného MS SR s tým, aby vypracoval nezávislý a nestranný znalecký posudok za účelom vyčíslenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že v rámci rekonštrukcie výtlačného vodovodného potrubia DN 800 došlo k zmene trasovania. Pôvodná trasa potrubia viedla cez pozemok č. XXXX/XX s tým, že po rekonštrukcii a zmene trasovania, nové vodovodné potrubie viedlo už len cez pozemok parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX (išlo o tzv. priľahlé pozemky pri existujúcich stavbách. Žalovaný neskôr v konaní tvrdil, že predmetný vodovod, ktorého časť sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného, bol vybudovaný v súlade s vtedy platným vodohospodárskym plánom v r. 1966-1968 ako súčasť stavby A. J.. vodný zdroj, W.. A. - Č. C., vodojem K., privádzacie a výtlačné potrubie Js 1400-Js 1200, zásobovacie potrubie Js 800 (zásobné potrubie DN 800 K. - W.) vo verejnom záujme za účelom zabezpečenia verejnoprospešných služieb - dodávky pitnej vody. Rekonštrukcia uvedeného vodovodu prebiehala v r. 2008-2012, pričom žalovaný postupoval v súlade s ust. § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách s tým, že rekonštrukcia bola povolená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 7.11.2008. V priebehu konania teda žalovaný zmenil právnu argumentáciu v tom zmysle, že žiadal žalobu zamietnuť, už nesúhlasil so zriadením vecného bremena v tomto konaní. Začal poukazovať na zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (ďalej vodný zákon, konkrétne na ust. § 37 a (účinnosť od 1.10.1995), podľa ktorého sporný vodovod bol vystavaný vo verejnom záujme a bolo možné ho zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach. Poukazoval na to, že podľa tzv. vodného zákona oprávnenia na zriadenia vodohospodárskych líniových stavieb vznikajú dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela a povinnosti vlastníka sú vecným bremenom (§37a ods. 2,3 vodného zákona). Žalovaný bol teda toho názoru, že v danom prípade sa jedná tzv. zákonné vecné bremeno podľa § 37 a ods. 3 vodného zákona a žalovaný mal právny základ na konanie, resp. o oznámenie vo veci konať, teda zriaďovať, prevádzkovať, udržovať a rekonštruovať verejný vodovod na pozemkoch žalovaného. Ďalej bol názoru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca si mohol v súlade v ust. § 20 zák. č. 442/2002 Z.z. uplatniť právo na náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva v dôsledku umiestnenia verejného vodovodu a jeho prevádzkovania. Toto právo si mohol uplatniť u povinnej osoby do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Žalobca si svoje právo včas neuplatnil, preto vzniesol námietku premlčania a preto žalovaný nárok považoval za premlčaný, resp. nárok v dôsledku preklúzie zanikol. Žalovaný bol ďalej názoru, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať § 135 c OZ v platnom znení. Vzhľadom na uvedené najdôležitejšie dôvody, žalovaný teda navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. V žalobe žalobca svoj nárok právne odôvodňoval ust. § 135c ods. 3 OZ, keďže nesúhlasí s tým, aby mu bola stavba prikázaná do vlastníctva. Žiadal teda zriadenie vecného bremena podľa uvedeného ustanovenia OZ. Žalobca nepopieral, že v súvislosti so zriadením stavby (vodovodné potrubie) vydal súhlas k projektu stavby. Podľa žalobcu tento jeho písomný súhlas so zriadením stavby, ale nenahrádza právo v zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona, ide teda o stavbu neoprávnenú, pričom však žalobca voči existencii stavby nič nenamieta. Podľa žalobcu stavba výtlačného vodovodného potrubia DN 800 vybudovaná v r. 2008 až 2012, ku ktorej existuje ochranné pásmo predstavujúce predmet tohto sporu, je novou stavbou. Rôznou od pôvodného vodovodu zo 60-tych rokov 20. storočia. Potvrdil (zhodne so žalovaným), že pôvodný vodovod sa naďalej nachádza v zemi ako stavba nefunkčná a nevyužívaná, a to na pozemku ku parc. č. XXXX/XX. Nachádza sa na inom mieste, než stavba vodovodu, ktorého ochranné pásmo je predmetom tohto sporu. Žalobca sa k predmetu sporu vyjadril jednoznačne v podaní zo dňa 17.1.2019 v tom zmysle, že predmetom sporu je zriadenie vecného bremena za odplatu na ochranné pásmo vodovodu vybudovaného v r. 2012 a teda nie nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu pôvodnou stavbou vodovodu zo 60-tych rokov, ktorý mal podľa žalovanej strany vzniknúť v r. 2002, prípadne predtým, pričom žalobca pozemky nadobudol v r. 2006. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.1.2019, vyslovuje presvedčenie, že rozsah pozemku zodpovedajúci ochrannému pásmu bol v konaní preukázaný, teda v rozsahu 516 m2.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovaný skutkový stav:
5. Z LV č. XXXX a č. XXXX súd zistil, že vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/XX, o výmere 515 m2, ostatné plochy, k.ú. T., parc. č. XXXX/XX, o výmere 1282 m2, ostatné plochy, k.ú. T., parc. č. XXXX/ XX, o výmere 5390 m2, zastavané plochy a nádvoria, k.ú. T. je žalobca, teda spoločnosť ELNEA, a.s., Kopčianska 82/E, Bratislava. Pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX žalobca nadobudol kúpou v r. 2002 (M.-XXX/XX).
