Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-50-2019.pdf
PDF · 74.61 KB
Case nature
Subarea
5Co/50/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 379 277 95 proti žalovanému: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, v právnej veci o zaplatenie sumy 230,80 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby žalobcu vo veci vedenej na Okresom súde Humenné pod sp.zn. 12 Csp/86/2018, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a konanie z a s t a v u j e.
Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom sp.zn. 12Csp/86/2018-77 zo dňa 04.februára 2019 súd prvej inštancie I. žalobu o zaplatenie 230,81 eur s príslušenstvom zamietol. II. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanovením § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2, 3, 4, 5 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 565, § 524 ods. 1 a 2, § 559 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 a § 657 Občianskeho zákonníka zároveň podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/, § 12 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa a § 3 ods. 3, § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 2.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 splátkach vo výške á 79,15 eur mesačne. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 2.273,03 eur, ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 230,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 1.9.2015 do zaplatenia.
4. Po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou pôžičky považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k). Vyslovil názor, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi stranami neobsahuje povinné údaje a to údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaný bol na istine pôžičky povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur teda sumu ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške 2.273,03 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 0,- eur. Súd tak nárok žalobcu považoval za nedôvodný a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že jej neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bez poplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.03.2019. Posledným dňom na podanie odvolania bol deň 16.marec, teda sobota. Preto sa tento presunul na pondelok dňa 18.03.2019. Žalobca v pondelok teda dňa 18.03.2019 zobral žalobu späť, pričom žalobu zobral späť v celom rozsahu z dôvodu zaplatenia žalovanej pohľadávky počas sporu. Ako dôkaz predložil výpis informačného systému. Žiadal, aby odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Zároveň si proti žalovanému uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 356 ods. 1 CSP.
6. Späťvzatie žaloby odvolací súd doručil žalovanému dňa 10.04.2019 zároveň žiadal, aby v lehote 10 dní oznámil či so späťvzatím žaloby súhlasí.
7. Podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 18.04.2019 žalovaný nevyjadril so späťvzatím žaloby nesúhlas. Uviedol, že sumu 230,80 eur a 100,- eur zaplatil. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie mu poslal rozhodnutie, že nemá platiť dlžnú sumu. Nechápal čo ešte požaduje žalobca od neho keď zaplatil hoci súd prvej inštancie sa vyjadril v prospech neho.
8. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým strana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
9. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má dispozičné právo k žalobe. Môže ju zobrať späť i po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Dôvodom nepripustenia späťvzatia je nesúhlas protistrany z vážnych dôvodov. V danom prípade však ako bolo konštatované vyššie nesúhlas protistrany nebol vyslovený.
10. Preto odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.
11. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania. Tvrdil, že zaplatením pohľadávky žalovaný zavinil späťvzatie žaloby. Odvolací súd má za to, že aj keď sa formálne môže javiť, že žalovaný zavinil späťvzatie žaloby je potrebné vychádzať z rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenia tak ako to popísal i odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia keď žaloba bola s príslušenstvom zamietnutá a súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou pôžičky je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a že zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške 2.273,0 eur teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 0,- eur. Preto bol nárok považovaný za nedôvodný a žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Súd prvej inštancie aj konštatoval, že žalovanému by patrila náhrada trov konania v celom rozsahu nakoľko však žalovanému v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Z týchto konštatovaných skutočností vychádzal i odvolací súd keď pri rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 257 CSP. Súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania stranám lebo tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ktoré popísal vyššie.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.