Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-114-2020.pdf
PDF · 84.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24Csp/114/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: V. A. P. R. L. E. S. , nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na súd dňa 20.8.2020 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania práv z dohody o zrážkach, obsiahnutej v Zmluve o úvere č. 8100030809. Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 9.7.2010 uzavrel Zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru č. 8100030809, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka. Žalovaná spoločnosť si dňa 15.7.2020 u zamestnávateľa žalobcu uplatnila nárok vykonávať predmetné zrážky zo mzdy. Poukázal na ust. §5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého je neprípustné uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo zmenkou alebo šekom. Uvedená dohoda nebola so žalobcom vopred individuálne dojednaná, musel ju akceptovať ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, inak by mu úver nebol poskytnutý. Žalobca ako listinné dôkazy procesného útoku predložil oznámenie žalovaného adresované zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 15.7.2020, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100030809, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. 8100030809.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na ust. §137 písm. c) a písm. d) CSP, podľa ktorých žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu a konštatoval, že predmetná žaloba je podľa citovaného ustanovenia neprípustná, pretože žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Žalovaný poprel dôvodnosť podanej žaloby a poukázal na to, že ust. §5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 a podľa §29b zákona č. 250/2007 Z.z. ustanoveniami §5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.5.2014 sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 20.4.2014. Z prechodných ustanovení výslovne vyplýva, že právna úprava účinná od 1.5.2014 sa nevzťahuje na ust. §5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. , inak by v §29b logicky bolo spomenuté aj ust. §5a ods. 1 písm. a). Žalovaný uviedol, že nie je možné preto použiť vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.7.2010 ust. §5a ods. 1 zákona č. 250/2007 .z., uzavretej pred prijatím a účinnosťou uvedeného zákona. Dôvodom je tá skutočnosť, že by išlo o porušenie zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem, všeobecnou zásadou pôsobenia právnych noriem je ich pôsobenie v budúcnosti. Výnimky v rozsahu, v akom sú prípustné, sú možné len prostredníctvom prechodných ustanovení. K tvrdeniu žalobcu o nutnosti podpísania dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že ide o nepravdivé tvrdenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola určená ako spôsob zabezpečenia pohľadávky, ktorý žalobca akceptoval, jej uzavretie je výsledkom slobodného rozhodnutia, ktoré žalobcovi nikto nevnucoval spôsobom, ktorý by sa mohol kvalifikovať ako protiprávny. Žalovaný podotkol, že voči žalobcovi bol Okresným súdom Bratislava V dňa 6.8.2014 vydaný platobný rozkaz sp.zn. 28Ro/542/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.9.2014. Povinnosti určené týmto rozhodnutím žalobca nesplnil, pričom exekučný výkon by viedol k vzniku ďalších nákladov. Podaný návrh navrhoval žalovaný v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný ako listinné dôkazy procesnej obrany predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8100030809 zo dňa 9.7.2010 a platobný rozkaz sp. zn. 28Ro/542/2014 vydaný Okresným súdom Bratislava V.
3. Žalobca do zápisnice súdu uviedol, že žalovaný si u jeho zamestnávateľa uplatňuje vykonávanie zrážok zo mzdy, ktorých sumu si sám určuje, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. V snahe ochrániť svoje práva spotrebiteľa žiada, aby sa žalovaný zdržal vykonávania práv z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou doložkou. Úverové zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť celej úverovej zmluvy. Dožaduje sa zastavenia zrážok zo mzdy, ktorých sa žalovaný domáha u zamestnávateľa žalobcu.
4. Po zistení skutkového stavu a oboznámení sa s listinnými dôkazmi procesného útoku a procesnej obrany súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
5. Podľa §137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, podľa písm. d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
6. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy- právneho úkonu uzavretého medzi procesnými stranami dňa 9.7.2010, na požadovaný nárok je nutné aplikovať ust. §137, podľa ktorého určovacia žaloba je prípustná len vtedy, ak na požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem alebo ak to ustanovuje osobitný predpis, teda ak osobitný zákon určuje, že takéto konanie je dovolené, teda príslušný predpis výslovne takýto typ určovacej žaloby musí predpokladať.
7. Určovacia žaloba v zmysle §137 písm. c/ CSP má spravidla preventívny charakter, účelom žaloby je poskytnúť ochranu práva žalobcu pred tým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochrany svojich práv a oprávnených záujmov, ak žalobca nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov alebo vzťahov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iných subjektov. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný, aby mal zmysel. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových
a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má pre žalobcu význam. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu, naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu dostatočným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem na určení práva je vecnou legitimáciou žalobcu, je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku, rozhodnutie o právnom záujme je meritórne, absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby.
8. Žalobca v predmetnom konaní nijakým spôsobom naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi procesnými stranami dňa 9.7.2010 nepreukázal ani nezdôvodnil, zo žiadneho z tvrdení uvedenom v žalobnom návrhu takého preukázanie ani nevyplýva. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých vzťahov, ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Podľa listinného dôkazu procesnej obrany predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy uzavreli procesné strany ako samostatný právny úkon, obsah dohody je uvedený na samostatnej listine, nie je uvedený priamo v zmluve o revolvingovom úvere, dohoda je procesnými stranami podpísaná a je akcesorickým vzťahom ku zmluve o spotrebiteľskom úvere ako hlavnému zmluvnému vzťahu. Na základe uvedeného súd prijal právnu argumentáciu žalovaného, že sa jedná o spôsob zabezpečenia pohľadávky akceptovateľný žalobcom a jej uzavretie je výsledkom slobodného rozhodnutia žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu sa prejavuje aj potrebou včasnosti uplatňovaného nároku, čo v danom prípade absentuje, nakoľko žalobca mal možnosť domáhať sa neplatnosti dohody v platobnom konaní, v ktorom nenamietal žiadnu zo zmluvných podmienok spotrebiteľského úveru ani dohodu o zrážkach zo mzdy, keď nepodal v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28Ro/542/2014 žiadny opravný prostriedok a rozhodnutie súdu sa stalo právoplatným a vykonateľným, čo nesvedčí o bezprostrednom ohrození práva žalobcu ani o odstraňovaní stavu právnej neistoty medzi procesnými stranami prostredníctvom určovacej žaloby.
9. V neposlednom rade súd považuje za potrebné prisvedčiť právnej argumentácii žalovaného spočívajúcej v poukaze na prechodné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. a § 29b uvedeného zákona, výkladom ktorých je jednoznačný záver, že na ust. §5a ods. 1 písm. a), na ktoré sa žalobca odvoláva, sa právna úprava účinná od 1.5.2014 nevzťahuje.
10. Žalobca nepreukázal v konaní naliehavosť svojho právneho záujmu, žalobcom požadované určenie nevyplýva ani zo žiadneho osobitného predpisu, žaloba je zjavne nedôvodná a preto ju súd zamietol.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.