6. Súd dokazovaním zistil, že pôvodný vodovod vystavaný v 60-tych rokoch 20. storočia sa nachádzal na pozemku parc. č. XXXX/XX, je nefunkčný a v spore v konaní bol označený ako "holá rúra v zemi". Vodohospodárska stavba označená ako Výtlačné vodovodné potrubie DN 800 - A., C. L.. sa nachádza, okrem iného, na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX.
7. Z Rozhodnutia č. D.-J.-XXXX zo dňa 7.11.2008 súd zistil, že Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave Odbor štátnej vodnej správy, Karloveská 4, Bratislava povolil stavebníkovi - Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s., Prešovská 48, Bratislava, uskutočnenie vodnej stavby: "A., C. L.. - Rekonštrukcia výtlačného vodovodného potrubia DN 800 - 2. etapa - 1. úsek od km 0,460 po km 1,612, 2. úsek od km 1,8095 km po km 2,128." Účelom stavby bola rekonštrukcia výtlačného vodovodného potrubia DN 800. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že o vydanie povolenia vodnej stavby požiadala spoločnosť INPROKON, s.r.o., Šustekova 16, Bratislava, zastupujúca stavebníka (žalovaného). Z rozhodnutia súd ďalej zistil, že v konaní neboli vznesené žiadne záporné námietky ani stanoviská a spoločnosť ELNEA, a.s. (žalobca) ako vlastník niektorých pozemkov vyslovil so stavbou súhlas. Tento súhlas mal súd jednoznačne preukázaný z listu zo dňa 10.7.2008, v ktorom žalobca dáva spoločnosti INPROKON, s.r.o. (zástupca stavebníka - žalovaného), vyššie uvedený na realizáciu stavby v zmysle predloženej súhrnnej technickej správy na projekt "A., C. L.. - Rekonštrukcia výtlačného vodovodného potrubia DN 800. Na základe uvedeného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca súhlasil v r. 2008 s tým, aby žalovaný na jeho pozemkoch realizoval predmetnú vodnú stavbu.
8. V priebehu konania žalobca do spisu založil dva znalecké posudky na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena pre výtlačné potrubie DN 800 nachádzajúce sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX P. XXXX/XX. Keďže táto všeobecná hodnota vecného bremena bola medzi stranami sporná, súd na návrh oboch strán sporu nariadil znalecké dokazovanie na určenie výšky ocenenia vecného bremena. Znalecká organizácia Technická univerzita v Košiciach vo svojom Znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.3.2017 stanovila všeobecnú hodnotu vecného bremena - vodovodného potrubia uloženého na pozemku, parc. č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX (516m2) vo výške 44 300,- eur.
9. Podľa § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
10. Podľa § 135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
11. Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
12. Podľa § 135c Ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
13. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách k bezprostrednej ochrane verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len "pásmo ochrany"), ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.
14. Podľa § 19 ods. 5 cit. zák. v pásme ochrany je zakázané
a) vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav,
b) vysádzať trvalé porasty,
c) umiestňovať skládky,
d) vykonávať terénne úpravy.
15. Podľa § 20 ods. 4 cit. zák. ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma ochrany (§ 19) obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
16. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a citované zák. ustanovenia súd dospel k záver, že žalobe nie je možné vyhovieť.
17. Žalobca sa v konaní domáhal usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku (žalobca) a vlastníkom neoprávnenej stavby (žalovaný) v súlade s § 135c ods. 3 OZ. Pod stavbou na cudzom pozemku je treba rozumieť stavbu, ktorá bola postavená na pozemku, ktorého vlastníkom nie je stavebník. Pod cudzím pozemkom v zmysle § 135c OZ je treba rozumieť každý pozemok, ku ktorému nemá zhotoviteľ stavby vlastnícke alebo iné právo umožňujúce mu stavbu na pozemku realizovať. Žalobca za neoprávnenú stavbu označil podzemné vedenie výtlačného vodovodného potrubia postavené na základe stavebného povolenia na vodnú stavbu č. D.-J.-XXXX vydaného dňa 7.11.2008 Okresným úradom životného prostredia v Bratislave, nachádzajúce sa na častiach pozemkov žalobcu registra ". Č.. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 515 m2 a č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1282 m2, okres: A. J., obec: A. - V..Č.. T., katastrálne územie: T., zapísané na LV č. XXXX a časti pozemku registra ". Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5390 m2, okres: A. J., obec: A. - V..Č.. T., katastrálne územie: Ružinov, zapísané na LV č. XXXX. Žalobca žiadal usporiadať pomery spôsobom podľa § 135c ods. 3 OZ, teda zriadiť vecné bremeno za náhradu. Rozsah vecného bremena žalobca vymedzil odkazom na geometrický plán č. XXXX/XXXX zo dňa 12.9.2011 vyhotoveného GEOVIA, s.r.o. Tento geometrický plán by sa v prípade, že by súd žalobe vyhovel, stal súčasťou rozsudku, a bol by podkladom pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Z tohto geometrického plánu vyplýva, že vecné bremeno má byť v rozsahu práva uloženia inžinierskych sietí s ochranným pásmom v šírke 6 m. Žalobca aj sám opakovane v konaní uvádzal, že predmetom konania je zriadenie vecného bremena za náhradu na ochranné pásmo verejného vodovodu. Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. K tomu je potrebné uviesť, že ochranné pásmo verejného vodovodu nie je stavbou, ani nie je vymedzením plochy, ktorá je nevyhnutná na výkon vlastníckeho práva k stavbe verejného vodovodu. Ochranné pásmo verejného vodovodu slúži k bezprostrednej ochrane verejného vodovodu pred poškodením a na zabezpečenie prevádzkyschopnosti, a to tým, že je zakázané v ochrannom pásme vykonávať určité činnosti (§ 19 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z. z.). Vymedzenie rozsahu vecného bremena podľa § 135c ods. 3 OZ rozsahom ochranného pásma verejného vodovodu, ktoré je stanovené zák. č. 442/2002 Z. z., teda nie je správne. Súd však v tomto smere bol viazaný petitom žaloby, nakoľko žalobca vymedzil rozsah vecného bremena, ktorého zriadenia sa domáhal, odkazom na geometrický plán č. XXXX/XXXX zo dňa 12.9.2011 vyhotoveného GEOVIA, s.r.o. Ako už bolo uvedené vyššie, tento geometrický plán by sa v prípade, že by súd žalobe vyhovel, stal súčasťou rozsudku, a bol by podkladom pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Súd však aj v prípade, že by dospel k záveru, že rozsah vecného bremena má byť menší resp. iný, ako je uvedený v geometrickom pláne, nemohol robiť zásahy do tohto geometrického plánu, žiadnym spôsobom ho meniť alebo upravovať, a preto musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
18. Súd ďalej uvádza, že náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu určenia pásma ochrany verejného vodovodu pre vlastníka pozemku upravuje § 20 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. Žalobca sa však v konaní nedomáhal náhrady v zmysle citovaného zák. ustanovenia, ale výslovne iba usporiadania pomerov podľa § 135c ods. 3 OZ zriadením vecného bremena v rozsahu ochranného pásma za náhradu. Napriek tomu však súd uvádza, že pokiaľ by aj bola predmetnom konania náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu určenia pásma ochrany verejného vodovodu podľa § 20 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z., tento nárok bol v čase podania žaloby už prekludovaný (pričom súd na preklúziu prihliada ex offo). Z citovaného ustanovenia totiž vyplýva, že náhradu si môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, a ak mu tento nevyhovie alebo je nečinný, môže si vlastník nehnuteľnosti svoje právo uplatniť na súde do 6 mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že stavba potrubia bola ukončená v roku 2012. Nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti žalobcu tak vzniklo najneskôr na konci roku 2012, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 1.8.2014, teda zjavne po uplynutí zákonnej lehoty (súd však opätovne pripomína, že tento nárok nebol predmetom konania).
19. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).